Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. D. E. F. G. XXXX/XX zastúpeného JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Tatranskej ulici č. 49, IČO: 47 245 042, proti žalovanej Základnej škole, IČO: 35 544 554, so sídlom v H. D. I. F. G. XXX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou Čižmárovou so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 1 v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdu o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -449 zo dňa 13.9.2023 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ods. l písm. b) č.j. 33/2021-008 zo dňa 19.5.2021, doručená žalobcovi dňa 20.5.2021, je neplatná. Výrokom II. žalobu o náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie. Výrokom III. zo žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom IV. zaviazal žalovanú zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok 99,50 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vec právne posúdil podľa , , , , , podľa , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa , o pedagogických a odborných zamestnancoch. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná prijala organizačnú zmenu - Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 33/2021 zo dňa 13.5.2021, ktorou zrušila jedno pracovné miesto v pozícii učiteľ 1. stupňa s účinnosťou od 1.9.2021. Vychádzajúc z rozhodnutia, dôvodom organizačnej zmeny (t.j. zrušenia jedného pracovného miesta v pozícii učiteľ 1. stupňa) bolo zabezpečenie efektívnosti práce spojením 1. a 2. ročníka do jednej triedy vzhľadom na nízky počet novo zapísaných žiakov do 1. ročníka. Tým mal preukázanú existenciu organizačnej zmeny a teda dostatočný právny základ pre danie výpovede zamestnancovi z organizačných dôvodov. Preukázateľne rozhodnutím o organizačnej zmene prijatým dňa 13.5.2021 riaditeľom školy ako štatutárnym orgánom zamestnávateľa, došlo k organizačnej zmene, ktorej výsledkom bolo zrušenie pracovného miesta učiteľa 1. stupňa. Preto nešlo o samoúčelné, či fiktívne konanie zamestnávateľa. Bolo vecou riaditeľa školy, ako sa so znížením počtu žiakov vysporiada v prijímanom organizačnom opatrení. Zdôraznil, že rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť

písomne. Bolo nesporné, že rozhodnutie o organizačnej zmene žalovanej zo dňa 13.5.2021 má písomnú formu. Konštatoval, že zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. O výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či boli splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Uviedol, že nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktoré má zabezpečiť efektívnosť práce. Poukázal na to, že výpovedný dôvod by nebol daný, ak by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne inom pracovisku alebo so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov s novými zamestnancami. Uviedol, že žalobca predložil diplom, z ktorého vyplýva, že ukončil vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore učiteľstvo pre 1.stupeň základnej školy a vzdelanie si doplnil osvedčeniami o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia informatiky. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že v danom prípade neexistuje (absentuje) príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Absenciu príčinnej súvislosti videl v tom, že na základe pracovnej zmluvy v znení dodatkov žalobca nevykonával pozíciu učiteľa 1. stupňa, ale v zmysle pracovnej zmluvy mal byť a bol učiteľom základnej školy. Nepovažoval za sporné, že žalobca učil tak na 1. stupni, ako aj na 2. stupni základnej školy (hudobná výchova a informatika), preto bol toho názoru, že žalobca bol učiteľom základnej školy (t.j. učil na 1. i 2. stupni) a nebol len učiteľom 1. stupňa. Zdôraznil, že organizačná zmena sa týkala pozície učiteľa 1. stupňa. Vzhľadom na takto koncipovanú organizačnú zmenu (ruší sa miesto učiteľa 1. stupňa), v dôsledku prijatia tejto organizačnej zmeny žalovaná mohla prepustiť takého zamestnanca, ktorého pracovná činnosť podľa pracovnej zmluvy bola takého druhu, ktorá sa stala pre ňu nadbytočnou, t.j. malo ísť o zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonával pozíciu učiteľa 1. stupňa. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že absenciu príčinnej súvislosti nemožno vyvrátiť potvrdením o zamestnaní či registrom zamestnancov, ktoré žalovaná predložila ako dôkaz, pretože sa jedná o jednostranné evidenčné úkony vytvorené žalovanou, ktoré sú v rozpore s pracovnou zmluvou, ako aj faktickým stavom. Ak by sa aj rozhodnutie o organizačnej zmene týkalo žalobcu, aj v takom prípade súd prvej inštancie považoval postup žalovanej za nesprávny, pretože žalobcovi odpadla iba časť pracovnej náplne, v rámci ktorej učil na 1. stupni u žalovanej. Žalovaná tak bola povinná ponúknuť žalobcovi zmenu dohodnutých pracovných podmienok (zníženie záväzku) a v prípade, že by žalobca takýto návrh odmietol, tak by mu mohla dať výpoveď. Keďže v danom prípade neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady výpovedného dôvodu podľa ust. , ktoré súd prvej inštancie skúmal a ktorých dokazovanie zaťažuje žalovanú, z dôvodu absencie príčinnej súvislosti resp. nepreukázania príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou u žalovanej a nadbytočnosťou žalobcu, vyhovel žalobe a určil, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná. Okrem skúmania podmienok vymedzujúcich predmetný výpovedný dôvod, súd prvej inštancie skúmal aj ostatné formálne a hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede. Uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 19.5.2021 má písomnú formu, bola žalovanou žalobcovi riadne doručená dňa 20.5.2021, žalovaná požiadala obidve odborové organizácie listom o prerokovanie výpovede žalobcovi, pričom ako z vykonaného dokazovania vyplýva, odborová organizácia ZO PŠaV na Slovensku pri ZŠ Cejkov listom zo dňa 18.5.2021 oznámila žalovanej prerokovanie žiadosti a Výbor ZO OZZ ŽS Cejkov dňa 18.5.2021 oznámil žalovanej, že výpoveď danú žalobcovi berú na vedomie. K námietke žalobcu, že žalovaná ako zamestnávateľ si nesplnila ponukovú povinnosť podľa , súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalovaná v čase dania výpovede nedisponovala voľným pracovným miestom (ani na kratší pracovný čas), na ktorú skutočnosť žalovaná poukázala, týmto oznámením si splnila ponukovú povinnosť. To, či mala žalovaná ako zamestnávateľ voľné iné vhodné pracovné miesto, na ktorom by mohla žalobcu ďalej zamestnávať, posudzoval z hľadiska času, kedy dala žalobcovi výpoveď. V danom prípade bola daná žalobcovi výpoveď 19.5.2021, ktorú si prevzal 20.5.2021 a k tomu času žalobca neoznačil žiadne voľné a vhodné pracovné miesto. V rámci účastníckej výpovede sám potvrdil, že v čase dania výpovede nebolo voľné žiadne pracovné miesto. Preto mal súd prvej inštancie za to, že oznámením žalobcovi, že nemá pre neho voľné pracovné miesto, si splnila svoju ponukovú povinnosť. Námietky žalobcu ohľadom nesplnenia ponukovej povinnosti podľa , (že mu žalovaná neponúkla voľné pracovné miesta, ktoré vznikli počas výpovednej doby alebo po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovanej), považoval za nedôvodné. Aj námietku

žalobcu ohľadom nesplnenia povinnosti v zmysle v súvislosti s prijatím A. A. J. v ochrannej dobe považoval za nedôvodnú, nakoľko žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady na vyučovanie matematiky a nebol prijatý na výučbu predmetov, ktoré učil žalobca. Ďalej uviedol, že žalobca sa pôvodne v žalobe domáhal okrem neplatného skončenia pracovného pomeru aj ušlého zisku. V podaní zo dňa 22.12.2022 žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu v II. výroku, čo sa týka náhrady mzdy a to tak, že žalovaná mu je povinná zaplatiť náhradu mzdy za každý kalendárny mesiac v sume 1.681,44 Eur od 5.10.2021 do právoplatnosti rozsudku, maximálne do 5.10.2024 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy náhrady mzdy 1.681,44 Eur za každý kalendárny mesiac od 11. dňa nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mu patrí príslušná náhrada mzdy až do zaplatenia. Keďže v danom prípade je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd prvej inštancie nárok žalobcu na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vylúčil na samostatné konanie. O náhrade trov konania zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru rozhodol podľa ods. l v spojení s ods. l tak, že žalobcovi zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v celom rozsahu úspešný, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady v danom prípade nevzhliadol. S poukazom na , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov uviedol, že žalobca je oslobodený od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby, pričom v konaní bol úspešný. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v sume 99,50 Eur podľa položky l písm. d) Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti všetkým výrokom uvedeného rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a . Namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami a dôvodmi a taktiež sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia v nedostatočnom rozsahu vysporiadal s jej právnou argumentáciou. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Je presvedčená, že ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo platne a zákonným spôsobom, pričom dostatočne preukázala, že žalobca bol pre ňu nadbytočný v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou a zároveň mu aj nemala možnosť ponúknuť inú prácu, a to ani na kratší pracovný čas. Poukázala na to, že v školskom roku 2021/2022 došlo k výraznému poklesu žiakov, kedy sa do 1. ročníka základnej školy prihlásilo iba 6 žiakov, pričom podľa príslušných právnych predpisov je minimálny počet žiakov v triede 1. ročníka 11. Vzhľadom na to, že obec Cejkov, ako zriaďovateľ žalovanej nevyhovel jej žiadosti o udelení výnimky na otvorenie triedy aj s takým nízkym počtom žiakov, bola z dôvodov zabezpečenie efektívnosti práce nútená pristúpiť k spojeniu 1. a 2. ročníka do jednej triedy a tiež znížiť aj počet zamestnancov. Uviedla, že samotný súd konštatovala, že nešlo o jej samoúčelné, či fiktívne konanie. Nestotožňuje sa však s konštatovaním súdu o absencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Trvá na tom, že organizačná zmena sa týkala zrušenia miesta učiteľa 1. stupňa základnej školy, ktorým bol aj žalobca. Poukázala aj na o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, podľa ktorého učiteľ pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, žiakom alebo poslucháčom a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania. Kategória učiteľ sa člení na tieto podkategórie: a) učiteľ materskej školy, b) učiteľ 1. stupňa základnej školy, c) učiteľ 2. stupňa základnej školy, d) učiteľ strednej školy, e) učiteľ základnej umeleckej školy, f) učiteľ jazykovej školy. Z toho potom vyplýva, že organizačná zmena sa týkala aj žalobcu, a preto bola oprávnená dať žalobcovi výpoveď v súlade s rozhodnutím o organizačnej zmene. Poukázala aj na predložený listinný dôkaz - register zamestnancov, z ktorého jasne vyplýva, že aj funkcia žalobcu u žalovanej, nakoľko je tam uvedená kategória: učiteľ ZŠ a podkategória učiteľstvo pre 1. stupeň ZŠ. Tomuto dôkazu však súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť. Za pochybenie súdu považuje aj tú skutočnosť, že sa nedostatočne zaoberal žalobcovým dosiahnutým vzdelaním. Je preukázané, že žalobca mal kvalifikáciu aj na 1. stupeň, pričom nie je rozhodujúce, že v pracovnej zmluve nie je uvedená podkategória učiteľ 1. stupňa. Tento nedostatok nemôže mať za následok absenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Okrem toho z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vykonával vzdelávaciu činnosť v prevažnej miere na 1. stupni ZŠ a hudobnú výchovu na 2. stupni učil iba okrajovo. Poukázala aj na to, že podľa ustálenej judikatúry zamestnávateľ pri daní výpovede podľa nie je obmedzovaný v tom, s ktorým zamestnancom rozviaže pracovný pomer. O výbere zamestnanca rozhoduje sám a ani súd nie je oprávnený túto otázku preskúmavať. Má za to, že bola ako zamestnávateľ oprávnená urobiť také rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia počtu pedagogických zamestnancov, aby bola schopná vzhľadom na

zníženie počtu tried v školskom roku 2021/2022 zabezpečiť vyučovací proces vo všetkých vyučovacích predmetoch. Opätovne poukázala na to, že žalobca bol v školskom roku 2020/2021 triednym učiteľom v 1.A triede a je pravdou, že zároveň učil aj na 2. stupni hudobnú výchovu, avšak v školskom roku 2020/2021 konkrétne sa jednalo iba o 4 vyučovacie hodiny. V tomto smere sa súd nedostatočne vysporiadal s tým, čo bolo podstatou a zmyslom samotnej organizačnej zmeny a to bolo zefektívniť prácu a preto nemožno zazlievať žalovanej, že v snahe o zabezpečenie efektivity práce na škole rozdelila výučbu hudobnej výchovy, ktorú pred tým na 2. stupni vyučoval žalobca medzi ostatných pedagogických zamestnancov. Zároveň sa súd nezaoberal ani tou skutočnosťou, že tým, že rozdelila predmety, ktoré pred tým vyučoval na 2. stupni žalobca medzi ostatných pedagogických zamestnancov nedošlo k navýšeniu záväzkov ani u jedného jej zamestnanca a ich úväzky ostali zachované, o čom súdu predložila listinný dôkaz. Ani jeden zamestnanec nemal v tom čase ani jednu nadčasovú hodinu a z toho je zrejmé, že nemala možnosť žalobcu zamestnať ani na znížený úväzok. Má za to, že ak by si osvojila názor súdu prvej inštancie a ak by žalobcovi ponechala vyučovacie hodiny na 2. stupni a dohodla sa s ním na znížení úväzku, išlo by tak o umelú zamestnanosť, ktorá by bola v neprospech samotného vzdelávacieho procesu na základnej škole. Má za to, že jej ako zamestnávateľovi nemožno zazlievať, že v snahe o zabezpečenie efektivity práce na škole rozdelila výučbu predmetov, ktoré vyučoval na 2. stupni žalobca medzi ostatných pedagogických zamestnancov. Týmto iba potvrdila význam a podstatu organizačnej zmeny. Do pozornosti odvolaciemu súdu dala rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom sa súd zaoberal prípadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, z dôvodu organizačnej zmeny. Z tohto rozhodnutia sa dá vyvodiť záver, že žalovaná nemusela v organizačnej zmene vyjadriť okruh nadbytočného zamestnanca nutne a výlučne iba funkciou akú má uvedenú na pracovnej zmluve, ale mohla ho vyjadriť aj iným spôsobom, napr. konkrétnejšie, a to s uvedením podkategórie ako učiteľ 1. stupňa ZŠ, pričom z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelávanie žalobcu išlo o činnosť, ktorú u nej vykonával aj žalobca, a ktorá činnosť sa stala pre ňu nadbytočnou. Zdôraznila, že súd vo svojom odôvodnení podrobnejšie nevysvetlil svoje tvrdenie o tom, že z vykonaného dokazovania mal za to, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, a preto žalobe vyhovel. Súd k takémuto záveru dospel bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberal všetkými skutočnosťami a okolnosťami. Namietala, že súd prvej inštancie teda nemal dostatočne a spoľahlivo zistený skutočný stav a pri rozhodovaní vychádzal iba z jediného listinného dôkazu, a to z pracovnej zmluvy žalobcu. Má za to, že verdikt súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď platnosť, resp. neplatnosť výpovede danej žalobcovi posudzoval iba z hľadiska definície funkcie žalobcu v pracovnej zmluve, pričom ďalšími argumentami, ktoré uvádzala žalovaná sa už nezaoberal. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň navrhla, aby jej bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a to tak vo výrokoch ako aj v odôvodnení, pretože súd vo veci správne postupoval a aj správne rozhodol, pričom v odôvodnení sa podrobne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami vrátane jednotlivých námietok žalovanej. Poukázal na skutočnosť, že na základe pracovnej zmluvy a jej dodatkov bol prijatý ako učiteľ základnej školy, čo je aj v súlade s vykonaným dokazovaním a aj odôvodnením napadnutého rozsudku. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani potvrdenie o zamestnaní a register zamestnancov, ktorý žalovaná prostredníctvom svojej pani riaditeľky jednostranne vytvorila 26.8.2021 a založila do súdneho spisu. Tak ako sa už v konaní pred súdom vyjadril, tak tieto ex post vytvorené evidenčné listiny nedokážu nijako ovplyvniť platnosť predmetnej výpovede a ani zmeniť či už právny stav založený pracovnou zmluvou a jej dodatkami a ani skutkový stav založený reálnou prácou, ktorú vykonával pre žalovanú na základe pracovných pokynov a rozvrhov žalovanej. S týmto sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal v bode 62 odôvodnenia. Žalovaná zároveň žiadnym dôkazom počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepreukázala príčinnú súvislosť medzi jej rozhodnutím o organizačnej zmene a výpoveďou, pričom je zrejmé, že dôvodnosť a zákonnosť týchto konaní z 13. a 19.5.2021 nemôžu potvrdzovať žalovanou vyfabrikované jednostranné evidenčné dokumenty zo dňa 26.8.2021. Žalovaná vo svojom odvolaní prvýkrát spomína kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov uvedené v a , pričom žiadne z týchto ustanovení nevylučuje, aby učiteľ, ktorý pôsobí na 1. aj 2. stupni spadal do oboch podkategórií podľa a cit. zákona. Okrem toho, žalovaná počas konania pred súdom prvej inštancie nikdy nie len že nedokazovala, ale ani netvrdila, že by jej výpoveď žalobcovi, jej organizačná štruktúra, jej rozhodnutie o organizačnej zmene, či akákoľvek iná jej evidencia vychádzala

z podkategórií podľa § 20 cit. zákona a nie z obsahu pracovných zmlúv, či reálneho výkonu práce jednotlivých jej zamestnancov. Z uvedenej procesnej pasivity žalovanej je tak zrejmé, že súd prvej inštancie nemohol pochybiť, keď neskúmal niečo, čo ani žalovaná nikdy netvrdila a prišla s tým až v odvolacom konaní ako ďalšou neprípustnou procesnou novotou. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na materiálnu stránku, z ktorej je zrejmé, že už z predmetného rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene, ako aj jej procesnej obrany v prvoinštančnom konaní, že rozhodnutie žalovanej o znížení počtu učiteľov sa týkalo výlučne len jedného učiteľa učiaceho na 1. stupni, pretože žalovaná neotvorila prvú triedu na 1. stupni pre nízky počet prihlásených žiakov. Tento skutkový stav žalovaná tvrdila a aj dokazovala, pričom tento skutkový stav sa nijako netýka 2. stupňa a ani potreby výučby na 2. stupni, ktorá neotvorením 1. ročníka nebola nijako dotknutá. Čo sa týka námietky jeho vzdelania, k tomu uviedol, že má vzdelanie pre kvalifikovanú výučbu nie len na 1. stupni, ale aj na 2. stupni základných škôl, čo v konaní riadne preukázal a súd prvej inštancie to aj konštatoval v napadnutom rozsudku. Napriek tomu, že právna úprava nepožaduje, aby mohol učiť na základných školách predmety len ten učiteľ, ktorý má na ne príslušné vzdelanie, t. j. kvalifikovaná výučba, tak on má aj toto formálne vzdelanie a tak učil predmety na 1. aj 2. stupni žalovanej kvalifikovane, či to bola hudobná výchova alebo informatika, čo taktiež súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyčerpávajúco uviedol. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a danou výpoveďou, poukázal na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, napr. na rozhodnutie sp. zn. , či , pričom zároveň upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaná naďalej zamestnáva viacerých učiteľov výhradne 1. stupňa, napr. pani A. K. L., pána A. M. N., či pani A. O. P.. Preto mala žalovaná pri výpovedi vyberať práve z týchto zamestnancov a nie žalobcu, ktorý do tejto skupiny zamestnancov nepatrí. Absencia príčinnej súvislosti medzi jednostrannou organizačnou zmenou prijatou žalovanou a jednostrannou výpoveďou žalovanej pre žalobcu je z vykonaného dokazovania zrejmá a súd prvej inštancie ju správne a presne pomenoval. Za druhú závažnú právnu otázku tohto sporu považuje to, že aj keby sa na žalobcu nazeralo len ako na učiteľa 1. stupňa, tak vzhľadom na jeho pracovnú náplň (učiteľ 1. aj 2. stupňa) mu nemohla vzhľadom na rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene zaniknúť celá jeho pracovná náplň, ale len jej časť v rozsahu jeho výučby na 1. stupni. Poukázal na to, že judikatúra je aj v tejto situácii jednoznačná a vyžaduje, aby sa takémuto zamestnancovi, ktorému zaniká časť pracovnej náplne najprv zo strany zamestnávateľa ponúkla zmena jeho pracovného úväzku, tzv. skrátenie úväzku, čo je mimochodom u učiteľov extrémne rozšírené a platí to aj u žalovanej, čo potvrdzujú aj skrátené úväzky viacerých učiteľov pracujúcich u žalovanej, čo vyplýva napríklad z dôkazu – pedagogicko- organizačné a materiálno-technické zabezpečenie výchovnovzdelávacieho procesu v školskom roku 2021/2022, ktorý bol založený do súdneho spisu žalovanou. V danom prípade mu žalovaná neponúkla žiadne zníženie úväzku s tým, že od 1.9.2021 už nebude pracovať aj na 1. stupni, pretože pre nízky počet prihlásených prvákov sa 1. ročník neotvorí a preto tam už nebude potrebná jeho práca, ale rovnako ho vylúčila z celej jeho práce, t.j. aj tej, ktorú dovtedy robil na 2. stupni bez toho, aby sa rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene akokoľvek týkalo 2. stupňa či výučby na 2. stupni. Nesúhlasil s tým, že možno postup žalovanej, keď rozdelila predmety, ktoré vyučoval na 2. stupni medzi ostatných pedagogických zamestnancov, považovať za zefektívnenie práce, avšak takéto zefektívnenie spojené s výpoveďou musí vyplývať z písomného rozhodnutia zamestnávateľa, čo v danom prípade úplne absentuje, pretože rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene sa týka výlučne len práce na 1. stupni. K poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. uviedol, že dané rozhodnutie sa tiež netýka zániku len časti pracovnej náplne a otázku príčinnej súvislosti rieši presne tak, ako ju riešil aj súd prvej inštancie či konštantná slovenská judikatúra. Predmetné rozhodnutie nijako nepodporuje dôvodnosť odvolania žalovanej, ale naopak potvrdzuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, ako aj jeho argumentáciu v prvoinštančnom konaní. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaná mu neponúkla pracovné miesto, ktoré neobsadila Q. E., ktorá sa dodatkom č. 2 k svojej pracovnej zmluve dohodla so žalovanou na tom, že bude ďalej pracovať ako pedagogická asistentka na polovičný úväzok a jej pôvodné miesto učiteľa 1. stupňa zostalo neobsadené a to aj v rozhodnom čase, t.j. 19. a 20.5.2021 a v rozpore so zákonom nebolo v rámci zákonnej ponukovej povinnosti ponúknuté jemu. Za tohto skutkového stavu sa domnieva, že žalovaná svojim rozhodnutím o organizačnej zmene zrušila práve miesto učiteľa 1. stupňa, ktoré v čase prijatia tohto svojho rozhodnutia nemala po pani Q. E. obsadené. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že počas plynutia výpovednej doby sa u žalovanej uvoľnili ďalšie pracovné miesta, a to po pani M. a pani R.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M . Uviedol, že žalovaná mu neponúkla žiadne voľné pracovné miesto, ktoré mala v čase výpovede, ale neponúkla mu následne ani tie, ktoré sa u nej počas plynutia výpovednej doby uvoľnili a vedome ho tak pripravila o živobytie. Takýto výkon práv zo strany žalovanej, ako zamestnávateľa, keď radšej zamestnal tretie osoby namiesto toho, aby ochránila jeho ako pracujúceho

zamestnanca zvyknutého na prostredie a kolektív pred stratou práce, čo má silný negatívny dopad na každého človeka, či už v rovine osobnej ako aj finančnej, je konaním v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná týmto svojim vedomým konaním ho úplne zbavila ochrany pred stratou zamestnania. Žalovaná neurobila vôbec nič, aby zachovala pre neho prácu, hoci mala na to hneď viacero možností. Na ochranu takéhoto konania žalovanej neexistuje žiaden skutkový a ani právny dôvod. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom uvedených a tiež aj na jej doterajšej argumentácii a vyjadreniach. Naopak, nestotožňuje sa s argumentáciou žalobcu. Naďalej má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a predčasné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyčítala mu, že sa nedostatočne zaoberal jej argumentáciou a ňou predloženými listinnými dôkazmi. Zdôraznila, že v školskom roku 2020/2021 bol žalobca triednym učiteľom 1. A triede a tiež vyučoval aj na 2. stupni hudobnú výchovu, a to v rozsahu štyroch vyučovacích hodín, ktoré ale ona, v snahe o zabezpečenie efektivity práce na škole, rozdelila medzi ostatných pedagogických zamestnancov. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nemala možnosť žalobcu zamestnávať ani na znížený úväzok. V prípade, ak by žalobcovi ponechala výučbu vyučovacích hodín na 2. stupni a dohodla by sa so žalobcom na znížení úväzku, išlo by, o umelú zamestnanosť, ktorá by bola v neprospech samotného vzdelávacieho procesu na škole. Žalobca sa stal nadbytočným, čo priamo súviselo s organizačnou zmenou, teda so zrušením pracovného miesta v pozícii učiteľ 1. stupňa, na ktorom žalobca pôsobil. Tým bola preukázaná aj existencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Jeho tvrdenie o tom, že pracovné miesto po pani Q. E. ostalo neobsadené a žalovanej nič nebránilo v tom, aby mu toto miesto ponúkla, považuje za nedôvodné a ničím nepodložené. Čo sa týka zamestnankyne Q. E. a jej pracovného miesta, odkazuje na jej skoršie vyjadrenie. Rovnako sa podrobne vyjadrila aj k pracovným miestam po pani M. a pani R.. V žiadnom prípade sa nemôže jednať o konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov, že splnenie ponukovej povinnosti sa viaže k momentu dania výpovede. Má za to, že výpoveď tak, ako bola žalobcovi doručená, spĺňa všetky hmotnoprávne a formálne podmienky platnosti výpovede. Poukázala na existenciu organizačnej zmeny, ktorá nebola účelová, preukázala aj to, že žalobca sa v dôsledku organizačnej zmeny stal pre ňu nadbytočný a jeho nadbytočnosť priamo súvisela s organizačnou zmenou, čím zároveň existuje aj príčinná súvislosť medzi touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Taktiež dostatočne preukázala aj prerokovanie výpovede a splnenie ponukovej povinnosti, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Preto trvá na tom, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo platne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnila nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná z nepochopiteľných dôvodov stále vysvetľuje, že u nej boli skutkové dôvody pre zníženie počtu zamestnancov, pričom predmet sporu sa odvíja od úplne inej skutočnosti, a to, že na základe jednostranného rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene, ho nesmela prepustiť, pretože predmetné rozhodnutie sa ho netýkalo, ale týkalo sa iných zamestnancov, ktorí boli a naďalej sú u nej zamestnaní ako učitelia 1. stupňa. Zdôraznil, že aj keď bol triednym učiteľom v 1. A v čase dania výpovede, nerobilo ho to však učiteľom 1. stupňa, a to z úplne jednoduchého dôvodu, pretože triednictvo nemá nič spoločné s pracovnou náplňou podľa pracovnej zmluvy, keďže v zmysle Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. o základnej škole, predstavuje triednictvo len činnosť zabezpečujúcu koordináciu výchovnovzdelávacej činnosti v danej triede na základe jednostranného rozhodnutia riaditeľa. Preto nebolo a nie je zriedkavosťou, že učiteľ 1. stupňa je triednym v triede 2. stupňa a naopak. Taktiež bolo preukázané, že po jeho prepustení žalovaná prideľovala učiteľom, ktorí u nej pracovali výhradne ako učitelia 2. stupňa (A. O. S., A. Q. R.) aj prácu na 1. stupni, ktorú dovtedy nielenže nevykonávali, ale podľa svojich pracovných zmlúv ani vykonávať nesmeli. Uvedené len potvrdzuje, že ani potreba vykonávať prácu učiteľa 1. stupňa od 1.9.2021 nezanikla v plnej miere ale len čiastočne. Prácu na 1. stupni, ktorú žalovaná od 1.9.2021 začala prideľovať učiteľom 2. stupňa, mohla ponechať jemu ako znížený pracovný úväzok. Uviedol, že ak žalovaná potrebovala znížiť úväzky, ktoré mala na 1. aj na 2. stupni, mohla tak urobiť, avšak žiadnym svojim rozhodnutím to neurobila, keďže rozhodla len o znížení počtu učiteľov na 1. stupni, a to o jedného učiteľa. Teda skutky žalovanej sú v zjavnom rozpore s jej účelovou procesnou obranou prezentovanou v tomto konaní. Zopakoval, že žalovaná nevysvetlila, prečo

by sa z jej strany nemalo jednať o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak pracovné miesta, ktoré sa u nej uvoľnili počas jeho výpovednej doby, vôbec neponúkla jemu, ale radšej na ne zamestnala tretie osoby dovtedy nepracujúce u žalovanej, a tým ho vedome pripravila o prácu a príjem, hoci dominantne slúži práve na ochranu práce a tým príjmu pre zamestnancov, a to aj za cenu skrátenia ich dovtedajšieho úväzku či toho, že by vykonávali inú prácu. Taktiež poukázal aj na príkaz štatutára zriaďovateľa žalovanej (vtedajšieho starostu obce Cejkov), voči riaditeľke žalovanej, pani A. P., ktorý znel jasne: „Nech ho prepustí, hoci by mu mala dať 10.000 Eur odstupné“, čo žalovaná v priebehu sporu nikdy ani nerozporovala. Práve preto žalovaná prepustila práve jeho, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, čo v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázal.

7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

8. Podľa platného ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

9. Podľa o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť v kategórii a) učiteľ, b) majster odbornej výchovy, c) vychovávateľ, d) korepetítor, e) školský tréner, f) pedagogický asistent, g) zahraničný lektor, h) školský špeciálny pedagóg alebo i) učiteľ profesijného rozvoja.

10. Podľa § 20 ods. 1 cit. zák. učiteľ pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, žiakom alebo poslucháčom a zodpovedá za kvalitu priebehu a výsledky výchovy a vzdelávania. Kategória učiteľ sa člení na tieto podkategórie: a) učiteľ materskej školy, b) učiteľ prvého stupňa základnej školy, c) učiteľ druhého stupňa základnej školy, d) učiteľ strednej školy, e) učiteľ základnej umeleckej školy, f) učiteľ jazykovej školy.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle a , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že pre civilné sporové konanie (o aké ide aj v prejednávanej veci) platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou sporových strán, ktoré majú jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy, teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia , sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strán sporu za výsledok konania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná.

19. V posudzovanom prípade odvolací súd súhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré sú založené na logických záveroch vykonaného dokazovania, pretože zodpovedajú tomu, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, najmä z pracovnej zmluvy žalobcu so žalovanou, prijatých dodatkov k pracovnej zmluve a dohôd o zmene obsahu pracovnej zmluvy, z rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene zo dňa 16.5.2021, či výpovede z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 19.5.2021. Súd prvej inštancie na správne zistený stav aplikoval správnu právnu normu, z ktorej aj správne vyvodil záver o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

20. Predmetom sporu je neplatnosť výpovede, ktorú dala žalovaná žalobcovi z dôvodu podľa pre jeho nadbytočnosť, ktorá súvisí s rozhodnutím o organizačnej zmene žalovanej zo dňa 13.5.2021, na základe ktorej sa malo zrušiť jedno pracovné miesto učiteľa primárneho vzdelávania. V prípade posudzovania odôvodnenosti použitia tohto zákonného výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a skúmať, či došlo u zamestnávateľa k nejakej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca preňho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa ustanovenia je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Pracovnú zmluvu vyhotovuje zamestnávateľ, rovnako zamestnávateľ pripravuje a prijíma organizačnú zmenu. Z pracovnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca mal

vykonávať prácu (funkciu) učiteľa základnej školy. Ide pritom v zmysle o podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nie je pritom rozhodujúce, ako žalovaná evidovala žalobcu vo svojom potvrdení o zamestnaní či registri zamestnancov, keďže sa jedná o jednostranné evidenčné úkony vytvorené žalovanou, ktoré sú jednak v rozpore s pracovnou zmluvou, ako aj faktickým stavom. Žalobca nemal v pracovnej zmluve uvedené, že prácu bude vykonávať iba ako učiteľ v podkategórii učiteľ 1. stupňa základnej školy ( ). Z predloženého diplomu o skončení vysokoškolského štúdia žalobcu, Osvedčenia o I. kvalifikačnej skúške, Osvedčenia o II. kvalifikačnej skúške a Osvedčenia o absolvovaní špecializačného kvalifikačného štúdia informatiky je taktiež zrejmé, že žalobca má kvalifikáciu na vyučovanie tak na 1. ako aj na 2. stupni základnej školy. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca aj reálne učil na 1. aj na 2. stupni.

21. Odvolací súd ďalej uvádza, že čo sa týka prijatia organizačnej zmeny žalovanej zo dňa 13.5.2021, túto nik nespochybnil. Žalovaná ju prijala v znení, že bude zrušené jedno pracovné miesto v pozícii učiteľ primárneho vzdelávania. Tu odvolací súd poukazuje na to, že samotný o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch pozíciu učiteľa primárneho vzdelávania nepozná. V člení kategóriu učiteľ na podkategórie učiteľ 1. stupňa základnej školy, či učiteľ 2. stupňa základnej školy. Ako to však vyplýva aj zo zápisnice z pracovnej porady žalovanej konanej dňa 14.6.2021, ktorú viedla riaditeľka školy A. P., organizačnou zmenou mala žalovaná záujem znížiť počet vyučujúcich na 1. stupni základnej školy o jedného zamestnanca. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto konaní súd nie je oprávnený skúmať platnosť organizačnej zmeny žalovanej. Musí vychádzať zo znenia, v akom bola organizačná zmena prijatá. Podstatou odvolania je posúdenie (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Ako konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. , „V dôsledku prijatej organizačnej zmeny žalovaná mohla prepustiť iba takého zamestnanca, ktorého pracovná činnosť bola takého druhu, ktorá sa stala pre žalovanú nadbytočnou.“ V danom prípade žalovaná rozhodla, že prepustí jedného učiteľa vyučujúceho na 1. stupni. Žalovaná pritom z pracovných zmlúv presne vedela, akú pracovnú náplň (pozíciu, funkciu) má každý jej pedagogický aj nepedagogický pracovník. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na prijatú organizačnú zmenu (zrušenie jedného miesta učiteľa 1. stupňa), žalovaná mohla (mala) prepustiť takého zamestnanca, ktorého pracovná činnosť podľa pracovnej zmluvy bola takého druhu, ktorá sa stala pre žalovanú nadbytočnou, t.j. mala prepustiť zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonával pozíciu učiteľa len na 1. stupni. Tento právny názor je zároveň v súlade aj s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. , na ktorý poukazovala žalovaná. Organizačnou zmenou označenú pozíciu však žalobca nespĺňal. Preto ani nemohla byť naplnená podmienka príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou žalovanej a nadbytočnosťou žalobcu, čo znamená, že v danom prípade neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady výpovedného dôvodu podľa ust. . Naviac ako správne uviedol súd prvej inštancie, ak by sa aj rozhodnutie o organizačnej zmene žalobcu týkalo, aj v takom prípade by bol postup žalovanej nesprávny, pretože žalobcovi odpadla iba časť pracovnej náplne (učenie na 1. stupni). Žalovaná by bola povinná ponúknuť mu zmenu dohodnutých pracovných podmienok (zníženie záväzku) a v prípade, že by žalobca takýto návrh odmietol, tak až následne by mu mohla dať výpoveď.

22. Žalovaná, aj keď svojim odvolaním napadla všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie, dôvody odvolania proti výrokom II. až IV. neuviedla. Nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vecne súvisí s výrokom o neplatnosti výpovede. Keďže v danom prípade bolo prvoradé najskôr právoplatne rozhodnúť o (ne)platnosti výpovede, súd prvej inštancie správne rozhodol o vylúčení nároku na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru na samostatné konanie, v ktorom bude potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie. Čo sa týka výroku III. o náhrade trov konania, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o neplatné skončenie pracovného pomeru v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na ich nepriznanie. Keďže žalobca je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov v konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku, pričom v konaní bol úspešný, podľa poplatková povinnosť prechádza na v konaní neúspešnú žalovanú. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol aj vo výroku IV. o náhrade trov štátu, keď zaviazal žalovanú zo žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaplatiť na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok 99,50 Eur.

23. Žalovaná teda neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o neplatnosti výpovede. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovanej v odvolaní sú neopodstatnené, preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s .

24. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. V súlade s cit. ustanoveniami odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na 100 % - nú náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).