Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-33-2021.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Martou Hirešovou, v trestnej veci obžalovaného N. M. stíhaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 06.04.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
N. M. nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q., t.č. Ú. C.;
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistenom čase od 12.11.2019 do 19.11.2019 v Bratislave, v železničnej stanici Bratislava
- Hlavná stanica, v časti stanice dvor, okres Bratislava I, na 5. koľaji poškodil neznámym ostrým predmetom tam odstavenú súpravu osobného vlaku číslo VT 642- 36 A, a to tak, že rezom poškodil časť spojovacieho mechu motorovej jednotky, čím poškodenej spoločnosti RegioJet, a. s., so sídlom Obchodná 48, Bratislava, spôsobil celkovú škodu vo výške 20.690,-€, z čoho bola krytá poistením Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, suma vo výške 9.000,-€;
t e d a
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu;
č í m s p á c h a l
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trest so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá, aby nahradil škodu poškodeným:
- RegioJet, a. s., so sídlom Obchodná 48, Bratislava, IČO: 47231271, vo výške 11.690,-€;
- Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, vo výške 9.000,-€.
O d ô v o d n e n i e
Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., teda, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. M., výsluchom svedkov P.. Z. C., A. K., X. C., Z. Z.Č. a B. M., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď A.. D. Z. - splnomocnenej zástupkyne pošk. spol. Allianz a.s. a podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil aj s relevantnými listinnými dôkazmi, a to dokladmi k poistnej udalosti vrátane opravy a jej vyčíslenia, obhliadky miesta činu, rekognície, priestupkového spisu, správy o sociálnom zabezpečení ČR a správy PZ z Jihomoravského kraja, pričom k osobe obžalovaného boli tiež oboznámené lustrácie CESDaP a odpis registra trestov.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti, v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., a dopustil sa ho obžalovaný N. M. ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.
Pri posudzovaní konania obžalovaného, keďže išlo o prečin, súd tento skúmal aj z pohľadu materiálneho korektívu vyjadreného v § 10 ods. 2 Tr. zák. posudzujúc závažnosť konania obžalovaného, jeho následky, okolnosti, mieru zavinenia a pohnútku. Súd má za to, že vyššie uvedené určujúce kritéria pre posúdenie stupňa závažnosti prečinu vykazujú v danom prípade taký konkrétny stupeň závažnosti (aj s poukazom na výšku spôsobenej škody), ktorý nemožno hodnotiť ako nepatrný a ktorý by neodôvodňoval potrebu vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti. Konanie obžalovaného podľa súdu, a to aj po zohľadnení týchto skutočností, predstavuje z hľadiska závažnosti spáchaného trestného činu čin vyššej než nepatrnej závažnosti, ktorý sa nijakým zásadným spôsobom nevymyká prípadom, ktorým príslušná skutková podstata poskytuje trestnoprávnu ochranu. Je totiž záujmom spoločnosti poskytovať ochranu vlastníckemu právu iných osôb, kedy je chránená neporušenosť a aj použiteľnosť cudzej veci.
K výroku o vine.
Obžalovaný spáchanie skutku popieral a bránil sa tým, že v tom čase sa nachádzal v Prahe, kde odcestoval za prácou v septembri 2019, pričom sa tam zdržal až do júla 2020, čo podľa neho preukazuje, že nemohol spáchať skutok kladený mu za vinu. Vypovedal, že do ČR cestoval s A. A., pričom tam náhodne stretol N. S. u ktorého sa zamestnal ako murár, tento za neho riadne platil odvody aj ubytovňu. Jeho obrana tiež spočívala v konštatovaní, že svedkovia ktorí ho usvedčujú nie sú dôveryhodní, pričom M. tak koná voči nemu z pomsty lebo mali konflikt. Uviedol tiež, že niekedy počas septembra 2019 spal vo vnútri vlaku, ale dieru nespravil on, našiel ju náhodou a využil to. Pri odstraňovaní rozporov poprel, že by v tejto veci na polícii v júli 2020 vôbec vypovedal, teda že uviedol, že sa síce v čase skutku nachádzal v Bratislave, avšak celé je to na neho narafičené.
Svedkyňa X. C. vypovedala, že obžalovaného spoznala na stanici, on sa najskôr poznal s B., párkrát spolu pili, išlo o obdobie pred cca 2 až 2 a polom rokaom. V ten večer ako došlo ku skutku, bolo to niekedy na jeseň, bolo chladno, išla spolu s B. ku vlaku RegioJet, ktorý bol odstavený na Hlavnej stanici pri betóne, pri ktorom už predtým párkrát spali. Uviedla, že niekedy po polnoci tam prišiel aj obžalovaný
- bol opitý, kričal že mu je zima a hľadal niečo na zakrytie, aj od nich pýtal deku, ale nedali mu ju. Keď nič nenašiel, chcel sa dostať do toho odstaveného vlaku. Svedkyňa vypovedala, že videla na vlastné oči, ako obžalovaný poškodil - rozrezal harmoniku na tom vlaku a cez dieru sa dostal dovnútra, bola vtedy hore a vnímala čo sa deje, odhovárala ho od toho, ale on nereagoval, nemal kde prespať. Uviedla tiež, že potom videla aj kontrolóra, resp. niekoho prechádzať cez vlak, ale obžalovaného si nevšimol, čomu sa čudovala, avšak tento kontrolór zvonku okolo nich neprešiel. Ráno vstala prvá a videla obžalovaného z tohto vlaku vychádzať, pripomenula mu čo urobil a on povedal, že mu tam nebola zima. Na otázky obhajcu doplnila, že v teň večer nepila alkohol, pričom čo urobil obžalovaný videla z blízka, do dvoch metrov. Svedkyňa tiež uviedla, že niekedy po skutku obžalovaný odišiel do Čiech, viac sa nerozprávali.
Svedok B. M. uviedol, že obžalovaného pozná z hlavnej stanice, občas spolu popili. S C. prespávali na stanici, občas bol s nimi N. - spávali cez koľaje oproti dispečingu a železničným policajtom, za odstaveným vlakom, ktorý im zakrýval výhľad. O skutku, ktorý je predmetom tohto konania, teda že obžalovaný pred cca 2-3 rokmi rozrezal harmoniku na odstavenom vlaku na Hlavnej stanici v Bratislave sa dozvedel spôsobom, že sa mu tým chválil samotný obžalovaný. Priamo ho pri tom nevidel, ale obžalovaný sa mu chválil slovami ,,rozrezal som to, bol som vo vnútri“; potom obžalovaný odišiel do Čiech, ďalej ho na stanici neregistroval, zároveň poprel, že by s ním mal konflikty.
Z výpovede svedka Z. Z. súd zistil, že ako železničný policajt sa zo situačných správ PZ dozvedel, pri vykládkovej rampe - pred ich oddelením, došlo k poškodeniu gumeného spoja na súprave Regiojet. Z vlastnej činnosti vedel, že tam prespávajú bezdomovci - B. M. a X. C., ktorých k veci vyťažil, pričom títo mu uviedli, že to rozrezal N., ktorého popísali ako prešediveného vo veku 50-60 rokov. Kolegovia ho poznali z miestnej činnosti ako N. M. - robil neporiadok a bol hlučný, pričom na základe predchádzajúcich služieb s kolegami zistili, že v tom čase - v novembri 2019 aj on prespával na stanici, pričom ho registroval cca 2 mesiace. M. a C. sa na stanici zdržiavali dlhodobo.
Z výpovede svedka A. K. mal súd za preukázané, že tento dňa 19.11.2019 kontroloval vlakové súpravy firmy RegioJet, pričom zistil poškodenie súpravovej jednotky VT 642-36, ktorá bola odstavená na piatej koľaji - na ľavej strane (od koľají) bol na spoji zvislý rez zhruba jeden meter, ktorý bol spôsobený ostrým predmetom. Uviedol, že mašinu prechádzal aj zvnútra, pričom tak prebieha rozsah kontroly vozňov, ale toto poškodenie si všimol zvonku - rez bol v časti kde bola harmonika vydutá. Vypovedal tiež, že službu mal aj predošlý týždeň, kedy si poškodenie nevšimol a zároveň vylúčil, že by sa jednalo o staršie poškodenie.
Z výpovede svedka P.. Z. C. - splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti Regiojet, a.s. súd nezistil žiadne konkrétne skutočnosti k priebehu skutku, tento bol o poškodení prechodového mechu na dvojdielnej jednotke od strany z koľajiska upovedomený podriadenými, on rozrezaný mech nafotil a udalosť oznámil polícii. Doplnil, že predmetná motorová jednotka bola uzamknutá a stála tam od septembra 2019, kedy sa vykoľajila, a to až do januára 2020. Vypovedal, že odstavené vozidlá kontrolujú zamestnanci údržby alebo rušňovodič raz za cca 3 - 5 dní, pričom zdôraznil, že predmetné poškodenie bolo zo zadnej strany - od strany koľajiska, čo malo vplyv na neskoršie odhalenie poškodenia.
Z prečítanej výpovede A.. D. Z. - splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti Allianz a.s. vyplýva, že ku skutku sa vyjadriť nevie, pričom na základe škodovej udalosti od poisteného Regiojet.a.s. bola riešená poistná udalosť nahlásená k poistnej zmluve XXXXXXXXX, na základe ktorej bolo vypočítané poistné plnenie vo výške 9.000,-€, ktoré bolo poukázané na účet poškodenej spoločnosti dňa 24.04.2020. Poškodená si zároveň uplatnila náhradu škody v uvedenej výške.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na vyčíslenie opravy poškodenej súpravy VT 642-36A, na základe ktorej spoločnosti Regiojet a.s. vznikli náklady spolu vo výške 20.690,-€ (č.l. 56-58). Z oboznámených listín týkajúcich sa poistnej udalosti je zrejmé, že táto bola nahlásená z dôvodu vandalizmu, pričom na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX (č.l. 68-76) bolo spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vyplatené poistenému Regiojet a.s. poistné plnenie vo výške 9.000,-€ (č.l. 55). Z vykonanej rekognície zo dňa 10.04.2020 vyplynulo, že svedkyňa X. C. ako osobu, ktorá na 5. koľaji poškodila odstavenú vlakovú súpravy označila obžalovaného, ktorého opoznala s určitosťou podľa čŕt tváre. Z oboznámeného priestupkového spisu mal súd za preukázané, že na základe oznámenia A. K. zo dňa 19.11.2019 bolo prešetrované poškodenie gumeného spoja na odstavenej súprave spoločnosti Regiojet, pričom bola vykonaná aj obhliadka miesta činu (č.l. 130-135). Boli tiež vykonané listinné dôkazy týkajúce sa skutočnosti, či obžalovaný N. M. bol v čase skutku evidovaný ako osoba zamestnaná v Českej republike, pričom zo správy Českej správy sociálního zabezpečení (č.l. 167) je zrejmé, že u menovaného počas obdobia 01.09.2019 - 17.01.2021 nie je evidovaný žiaden poistný vzťah u zamestnávateľa. Zo Správa Jihomoravského kraja (č.l. 169) vyplynulo, že tento bol dňa 12.12.2019 riešený Obvodným oddelením polície Praha IV pre priestupok - krádež tovaru v obchode. Boli tiež oboznámené listinné dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného - lustrácia CESDaP a odpis RT, ktoré sú významné predovšetkým z hľadiska rozhodovania o treste. Zároveň súd z lustrácie priestupkov zistil, že obžalovaný má v tomto registri záznamy za priestupky zo dňa 14.10.2019 (napomenutie MP Bratislava), resp. 06.11.2019 (bloková pokuta OO PZ Bratislava Trnávka - krádež v Kauflande)
Proces dokazovania podľa názoru súdu bez akýchkoľvek rozumných pochybností vylučuje iný záver o vine obžalovaného ako ten uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, ktorý bol v konaní ustálený na základe vyprodukovaných dôkazov. V rámci kontradiktórneho procesu boli vykonané všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti a preto možno ustáliť, že obžalovaný N. M. na Hlavnej stanici v Bratislave poškodil na 5. koľaji odstavenú vlakovú súpravu spoločnosti Regiojet tak, že rozrezal časť jej spojovacieho mechu. Uvedený skutkový stav vyplýva z dôkazov pred súdom vykonaných - zo svedeckej výpovede očitnej svedkyne X. C., ako aj svedkov B. M. a Z. Z.. V tejto súvislosti súd uvádza, že svedok pred súdom vypovedá pod prísahou, pričom vypočúvaní svedkovia (a to aj v prípravnom konaní) sú upozornení na význam svedeckej výpovede a následky krivej prísahy. Pri posudzovaní skutkového stavu sa preto kladie dôraz na dôkaz výsluchom svedka, ktorý má nezastupiteľný význam v rámci dôkazných prostriedkov. Súd zároveň konštatuje, že svedkovia usvedčujúci obžalovaného N. M. zo žalovaného skutku vypovedali konzistentne a v podstatne zhodne a svojimi výpoveďami vyvrátili obhajobné argumenty obžalovaného, pričom súd nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie vierohodností výpovedí týchto svedkov. Prípadné drobné rozpory vo výpovediach svedkov, aj s poukazom na odstup času, sú absolútne nepodstatného charakteru, pričom pre ustálenie záveru o jeho vine nie sú v žiadnom prípade rozhodujúce. Rovnako tak posúdil súd aj tú časť obrany obžalovaného, že svedok M. svedčí proti nemu z pomsty pretože mali spolu konflikt, nakoľko táto skutočnosť nebola počas konania ničím preukázaná a zostala tak len v rovine tvrdenia obžalovaného. Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tom, že v čase skutku sa mal nachádzať v Prahe, kde riadne pracoval, súd vyhodnotil ako účelovú, s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keďže táto bola okrem výpovedí svedkov vyvrátená aj Správou sociálneho zabezpečenia ČR z ktorej je evidentné, že tento tam v období od 01.09.2019 do 17.01.2021 vôbec nebol evidovaný. Obrana obžalovaného tak bola rozptýlená, resp. vyvrátená vykonanými dôkazmi, pričom bolo preukázané, že tento má záznamy za priestupky spáchané v Bratislave dňa 14.10.2019 a 06.11.2019, čo je tiež v rozpore s jeho tvrdením, že sa od septembra 2019 až do júla 2020 nepretržite zdržiaval v Čechách. Lustráciou CESDaP teda bolo preukázané, že sa opakovane pohyboval po Bratislave, z čoho tiež možno vyvodiť záver o jeho účelovej obhajobe spočívajúcej v tom, že na Slovensku vôbec nebol. Zároveň súd v tejto súvislosti uvádza, že obžalovaný navrhol vypočuť ohľadne jeho cesty a zamestnania v Prahe dvoch svedkov, avšak nevedel uviesť žiadne konkrétne údaje ohľadne ich bydliska, pričom jediným relevantným údajom k ich totožnosti bolo meno (N. S., resp. A. A.), pričom menovaných nebolo možné na základe dostupných lustrácií bližšie stotožniť. Obžalovaný neuviedol potrebné údaje na ich identifikáciu, pričom na základe ním poskytnutých údajov, a to ani pri všetkej snahe súdu, nebolo v možnostiach súdu zabezpečiť ich účasť na hlavnom pojednávaní. Súd dokonca počas prerušenia hlavného pojednávania poskytol obhajcovi priestor, aby na základe telefónnych čísel poskytnutých mu obžalovaným, vykonal pokus o telefonický kontakt s menovanými, avšak spojenie bolo neúspešné. V zmysle § 240 ods. 4 Tr. por. súd preto odmietol vykonanie tohto dôkazu, pričom nad rámec uvádza, že považuje za prinajmenšom zvláštne, že obžalovaný nevie uviesť dostatočne určité údaje o kamarátovi, resp. svojom zamestnávateľovi, u ktorého mal riadne pracovať a ktorý mu mal aj platiť ubytovanie.
Posúdením všetkých vykonaných dôkazov, ktoré súd hodnotil jednotlivo a aj v súhrne a vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že tieto predstavujú rozumnú istotu o vine obžalovaného a na ich základe možno bez rozumných pochybností konštatovať, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu. Vykonaným dokazovaním boli podľa názoru súdu vyvrátené tvrdenia obžalovaného spochybňujúce jeho spojitosť so stíhaným skutkom, resp. aj skutočnosť, že ide o vec, ktorá bola na neho narafičená. Súd preto uzatvára, že voči obžalovanému boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti.
K výroku o treste.
V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu, pričom účel trestu je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tom smere, že má pôsobiť na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy, ktoré sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom (ochrana majetku), zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, absenciu poľahčujúcich okolností, pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam práve údaje vyplývajúce z odpisu registra trestov obžalovaného. Je totiž zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ 19x súdne trestaný, pričom je evidentné, že inklinuje k majetkovej trestnej činnosti (krádež, úverový podvod); v lustrácii CESDaP má 7 záznamov. Zohľadniac doterajšiu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného a po zvážení všetkých okolností prípadu, osoby obžalovaného, možnosti jeho nápravy a naplnenia účelu trestu dospel súd k záveru, že mu je potrebné a rovnako aj účelné uložiť trest odňatia slobody, ktorý je v jeho prípade jediným adekvátnym druhom trestu. Uloženie alternatívneho trestu nebolo z pohľadu súdu možné z dôvodu, že takýto odklon v jeho prípade nie je možné považovať za vhodný, a to s poukazom na mieru narušenia jeho osoby, keďže sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom, čím sa logicky aj zvyšuje samotná protiprávnosť jeho konania, kedy ani napriek opakovanej skúsenosti s výkonom nepodmienečného trestu tento svoje správanie nebol schopný korigovať v medziach zákona. Súd zohľadňujúc tento prístup obžalovaného k dodržiavaniu právneho poriadku ako celku má za to, že uvedené je nevyhnutné reflektovať aj pri ukladaní trestu za ďalšiu trestnú činnosť. Napokon, nielen z hľadiska účinkov individuálnej, ale aj všeobecnej prevencie, je tento druh trestu tým, ktorým bude naplnený účel trestu a zabezpečená aj ochrana spoločnosti.
Po obligatórnom zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kedy súd na strane obžalovaného N. M. (poukazujúc na jeho register trestov), vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť - teda že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.), za absencie poľahčujúcich okolností, súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. por. zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu za dodržiavania postupu výpočtu podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., čím mohol byť obžalovanému ukladaný trest v rozmedzí 16 mesiacov až tri roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takto vymeraný trest podľa názoru súdu spĺňa požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., pričom konajúci súd je presvedčený, že tento trest je dostatočne trestajúci a výchovný zároveň, neopomínajúci pritom zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti a vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa.
Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených RegioJet, a. s., a Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a zo záveru, že k preukázanej škode došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil možnosť uznania ich nároku v uplatnenej výške.