Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-148-2017.pdf
PDF · 107.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/148/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: O. C., XX.X.XXXX, bytom Z. XX, D. XXX XX, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky 940 01 proti žalovanému: L.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, D. XXX XX, zastúpený JUDr. Roman Blažek s.r.o., so sídlom AK Pohraničná 4, Komárno 945 01, o zaplatenie 35.110,80 eura s prísl. (1.057.748,- Sk s prísl.), o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 zamietol, vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02.05.2007 domáhala zaplatenia sumy 35.110,80 eura s prísl. (1.057.748,- Sk s prísl.) titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že v období od uzavretia darovacej zmluvy (6.3.1996 vrátane) do určenia neplatnosti darovacej (v skutočnosti zaopatrovacej) zmluvy poskytovala žalobkyňa ako obdarovaná darkyni starostlivosť, na poskytovanie ktorej sa zaviazala v článku V. darovacej zmluvy. Poukázala na to, že a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co 268/2004 bola darovacia zmluva vyhlásená za neplatnú, a preto sú účastníci zmluvy povinný vzájomne si vrátiť plnenia. Právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co 268/2004 sa nehnuteľnosť vrátila darkyni - do dedičstva po darkyni, pričom obdarovanej - žalobkyni sa plnenia, ktoré darkyni poskytla nevrátili. Rozsah poskytovanej starostlivosti a výšku plnenia odvodila od priloženého vyčíslenia, sadzby odmeny za hodinu a túto vyčíslila podľa §458 OZ v zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí č. R 25/1986 ako finančný ekvivalent, za ktorý by rovnaké výkony vykonala organizácia. Uviedla, že darkyňa ešte pred začatím konania zomrela, pričom jej právni nástupcovia sú strany tohto sporu. Pretože každý z dedičov zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva je žalovaný povinný tento dlh uhradiť, tento však pohľadávku žalobkyne ako pasívum do dedičstva po nebohej O. Z. neuznal. V žalobe tiež uviedla, že finančná hodnota plnení poskytnutých žalobkyňou predstavuje sumu 1.057.748 Sk a to za obdobie od 6.marca 1996 do 15.10.1998 (vrátane), ktorej zaplatenia sa domáha. 2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu žalobkyne zo dňa 02.05.2007 na prerušenie konania. Návrh žalobkyne zo dňa 18.10.2016 na prerušenie konania a návrh žalobkyne na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom v tomto konaní zamietol. Napokon žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na ich náhradu vo výške 100 % . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 87 a § 101 zák. o rodine, ust. § 101 Občianskeho zákonníka ako ja zisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru , že žalobe žalobkyni v dôsledku premlčania uplatneného nároku nie je možné vyhovieť. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 4C/39/1999-236 v spojení s rozhodnutím KS Nitra č.k. 6Co 268/2004-268 zo dňa 25.01.2005 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2005 určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darkyňou O. Z., rod. O. a obdarovanou O. C., rod. Z. dňa 6.3.1996, ktorá zmluva bola a účinná dňa 07.11.1997 o prevode nehnuteľností nachádzajúcich sa kat. území D. vedené na L V č. XXXX v podiele 1 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože bola uzatvorená bez v tom čase žijúceho bezpodielového spoluvlastníka P. Z., otca žalobkyne. Posudzovanú darovaciu zmluvu súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatnú ako celok. 3. Vo vzťahu k otázke premlčania nároku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní uplatnila občianskoprávny nárok za starostlivosť poskytnutú matke za obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 , ktorý nárok bol ku dňu podania žaloby t.j. 02.05.2007 premlčaný. Konštatoval, že ide o občianskoprávny nárok na zaplatenie sumy, pre ktorý platí 3 ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od poskytnutia plnenia, preto táto lehota uplynula najneskôr dňa 15.10.2001. Navyše zdôraznil, že žalobkyňa v konaní neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, že dokázala svojej matke zvýšené nároky na zabezpečenie odbornej starostlivosti poskytnúť a to na úrovni špecializovaných zariadení pre celodennú starostlivosť. Podľa názoru súdu prvej inštancie mala žalobkyňa informovať žalovaného ešte za života matky ohľadne finančne nákladného zabezpečenia starostlivosti o matku zo strany žalobkyne a umožniť mu za účelom zníženia týchto nákladov osobne sa na tejto starostlivosti podieľať. Záverom poukázal na to, že žalovaný nebol účastníkom dohody, ktorú žalobkyňa uzatvorila so svojou matkou, preto z tohto právneho úkonu mu nevznikli žiadne záväzoky. Žalovaný podľa § 87 zák. o rodine bol povinný zabezpečiť starostlivosť o svojich rodičov a tiež vyživovaciu povinnosť a pokiaľ tak urobila iba žalobkyňa, mala by v zásade nárok na vrátenie časti poskytnutej sumy od ďalších povinných osôb, ktorý nárok jej však pre vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného nemohol priznať. K výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 18.10.2016 uviedol, že v danej veci neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o neopodstatnený návrh, pretože vo veci mohol súd rozhodnúť aj bez vykonania navrhnutých dôkazov to s prihliadnutím na hospodárnosť konania. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na vydanie medzitýmneho rozsudku s poukazom na ust. § 214 CSP uviedol, že z dôvodu premlčania nároku žalobkyne by nebolo hospodárne rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom najskôr o žalobnom návrhu, keďže v dôsledku premlčania nároku súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu . Zároveň žiadala priznať trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. Inak navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že rozsudok je vydaný v rozpore s podanou žalobou, rozhodnutie súdu je nesprávne, nejasné, zmätočné, svojvoľné, diskriminačné s miestami až arbitrárnym výkladom a uplatňovaním platných právnych predpisov . Návrh na prerušenie konania zo dňa 18.10.2016 súd zamietol pri nespornej existencii dôvodov podľa § 162 ods. 1 písm.a/ CSP v spojitosti s doteraz neukončeným dedičským konaním o novoobjavenom majetku vedeným pod č. 4D/507/2005, preto o podanej žalobe súd prvej inštancie rozhodol predčasne a v rozpore so zákonom. Zdôraznila, že právnym titulom, ktorý zakladá žalovaný nárok, je ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, teda bezdôvodné obohatenie definované „plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z právneho dôvodu - darovacej, resp. zaopatrovacej zmluvy žalobkyňa plnila tým, že svojej matke neb. O. Z. minimálne v období od 6.3.1996 do jej smrti dňa 15.10.1998 poskytovala zaopatrenie v rozsahu celodennej starostlivosti, čo žalovaný v konaní nepoprel. Bránila sa tým, že zo strany žalobkyne nešlo o plnenie si vyživovacej povinnosti, ale o plnenie v zmysle Darovacej (zaopatrovacej) zmluvy, ktorá stratila platnosť a účinnosť vyhlásením za neplatnú, teda dňom 3.5.2005. Uviedla, že začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na vrátenie plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka k § 451 Občianskeho zákonníka je prvým dňom na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd určil, že zmluva je neplatná. Keďže neplatnosť zmluvy bola určená rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.5.2005 a žalobu podala žalobkyňa 2.5.2007, je záver súdu o premlčaní žalovaného nároku nesprávny. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s ust. § 107 ods. 3 OZ a s námietkou žalobkyne o nepremlčateľnosti jej nároku a to napriek tomu, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo premlčanie uplatneného nároku. Poukázala na to, že námietka premlčania vznesená žalovaným neobsahovala ani právny dôvod premlčania, ani označenie skutočnosti, ktorá zakladá plynutie premlčacej doby a teda nebola v konaní riadne konkretizovaná.
4.1. Žiadala zohľadniť, že podľa §460 a nasl. OZ smrťou poručiteľa prechádza zodpovednosť za jeho dlhy na dedičov, preto na dedičov prešla aj zodpovednosť za dlh za vrátenie plnenia zo zmluvy, ktorá bola hlásená po smrti darkyne za neplatnú. 4.2. Vytýkala súd prvej inštancie, že nerozhodol nároku medzitýmnym rozsudkom (o lároku) a následne o jeho výške, na základe výsledkov konania o dedičstve o novoobjavenom majetku po poručiteľke, pretože v zmysle § 470 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebná vedomosť o výsledku dedičského konania. 4.3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podľa názoru žalobkyne vydané v rozpore so zásadou spravodlivosti a právnej istoty, pretože nemôže byť liberačným dôvodom skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom darovacej zmluvy. 4.4. Namietala tiež, že súd prvej inštancie neustálil rozsah, v ktorom súd zrušil darovaciu zmluvu , nezaoberal sa tým, či došlo k zrušeniu aj zaopatrovacej zmluvy, a či sa v predmetnom rozhodnutí nachádza predpoklad pre spôsob vrátenia planenie, ktoré žalobkyňa matke poskytla. Nezohľadnil, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou. pričom sám v konaní nepredložil žiadny objektívny dôkaz spochybňujúci žalovaný nárok. 5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a nesúhlasí s dôvodmi uvedenými žalobkyňou v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobkyňa spochybňuje postup súdu prvej inštancie, avšak bez zásadnej argumentácie. Zdôraznil, že žalovaný neuznáva hodnotu darkyni poskytnutého plnenia, pretože žalobkyňou požadovaná suma je niekoľkonásobne vyššia oproti reálnej hodnote. Prerušenie konania do skončenia dedičského konania je vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby podľa názoru žalovaného bezpredmetné. 6. V písomnom vyjadrení žalobkyne doručenom odvolaciemu súdu na jeho výzvu dňa 04.04.2018 žalobkyňa oznámila, že dedičské konanie po poručiteľke O. Z. je toho času právoplatne ukončené, pričom pasívum nebolo prejednané, a ani jeden z dedičov nebol odkázaný na uplatnenie svojho práva na súde. Zároveň požiadala súd o poskytnutie sudcovskej lehoty v trvaní 20 kalendárnych dní na zabezpečenie kvalifikovaných vyjadrení realitných kancelárií o hodnote majetku, ktorý nadobudli dedičia dedením po poručiteľke. Navrhla tiež doplniť dokazovanie dožiadaním Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na priemernú cenu za celodenné opatrovanie bezvládnej osoby v zariadení sociálnych služieb, keďže napriek jej návrhu súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. 7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 11.04.2018, ktorý uviedol, že v darovacej zmluve zo dňa 06.03.1996 sú vzájomné plnenia účastníčok zmluvy samostatné, nie sú si navzájom podmienené, preto sú oba záväzky na sebe nezávislé, nie sú vzájomnej korelácii. 8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorým súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 zamietol, vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku o trovách konania je treba ako vo výroku vecne správny potvrdiť 9. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vo veci samej zamietol žalobný nárok žalobkyne v zásade pre premlčanie nároku. Nárok žalobkyne posúdil ako nárok vyplývajúci z ust. § 87 ods. 1 , § 101 zák.č. 94/1963 Zb. Zákona o rodine, podľa ktorého sú deti povinné zabezpečiť starostlivosť svojim rodičom, pričom kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Podľa jeho názoru 3-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť najneskôr 3 roky od poskytnutia plnenia, ktoré žalobkyňa vyčíslila za obdobie od 06.03.1996 do 15.10.1998 , pričom uvedená lehota uplynula najneskôr 15.10.2001 a žalobkyňa žalobu doručila až dňa 02. 05.2007. 10. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožnil. Je treba dať za pravdu žalobkyni, ktorá v podanom odvolaní namietala, že nárok na zaplatenie sumy 35.110,80 eura s prísl. ( pôvodne 1.057.748,- Sk s prísl.) v tomto konaní uplatnila žalobou podanou titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu darovacej a zaopatrovacej zmluvy v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Z dôvodu, neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle ust. § 457 OZ bola každá z účastníčok darovacej a zaopatrovacej zmluvy povinná vrátiť druhej účastníčke všetko, čo podľa nej dostala. Keďže matka žalobkyne, ktorá bola účastníčka zmluvy zomrela skôr ako bola zmluva súdom určená za neplatnú nemohla poskytnuté plnenie vrátiť. Žalobkyňa, ktorá plnenie z darovacej a zaopatrovacej zmluvy vrátila svoj nárok uplatnila voči žalovanému podľa § 470 ods. 1 OZ z
dôvodu, že žalovaný ako dedič zodpovedá za dlhy poručiteľky do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 04.04.2018 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľke O. Z. je toho času právoplatne ukončené, pričom pasívum nebolo prejednané, a ani jeden z dedičov nebol odkázaný na uplatnenie svojho práva na súde. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres G., obec D. , kat. úz. D. odvolací súd zistil, že žalovaný je vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v ňom konkretizovaných v podiele 10/24 na základe záznamu zo dňa 10.03.2017. Na základe vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať uplatneným nárokom a v tomto smere sa zaoberať aj námietkou žalobkyne, že takto uplatnený nárok s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OZ nepodlieha premlčaniu. 11. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že podľa ust. §457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. Ide o tzv. synalagmatický ( vzájomne podmienený) záväzok, v ktorom právo jedného účastníka zmluvy na vrátenie toho, čo podľa zmluvy získal zodpovedá povinnosť druhého účastníka zmluvy vrátiť plnenie a naopak. Právo na vrátenie toho, čo účastník neplatnej zmluvy podľa nej dostal je majetkovým právom, ktoré prechádza na dediča. V prípade smrti účastníka neplatnej zmluvy vstupujú do jeho práv ale tiež povinností ku dňu jeho smrti dedičia. Pretože nejde len o dlh je treba po právnej stránke vec posúdiť podľa § 457 OZ. 12. Je treba dať za pravdu žalobkyni aj v tom, že pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia môže súd na námietku premlčania prihliadnuť len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje ( 100 ods. 2 OZ), nemohla žalobkyňa námietku premlčania vzniesť . V danej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že premlčanie nároku mohol uplatniť iba žalovaný, preto pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia by súd nemohol na žalovaným vznesenú námietku premlčania prihliadnuť. Na jednej strane totiž stojí právo, ktoré sa premlčí t.j. právo na peňažné plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha a na druhej strane nepremlčateľné vlastnícke právo, ktoré nadobudol žalovaný dedením po poručiteľke. 13. Žalobkyňa v podanom dovolaní tiež namietala, že súd prvej inštancie neustálil rozsah, v ktorom súd zrušil darovaciu zmluvu , a či teda rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zrušeniu aj zaopatrovacej zmluvy. Túto námietku žalobkyne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie v bode 19. odôvodnenia rozsudku jednoznačne uviedol, že považoval darovaciu zmluvu ako celok za absolútne neplatnú. Ako vyplýva z ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu. Nie je vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ napr. zaopatrovaciu zmluvu. V takom prípade je treba skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok. Odvolací súd posudzujúc Darovaciu zmluvu zo dňa 06.03. 1996 podľa jej obsahu dospel k záveru, že súčasťou darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a jej matkou je aj zaopatrovacia zmluva, pričom ide o úkony navzájom od seba neoddeliteľné. O tomto závere svedčí súvislosť bodu II. a V. zmluvy. V bode II. zmluvy, kde je uvedený dôvod darovania nehnuteľnosti, ktorým je vďačnosť za to, že sa žalobkyňa od roku 1991 stará o oboch svojich rodičov. V bode V. je vyjadrený záväzok žalobkyne, ktorým sa zaviazala darkyňu do konca jej života opatrovať, zabezpečiť jej bývanie, výživu a všetku opateru. Zároveň je v bode V. vyjadrený záväzok žalobkyne ako obdarovanej, ktorá sa pre prípad nesplnenia tejto povinnosti zaviazala darkyni poskytnúť ako protihodnotu tohto plnenia vo výške rovnajúcej sa 1 minimálne mzdy. Z uvedeného obsahu zmluvy potom možno prijať záver, že matka žalobkyne previedla nehnuteľnosti uvedené v bude I. zmluvy ako odplatu za opatrovanie, a v prípade ak by žalobkyňa túto povinnosť voči darkyni nesplnila musela by namiesto opatrovania poskytnúť darkyni finančné prostriedky. Uvedené právne úkony z tohto dôvodu nie je možné oddeliť , preto pokiaľ súd svojim rozsudkom určil, že darovacia zmluva je neplatná je treba považovať aj zaopatrovaciu zmluvu za neplatnú. 14. Na základe vyššie uvedeného potom sa žalobkyňa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 OZ, keďže k vráteniu daru z jej strany došlo ale plnenie, ktoré ona v rámci zaopatrovacej zmluvy matke poskytla jej matka vrátiť nemohla, pretože zomrela. Keďže predmetom dedičstva po nebohej matke žalobkyni bola aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, smrťou darkyne prešli vzájomne podmienené záväzky podľa § 457 OZ na dedičov- strany sporu , ktorí do nich ku dňu jej smrti vstúpili. 15. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Jedným z dôvodov, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa v konaní nepreukázala, v akom rozsahu sa zhoršil zdravotný stav jej matky a či dokázala zvýšené nároky na zabezpečenie starostlivosti matke žalobkyňa poskytnúť v porovnateľnej úrovni ako špecializované zariadenie pre celodennú starostlivosť, keďže výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila s poukazom na ceny za ktoré poskytuje tieto služby toto zariadenie . Aj podľa názoru odvolacieho súdu, čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré poručiteľke malo z neplatnej zmluvy vzniknúť, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia predložila vyčíslenie dní a hodín ( č.l. 7, 8 spisu) , počas ktorých poskytovala opateru matke s uvedením sadzby poskytovanej starostlivosti v rozsahu 45 až 50 Sk/h, a tiež s uvedením konečných súm za jednotlivé mesiace a roky. V samotnej žalobe výšku bezdôvodného obohatenia nijako neodôvodnila. V priebehu konania predložila listiny v maďarskom jazyku (č.l. 293 a 294), z ktorých však výšku bezdôvodného obohatenia nie je možné nijako vyvodiť. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať v peňažnom vyjadrení hodnotu plnenia, ktoré v súvislosti s neplatnou darovacou zmluvou matke poskytla a výšku tohto plnenia aj primerane odôvodniť. Keďže darovacia zmluva je bezodplatným právnym úkonom zo samotného textu tejto neplatnej darovacej zmluvy nevyplýva protihodnota plnenia vyjadrená v peniazoch. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré mala na základe neplatnej darovacej zmluvy poručiteľka získať, preto bola povinná preukázať žalobkyňa. Listinami, ktoré v konaní žalobkyňa v tomto smere predložila dôkazné bremeno neuniesla a iba na ich základe nebolo možné žalobkyni žalovanú sumu priznať. V ust. § 458 ods. 1 OZ je uvedený rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia, pričom z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia je rozhodujúcim to, o čo sa nadobúdateľ obohatil v čase získania bezdôvodného obohatenia. Bolo teda povinnosťou žalobkyne predložiť také dôkazy, ktorými by preukázala výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré poručiteľka získala. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil. 16. K ďalším odvolacím dôvodom uvádzanými žalobkyňou odvolací súd uvádza, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. K obrane žalobkyne v tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý odvolací súd uvádza, že žalobca má povinnosť v konaní preukázať nielen existenciu nároku ale aj jeho výšku. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu a dôsledkom jeho neunesenia je zamietnutie žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie si riadne splnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 154 CSP . Žalobkyňa žiadala, aby súd sám za zabezpečil dôkaz a prostredníctvom Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR zistil cenu za výkony nepretržitej opatrovateľskej služby s pomocou pri ošetrovateľských úkonoch v rokoch 1996 až 1998, pretože žalobkyňa z objektívnych dôvodov tieto ceny zistiť nevie. Podľa názoru odvolacieho súdu takto zistené ceny za výkon opatrovateľskej služby a ošetrovanie v špecializovanom zariadení samé o sebe nepredstavujú výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré bola darkyňa povinná vrátiť. V konaní nebolo preukázané, že darkyňa bola odkázaná na nepretržité opatrovanie inou osobou a ani nebolo preukázané, konkrétne aké úkony žalobkyňa pre darkyňu zabezpečovala. Nebolo tiež preukázané aké ošetrenia žalobkyňa darkyni poskytovala, a či si zdravotný stav darkyne vyžadoval umiestnenie v sociálnom zariadení s nepretržitou opatrovateľskou službou. Z uvedeného dôvodu ani zabezpečením žalobkyňou navrhnutého dôkazu by nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia, ktoré darkyňa mala získať. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v tom, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne a sám nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.08.2011, v ktorom výslovne uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva a namietol tiež výšku žalovanej istiny. Na tomto postoji žalovaný zotrval v priebehu celého konania. Čo sa týka dôkazného bremena, ako je už vyššie uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a nie žalovaného. K ďalšej námietke žalobkyne, že súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, pretože neposkytol stranám predbežné právne posúdenie a nevyjadril sa, ktoré skutočnosti a tvrdenia má za nesporné odvolací súd uvádza, že toto pochybenie súdu prvej inštancie nepovažoval za také pochybenie, ktoré by malo za následok zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Odvolanie žalobkyne smerovalo aj do výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zo dňa 18.10.2016 zamietol. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že v tomto štádiu konania, keď došlo podľa tvrdenia žalobkyne už k právoplatnému ukončeniu dedičského konania po poručiteľke neexistuje žiadny dôvod na prerušenie konania. Ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o tomto návrhu nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie prerušiť, z dôvodu prebiehajúceho dodatočného dedičského konania, pretože ust. § 164 CSP dáva súdu iba možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania zo dňa 18.10. 2016 potvrdil.
18. Rovnako tak odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o zmietnutí návrhu žalobkyne na vydanie medzitýmneho rozsudku podľa § 214 CSP, pretože ani toto ustanovenie neukladá súdu povinnosť rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom , ale dáva mu iba možnosť rozhodnúť o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Pokiaľ súd prvej inštancie nezistil dôvody a účelnosť postupu podľa § 214 CSP a vo veci rozhodol rozsudkom je treba jeho postup považovať za správny, pretože bol v súlade so zásadou procesnej ekonómie. 19. Napokon aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % odvolací súd považoval za správny. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba žalobkyne bola v plnom rozsahu zamietnutá, preto bol vo veci samej úspešný v tomto konaní žalovaný a to v plnom rozsahu, preto mu v zmysle ust. §255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. 20. Aj v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).