Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/118/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, o zaplatenie sumy 116,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.14C/468/2015-100 zo dňa 09.05.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 116,38 eura s príslušenstvom , na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011- uzatvoril so žalovanou dňa 12.11.2007 zmluvu o úvere č. 02122535760 ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura ( 50.000,-Sk) so splatnosťou 35 mesiacov v splátkach po 58,19 eura (1.753 Sk,) pričom konečná splatnosť bola určená dňom 20.10.2010. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca, a zároveň mal za preukázanú aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, kedy postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami a výhodami. Žalovaná svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnila, posledná uhradená splátka bola 20.09.2008 v sume 13,86 eura a od októbra 2008 už nezaplatila ani jednu splátku. Žalobca si žalobou podanou na súde 26.08.2013 uplatnil len 2 splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.10.2010 spolu vo výške 116,38 eura s úrokom z omeškania 0,43 eur, s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 116,38 eur od 21.10.2010 do zaplatenia a trovy konania. Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 879j Obč. zákonníka, § 23a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ďalej ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 , § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka. 1.2 Súd z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2011 zistil, že už v tento deň bol počet dní omeškania 1179, čo je viac ako 3 roky. Žalovaná splátku splatnú 20. septembra 2008 neuhradila riadne a včas , preto deň 21.12. 2008 ( uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.9.2008) súd považoval za začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde ( § 392 ods. 2 Obc. Zákonníka) v trvaní troch rokov( § 101 , ktorá márne uplynula 20.12.2011. Vzhľadom na to konštatoval, že nárok zo zmluvy o úvere bol premlčaný, lebo žaloba bola podaná až dňa 26.08.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, pretože si ich neuplatnila ani jej žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že návrhom na začatie konania si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20.09.2010 do konečnej splatnosti úveru - 20.10.2010. Žalobca trval na tom, že ide o právny vzťah založený podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba štvorročná. Pri aplikácii ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Zároveň podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak veriteľ toto svoje oprávnenie k zosplatneniu celého dlhu nevyužije (čo je daný prípad), plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia, preto uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Čo sa týka posúdenia premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, poukázal aj na niektoré iné súdne rozhodnutia. Okrem toho žalobca namietal aj aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného až od 01.06.2014, v dôsledku čoho súd porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie v tejto veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, čo znamená, že odvolací súd už vo veci rozhodoval v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 116,38 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 15.12.2011 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 12.11.2007 zmluvu o úvere č. 0212535760 s výškou úveru 1.659,70 eura (50.000 Sk), s dohodnutou dobou splatnosti 35 mesiacov a s poslednou splátkou splatnou dňa 20.10.2010 s odkazom na ustanovenie § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu mala byť postúpená v celkovej výške 2.269,21 eura, pozostávajúcej z istiny 1.728,74 eura, riadneho úroku 187,33 eura, úroku z omeškania 353,14eura. Žalobou si uplatnil splatné splátky úveru splatné od 20.09.2010 do 20.10.2010, teda 2 dohodnuté splátky úveru spolu vo výške 116,38 eura, úrok z omeškania 0,43 eura( 9% zo sumy 58,19 eura od 21.09. 2010 do 20.10.2010) a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 116,38 eura od 21.10.2010 do zaplatenia. Zvyšné splátky úveru si v tomto konaní neuplatňoval. 7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je v danom prípade úplne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 157 ods. 2 OSP), a to najmä v časti odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Záver o premlčaní súd vyvodil z vlastného úsudku o tom, že veriteľ mohol dlh spoplatniť uplynutím troch mesiacov od neuhradenej splátky splatnej dňa 20.09.2008, t. j. dňom 21.12.2008. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver zatiaľ nepovažuje za správny a ani správne odôvodnený.

Pre rozhodnutie veci bolo potrebné najskôr posúdiť, či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby a až v prípade, ak by bol, zaoberať sa otázkou premlčania pohľadávky, 8. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol sú nesprávne. Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (12.11.2007). V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi ním a Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 15.12.2011.

8. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky je právnou skutočnosťou, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa, pôvodný veriteľ (postupca) stráca postúpenú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postúpením pohľadávky sa veriteľom stane postupník. Ak veriteľ postúpil pohľadávku po začatí súdneho konania proti dlžníkovi, stráca aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, v skutočnosti toto oprávnenie nemá.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: "V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou." Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade nie je v konaní preukázané, či si banka túto povinnosť splnila. Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako „ pokuse o zmier“ zo dňa 6.8.2013 adresovanú žalovanej( v spise č.l.34), podľa ktorej právny predchodca žalobcu-Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila dňa ( bez konkretizácie dátumu) mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru , ktorá skutočnosť jej mala byť oznámená, zatiaľ čo v odvolaní žalobca tvrdí, že jeho právny predchodca toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nepristúpil a ani žalobca po postúpení pohľadávky. Podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a žalovaná bola povinná splatiť pohľadávku v lehote, ktorú jej banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

11. Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Pokiaľ by banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala by v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože ku dňu postúpenia pohľadávky by nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Z toho potom vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom by bola neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým či žalobca v konaní preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

13. S ohľadom na citované zákonné ustanovenie sa súd mal zaoberať tým, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, listinnými dôkazmi (ktoré mu pri postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovanú na zaplatenie niektorej časti ijej peňažného záväzku, v dôsledku čoho by bola s platením dlhu v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a či následne žalobcovi postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku. Ak totiž banka postúpila svoju pohľadávku žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy a vo výške nad rámec v tom čase dlžných súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť súlad takéhoto právneho úkonu postúpenia pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti či neplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 39, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

14. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie najskôr posúdi platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade zistenia, že tento právny úkon je absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobe nebude môcť vyhovieť z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej, t.j. že nebol nositeľom práva a teda nebol aktívne legitimovaný. V prípade opačného záveru (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) opätovne posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci premlčacej doby z hľadiska ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, pričom zohľadní pri svojom rozhodovaní aj rozhodnutie ústavného súdu zo dňa 7. februára 2018 vedenej pod sp. zn. PL. US 11/2016, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch znení neskorších predpisov nie je v súlade s či. 46 ds. 1 v spojení s ČI. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 2 vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane odvolacieho konania zmysle §396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .