Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-38-2018.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu K. R., nar. XX.XX.XXXX, U. W., W. XXX/XX, proti žalovanému: WELDING ENERGO INDUSTRI s.r.o., IČO: 46 981 071, so sídlom Veľká Lehota 457, 966 41 Veľká Lehota, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/9/2017-50 zo dňa 25. októbra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/9/2017-50 zo dňa 25. októbra 2017 potvrdzuje.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 600,- Eur od 16.09.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 600,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 16.09.2016 do zaplatenia titulom doplatenia ceny za zámočnícke práce vykonané pre žalovaného. V návrhu uviedol, že v mesiacoch jún - júl 2016 vykonal na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX pre žalovaného zámočnícke práce v celkovom počte 171 hodín pri cene 13,- Eur za odpracovanú hodinu, v celkovej sume 2.223,- Eur. Dňa 28.07.2016 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 5/2016 na sumu 2.223,- Eur so splatnosťou 60 dní, žalovaný však z tejto faktúry uhradil len sumu 1.623,- Eur a neuhradená zostala časť pohľadávky žalobcu vo výške 600,- Eur, ktorú žalovaný nezaplatil napriek opakovaným výzvam žalobcu.
3. Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietol, považuje ho za neoprávnený z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu vo výške 600,- Eur, a to na základe vzájomného započítania pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný potvrdil uzavretie Zmluvy o dielo, namietal však, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných povinností a to tým, že nenastúpil na pracovnú zmenu, preto bol žalovaný podľa zmluvy (čl. VIII.) uplatniť si voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 600,- Eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca so započítaním pohľadávky súhlasil, k odsúhlaseniu došlo prostredníctvom telefonického rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný tvrdil, že žalobca jeho nárok uznal, pretože faktúru vystavenú na 600,- Eur pod č. 2016/1 zo dňa 19.09.2016 nerozporoval a ani nenamietal jej výšku.
4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutkový stav ustálený na základe vykonaného dokazovania posúdil podľa § 536 Obchodného zákonníka, upravujúceho Zmluvu o dielo.
5. Súd mal preukázané uzatvorenie Zmluvy o dielo dňa 09.06.2016 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, v ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného zámočnícke práce (zmluva bola uzatvorená na dobu od 09.06.2016 do 31.07.2016 alebo do ukončenia zákazky na výkon prác v prospech firmy WELDING ENERGO INDUSTRI s. r. o.), za nesporné považoval aj to, že žalobca práce vykonal a predmet zmluvy odovzdal a faktúrou č. 5/2016 vyúčtoval žalovanému cenu prác v dohodnutej výške po 13,- Eur za 1 hodinu, a to za 171 hodín v sume 2.223,- Eur. Žalovaný správnosť fakturovanej sumy nerozporoval.
6. Súd posúdil námietky žalovaného na započítanie sumy 600,- Eur ako jeho obranu v spore. Žalobca poprel, že si so žalovaným započítal pohľadávku tak, ako to tvrdil žalovaný. Uviedol, že žalovaný mu faktúrou č. 2016/1 zo dňa 19.09.2016 vyúčtoval sumu 600,- Eur ako zmluvnú pokutu, žalobca však túto neuznal a faktúru vrátil žalovanému. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný svoju obranu neuniesol, keď svoje skutkové tvrdenia nepreukázal, ale ani neupresnil, kedy konkrétne sa mal žalobca porušenia zmluvy dopustiť a na akú pracovnú zmenu nenastúpil. Žalovaným predložené čestné prehlásenie nie je podľa neho dostatočným dôkazom na preukázanie jeho tvrdenia, pretože preukazuje len uplatnenie tejto zmluvnej pokuty a navyše p. I., ktorá ho podala je manželkou konateľa žalovaného, a preto sa môže za daných okolností jej čestné prehlásenie javiť ako účelové. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že dôkaz s rovnakou relevanciou predložil aj žalobca, keď čestným prehlásením Y. R. preukazoval, že uplatnenie zmluvnej pokuty telefonicky neuznal. Navyše, žalobca skutočnosť, že uplatnenú zmluvnú pokutu neuznal, vyjadril aj písomne dňa 16.02.2017 tým, že podal predžalobnú upomienku. Žalovaný teda svoje tvrdenia o tom, že žalobca uznal svoje pochybenie a dohodol sa so žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty formou vzájomného započítania, nepreukázal. Žalovaný v konaní preukázal len to, že si svoju pohľadávku zo zmluvnej pokuty u žalobcu uplatnil. 7. Súd prvej inštancie poukázal na prejednaciu zásadu, ktorou je ovládané sporové konanie, dôkazné bremeno na preukázanie obrany žalovaného bolo na žalovanom, žalovaný však dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty v konaní nepreukázal. Súd nevykonal ako dôkaz listinu predloženú žalovaným, ktorá obsahuje tabuľku, pretože táto bola vyhotovená v nemeckom jazyku, nebola podpísaná ani opatrená pečiatkou konkrétneho subjektu, a preto nemôže obstáť ako dôkaz v súdnom konaní. 8. Keďže súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal dohodnuté dielo a objednávateľ zaplatil len časť dohodnutej ceny, považoval žalobu žalobcu za oprávnenú, a preto jej vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil navrhovaný procesný úkon
- vzájomné započítanie, ku ktorému podľa žalovaného došlo dohodou zmluvných strán. Dohoda sporových strán je dôležitou právnou skutočnosťou, odráža slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán, nie je možné neprihliadať v konaní na takúto dohodu. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že súd presunul bremeno preukazovania nároku žalobcu na stranu žalovaného, čo odporuje ustálenej súdnej praxi, žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný a je teda povinný uniesť dôkazné bremeno pri preukazovaní svojho nároku. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu v uplatňovanom rozsahu je dôvodný, žalovaný má za to, že zmluvná pokuta, ktorú si v konaní voči žalobcovi uplatnil vychádza z čl. VIII. Zmluvy o dielo. Podľa žalovaného pri posudzovaní dôvodnosti jeho nároku je potrebné vychádzať z čl. II. Zmluvy, podľa ktorého je predmet diela nasledovný: „Touto zmluvou sa zhotoviteľ zaväzuje vykonávať pre objednávateľa zámočnícke práce podľa pokynov vedúceho montéra alebo ním povereného objednávateľom pre firmu Carte Carre Karlsruhe, Kalsruhe, zhotoviteľ bol teda povinný nastúpiť na pracovisko na pracovnú zmenu a zotrvať na nej podľa pokynov vedúceho montéra“. Nakoľko žalobca túto zmluvu porušil a následne predčasne ukončil zmluvný vzťah bez výpovednej lehoty, žalovaný má podľa čl. VIII. nárok na zmluvnú pokutu vo výške 600,- Eur. Táto vznikla na základe porušenia povinností zo strany žalobcu, konkrétne nenastúpením na pracovnú zmenu, teda nedodržaním zmluvného vzťahu. Žalovaný zotrval na svojich námietkach, že žalobca so započítaním pohľadávky súhlasil. K takémuto odsúhlaseniu došlo prostredníctvom telefonického rozhovoru medzi
žalobcom a žalovaným, o čom má vedomosť aj iná osoba, a to J. I., ktorá svoje čestné prehlásenie adresovala aj orgánom činným v trestnom konaní, kde bol konateľ spoločnosti WELDING ENERGO INDUSTRI s. r. o. predvolaný na výsluch k vzniknutej situácii. Okrem uvedeného telefonického rozhovoru žalobca podľa žalovaného uznal nárok žalovaného na zmluvnú pokutu aj konkludentne, keďže nejakým spôsobom nerozporoval vystavenú faktúru č. 2016/1 zo dňa 19.09.2016 na 600,- Eur. Žalobca si bol podľa žalovaného vedomý vzájomného záväzku, na základe ktorého potom došlo len k čiastočnej úhrade faktúry č. 5/2016. Prejav vôle smerujúci k započítaniu adresoval žalovaný žalobcovi aj prostredníctvom pošty. Žalobca teda súhlasil so započítaním pohľadávky vo výške 600,- Eur voči pohľadávke, ktorú evidoval voči žalovanému titulom vystavenej faktúry, následne došlo zo strany žalovaného k úhrade zvyšnej sumy v prospech žalobcu, týmto sú podľa žalovaného vzájomné záväzky žalobcu a žalovaného urovnané. 11. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.01.2018 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 12. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje žalobca za nepravdivé a ničím nepodložené, nesúhlasí s tým, že žalobca mal uznať pochybenie pri plnení zmluvných povinností a že sa dohodol na započítaní svojej faktúry s faktúrou žalovaného na zmluvnú pokutu. Dokazovanie vykonané na súde prvej inštancie podľa žalobcu preukazuje, že žalobca vykonal práce v požadovanom množstve a kvalitne, jeho fakturácia bola správna, žalovaný v konaní nenamietal fakturáciu žalobcu a ani nepoprel, že žalobca na diele odpracoval fakturovaných 171 hodín. Žalobca tak podľa neho dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na zaplatenie ceny diela uniesol, žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdeného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 14. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v tejto veci správne a v súlade so zákonom, keď na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním považoval nárok žalobcu za dôvodný titulom doplatenia ceny za dielo. 15. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, pričom sporové strany majú tak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať (povinnosť dôkazná). Skutkové zistenia súdu sú tak v podstate určované tým, čo strany tvrdia a akým spôsobom to preukazujú (súd je len výnimočne oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli). 16. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplýva záver o tom, že žalobca svoje dôkazné bremeno zvládol, preukázal svoj nárok voči žalovanému a to za cenu prác vykonaných na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 09.06.2016 v rozsahu 171 hodín po 13,- Eur za hodinu, v celkovej výške 2.223,- Eur tak, ako to žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 5/2016 zo dňa 28.07.2016, pričom splatnosť svojej pohľadávky určil v súlade so zmluvou na 15.09.2016. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný túto fakturáciu nerozporoval, nepoprel ani, že žalobca odpracoval v prospech žalovaného 171 hodín tak, ako to uviedol na svojej faktúre. Žalovaný nepreukázal, ale napokon ani netvrdil, že v konaní si uplatnil voči žalobcovi nároky titulom vadného plnenia. Záver súdu prvej inštancie o preukázaní žalobcom uplatneného nároku preto považuje odvolací súd za správny. 17. Žalovaný si v konaní voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku, a to vo výške 600,- Eur titulom pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi vo výške 600,- Eur ako zmluvná pokuta, uviedol, že túto zmluvnú pokutu vyúčtoval žalobcovi faktúrou zo dňa 19.09.2016 a tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o započítaní pohľadávky žalobcu titulom zaplatenia ceny vykonaných prác vo výške 2.223,- Eur (vyúčtované fa č. 5/2016 zo dňa 28.07.2016 so splatnosťou 15.09.2016) a pohľadávkou žalovaného titulom zmluvnej pokuty vo výške 600,- Eur (vyúčtované fa č. 2016/1 zo dňa 19.09.2016) a to v rozsahu 600,- Eur). Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal oprávnenosť uplatneného nároku na zmluvnú pokutu voči žalobcovi. 18. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalovaný svoje tvrdenia o uzavretí dohody o započítaní nepreukázal, poukazuje v tejto súvislosti na ods. 20 rozsudku okresného súdu, kde súd vyhodnotil dokazovanie v tomto smere, odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty si uplatnil voči žalovanému aj písomne, odvolací súd poukazuje na to, že v liste žalovaného adresovanom žalobcovi zo dňa 19.09.2016 žalovaný tvrdí, že mu podľa čl. VIII. Zmluvy o dielo vznikla škoda vo výške 600,- Eur, a to nenastúpením na pracovisko a nedodržaním zmluvného vzťahu, preto táto škoda bude odpočítaná z faktúry žalobcu a
výsledná suma 1.623,- Eur bude poukázaná na účet žalobcu. Žalovaný v tomto liste teda započítava nárok na náhradu škody vo výške 600,- Eur, v samotnej faktúre 2016/1 zo dňa 19.09.2016 však fakturuje zmluvnú pokutu vo výške 600,- Eur. 19. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný uplatnenú zmluvnú pokutu (je zrejmé, že asi nie nárok na náhradu škody) nevyšpecifikoval a nespresnil. V zmysle čl. VIII. ustanovenia Zmluvy o dielo uzavretej medzi sporovými stranami mal žalobca ako zhotoviteľ v prípade, že neoprávnene opustí pracovisko alebo nenastúpi na smenu, za každú takú smenu uhradiť pokutu 100,- Eur. Pokiaľ teda mal žalovaný za to, že má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 600,- Eur, bolo na ňom, aby upresnil, ale aj preukázal, na ktoré konkrétne smeny, (zrejme v počte 6) žalobca nenastúpil. Žalovaný však zmluvnú pokutu neupresnil vo faktúre, ani v písomnom (započítacom prejave), ale napokon ani v konaní na súde prvej inštancie. Zo strany okresného súdu nedošlo k presunu dôkazného bremena na žalovaného, dôkazné bremeno preukázať tvrdenia o nároku na zmluvnú pokutu bolo na žalovanom. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že započítaciu námietku vznesenú v konaní žalovaný nepreukázal. 20. Pokiaľ aj v konaní nebolo preukázané, že žalobca žalovanému vrátil faktúru č. 2016/1 zo dňa 19.09.2016 na sumu 600,- Eur písomne, svoj nesúhlas s nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyjadril podaním žaloby tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie. 21. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 23. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).