Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-124-2017.pdf
PDF · 100.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: MONDOM s.r.o., Jasovská 3582, Bratislava, IČO: 36 208 736, zastúpeného JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, AK, Murgašova č. 3, Košice, proti žalovaným: X/ F. N., D.. XX.X.XXXX, G. XXX/X, Z., X/ O.. O. N., D.. XX.X.U., G. XXX/X, Z., obaja zastúpení JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou, AK Krivá 18, Košice, v konaní o zaplatenie 7.225,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10Cb/50/2014-256 zo dňa 28.3.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaným priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice- okolie trovy predavkované štátom v sume 534,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny 7.225,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 1.7.2013 až do zaplatenia, titulom Zmluvy o dielo č. 35/2012, predmetom ktorej bola dodávka rodinného domu, typ NEDA D v zmysle projektovej dokumentácie, pozostávajúceho z konštrukcií a výstavby uvedeného domu, uskutočňovanej na parcele č. XXX/X v katastrálnom území obce Sokoľ, zapísanej na LV XXXX. Cena za vykonanie diela bola určená dohodou vo výške 88.806,00 eur. V priebehu výstavby rodinného domu si žalovaní v roku 2012 plnili riadne svoje zmluvné povinnosti titulom odplaty za zhotovené dielo až do 25.12.2012, kedy došlo k odovzdaniu neukončeného diela. Následne žalobca listom zo dňa 25.6.2013 vyzval žalovaných na úhradu zostatku ich záväzkov, ale pre rozpor v stanoviskách zmluvných strán nedošlo k urovnaniu sporu.
3. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali na Zmluvu o dielo č. 35/2012 z 18.5.2012, čl. 2, 3 a 4 tejto zmluvy, Zmluvu o dielo MS 35/2012 z 19.5.2012. Uviedli, že dňa 21.12.2012 došlo k podpísaniu odovzdávajúceho protokolu, predmetom ktorého je dodávka a montáž stavby v zmysle uvedených zmlúv o dielo, pričom bolo dohodnuté, že objednávateľ preberá predmetnú stavbu v rozostavanom stave s tým, že dodávateľ dokončí povrchovú úpravu fasády podľa poveternostných podmienok, že dodávateľ dokončí podhľad strechy po zhotovení fasády, že dodávateľ dokončí napojenie rekuperačnej jednotky po zhotovení podhľadu strechy a že prípadné vady zhotoviteľ odstráni počas dokončovacích prác stavby. Po podpísaní tohto protokolu žalobca nezačal s dokončením diela (ako bolo dohodnuté v protokole), namiesto toho koncom mesiaca jún 2013 zaslal žalovaným urgenciu na zaplatenie zostatku ceny diela 88.806,00 eur v rozsahu 7.225,00 eur.
4. Žalobca na pojednávaní 19.6.2015 uviedol, že žalovaní na výstavbu rodinného domu mali podpísané dve zmluvy o dielo, a to so spoločnosťou MONDOM s.r.o. (zmluva o dielo č. 35/2012) a druhú so spoločnosťou MONDOM SERVIS s.r.o.. Podľa zmluvy o dielo č. 35/2012 cena diela predstavuje 59.796,00 eur spolu s DPH. Keďže žalovaní uhradili cenu diela vo výške 50.000,00 eur, trval na zaplatení čiastky 7.225,00 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie (Zmluvou o dielo č. 35/2012 z 18.5.2012 - čl. 3 bod 2, čl. 6, čl. 2, čl. 5, znaleckým posudkom č. 21/2016 vystaveným znalcom Ing. Dušanom Sarkom, CSc.) a zistil, že žalovaný uhradil cenu diela vo výške 50.000,00 eur (čo žalobca uznal) a že dielo nebolo dokončené v stanovenom termíne, k jeho odovzdaniu došlo 25.12.2012 aj napriek tomu, že nebolo dokončené. Zo znaleckého posudku súd zistil, že hodnota diela, ktoré žalobca vykonal (t.j. hodnota dodaného materiálu a vykonaných prác) predstavuje celkom sumu 39.604,38 eur, a teda žalovaní žalobcovi uhradili viac.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 536, § 537 ods. 1, § 546, § 548 ods. 2 a § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka) súd dospel k záveru, že dielo nebolo odovzdané včas, dňa 25.12.2012 bolo odovzdané ako nedokončené a že zaplatená istina za cenu diela v sume 50.000,00 eur je primeraná, preto nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Keďže v danej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 21/2016 Ing. Dušanom Sarkom, CSc., hodnota znaleckého posudku, ktorá bola vyplatená znalcovi činí 834,70 eur. Z tejto sumy bolo preddavkovane uhradených 300,00 eur. Teda náklady štátu v súvislosti s podaným znaleckým posudkom predstavujú 534,70 eur, na ktoré súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 259 a § 258 ods. 1, 2 CSP zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nebol úspešný.
8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 ods. 2 CSP, a keďže v danom prípade žalovaní mali plný úspech, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 7.225,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% denne zo sumy 7.225,00 eur od 1.7.2013 do zaplatenia a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania vo výške 100%. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
10. Žalobca sa nestotožňuje s procesným postupom súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti žalobcu a rozhodol vo veci samej, čím porušil procesné práva žalobcu. Žalobca podaním z 24.3.2017 žiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní a nedal súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Návrh na odročenie pojednávania 24.3.2017 doručil elektronicky na podateľňu súdu, teda 4 dni vopred a následne dňa 27.3.2017 doplnil podanie v písomnej forme. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol bez prítomnosti žalobcu a neoboznámil ho s tým, že neakceptuje jeho ospravedlnenie na predmetné pojednávanie, ktoré sa konalo 28.3.2017. Teda podľa žalobcu došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces a k porušeniu rovnosti zbraní v predmetnom konaní. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.5.2011 sp.zn. 6Cdo/20/2011).
11. Žalobca má za to, že súd znemožnil strane realizáciu jeho procesných oprávnení priznaných mu v civilnom procese predovšetkým oprávnenia byť prítomným na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci a navrhovať dôkazy. Žalobca považoval za dôležité doplniť dokazovanie o výsluch znalca Ing. Dušana Sarka, ohľadom vypracovaného znaleckého posudku č. 21/2016. Výsluch znalca bol potrebný za účelom
odstránenia nezrovnalostí vyplývajúcich zo znaleckého postupu. Súd prvej inštancie odňal možnosť žalobcu doplniť dokazovanie a tým došlo k nesprávnemu procesnému postupu a porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.
12. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je dostatočne jasné, výstižné a náležite právne a skutkovo odôvodnené. Odôvodnenie nie je presvedčivé a súd prvej inštancie nevysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
13. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom! Odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/56/2012 z 26.3.2013).
14. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.
15. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na to, že v predmetnej právnej veci súd vytýčil pojednávanie celkom 8x - 17.3.2015, 28.4.2015, 9.6.2015, 10.9.2015, 25.10.2016, 15.12.2016, 9.2.2017 a 28.3.2017. Na dvoch pojednávaniach bolo žalobcovi uložené, aby predložil súdu doklady na preukázanie žalovaného nároku, čo však neurobil. Na pojednávaní 10.9.2015 žalobca navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10Cb/50/2014-95 z 25.9.2015 nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Dušanom Sarkom, CSc., žalobca podal námietku voči určenému znalcovi. Napriek tomu súd rozhodol, že znalec nie je vylúčený a znalec vypracoval znalecký posudok č. 21/2016 z 30.5.2016. K obsahu znaleckého posudku sa však žalobca nevyjadril a neučinil
tak ani do termínu posledného pojednávania (28.3.2017). Z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania boli ďalšie dve pojednávania odročené. V jednom prípade dôvody zo strany žalobcu neboli následne preukázané a v druhom prípade sa jednalo o osobnú vec právneho zástupcu žalobcu. Žalovaní majú za to, že ani v treťom prípade (t.j. pojednávanie 28.3.2017) nie je preukázané, kedy právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na Krajský súd v Bratislave. Súd v súlade s ust. § 184 ods. 2 CSP na žiadosť o odročenie termínu pojednávania neprihliadol a pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom v Zápisnici z pojednávania 28.3.2017 konštatoval, že „... právny zástupca žalobcu bol prostredníctvom advokátskej koncipientky dňa 18.10.2016 nahliadnuť do spisu, napriek tomu sa o podanému znaleckému posudku nevyjadril, ale podaním zo dňa 24.10.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 25.10.2016. Taktiež sa ospravedlnil z pojednávania 9.2.2017 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a tiež z dnešného pojednávania“.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní zdôraznili, že žalobca ani jeho právny zástupca nesplnili povinnosť opakovane uloženú súdom a nedoložili dôkazy preukazujúce žalovaný nárok a výšku, na pojednávania sa k veci nevedeli kvalifikovane vyjadriť, k obsahu znaleckého posudku, ktorý sami ako dôkaz navrhli, sa napriek dostatočnému časovému priestoru nevyjadrili písomne ani ústne a opakovane (trikrát) žiadali o odročenie termínu pojednávania, pričom dôležitosť dôvodu odročenia následne náležite nepreukázali najmenej v jednom prípade a napriek tomu, že bol žalobcom, svojou procesnou pasivitou maril činnosť súdu a bránil právu žalovaných na právnu istotu a spravodlivé súdne rozhodnutie v primeranej lehote. Právo žalobcu na spravodlivý súdny proces za tohto stavu nemohlo byť porušené.
18. Podľa žalovaných ďalšie odvolanie dôvody uvádzané žalobcom nie sú dané, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov riadne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval právny predpis, vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.
19. Taktiež súd prvej inštancie správne rozhodol, ak priznal obom žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.
20. Navyše žalobca konal v rozpore so Základným princípom CSP (čl. 8 a čl. 17), keď svojim postupom v konaní maril činnosť súdu a uplatnený nárok v konaní nepreukázal.
21. Preto žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na znášanie trov odvolacieho konania.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
23. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:
24. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými k tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.
26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Použitie správneho ustanovenia pritom neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
28. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
29. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
30. Treba poznamenať, že žalobca bol v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nečinný a keďže súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie celkom 8 krát, na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie, k výsledku, ktorého žalobca mal možnosť sa vyjadriť, pretože okrem iného bol nahliadnuť do spisu, ale tak neurobil.
31. Za takejto situácie nebola žalobcovi odmietnutá možnosť konať pred súdom.
32. Napokon odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zodpovedá zák. § 220 C.s.p..
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).