Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-329-2017.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/329/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7634/147, Piešťany, právne zastúpená Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanej: H. T., bytom O. XX/XX, D., o zaplatenie 1.036,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. novembra 2013 č. k. 15C/261/2013- 45, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II, vo výroku III, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a vo výroku IV o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 825,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom vyslovil, že zmluvná podmienka dojednaná v úverovej zmluve zo dňa 18.12.2009 v spojitosti s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedená v hlave 7 § 6, je neprijateľná. O trovách konania rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 168,02 eur, Advokátskej kancelárii ERASMUS LEGAL s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2, 3, 4 písm. k), 5, § 3 ods. 1, § 488, § 489, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že dňa 18.12.2009 strany sporu uzavreli písomnú Úverovú zmluvu, kde celková výška úveru predstavovala 900 eur, mesačná splátka 31,18 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 25,74 eur. V úverovej zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.036,40 eura , ktorá suma pozostávala z istiny úveru 796,29 eur, zmluvného úroku 116,56 eur, ďalšieho zmluvného úroku 94,22 eur a dlžného poistného 15,40 eur, ako aj poplatku za vedenie účtu 13,93 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 188,95 eur. Z uvedenej sumy súd priznal žalobcovi istinu nesplateného úveru 796,20 eura , dlžné poistné 15,40 eura a poplatok za vedenie účtu 13,93 eura, ( spolu 825,62 eura) a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že úverová zmluva a Všeobecné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky. Súčasne vyslovil zmluvnú podmienku tejto spotrebiteľskej zmluvy uvedenú vo výroku rozhodnutia za neprijateľnú. Samotný právny úkon Úverová zmluva bola uzavretá ako typová formulárová zmluva. Uviedol, že pre takýto právny úkon je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza od dodávateľa t.j. žalobcu, pričom žalovaná ako spotrebiteľ nie je na toto zmluvné dojednanie pripravená a skúsená. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Toto zákon sankcionizuje absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu, predmetné ustanovenie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písmeno k) OZ). Zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Poukázal na to, že žalobca ako dodávateľ pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nejako neovplyvňuje. Je nepochybné, že žalobca pri tomto právnom úkone vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaná ako spotrebiteľ sa ocitla vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, jeho lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových predtlačených zmlúv. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená stranami sporu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa zároveň otvoril priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Súd uzavrel, že ide teda o právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, ktorým podľa zákonného ustanovenia § 39 OZ je absolútne neplatný a tiež absolútne neplatný podľa horecitovaných zákonných ustanovení. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a v časti ju zamietol a to čo do sumy 210,07 eur. Žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny 796,20 eur, dlžného poistného 15,40 eur a poplatku za vedenie účtu 13,93 eur čo je spolu 825,62 eur. K úrokom z omeškania uviedol, že slovenský právny poriadok nepozná inštitút denných úrokov z omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania zo sumy 825,62 eur pretože aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, súd mu priznal náhradu trov konania, lebo neúspech mal v pomerne nepatrnej časti.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to voči zamietajúcemu výroku II., výroku III., ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a výroku IV. o trovách konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd zamietol žalobný návrh v časti uplatneného zmluvného úroku vyrubeného a neuhradeného do zosplatnenia, ako aj po zosplatnení dlžnej sumy úveru a v časti úroku z omeškania. Z odôvodnenia však nie je zrejmý dôvod tohto zamietnutia, keďže odôvodnenie sa obmedzuje len na všeobecné tvrdenia ohľadom spotrebiteľských vzťahov, avšak z uvedeného však nie je zrejmé, či zmluva ako taká je podľa súdu absolútne neplatná, alebo jej časť a najmä nie je zrejmý dôvod uvedeného právneho posúdenia. Napriek skutočnosti, že žalobca sa vyjadril k úrokom z úveru, ako aj k ušlému úroku a jeho povahe „odplaty za úver“ a rovnako aj predložil prepočty úroku z omeškania, súd prvej inštancie sa týmito argumentmi nezaoberal. Uvedený rozsudok trpí takými nedostatkami, pre ktoré je potrebné ho považovať za prejav arbitrárnosti a odňatie možnosti konať pred súdom a práva na spravodlivý súdny proces, pričom nepreskúmateľnosť odôvodnenia postihuje konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho súd zamietol nárok na úrok z úveru do zosplatnenia vo výške 116,56 eur, ktorý bol vyrubený v jednotlivých splátkach do zosplatnenia a rovnako na základe čoho bol zamietnutý nárok na tzv. ušlý úrok vo výške 94,22 Eur, keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o zákonný nárok. Žalobca tiež poukázal na maximálnu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru 77,76 %, pričom v ich prípade celkové náklady predstavujú sumu 436,59 eur z poskytnutej sumy úveru 900 eur. Nestotožnil sa ani so zamietnutím úroku z omeškania, keďže súd nekonkretizoval svoje dôvody na takéto rozhodnutie. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, t.j. 0,026 % denne, to znamená, že si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške. Nakoniec namietal aj vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď podľa § 53 ods. 1 OZ nemožno považovať za neprijateľné podmienky týkajúce sa ceny a plnenia. Úšlý úrok pritom je súčasťou dohodnutej výšky úroku z úveru medzi stranami a v danom prípade nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. OZ. Uviedol, že nárok na ušlý úrok je nárokom zákonným, a preto aj v prípade, ak by mohol byť posudzovaný v zmysle neprijateľnosti zmluvnej podmienky (čo však nemôže byť), nie je možné uvažovať nad jeho neprijateľnosťou.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku II., výroku III., ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a v súvisiacom výroku IV. o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 21.11.2013, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.036,40 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 188,95 eur a úrok z omeškania vo výške 0,026% denne zo sumy 1.022,50 eur od 28.08.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 3912055905, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 900 eur. Žalovaná sa zaviazala túto sumu vrátiť v 60- tich mesačných splátkach po 31,18 eur. Listom zo dňa 28.7.2011 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu zostatku úveru vo výške 1036,40 eura v dôsledku jej omeškania s platením splátok. Žalovaná suma 1.036,40 eura pozostávala z istiny 796,29 eur, úroku do zosplatnenia 116,56 eur, ušlého úroku 94,22 eur, dlžného poistného 15,40 eur, ako aj poplatku za vedenie účtu 13,93 eur. Žalobca tiež žiadal kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 188,95 eura a úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 1022,47 eura od 28.8.2013 do zaplatenia.
8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
10. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
12. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre zmätočnosť dôvodov. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a to v časti požadovanej istiny nesplateného úveru 796,20 eur, dlžného poistného 15,40 eur a poplatku za vedenie účtu 13,93 eur, spolu 825,62 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení všeobecne poukazuje na nerovnováhu v spotrebiteľských vzťahoch a súčasne uvádza, že úverovú zmluvu a všeobecné podmienky považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Následne v závere odôvodnenia konštatuje, že ide o formulárovú zmluvu, teda o právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ktorý je podľa zákonného ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Z uvedeného odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považoval za absolútne neplatnú celú úverovú zmluvu, z akých dôvodov a v čom videl rozpor s dobrými mravmi. Z odôvodnenia vôbec nevyplýva, na základe čoho priznal žalobcovi časť žalovaného nároku a na základe akých dôvodov zvyšok nároku predstavujúci zmluvný úrok (116,56 eur a 94,22 eur) a úroky z omeškania žalobcovi nepriznal. Celkovo súd prvej inštancie považoval úverovú zmluvu z dôvodu, že je formulárová za neprijateľnú, pričom nie jasné na základe akých ustanovení by mala byť zakázaná. Súd prvej inštancie vo výroku III. vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v úverovej zmluve v spojitosti s úverovými zmluvnými podmienkami, uvedenej v hlave 7 § 6. Z odôvodnenia rozsudku však vôbec nevyplýva, prečo ju súd považuje za neprijateľnú. Súd prvej inštancie dospel k neurčitým a nezrozumiteľným záverom, pričom v prípade rozhodnutia týkajúceho sa určenia neprijateľnosti tých ktorých zmluvných podmienok, je nevyhnutné tieto podmienky nielen jednotlivo špecifikovať, ale aj následne samostatne odôvodniť, čo však v tomto prípade nepochybne nevykonal.
14. Keďže odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozhodnutia, má spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené stranami sporu konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, odvolací súd dodáva, že napadnutý rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, pričom dôvody uvádzané súdom sú zmätočné, čo malo v danom prípade za následok nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Pre zmätočnosť dôvodov nemohol odvolací súd posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie a musel napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí bude opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, vrátane vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu v odvolaní a posúdiť opätovne predloženú úverovú zmluvu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).