Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-178-2017.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/178/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu PATRIOT GROUP, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, O., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou zo dňa 21. 12. 2017, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 29. 12. 2017, uplatnil žalobca voči žalovanému pohľadávku 70,70 eura a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný využil dopravné služby Dopravného podniku Bratislava, a.s., Bratislava, ale pri využití dopravného prostriedku si nezakúpil platný cestovný lístok. Dopravnému podniku Bratislava, a.s. tak vznikla pohľadávka vo výške 70,70 eura, ktorá pozostáva z ceny cestovného 0,70 eura a poplatku za cestovanie bez cestovného lístka v zmysle Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji vo výške 70,- eur. Táto pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 11. 2017.
2. Žaloba s prílohami, poučenie spotrebiteľa podľa § 292 Civilného sporového poriadku a uznesenie súdu zo dňa 31. 01. 2018, č. k. 6Csp/178/2017-17, ktorým bol vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril do 10 dní, boli žalovanému doručené dňa 13. 03. 2018. Žalovaný sa k veci nevyjadril.
3. Zo žaloby, ako aj z predloženého „Hlásenia o porušení tarifných prepravných podmienok“ vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu, bez príslušenstva, nepresahuje 1 000,- eur, súd v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 31. 05. 2018 o 09.15 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 22. 05. 2018.
4. Listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vo veci nenavrhol vykonať) mal súd preukázané, že žalovaný cestoval dňa 01. 12. 2016 pravdepodobne v Bratislave („Hlásenie o porušení tarifných prepravných podmienok“ bolo vystavené Dopravným podnikom Bratislava, Olejkárska 1, Bratislava pod č. 1609395) o 15.07 hod. linkou č. 56, v úseku zastávok Čachtická a Ihrisková bez cestovného lístka. Z tohto hlásenia zároveň vyplýva, že postih 70,- eur a cestovné 0,70 eura žalovaný odmietol zaplatiť. Dopravný podnik Bratislava oznámením zo dňa 02. 11. 2017 oznámil žalovanému, že v súlade s čl. 3 bod 3.5. Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi ním, ako postupcom
a PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ako postupníkom, postúpil postupníkovi pohľadávku vedenú pod zn. 1609395, s dátumom 01. 12. 2016, čas 15.07, linka 056, cestovné 0,70 eura, prirážka 70, -eur, dlžná suma celkom 70,70 eura. V nadväznosti na to Dopravný podnik Bratislava žiadal, aby žalovaný pohľadávku zaplatil postupníkovi na jeho bankový účet, uvedený v tomto oznámení. Zároveň žalobca predložil aj Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji.
5. Výzvou zo dňa 07. 03. 2018, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12. 03. 2018, súd vyzval žalobcu, aby do 10 dní predložil doklad o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky z 02. 11. 2017 bolo žalovanému doručené; inak bol vyzvaný predložiť Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Na túto výzvu súdu žalobca nereagoval.
6. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
7. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že záväzkový vzťah vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava ako subjektom, poskytujúcim prepravné služby a žalovaným, ako cestujúcim. Pokiaľ žalovaný porušil tarifné a prepravné podmienky, vecne aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku z takéhoto porušenia bol Dopravný podnik Bratislava. Podľa ustálenej súdnej praxe, pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktorému z hmotného práva vyplýva uplatnený nárok. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej na strane žalobcu, alebo pasívnej na strane žalovaného) je pritom základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pritom vedie vždy k zamietnutiu žaloby.
9. Žalobca tvrdil, že pohľadávka, ktorá vznikla Dopravnému podniku Bratislava voči žalovanému v dôsledku porušenia tarifných prepravných podmienok zo dňa 01. 12. 2016, mu bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09. 11. 2017, ale napriek výzve súdu túto zmluvu nepredložil. Odvolával sa aj na oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré Dopravný podnik Bratislava vypracoval dňa 02. 11. 2017 - teda skôr, ako došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok, označenej v dôvodoch žaloby.
10. Podľa § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
11. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania Zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu postupníka zakladá už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky však musí byť relevantné, t. j. musí sa dostať do sféry poznania dlžníka. V prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené, súd vychádza z toho, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a postupník je v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014).
12. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej na strane žalobcu, alebo pasívnej na strane žalovaného) je základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pritom vedie vždy k zamietnutiu žaloby.
13. V predmetnej veci žalobca predložil na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie iba oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 11. 2017, ale napriek výzve súdu nepreukázal, že uvedená listina bola žalovanému doručená a teda, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Žalobca nepredložil ani Zmluvu o postúpení pohľadávky, na ktorú sa odvolával v dôvodoch žaloby. Navyše ak Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalobcom dňa 09. 11. 2017, nemohol Dopravný podnik Bratislava už dňa 02. 11. 2017 oznámiť žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky. Potom žalobca nepreukázal, že mu pred začatím tohto konania bola platne postúpená pohľadávka, ktorú uplatnil voči žalovanému, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
14. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutia aj vtedy, keď sa v konaní úspešnej strane trovy konania nevznikli.
18. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože mal v konaní plný úspech. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní prd súdom prvej inštancie.