Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/244/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej žalobcu: R. Y., I.. XX.X.XXXX, G. Z. W. Č.. XX zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Arpád Barczi, so sídlom Galanta, T. Vansovej 225/3, proti žalovanému: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie XX XXX,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi XX XXX,- EUR spolu s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy XX XXX,- S. od 09.04.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa voči žalovanému domáhal žalobou podanou dňa 09.05.2014 zaplatenia finančnej čiastky XX XXX,- EUR s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že so žalovaným, ktorý je poisťovňou uzatvoril dňa 27.07.2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 30.07.2013. Poistný vzťah bol založený na domu neurčitú a predmetom poistenia bolo poistenie domácnosti a budov žalobcu. Poistná zmluva bola uzatvorená na poistnú sumu XX XXX,- EUR na cennosti, XXXX,- EUR na elektronické a optické prístroje F. X XXX,- EUR na ostatné veci v budove. Dňa 23.01.2014 došlo vlámaniu do domácnosti žalobcu, pričom v dôsledku tohto vlámania došlo k odcudzeniu oceľového bezpečnostného trezora v ktorom mal žalobca umiestnené zlomkové zlato, zlatú retiazku a finančnú hotovosť. Žalobca škodovú udalosť žalovanému oznámil, avšak žalovaný v rámci jej likvidácie odmietol vyplatiť žalobcovi poistné plnenie s odôvodnením, že nepreukázal existenciu škody.

2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu tak, že s návrhom nesúhlasil. Svoju obranu postavil žalovaný na skutočnosti, že žalobca v priebehu likvidácie poistnej udalosti nepreukázal vznik ním tvrdenej škody v deklarovanej výške. Žalovaný poukazoval hlavne na skutočnosti, že žalobca hodnoverne nepreukázal vlastníctvo k tvrdenému zlomkovému zlatu, čím nepreukázal výšku vzniknutej škody.

3. Súd prvej inštancie v spore rozhodol rozsudkom č.k. 15C 244/2014 - 145 zo dňa 28.04.2016 v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX,- EUR s príslušenstvom, pričom v zvyšnej časti žalobu zamietol. Po odvolaní žalovaného v spore rozhodoval Krajský súd v Trnave, ako súd druhej inštancie, ktorý svojím rozsudkom č.k. 9Co 216/2016 - 179 zo dňa 18.07.2017 rozsudok súdu prvého stupňa v časti XXX,- EUR potvrdil a v zvyšnej časti ho zrušil. Na základe pokynu súdu druhej inštancie bol konajúci súd povinný opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy, najmä listiny, ktorými žalobca preukazoval nákup zlata.

4. Súd vo veci vypočul strany sporu, rovnako ako svedkov B. N., Y. M. F. H. M., V. G., W.. X. E., oboznámil sa s obsahom spisu ORPZ Galanta č. T.-XXX/GA-Q.-XXXX, rovnako ako s obsahom ostatného na spor sa vzťahujúceho spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovňou, došlo dňa 27.07.2013 k uzatvoreniu poistnej zmluvy W. X. č. XXXXXXXXXX s modulom krytia T., so začiatkom poistenia od 30.07.2013. Poistný vzťah bol založený na domu neurčitú a predmetom poistenia bolo poistenie domácnosti a budov žalobcu. Poistná zmluva bola uzatvorená na poistnú sumu XX XXX,- EUR na cennosti, XXXX,- EUR na elektronické a optické prístroje F. X XXX,- S. na ostatné veci v budove. Na základe uzavretej poistnej zmluvy bola navrhovateľovi vystavená poistka č. XXXXXXXXXX.

6. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

7. Existencia a platnosť poistnej zmluvy medzi stranami sporu neboli sporné. Súd preto pri hodnotení dokazovania vychádzal zo skutočností, ktoré boli stranami sporu v poistnej zmluve dojednané.

8. Dňa 23.01.2014 došlo vlámaniu do domácnosti žalobcu, pričom v dôsledku tohto vlámania došlo k odcudzeniu oceľového bezpečnostného trezora v ktorom mal žalobca umiestnené zlomkové zlato, zlatú retiazku a finančnú hotovosť. Pri nahlásení poistnej udalosti žalovanému a v priebehu likvidácie žalobca vyčíslil vzniknutú škodu na celkovú sumu XX XXX,- EUR. Vyčíslená škoda pritom pozostávala z hodnoty odcudzeného zlomkového zlata v hodnote XX XXX,- EUR, hodnoty trezora v sume XXX,- S., zlatej retiazky v hodnote X XXX,- EUR a finančnej hotovosti vo výške X XXX,- EUR. Nahlásenú poistnú udalosť žalovaný viedol pod číslom XXXXXXXXXX.

9. Žalobca taktiež podľa názoru súdu splnil podmienky vyplývajúce zo všeobecných podmienok poistenia, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Svoju nehnuteľnosť zabezpečil alarmom a cennosti mal uložené v trezore, ktorý zakúpil od svedka N.. Zabezpečenie majetku a dodržanie podmienok dojednaného poistenia nebolo v priebehu konania spochybnené ani samotným žalovaným.

10. Vo veci vlámania do nehnuteľnosti žalobcu bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru O. Q. vedené trestné konania pod ČVS: T. - XXX/GA-Q.-XXXX. V rámci vyšetrovania trestného činu boli vykonané vyšetrovacie úkony, ako ohliadka miesta činu, boli zabezpečené biologické stopy a bola vyhotovená fotodokumentácia miesta činu. na základe týchto úkonov dospel vyšetrovací orgán k stanovisku, že k trestnému činu došlo tak, že dňa 23.01.2014 neznámy páchateľ v popoludňajších hodinách pristúpil k rodinnému domu na adrese W. XX, kde rozbil sklenenú výplň na pivničnom okne a po vniknutí do priestorov domu z detskej izby odcudzil plechovú bezpečnostnú skriňu (trezor) druhej triedy, ktorá obsahovala finančnú hotovosť, zlomkové zlato a zlatú retiazku.

11. Vyššie uvedený popis udalostí, ustálený v priebehu vyšetrovania preukazuje a záznam činnosti elektronického zariadenia - alarmu zo dňa 23.01.2014, ktorý zaznamenal poplach v jednotlivých častiach domu preukazuje, že neznáma osoba vnikla do nehnuteľnosti žalobcu.

12. Podľa 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

13. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

14. Na základe uvedených zákonných ustanovení, je súd toho názoru, že v prípade žalobcu nastala skutočnosť s ktorou platne uzatvorená poistná zmluva medzi ním a žalovaným spája ako následok vznik práva žalobcu na poistné plnenie zo strany žalovaného, ktorý sa k takémuto plneniu zaviazal. Ďalším predpokladom je existencia škody, čiže zníženia hodnoty majetku žalobcu, ku ktorému došlo v

dôsledku poistnej udalosti. Táto otázka však zostala medzi stranami sporu spornou a podstatné miera dokazovania bola preto zameraná na preukázanie výšky škody, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi.

15. Z výpovede svedka B. N. sú zistil, že svedok žalobcovi predával začiatkom roka 2014 trezor za cenu okolo XXX,- EUR. Svedok žalobcovi osobne pomáhal priniesť trezor do jeho domu, kde ho následne uložili v jednej z miestností za dvere. Potom žalobca do trezora uložil zlato, ktoré mal v dvoch uzatvárateľných igelitových sáčkoch. Žalobca zlato ukladal do trezoru pred svedkom, pričom mu uviedol, že zlato zakúpil od svojho známeho E. N.. Svedok taktiež videl aj listiny označené ako dodacie listy na zlato, preto vedel, že jeho hodnota sa pohybovala okolo XX XXX,- EUR. Svedok potvrdil, že v uvedenom období v obci W. došlo k viacerým krádežiam vlámaním.

16. Z výpovede svedka Y. M. zistil, že pre jednej z návštev u žalobcu mu tento ukazoval zlato, ktoré mal uložené v trezore za dverami. Svedok uviedol, že žalobca mal zlato kupovať niekde okolo N. a to za účelom, aby si v ňom uložil svoje finančné prostriedky, pretože zlato ma stálu hodnotu. Trezor mal žalobca podľa svedka umiestnený v miestnosti vedľa obývačky na ľavej strane od vchodu do rodinného domu. Zlato mal navrhovateľ uložené v trezore v dvoch sáčkoch, ktoré boli priehľadné a preto svedok videl, že obsahujú zlato.

17. Z výpovede prvej svedka H. M. súd zistil, že ide o osobu, ktorá žalobcovi predávala zlomkové zlato. Zo žalobcom sa svedok poznal už aj z minulosti, pretože žalobca chodieval k nemu do záložne do Komárna. Žalobca mal záujem o kúpu zlata. Zlato mu svedok odpredal, pričom išlo o zlato, ktoré nepatrilo záložni, ktorú prevádzkovala spoločnosť Y. G. M..L..T.. ale jemu ako fyzickej osobe. Z tohto dôvodu svedok žalobcovi žiadny doklad o kúpe zlata nevystavoval. Žalobcovi však odovzdal listiny označené ako dodacie listy a to za účelom, aby sa žalobca pri preprave zlata vedel preukázať, že je jeho vlastníkom. Zlato, ktoré bolo žalobcovi odpredané malo hodnotu asi XX XXX,- F. XX XXX,- EUR. Svedok taktiež opoznal listiny označené ako dodacie listy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a uviedol, že ide o listy, ktoré vystavoval žalobcovi po kúpe zlata. Žalobca nakupoval zlato v záložni viackrát, pričom v tomto prípade mu bolo odpredané zlato patriace svedkovi, ako fyzickej osobe. Zlato od svedka žalobca nakupoval na štyrikrát, pretože pri predošlých nákupoch nemal dosť finančných prostriedkov. Zlato predané žalobcovi bolo zlato, ktoré svedok zakupoval do svojej rezervy a to v prípadoch, keď niekto priniesol do záložne krajšie veci. Tieto potom neboli vyplácané z prostriedkov spoločnosti Y. G. M..L..T.., ktorá prevádzkovala záložňu, ale z prostriedkov svedka.

18. Pri svojej opakovanej výpovedi svedok H. M. uviedol, že zlomkové zlato žalobcovi predával v záložni a jeden nákup sa uskutočnil u neho doma. Zlato predané žalobcovi nadobudol tak, že keď pracoval v záložni a niekto priniesol krajšie zlaté veci vykúpil tieto za svoje prostriedky pre seba a taktiež niektoré šperky pre neho vykupoval aj jeho spoločník V. G.. Rýdzosť zlata predaného žalobcovi overoval svedok pred jeho nákupom pre seba pomocou porovnania puncov a s použitím kyseliny, pritom zlato aj odvážil ciachovanou váhou. K týmto prostriedkom mal prístup, pretože spoločnosť Y. G. M..L..T.. je registrovaná Puncovým úradom SR a má oprávnenie obchodovať so zlatom. Zlato predával žalobcovi v sáčkoch na ktorých bola napísaná hmotnosť zlata. Listiny označené ako dodacie listy boli vyhotovené V. G., pretože svedok vtedy ešte dobre neovládal prácu na počítači a boli vyhotovené za účelom preukázania, že žalobca zlato nadobudol legálnou cestou.

19. Z výpovede svedka W.. X. E., ktorý je zamestnancom žalovaného súd zistil, že jeho pracovnou náplňou je overovanie korektnosti informácii, ktoré súviseli s likvidáciou poistnej udalosti. V tomto konkrétnom prípade svedok overoval pravdivosť listín predložených žalobcom pri likvidácii poistnej udalosti. V rámci svojho šetrenia kontaktoval žalobcu a svedka V. G., ktorého kontaktoval na telefónnom čísle uvedenom na pečiatke spoločnosti Y. G. M..L..T... Na osobnom stretnutí zo svedkom G. mu predložil listiny označené ako dodacie listy. Prvá rekcia svedka G. po predložení listín mala byť podľa svedka taká, že čo mu to zasa vyviedli. V. G. mal ďalej uviesť, že to pravdepodobne vystavila jeho pobočka O. N. a zlato muselo byť pozberané po všetkých pobočkách. Podľa názoru svedka listiny nevystavoval V. G., pretože v takomto prípade by bola jeho reakcia iná. V. G. po predložení dokladov nevedel, kto bol kupujúcim. V priebehu rokovania V. G. uviedol, že bližšie sa bude vedieť vyjadriť po tom, čo si veci overí a odmietol podpísať záznam zo stretnutia. Keď svedok kontaktoval V. G. na druhý deň, ten už vedel kto a čo nakúpil a z osoby o ktorej hovoril ako o zamestnancovi sa stal jeho spoločník. Podľa názoru svedka boli vyjadrenia V. G. chaotické a nevzbudzovali dôveru. Samotného žalobcu svedok kontaktoval pred stretnutím s Júliusom Tóthom a ten mu pri osobnom stretnutí uviedol, že zlato nakupoval v Z. N..

20. Z listín označených ako dodacie listy, ktoré boli odovzdané žalobcovi a boli opatrené pečiatkou spoločnosti Y. G. M..L..T.. súd zistil, že žalobca mal nakúpiť dňa 11.12.2013 zlato XXX/XXXX T. K. XXXg E. H. X XXX,- S., dňa 20.11.2013 zlato XXX/XXXX T. K. XXXg O. H. XX XXX,- EUR, dňa 16.10.2013 E. XXX/XXXX o hmotnosti XXXg v cene X XXX,- S. F. X. XX.XX.XXXX E. XXX/XXXX T. K. XXXg O. H. X XXX,- S..

21. Z vykonaného dokazovania aj po jeho doplnení mal súd za preukázané aj napriek výhradám žalobcu, že žalovaný mal v čase poistnej udalosti vo vlastníctve zlomkové zlato.. Existencia zlata a jeho držba navrhovateľa je preukázaná výpoveďami svedkov M., N. F. M.. Dôveryhodnosť svedkov N. F. M. nebola pritom žalovaným v priebehu konania spochybnená, takže ich svedecké výpovede súd vyhodnotil tak, že uvedení svedkovia svojimi zmyslami vnímali a potvrdili, že žalobca v období tesne pred poistnou udalosťou disponoval zlomkovým zlatom umiestneným v trezore v igelitových vreckách. To korešponduje zo svedeckou výpoveďou svedka M., ktorý uviedol, že zlato predával žalobcovi v igelitových vreckách. Zlato, ktoré svedkovia vnímali svojimi zmyslami žalovaný nakúpil od M. M., ktorý túto skutočnosť potvrdila a potvrdil ju aj nepriamo svedok aj W.. E., ktorý uviedol, že V. G. ako konateľ spoločnosti Y. G. M..L..T.. M. mal pri osobnom stretnutí vyjadriť, že ak by bola predávajúcim spoločnosť muselo by byť zlato pozbierané zo všetkých pobočiek. Skutočnosť, že svedok M. v čase deklarovaného predaja disponoval, resp. mohol disponovať zlomkovým zlatom v deklarovanom množstve nebola žalovaným v priebehu celého dokazovania nijako vyvrátená. Vyhotovenie listín v súvislosti s predajom zlata, ktorých účelom malo byť preukázanie, že žalobca nadobudol zlato legálne potvrdili svedkovia M. F. G.G.. M. W.. E. vyslovil svoj názor, že pri prvotnom predložení listín svedkovi G.Ó. tento nezareagoval tak ako keby tieto listiny vyhotovoval. V tejto súvislosti poukazuje súd na tú skutočnosť, že v prípade tvrdenie svedka W.. E. ide o jeho subjektívny názor, ktorý nie je nikde inde hmotne zachytený, pričom svedok Tóth pred súdom vypovedal po riadnom poučení o následkoch svojej krivej výpovede a skutočnosti prezentoval v podstate v kontexte vykonaného dokazovania. Námietky žalovaného spočívajúce v tom, že z výpovedi svedkov a tvrdení žalobcu nie je jednoznačné kde k nákupom zlata dochádzalo považuje súd vzhľadom na výpovede svedkov N. F. M. za nepodstatné, pretože títo svedkovia jednoznačne uviedli, že zlato videli doma u žalobcu, čím nepochybne preukázali, že žalobca pred poistnou udalosťou zlomkovým zlatom disponoval. Súd teda po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení dospel opätovne k názoru, že výpoveďami svedkov N.Ď., M. F. M. bolo potvrdené, že žalobca mal vo vlastníctve zlomkové zlato pričom jeho množstvo a cena vyplýva z listinných dôkazov označených ako dodacie listy. Žalovaný síce v konaní namietal okolnosti vyhotovenia týchto listín a okolnosti ich vzniku avšak neprezentoval jediný relevantný dôkaz smerujúci k spochybneniu ich obsahu a k spochybneniu nimi deklarovaného množstva a hodnoty nakúpeného zlata.

22. Z uvedených skutočností je teda nesporné, že tesne pred poistnou udalosťou žalobca disponoval zlomkovým zlatom v hodnote XX XXX,- EUR, pričom táto hodnota tvrdená žalobcom, deklarovaná ako nákupná cena zlata, nebola žalovaným v priebehu konania spochybňovaná.

23. Skutočnosť, že zlato mal navrhovateľ uložené v trezore bola podľa názoru súdu preukázaná výpoveďami svedkov N. F. M., ktorí zlato a jeho uloženie vnímali svojimi zmyslami. Ich tvrdenia o umiestnení trezora plne korešpondujú zo skutočnosťami zistenými vyšetrovacími orgánmi pri ohliadke miesta poistnej udalosti. Pričom po vyhodnotení a posúdení všetkých vykonaných dôkazov samostatne ako aj v celkovom kontexte dospel súd k názoru, že žalobca vzhľadom na objektívne možnosti preukázal titul a výšku svojho uplatneného nároku.

24. Z uvedených skutočností súd vyvodil, že odcudzením trezora došlo aj odcudzeniu zlata, ktoré v ňom bolo uložené a tým bola žalobcovi v časti odcudzeného zlata spôsobená škoda vo výške XX XXX,- EUR.

25. Súd sa pritom nemohol stotožniť s obranou žalovaného, ktorý kládol hlavný dôraz na to, aby žalobca bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že zlato bolo v čase vlámania umiestnené v trezore a že ho skutočne tvrdeným spôsobom aj nadobudol. Takáto požiadavka je podľa názoru súdu v reálnom živote požiadavkou nesplniteľnou, pretože každá poistná udalosť je situáciou náhlou a neočakávanou. Z tohto dôvodu, teda nie je spravodlivé od poistených subjektov očakávať aby si v každom okamihu trvania poistného vzťahu zabezpečovali dôkazy za účelom prípadného následného preukazovania výšky škody. V tejto súvislosti je taktiež potrebné preukázať, že účelom poistenia je rozloženie rizika medzi vopred presne neurčený počet subjektov, pričom správu spoločne kumulovaných prostriedkov a ich následnú

výplatu zabezpečuje poisťovňa. Žalovaný, ktorý je poisťovňou v čase uzatvárania poistnej zmluvy, s prihliadnutím na obsah vzájomných dojednaní musel vedieť, že žalobca má v svojej domácnosti uložene cennosti vo vysokej hodnote, čo nepochybne vyplýva aj výšky dojednaného poistného krytie na tieto majetkové hodnoty vo výške XX XXX,- EUR. Takémuto dojednanému krytiu potom nepochybne zodpovedá aj výška dohodnutého poistného vo výške XXX,- EUR ročne. Taktiež žalovaný ako poisťovňa takmer výhradne formuluje podmienky v zmluvách, ktoré uzatvára a je iba na ňom, akým spôsobom naformuluje potrebu preukazovania existencie majetkových hodnôt v vlastníctve poistených subjektov a akým spôsobom naformuluje prípadnú potrebu preukázania nadobúdacieho titulu týchto majetkových hodnôt.

26. Súd sa taktiež nemohol stotožniť s obranou žalovaného, že žalobca postupoval ľahkovážne a o skutočnosti, že vlastní zlato informoval iné osoby napr. svedkov N. F. M.. Tým mal podľa názoru žalovaného žalobca porušiť všeobecnú prevenčnú povinnosť. Podľa názoru súdu nebolo preukázané, žeby táto skutočnosť prispela podstatnou mierou k vzniku škody a taktiež nebolo preukázané, žeby táto skutočnosť prispela k tomu, že sa vlastníctvo zlata žalobcom stalo všeobecne známou skutočnosťou. Podľa názoru súdu každý páchateľ po vniknutí do priestorov domu a zistení, že v domácnosti je trezor predpokladá, že najhodnotnejšie veci sú uložené práve v ňom, nakoľko trezor je svojou podstatou určený na úschovu a zabezpečenie cenných majetkových hodnôt. V konaní pritom nebolo preukázané a dokonca to nebolo zistené ani v rámci vyšetrovania trestného činu, že páchateľ, alebo páchatelia vnikli do domácnosti práve za účelom odcudzenia trezora. V tejto súvislosti preto obrana žalovaného spočívajúca v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcom neobstojí a preto na ňu súd ani neprihliadol.

27. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd návrhu navrhovateľ vyhovel vo výške XX XXX,- EUR, nakoľko v tejto výške sa žalobcovi podarilo preukázať existenciu škody, ktorú mu je povinný uhradiť žalovaný titulom poistného plnenia.

28. Podľa 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za preukázané, že popri nároku na poistné plnenie existuje na strane žalobcu aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný sa nachádza v omeškaní od 09.04.2014 pretože podľa zákona bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v lehote najviac 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti t. j. od 24.03.2014. Súd preto žalobcovi priznal aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.