Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Er/3000/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti povinným: 1/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., R. K. XX, 2/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., E. XX o vymoženie 1.603,87 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou

rozhodol:

Námietky povinnej v 1. rade proti exekúcii z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 23.06.2015 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Márii Bílej vykonania exekúcie voči povinným: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., E. XX, 2/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., R. K. XX, 3/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., E. XX na vymoženie 1.603,87 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 29C/169/2012-78 zo dňa 12.02.2014 v spojení s opravným uznesením spis. zn. 29C/169/2012-83 zo dňa 15.12.2014. Dňa 29.06.2015 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe, ktorej jej súd udelil poverenie č. 5803* 159994 zo dňa 30.06.2015. Dňa 27.07.2015 postúpila súdna exekútorka súdu námietky vtedy povinnej v 2. rade proti exekúcii spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a dňa 15.10.2015 aj námietky vtedy povinného v 3. rade proti exekúcii. O podaní povinnej v 2. rade rozhodol súd uznesením spis. zn. 35Er/3000/2015-22 zo dňa 03.11.2015 tak, že jej námietky aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Pretože v priebehu exekučného konania súd zistil, že vtedy povinná v 1. rade Z. C. zomrela a dedičské konanie po nebohej povinnej bolo zastavené pre nemajetnosť, týmto uznesením zároveň exekúciu vo vzťahu k povinnej v 1. rade vyhlásil za neprípustnú a vo vzťahu k povinnej v 1. rade exekúciu zastavil. H. súd uznesením spis. zn. 35Er/3000/2015-26 zo dňa 04.11.2015 zamietol aj námietky povinného v 3. rade proti exekúcii. Dňa 15.12.2015 doručila povinná v 2. rade súdu odvolanie voči výrokom uznesenia spis. zn. 35Er/3000/2015-22 zo dňa 03.11.2015, ktorými súd jej námietky a návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 362 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z obsahu spisu vyplýva, že povinná v 2. rade si napadnuté uznesenia prevzala do vlastných rúk dňa 02.12.2015, pričom odvolanie doručila tunajšiemu súdu dňa 15.12.2015, teda v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Podľa ust. § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), platného v čase podania odvolania povinnou, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku sa v danom prípade jedná o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, podaním odvolania zo strany povinnej sa rozhodnutie Okresného súdu Košice II spis. zn. 35Er/3000/2015-22 zo dňa 03.11.2015 v napadnutom výroku o námietkach proti exekúcii zrušilo a vo veci opätovne rozhodne sudca. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, aj o tomto výroku má podľa citovaných zákonných ustanovení rozhodovať sudca. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd opätovne zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinnou. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že jej exekučný titul nikdy nebol platne a účinne doručený, a teda nejde o vykonateľné rozhodnutie. Nedôvodne, nezákonne a nepochopiteľne súd povinnej ustanovil opatrovníka napriek tomu, že od 10.09.2013 bola riadne prihlásená a evidovaná na adrese Trieda SNP 64 v Košiciach. Povinná o súdnom konaní vôbec nevedela, dozvedela sa o ňom až z upovedomenia o začatí exekúcie. Povinná zároveň požiadala súd o riadne doručenie rozsudku Okresného súdu Košice II spis. zn. 29C/169/2012 z 12.02.2014 a uznesenia zo dňa 15.12.2014. Povinná nikdy nebola na neznámom mieste a v priebehu konania a rozhodovania bola riadne prihlásená k uvedenému trvalému pobytu v Košiciach. Na základe uvedeného žiadala povinná súd, aby jej námietkam vyhovel a následne exekúciu zastavil. Povinná zároveň žiadala súdnu exekútorku, aby až do rozhodnutia súdu o námietkach proti exekúcii, resp. zastavení exekúcie, v exekúcii nepokračovala. V opačnom prípade má súd podanie povinnej považovať zároveň aj za návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 124 ods. 1 C. s. p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Vychádzajúc z podania povinnej posúdil súd toto podanie podľa jeho obsahu len ako námietky proti exekúcii. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinnou. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 C. s. p.. Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná si prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 17.7.2015, pričom námietky proti exekúcii doručila súdnej exekútorke dňa 23.07.2015, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinnou. Vychádzajúc z tvrdenia povinnej, že jej exekučný titul nebol nikdy doručený, si súd nechal pripojiť spis pôvodného konania spis. zn. 29C/169/2012, z obsahu ktorého zistil nasledovné: Oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 01.02.2012 uviedol adresu trvalého pobytu povinnej Kysucká 10, Košice. Na základe oprávneným predložených listinných dôkazov súd vydal dňa 07.03.2012 platobný rozkaz spis. zn. 20Ro/36/2012-18, ktorý doručoval povinnej do vlastných rúk. Nakoľko povinná bola na uvedenej adrese označená ako „neznáma“, súd preveroval trvalý, resp. prechodný pobyt povinnej súčinnosťou s Registrom obyvateľov SR, Mestskou evidenciou obyvateľov, Miestnym úradom Mestskej časti Košice - Západ, ako aj Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a zistil, že povinná nie je vo výkone trestu odňatia slobody, ani vo výkone väzby a povinná má stále prihlásený trvalý pobyt na adrese Kysucká 10, Košice, a to od 27.04.2007. Uvedené lustrácie boli vykonávané v priebehu roku 2012. Následne sa súd pokúsil doručiť rozhodnutie povinnej prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ, kde bolo vyslanou hliadkou polície zistené, že povinnú na tejto adrese nikto nepozná a tam nebýva. Pretože sa platobný rozkaz nepodarilo povinnej doručiť do vlastný rúk, súd ho uznesením spis. zn. 20Ro/36/2012-33 zo dňa 03.07.2012 zrušil. Následne uznesením spis. zn. 29C/169/2012-38 zo dňa 20.08.2012 pripustil, aby do konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade ako ďalší účastník konania vstúpil Tomáš Borek, nar. 27.04.1987, bytom v Košiciach, Kysucká 10. Toto rozhodnutie sa povinnej rovnako nepodarilo doručiť na adresu Kysucká 10, Košice. Súd opätovne prešetroval pobyt povinnej súčinnosťou s Registrom obyvateľov SR, Mestskou evidenciou obyvateľov, Ústrednou evidenciou väzňov a doručoval písomnosti povinnej súčinnosťou s Mestskou políciou. Zistil, že povinná nie je vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby a ani Mestskej polícii sa na uvedenej adrese písomnosť povinnej nepodarilo doručiť. Preto súd uznesením spis. zn. 29C/169/2012-57 zo dňa 12.11.2012 ustanovil povinnej opatrovníka pre doručovanie, ktorému doručoval aj exekučný titul. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd toho názoru, že súd v pôvodnom konaní dostatočným spôsobom preveroval trvalý, resp. prechodný pobyt povinnej a postupoval v súlade so zákonom, keď jej ustanovil opatrovníka pre doručovanie. Z výpisu z Registra obyvateľov SR vyplýva, že povinná má prihlásený trvalý pobyt na adrese Trieda SNP 64 v Košiciach od 10.09.2013, pričom opatrovník bol povinnej ustanovený dňa 12.11.2012, teda ešte v čase, keď pobyt na adrese Trieda SNP 64 v Košiciach prihlásený nemala. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná dosiaľ súdu nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného a neuviedla ani žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, preto rozhodol tak, že námietky povinnej v 1. rade proti exekúcii zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.