Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-9-2016.pdf
PDF · 152.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Košice, Mojmírova č. 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice - stavebný úrad, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, za účasti: M.. A.. U. Č., S., P.. D. Č., Z. E., P.. M. E., G. O. Z., P.. H. B., P.. S. C., P.. Q. E., Z. R., Z.. F. R., všetci bytom D. X, E., Z.. Z. E., A.. S. E.X., Q.. A. K., Z.. E. M., S. O., E. O., Z.. C. C., A. C., všetci bytom D. X, E., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. A/2014/20534-03// I/KON zo dňa 26.11.2014 takto:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 8.2.2016, doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 12.2.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.1.2015.
2. Žalovaný, ktorý je prvostupňovým správnym orgánom, vydal dňa 26.11.2014 rozhodnutie č. A/2014/20534-03//I/KON, ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolil „Stavebné úpravy bytu č. XX, S., D. X, E." na pozemku parcelné číslo XXXX/XX (evidovanom v registri „L.“) v katastrálnom území H. Ť. pre stavebníkov M.. A.. U.Š. Č., S.. B. P.. D. Č., D. X, E..
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal dňa 25.09.2015 žalobca protest podľa § 22 ods.1 písm. c/ v nadväznosti na § 27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2014/20534-03//I/KON zo dňa 26.11.2014 a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca v proteste namietal porušenie ust. § 55 ods. 1 zákona č 50/1976 Zb. z., § 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, § 1 ods. 1, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 125 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 veta prvá a ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok).
5. Poukázal na ust. § 11 ods. 4 zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže vykonávať úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu, len so súhlasom
spoločenstva, alebo so súhlasom väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, svojou poslednou vetou odkazuje na stavebný zákon s tým, že ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté.
6. Podľa názoru žalobcu mal stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia skúmať vôľu aj ostatných podielových spoluvlastníkov. Konkrétne mal zisťovať, či o disponovaní so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci zákonným spôsobom (§ 14 zákona č. 182/1993 Zb.) a to vyžiadaním relevantného dokladu, v danom prípade zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktorá by obsahovala takýto súhlas.
7. Konštatoval, že stavebný úrad v posudzovanej veci so spoluvlastníkmi v zmysle uvedeného ustanoveného zákonného postupu nekonal a doručoval všetky relevantné doklady vo veci vydania stavebného povolenia formou verejnej vyhlášky, čo nenahrádza vyjadrenie spoluvlastníkov. Z „nevyjadrenia sa podielových spoluvlastníkov k stavebnému konaniu“ nemožno usudzovať, že bol daný ich konkludentný súhlas s výstavbou podľa zákona č. 182/1993 Zb..
8. Podľa žalobcu zo stavebného povolenia vyplýva, že stavebník nie je výlučným vlastníkom predmetnej nosnej priečky, ktorej sa týka stavebné konanie, keďže táto patrí stavebníkovi a ostatným spoluvlastníkom spoločnej veci podľa výšky ich podielov.
9. Napokon žalobca mal za to, že výhradné užívanie jednotlivých častí nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi samo osebe neoprávňuje jedného zo spoluvlastníkov uskutočniť stavebné úpravy na spoločnej časti bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Mal za to, že v stavebnom konaní má stavebný úrad chrániť práva a záujmy aj ostatných spoluvlastníkov, a tým, že s nimi nekonal v úzkej súčinnosti ako s osobami, ktorých práv sa predmetné konanie týka, porušil povinnosť zaoberať sa vecou „zodpovedne a svedomite.“
10. Stavebný úrad potom čo protestu prokurátora nevyhovel, predložil tento na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu vyššieho stupňa. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2015/039826 zo dňa 16.11.2015 nevyhovel protestu žalobcu zo dňa 25.9.2015, ktorý podal proti právoplatnému rozhodnutiu o stavebnom povolení Mesta Košice, pracovisko Košice, K. Z. č. A/2014/20534-03/I/ zo dňa 26.11.2014.
11. V odôvodnení Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správny orgán prvého stupňa mal pred vydaním stavebného povolenia skúmať vôľu ostatných podielových spoluvlastníkov veci /nehnuteľnosti/ a zisťovať oprávnenie stavebníka disponovať so spoločnou vecou, teda či spoluvlastníci rozhodli zákonným spôsobom podľa ust. § 14 zákona č. 182/1993 Zb. a vyžiadať si zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktorá by obsahovala takýto súhlas. Podľa žalovaného zákon o stavebnom poriadku a stavebnom konaní /stavebný zákon/ vo svojich ustanoveniach nepozná pojem „súhlas“ spoluvlastníka a v stavebnom konaní chráni všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby neutrpeli ujmu a ako účastníci konania mohli účinne chrániť svoje práva. V konaní o povolení stavby stavebný úrad odkáže dotknutých vlastníkov na súd podľa § 137 stavebného zákona a konanie do rozhodnutia súdu preruší.
12. Rozhodnutie bolo Krajskej prokuratúre doručené dňa 24.11.2015 a právoplatnosť nadobudlo dňa 23.12.2015.
13. Žalobca podal na súd podľa § 35 ods.1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. žalobu dňa 8.2.2016, doručenú do podateľne Krajského súdu v Košiciach 12.2.2016.
14. V žalobe okrem skutočností uvedených v bode 3 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku uvádza: „V predmetnej veci, na základe žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia, doručenej stavebnému úradu dňa 26.09.2014, stavebný úrad začal stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutím stavebného úradu č. A/2014/20534-03//I/KON zo dňa 26.11.2014 bola povolená stavba „Stavebné úpravy bytu č.XX, S., D. X, E., na pozemku parc.č.: XXXX/ XX /evidovanom v registri „L.“/ v katastrálnom území H. Ť. pre stavebníkov tam označených, spočívajúca okrem iného vo vybúraní dverného otvoru v priečnej nosnej stene panelového domu zo schodiskového priestoru s osadením oceľového rámu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2015.“
15. Žalobca, poukazujúc na list vlastníctva č. XXXX, vedený pre obec E. - K. Ť., katastrálne územie H. Ť., pokladal rozhodnutie žalovaného za nezákonné s poukazom na článok 20 ods.1, veta druhá, odsek tretí, veta prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky, článok 125 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods.1 a § 2 ods.4, § 3 ods.1, § 13 ods.1, § 14 ods.1, 2 a 3, § 19 ods.1 zák. č. 182/19993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
16. Stavebníci bytom D. X, X, E. sú vlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/ XXX, vchod č. X, pričom ich podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu je XX/XXXXXX. Z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že susedné byty patria vlastníckym právom ďalším osobám. Spoločné časti a zariadenie predmetného obytného domu sú v ideálnom podielovom spoluvlastníctve všetkých spoluvlastníkov bytov. Poukázal na znenie § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý uvádza, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže vykonávať úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu, len so súhlasom spoločenstva, alebo so súhlasom väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a svojou poslednou vetou odkazuje na stavebný zákon s tým, že ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. V ďalšom je obsah žaloby totožný v argumentoch, ako protest žalobcu v bodoch 3,4,5,6,7,8,9 tohto odôvodnenia.
17. Právna úprava na ktorú žalobca odkázal:
Podľa § 1 ods. 1, zákona č. 182/1993 Zb., tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., prvá veta, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním, rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb., za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb., schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.
Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej.
18. Žalobca s poukazom na citované zákonné ustanovenia opakovane uviedol, že pri podielovom spoluvlastníctve každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.
19. Konštatoval, že spoluvlastnícky podiel nemožno chápať ako určitú reálne určenú časť spoločnej veci. Podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nemôže previesť na iného reálnu časť spoločnej nehnuteľnosti zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu. Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že spoluvlastník by bol výlučne vlastníkom určitej hmotnej, konkrétnej časti spoločnej veci/ nehnuteľnosti, aj keby táto svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
20. Z listu vlastníctva č.XXXX, podľa neho vyplýva spoluvlastníctvo zúčastnených osôb, pričom v konaní pred správnymi orgánmi ide o nosnú stenu v zmysle § 19 ods.1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva aj ostatných spoluvlastníkov bytov, ktorí sa spoločne podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníctva. Dôkazom je samotné rozhodnutie stavebného úradu č. A/2014/20534-03//I/KON zo dňa 26.11.2014.
21. Ďalej namietal, že aj podľa ustálenej judikatúry spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a pod. (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČSR, rozhodnutie č. R 61/66).
22. V danom prípade sa stavebná úprava týkala obytného domu a problematiku vlastníctva bytov a nebytových priestorov upravuje Zákon č. 182/1993 Zb. z., ktorý vo svojich ustanoveniach bližšie špecifikuje aj podmienky nakladania so spoločnými časťami bytových domov, ako aj spôsob rozhodovania o nich v určitých oblastiach odlišne od všeobecnej úpravy spoluvlastníctva uvedenej v Občianskom zákonníku. Správny orgán však tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní do úvahy nebral.
23. V preskúmavanom prípade stavebné úpravy (odstránenie nosnej priečky) boli podľa neho realizované na spoločnej veci, teda na veci patriacej do ideálneho podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov. Odstraňovaná nosná priečka patrí aj ostatným spoluvlastníkom spoločnej veci podľa výšky ich podielov, nie iba stavebníkovi. Stavebník takto nie je výlučným vlastníkom predmetnej nosnej priečky, a to napriek tomu, že priestor, na ktorom sa nachádza odstraňovaná priečka tvorí stenu jeho bytu.
24. Žalobca s poukazom na § 55 ods.1 stavebného zákona a § 8 ods. 2 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., konštatoval, že stavebné povolenie v posudzovanom prípade vyžadovalo, aby výstavbou dotknuté práva spoluvlastníkov spoločných
priestorov a vlastníkov bytov v bytovom dome neboli rešpektované a realizovanie uvedených stavebných úprav sa dotýka Ústavou Slovenskej republiky garantovaných vlastníckych práv všetkých podielových spoluvlastníkov (Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky).
25. Žalobca s poukazom na § 8 ods.2 písm. a/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z. konštatoval, že už v štádiu podania žiadosti o stavebné povolenie mal stavebník povinnosť predložiť súhlas ostatných spoluvlastníkov s nakladaním so spoločnou vecou. Stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia neskúmal vôľu aj ostatných podielových spoluvlastníkov a nezisťoval, či o disponovaní so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci zákonným spôsobom podľa § 14 zákona o č. 182/1993 Z. z. a to ani vyžiadaním relevantného dokladu, napr. zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov, z ktorej by takýto súhlas vyplýval. Stavebný úrad so spoluvlastníkmi konal, doručoval im doklady cestou verejnej vyhlášky, ale ich súhlas nezískal zákonom ustanoveným postupom. Spoluvlastníci sa nevyjadrili o otázke stavebného povolenia, čo za súhlas spoluvlastníkov s nakladaním so spoločnou vecou v zmysle zákona 182/1993 Zb. nemožno uvažovať.
26. Žalobca s poukazom na § 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní tiež konštatoval, že žalovaný nerešpektoval povinnosti správnych orgánov postupovať v konaní v súlade so zákonnými a inými právnymi predpismi a chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností a tiež postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a so zúčastnenými osobami, ktorých sa týka konanie a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy a poskytovať týmto osobám, ktorých sa konanie týka, pomoc, poučenie, aby pre nezrovnalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rovnako žalobca poukázal v žalobe na porušenie § 3 ods.4 a 5 Správneho poriadku, kedy sa správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne zaoberať vecou, každou vecou, vybaviť ju bez zbytočných prieťahov, použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
27. Žalobca ako prokurátor zvýraznil, že prioritne chráni objektívne právo, ochraňuje práva účastníka správneho konania, ingeruje a chráni materiálnu stránku princípu právneho štátu. S poukazom na princíp proporcionality poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sžo 283/2008 zo dňa 11.8.2009 a 6Sžo 187/2010. Podľa žalobcu verejný záujem má prednosť pred individuálnym rozhodnutím v prospech fyzickej osoby a odkázal na odporúčania Rady Európy a Európsku judikatúru (iba abstraktne). Preto navrhol súdu zrušiť rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - K. Z., so sídlom v Košiciach, D. X, č. A/2014/20534-03//I/KON zo dňa 26.11.2014 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 1.7.2016, súdu doručenému 6.7.2016, opakovane poukázal na znenie protestu žalobcu. Pokladal Protest prokurátora č. Kd 143/15/8800-9, podaný podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu tunajšieho stavebného úradu č. A/2014/20534-03/I/KON z 26.11.2014, právoplatnému 05.01.2015, za nedôvodný. Opakoval, že rozhodnutím č. A/2014/20534-03/1/KON bola povolená stavba „Stavebné úpravy bytu č. XX, S., D. X, E.“, na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, v katastrálnom území H. Ť., pre stavebníkov A.. U. Č., S.. a P.. D. Č., D. X, E.Š., spočívala okrem iného vo vybúraní dverného otvoru v priečnej nosnej stene panelového domu zo schodiskového priestoru s osadením oceľového rámu, čím bol vytvorený vstup do bytu zo spoločných priestorov.
29. Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k správnej žalobe 1.7.2016, že vykonávajúc kompetencie stavebného úradu v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona - oznámil konanie verejnou vyhláškou pre veľký počet účastníkov konania. Všetci účastníci konania mali možnosť využiť všetky procesné práva - nahliadať do spisu, vyjadrovať sa k podkladom, ale najmä mali možnosť uplatniť námietky a pripomienky proti stavbe, aj svoj prípadný výslovný nesúhlas, čo sa však nestalo. Stavebný úrad postupoval v konaní podľa ustanovení stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a správneho poriadku a neaplikuje vo svojej činnosti ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.. Všetci vlastníci bytov a spoluvlastníci nebytových priestorov v dome boli účastníkmi stavebného konania a v konaní mali právo ochrany i výkonu svojich subjektívnych práv spoluvlastníka stavby. V prípade uplatnenia námietok z ich strany by bol žalovaný postupoval podľa § 137 stavebného zákona - ktorý upravuje občianskoprávne a iné námietky.
30. Sporná časť stavby spočívala vo vytvorení vstupu do bytu zo spoločných priestorov - čiže vybúraní dverného otvoru v priečnej nosnej stene panelového domu zo schodiskového priestoru. Prokurátor sa nezaoberal otázkou, ani nezisťoval, či ide o druhý vstup do bytu zo spoločných priestorov, alebo či bol pôvodný vstup do bytu zo spoločných priestorov v minulosti znefunkčnený.
31. Stavebným úpravám na základe rozhodnutia č. A/2014/20534-03/1/KON z 26.11.2014 predchádzali stavebné úpravy dodatočne povolené a zároveň skolaudované (na nový účel byt, z pôvodného nebytového priestoru) rozhodnutím č. VaŽP-2005/03997- 003/BRO z 07.11.2005. V rámci týchto úprav bol zrušený (zamurovaný) pôvodný vstup do bytu zo spoločných priestorov a bol vytvorený samostatný vstup z ulice. Čiže povolením stavebných úprav rozhodnutím č. A/2014/20534-03/1/KON z 26.11.2014 bol iba znova vytvorený dverný otvor do bytu zo spoločných priestorov, ktorý bol aj predtým, ibaže na inom mieste. Stavebníci ako vlastníci bytu majú právo na vstup do svojho bytu zo spoločných priestorov a keďže to bolo stavebnotechnicky možné, nebol dôvod na nepovolenie tejto stavebnej úpravy. Znovu vytvorením dverného otvoru reálne nedošlo k žiadnej zmene v užívaní priestoru schodiska ani k žiadnemu inému obmedzeniu v užívaní spoločných častí a zariadení domu.
32. Žalovaný s poukazom na ust. § 8 ods. 2 písm. a) vyhl. č. 453/2000 Z. z. konštatoval, že k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej. Stavebníci sú vlastníkmi bytu, v ktorom došlo k stavebným úpravám a spoluvlastníci spoločných častí a zariadení domu D. X, X, E., o čom doložili doklad - originál výpisu z LV.
33. Žalovaný konštatoval, že neporušil § 1 ods. 1 , § 2 ods. 4 ,§ 3 ods. 1, § 14, § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z, ani § 125 ods. 1 OZ, podľa ktorého osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
34. Žalovaný opakoval, že Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky protestu nevyhovel, o čom vydal rozhodnutie č. OU-KE-OVBP2-2015/039826 zo dňa 16.11.2015, v ktorom podrobne odôvodnil prečo nebolo protestu vyhovené. Prvostupňový stavebný úrad je názorom nadriadeného orgánu viazaný, preto navrhol súdu, aby žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
35. Správny súd konštatuje, že od 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 162/2015 Zb. o Správnom súdnom konaní.
36. Podľa § 491 ods.1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 SSP).
37. Správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom a listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania súdu a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 nie je dôvodná.
38. Podľa § 5 ods. 11 SSP Základné princípy konania, konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
Podľa § 13 ods. 4 SSP ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3.
Podľa § 45 SSP
(1) Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(2) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(4) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Podľa § 48 Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
Podľa § 61 písm. b/ SSP prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu,
Podľa § 178 ods. 2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 181 ods. 2 SSP prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
Podľa § 182 ods. 1 písm. d/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka.
Podľa § 246 ods. 3 SSP k žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora.
Podľa § 350 žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. § 350 Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
Podľa § 352 správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.
Podľa § 353 ods. 2 k žalobe musí byť pripojené napadnuté uznesenie a oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
Podľa § 361 ods. 1,2 v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia, d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade, e) žalobné body, f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. K žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
Podľa § 6 ods.2 písm. a/ až d/ SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
Podľa § 6 ods.2 správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách, správnych žalobách vo veciach správneho trestania, správnych žalobách v sociálnych veciach a správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
Podľa § 48 Správneho súdneho poriadku prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
Podľa § 53 účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti, tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 a 48 SSP.
Podľa § 178 ods.2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiam orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa 137 stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
(4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.
39. Súd poukazuje na § 45 ods.1 zák. č. 162/2015 Zb. účinného od 1.7.2016, podľa ktorého prokurátor je podľa správneho súdneho poriadku oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods.2, písm. a/ až d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
40. Žalobné námietky žalobcu možno zhrnúť takto:
Žalobca namietal, že z listu vlastníctva č.XXXX vyplýva spoluvlastníctvo stavebníka a zúčastnených osôb v zmysle § 19 ods.1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov . Dôvodil, že § 14 zákona č. 182/1993 Zb. z. bližšie špecifikuje podmienky nakladania so spoločnými časťami bytového domu, ako aj spôsob rozhodovania o nich. Stavebné úpravy (odstránenie nosnej priečky) boli podľa neho realizované na spoločnej veci, patriacej do ideálneho podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov, preto odstraňovaná nosná priečka patrila aj ostatným spoluvlastníkom spoločnej veci podľa výšky ich podielov. Konštatoval, že v konaní o žiadosti o stavebné povolenie žalovaný nepožadoval od stavebníka súhlas ostatných spoluvlastníkov s nakladaním so spoločnou vecou a neskúmal vôľu aj ostatných podielových spoluvlastníkov pri disponovaní so spoločnou vecou spôsobom /§ 11 ods. 4 zákona o č. 182/1993 Z. z./. Ak stavebný úrad nezískal súhlas spoluvlastníkov
zákonom ustanoveným postupom a spoluvlastníci sa nevyjadrili k otázke stavebného povolenia, hoci so spoluvlastníkmi konal a doručoval im písomnosti, týkajúce sa stavebného konania prostredníctvom verejnej vyhlášky, dopustil sa porušenia vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Namietal tiež porušenie, § 55 ods. 1 stavebného zákona a § 8 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/200 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, § 1 ods. 1, § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 125 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ustanovení § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Namietal taktiež porušenie § 3 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože žalovaný nerešpektoval povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonnými a inými právnymi predpismi a chrániť záujmy štátu a spoločností, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností a tiež postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a so zúčastnenými osobami, ktorých sa týka konanie a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy a poskytovať týmto osobám, ktorých sa konanie týka, pomoc, poučenie, aby pre nezrovnalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalovaný nerešpektoval povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať vecou, každou vecou, vybaviť ju bez zbytočných prieťahov, použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci a vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
41. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
42. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej.
43. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže vykonávať úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu, len so súhlasom spoločenstva, alebo so súhlasom väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
44. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vlastníkmi bytov v bytovom dome sú osoby zapísané na LV XXXX, pre obec E. - K. Ť., katastrálne územie H. Ť., aj stavebníci, na žiadosť ktorých bolo vydané rozhodnutie o stavebnom povolení. Stavebníci sú vlastníkmi bytu č. XX, v bytovom dome na parcele č. XXXX/XXX vo vchode č. X, pričom ich podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu je XX/ XXXXXX.
45. Zo stavebného povolenia č. A/2014/20534-03//I/KON z 26.11.2014 vyplýva, že stavebné povolenie sa týka žiadosti o stavebné povolenie stavebníkov U. Č., D. Č.. Týmto rozhodnutím boli povolené stavebné úpravy bytu č. XX na S. bytového domu, a to vybúranie dverného otvoru v priečnej nosnej stene panelového bytového domu zo schodiskového priestoru s osadením oceľového rámu, vybúrania dvoch dverných otvorov v nenosných deliacich priečkach s osadením dverných zárubní a zamurovania troch dverných otvorov tvárnicami pre nenosné steny.
46. Podľa bodu 7 a 16 stavebného povolenia mal stavebník povinnosť oznámiť začatie stavebných prác stavebnému úradu podľa § 66 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona a vlastníkom bytov a nebytových priestorov deň pred zahájením stavebných prác.
47. Ďalší vlastníci bytov v bytovom dome zapísaní na LV XXXX, pre obec E. - K. Ť., katastrálne územie H. Ť. sú zúčastnené osoby v tomto konaní, vlastníci bytov: S. O., E. O., A. C., C. C., S. C., G. O. Z., Z. R., F. R., B. H., S. E., Z. E., Z. E.Ľ., M. E., A. K., E. M., Q. E..
48. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že začatie stavebného konania stavebníkov v predmetnej veci bolo oznámené účastníkom formou verejnej vyhlášky, vyvesením oznámenia dňom 05.11.2014 a zvesením dňa 20.11.2014. Týmto oznámením bolo zároveň upustené od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Žalovaný zároveň poučil účastníkov stavebného konania, že svoje námietky a pripomienky majú právo uplatniť v lehote najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Účastníci stavebného konania boli zároveň poučení, že oznámenie má povahu verejnej vyhlášky podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona a posledný deň 15 dňovej lehoty, počas ktorej bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného, je zároveň dňom jeho doručenia. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by zúčastnené osoby namietali postup správneho orgánu, alebo potrebu ochrany ich práv podľa § 11 ods. 4 č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
49. Podľa § 41 ods.1, ods. 2 písm. c/ a d/ SSP vyzval spoluvlastníkov, ktorí by mohli byť rozhodnutím o zrušení napadnutého rozhodnutia, alebo vydaním nového rozhodnutia priamo dotknutí na svojich právach a doručil im správnu žalobu, protest žalobcu i vyjadrenie žalovaného k žalobe a vyzval ich na vyjadrenie. Riadne a včas ich informoval o konaní pojednávania vo veci.
50. K doručeným dokumentom sa vyjadrili P.. Z. R., Z.. F. R. a namietali konanie stavebného úradu vo veci vydania stavebného povolenia pre stavebníkov vo forme verejnej vyhlášky a s tým spojené porušenie ich práv namietať voči postupu stavebného úradu. P.. Q. E., P.. Z.H. E., P.. M. E., Q.. A. K. navrhovali preskúmať a posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu stavebného úradu. Nevyjadrili sa A.. S. E., Z.. Z. E., Z.. E. M..
51. Súdom nariadeného pojednávania sa zúčastnili M.. A.. U. Č., S., P.. D. Č., Z.. F. R., Z. R., P.. M. E., Q.. A. K., G. O. Z., Z.. E. M., P.. Q. E..
52. M.. A.. U. Č., S. /stavebník/ na výzvu predsedu senátu vypovedal, že požiadal o stavebné povolenie a vykonal stavebné úpravy podľa stavebným úradom vydaného stavebného povolenia. Ostatní hore uvedení vlastníci bytov a spoluvlastníci spoločných častí a zariadení zúčastnení na súdnom pojednávaní sa nevyjadrili k veci a nereagovali v priebehu súdneho pojednávania vo veci.
53. V predmetnej veci, na základe žiadosti stavebníkov, bolo vydané rozhodnutie o stavebnom povolení dňa 26.11. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 01. 2015, na základe žiadosti stavebníkov, doručenej stavebnému úradu dňa 26. 09. 2014. Z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre obec E. - K. Ť., katastrálne územie H. Ť. vyplýva, že stavebníci v obytnom dome D. X, X, E., nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/XXX, vo vchode č. X, sú vlastníkmi bytu č. XX, pričom ich podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu je XX/XXXXXX.
54. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“), k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby, alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej.
55. Pokiaľ ide o otázku ich informovanosti vlastníkov bytov, ako aj otázku ich účastníctva v správnom konaní /okrem stavebníkov/, a ich práv podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, súd skúmal, či žalovaný splnil podmienky zákonného postupu podľa uvedenej právnej úpravy, ak konal v správnom konaní formou verejnej vyhlášky a postupoval podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona a doručoval písomnosti a rozhodnutia, vo forme ich zverejnenia rozhodnutí na verejnej úradnej tabuli úradu. Verejná vyhláška je forma správneho konania, ktorú zákon umožňuje využiť v prípade väčšieho počtu účastníkov správneho konania. Podmienky súdnej praxe pre naplnenie možnosti konať z väčším počtom účastníkov konania vo forme verejnej vyhlášky vyžaduje najmenej desať /10/ účastníkov správneho konania.
56. Z listu vlastníctva vyplýva, že okrem stavebníkov, M.. A.. U. Č., S., P.. D. Č. v posudzovanej veci boli dotknutí, a za účastníkov konania mal správny súd považovať P.. Z. R., Z.. F. R., P.. Q. E., P.. Z. E., P.. M. E., Q.. A. K., A.. S. E., Z.. Z. E., Z.. E. M., Q.. G. O. Z. /viac ako 10/. Podmienky súdnej praxe pre naplnenie počtu 10 účastníkov konania pre splnenie zákonnej podmienky konať vo veciach vo forme verejnej vyhlášky boli tak splnené.
57. Podľa správneho súdu uvedení účastníci konania mali možnosť využiť všetky procesné práva - nahliadať do spisu, vyjadrovať sa k podkladom, ale najmä mali možnosť uplatniť námietky a pripomienky proti stavbe, aj svoj prípadný výslovný nesúhlas, aj v prípade správneho konania vo forme verejnej vyhlášky, zákon o stavebnom konaní predpokladá a nevylučuje. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, však napokon stavebník nevykonával úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu tak, aby na to potreboval stavebnému úradu predložiť súhlas spoločenstva, alebo súhlas väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
58. Ak stavebný úrad využijúc § 61 ods. 4 stavebného zákona pred vydaním rozhodnutia o stavebnom povolení nebol povinný konať osobne s účastníkmi konania a zisťovať názor ostatných vlastníkov bytov a podielových spoluvlastníkov ostatných častí domu v otázke podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, začatie správneho konania i rozhodnutie o stavebnom povolení zverejnil žalovaný na úradnej tabuli úradu po dobu 15 dní od 5.11.2014 do 20.2.2014, ako to vyplýva z administratívneho spisu, takéto zákonné požiadavky pre konanie boli splnené, vzhľadom na počet viac ako desať dotknutých účastníkov konania, vlastníkov bytov a spoluvlastníkov nebytových priestorov. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by spoluvlastníci podali námietky po začatí správneho konania, alebo vydaní rozhodnutia o stavebnom povolení podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a správny orgán k takémuto záveru tiež nedospel.
59. Podľa názoru správneho súdu len zo skutočnosti, že stavebný úrad s vlastníkmi bytov a spoluvlastníkmi spoločných priestorov nekonal osobne a doručoval im doklady týkajúce sa povoľovanej stavby cestou verejnej vyhlášky, neznamená, že v takomto zákonom ustanovenom postupe sa spoluvlastníci ako účastníci konania nemali možnosť vyjadriť o otázke rozhodnutia o stavebnom povolení a napokon aj ku nakladaniu so spoločnou vecou v zmysle § 11 zákona 182/1993 Zb. z., ak ich oprávnenia takto definoval žalobca ako prokurátor.
60. Správny súd konštatuje, že stavebný úrad v konaní podľa ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, ako i správneho poriadku neaplikuje vo svojej činnosti ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov priamo. Všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome boli účastníkmi stavebného konania, mali v konaní právo ochrany svojich subjektívnych práv. V prípade uplatnenia námietok by stavebný úrad bol povinný postupovať podľa § 137 stavebného zákona /upravuje občianskoprávne a iné námietky/. Je potrebné podotknúť, že stavebné povolenie sa týka priestorov v bytovom dome, kde všetci spoluvlastníci žijú. Súd konštatuje, že všeobecne sa predpokladá v takýchto prípadoch záujem obyvateľov domu s bytmi v ich vlastníctve o dianie v dome. Súd tiež poukazuje na povinnosti žalovaného vo vzťahu k nim v prípade ich námietok. / § 137 stavebného zákona/
61. Verejná vyhláška nepredpokladá doručovanie písomností a rozhodnutí účastníkom konania. K námietke žalobcu, že z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie bolo doručené stavebníkom, nie však ostatným vlastníkom bytov, správny súd dodáva, že tento rozdiel vyplýva z praktickej požiadavky, aby stavebník plnil a v prvom rade poznal všetky svoje povinnosti uložené mu rozhodnutím o stavebnom povolení. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd považoval za preukázané, že ide o stavebné povolenie týkajúce sa viacerých účastníkov konania. Správny orgán pri začatí stavebného konania bol oprávnený aplikovať ustanovenie § 61 ods. 4 Stavebného zákona, ktoré je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 61 ods. 1 Stavebného zákona, a teda má prednosť pred všeobecnou úpravou. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalovaný mal nie len právo, ale aj povinnosť stavebné povolenie doručovať formou verejnej vyhlášky a nie doručovaním do vlastných rúk v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona. Cieľom a účelom doručovania písomnosti verejnou vyhláškou je zabezpečenie plynulého priebehu stavebného konania a eliminácia rizika jeho zablokovania v dôsledku subjektívnej alebo objektívnej nemožnosti doručovania veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 125/2009 z 21.01.2010). Napokon, kombinované doručovanie nepredpokladá ani súdna prax k ustanoveniu o verejnej vyhláške a doručovanie v stavebnom konaní.
62. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že začatie stavebného konania v predmetnej veci bolo oznámené účastníkom formou verejnej vyhlášky, vyvesením oznámenia dňom 05.01.2015 a zvesením dňa 20.01.2015. Týmto oznámením bolo zároveň upustené od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Žalovaný zároveň poučil účastníkov stavebného konania, že svoje námietky a pripomienky majú právo uplatniť v lehote najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Účastníci stavebného konania boli zároveň poučení, že oznámenie má povahu verejnej vyhlášky podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona a posledný deň 15 dňovej lehoty, počas ktorej bolo vyvesené na úradnej tabuli žalovaného, je zároveň dňom jeho doručenia.
63. Správny súd sa rovnako stotožňuje s argumentom žalovaného v tom smere, že nie je možné v stavebnom konaní doručovať písomnosti niektorým účastníkom formou verejnej vyhlášky a niektorým do vlastných rúk. V takomto prípade by totiž doručovanie písomného vyhotovenia písomnosti do vlastných rúk nemalo účinok doručenia. Právny účinok doručenia Stavebný zákon v zmysle ust. § 69 ods. 2 viaže na pätnásty deň od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli správneho orgánu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 20/2011 zo dňa 14.12.2011).
64. Správny súd žalobu ako neodôvodnenú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol .
65. Účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol úspešný a žalovaný si trovy konania neuplatnil.
66. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4, zákona č. 162/2015 Z. z. o správnom súdnom konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“/ to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.