Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-94-2017.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/94/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne N. J., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. O. XXX/XX, O., zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody 12, P.O.BOX 18, Bratislava, zastúpeného Mgr. Ivanom Kolečavom, Centrum právnej pomoci vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 102, proti žalovanej Y.. I. J., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X. M. XXX/XX, O., o zaplatenie 4.979,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 20.12.2016 č. k. 4C/102/2016-41 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.979,- eur s prísl., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok zo žaloby v sume 298,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX vykonala plnenie za svojho syna H. J. a jeho manželku - žalovanú, titulom kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti
- X-izbového bytu medzi predávajúcimi a kupujúcimi manželmi J., a to prevodom zo svojho účtu, keď vykonala jednorazový príkaz na úhradu sumy 9.958,- eur na účet predávajúcich. Žalovaná argumentovala, že táto suma bola darovaná im ako manželom, neskôr tvrdila, že peniaze mala dať žalobkyňa vnukovi, avšak k tomu nebol pripojený dôkaz, toto zostalo v rovine tvrdení. Okrem toho doplnila, že nemala žiadnu pôžičku od žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa poukázala sumu 9.958,- eur zo svojho účtu na účet predávajúcich (I.), toto v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila aj žalovaná. V predmete veci žalobkyňa vykonala plnenie tejto sumy za kupujúcich, v tom čase manželov J., na kúpu bytu a tento stav medzi stranami nebol sporný. Nakoľko manželstvo syna žalobkyne a nevesty (žalovanej) bolo rozvedené, žalobkyňa podľa jej vyjadrenia plnenie poskytla na kúpu bytu s tým, že kupujúci ako manželia budú žiť v spoločnej domácnosti. Nakoľko došlo k rozvodu, domáha sa vrátenia poskytnutej čiastky od každého z bývalých manželov v 1-ici, a teda po sume 4.979,- eur. Po rozvode manželstva H. J. a žalovaná, byt ktorý kúpili spoločne už neužívajú, tento byt je odpredaný, prijatím polovice zo sumy 9.580,- eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, nakoľko žalobkyňa poskytla túto finančnú hotovosť zo svojho účtu s vedomím, že byt budú spoločne užívať. Nakoľko tento byt bol neskôr po rozvode manželstva odpredaný, nebola naplnená hypotéza žalobkyne spoločného manželského užívania a vo veci sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa vykonala plnenie na kúpu bytu spôsobom uvádzaným, pričom titulom zrušenej hypotéky bolo povinnosťou žalovanej vrátiť žalobkyni zaplatenú sumu najmenej v rozsahu 1-ice, pretože táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobkyne. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel, príslušenstvo pohľadávky priznal podľa §517 ods. 2 OZ. O trovách konania strán
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Odvolanie podáva z dôvodov, že neboli splnené, resp. boli porušené podmienky § 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ C.s.p.. Žalobkyňa uvádza, že žalobkyňa podanú žalobu uplatnila z titulu ústnej zmluvy - dohody o pôžičke z XX.X.XXXX, keď žalobkyňa požičala synovi a jej ako žalovanej sumu 9.958,- eur za účelom kúpy nehnuteľnosti - bytu. Žalovaná tvrdí, že z vykonaného dokazovania, aj z predchádzajúceho súdneho konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 4C/247/2013 OS Svidník vyplynulo, že žalobkyňa nepožičala žiadne finančné prostriedky ani jej synovi, ani jej ako žalovanej. Z výpovede z predchádzajúceho súdneho konania je zrejmé, že žalobkyňa celý čas uvádzala, že finančné prostriedky dala svojmu synovi a svojej bývalej neveste na kúpu bytu, pričom tieto finančné prostriedky jej mali vrátiť v prípade, ak by sa rozviedli. Takúto podmienku pri poukázaní finančných prostriedkov však žalobkyňa v konaní nepreukázala, nikdy takáto podmienka nebola dohodnutá, ale ani povedaná zo strany žalobkyne. Žalobkyňa svoje tvrdenia v predchádzajúcom konaní nevedela preukázať, a preto žalobný návrh zobrala späť, keď súd konanie vtedy zastavil. V prípade, ak by aj finančné prostriedky požičala žalobkyňa, čo však žalovaná popiera, alebo by ich poukázala bez právneho dôvodu (žalobkyňa ich bez podmienok dala synovi a jej ako žalovanej), tak tento nárok je už dávno premlčaný, uplatnila preto námietku premlčania v celom rozsahu. Finančné prostriedky žalobkyňa ako bývalá svokra dala synovi a jej v čase, keď manželstvo trvalo, aby sa vrátili bývať z R. na O.. Nikdy žalobkyňa nedávala žiadne podmienky pri poskytnutí týchto finančných prostriedkov a nikdy to nepodmieňovala ich spolužitím v manželstve a ani inými podmienkami. Súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté v predchádzajúcom konaní, pričom pojednávanie v tomto konaní bolo odročené z dôvodu vypočutia svedkov. Žalobkyňa bola zastúpená Centrom právnej pomoci, avšak žalovaná tvrdí, že aj ona je v hmotnej núdzi a túto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., ktoré pripája. Nárok žalobkyne je teda neoprávnený, premlčaný v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. V zmysle týchto dôvodov žalovaná navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a má za to, že žalovaná mohla hmotnoprávnu námietku premlčania uplatniť v štádiu pred súdom prvej inštancie.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 378, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX bola medzi predávajúcimi B.. A. I. a X. I. a kupujúcim H. J. a žalovanou Y.. I. J., rod. S., uzatvorená kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti - X-izbového bytu nachádzajúceho sa vo O. na ul. I., súp. č. XXX, vchod č. X. Kúpna cena predávanej nehnuteľnosti bola vzájomne dohodnutá na sumu 41.492,- eur a mala byť vyplatená tak, že časť kúpnej ceny v sume 9.958,- eur zaplatili kupujúci predávajúcim pred podpisom kúpnej zmluvy, a to hotovostným vkladom na účet, časť kúpnej ceny 804,- eur zaplatili kupujúci predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy, a to hotovostným vkladom na účet a ostávajúca časť kúpnej ceny 30.730,- eur mala byť vyplatená predávajúcim z hypotekárneho úveru poskytnutého peňažným ústavom. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že časť kúpnej ceny v sume 9.958,- eur poskytla žalovanej a jej vtedajšiemu manželovi žalobkyňa, ktorá je matkou H. J. a zároveň bývalou svokrou žalovanej. Manželstvo žalovanej a syna žalobkyne bolo následne rozvedené a žalobkyňa tvrdí, že tieto finančné prostriedky poskytla za podmienky, že manželstvo žalovanej a jej syna bude trvať a v danom byte budú spoločne žiť.
7. Žalovaná v konaní nesúhlasila s takýmto tvrdením žalobkyne v zmysle tom, aby bola stanovená takáto podmienka pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobkyňou na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevádzaný byt, pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, na základe akých skutočností vyhodnotil, že tieto tvrdenia žalobkyne v konaní boli preukázané. Je ďalej zrejmé, že žalovaná v odvolaní uplatnila námietku premlčania žiadaného nároku.
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch (§ 101 a nasl. Občianskeho zákonníka) je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov strán sporu právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa (do pozor. uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/8/2008).
12. Žalovaná strana má v konaní povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie (napr. preklúzia, ktorá spôsobuje nežalovateľnosť). Ako už bolo spomínané, premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť (do pozor. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2009). Námietka premlčania teda neznamená popieranie práva, ale jeho oslabenie, keď ide o špecifické právo, u ktorého by mal mať každý subjekt možnosť zvážiť, v akom štádiu konania ho použije. Koncentračná zásada v zmysle ustanovení C.s.p. je zameraná na procesnú obranu, ktorej cieľom je poprieť právo, ako už odvolací súd uvádzal, premlčaním sa právo nepopiera, ale oslabuje. Strana sporu aj napriek premlčaniu nároku môže plniť, premlčané právo sa tak posúva do stavu tzv. naturálnej obligácie. Zohľadniac tieto okolnosti právo namietať premlčanie a tak privodiť presun práva do naturálnej obligácie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka) predstavuje občianske právo, ktoré by malo byť garantované v celom priebehu konania.
13. Námietka premlčania je svojou povahou námietkou právnou, resp. právnym hodnotením a nie skutkovým tvrdením, a keďže táto námietka môže byť uplatnená kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatného rozhodnutia o veci (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2009), odvolací súd vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v záujme zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania umožňujúcej stranám sporu uplatňovať systém riadnych opravných prostriedkov, sa súd prvej inštancie vyporiada aj s uplatnenou námietkou premlčania a jej dôvodnosťou. O veci následne bude potrebné rozhodnúť v zmysle záverov vykonaného dokazovania, ktoré je potrebné dôsledne vyhodnotiť s tým, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia musí zodpovedať kritériám vyplývajúcim v ust. § 220 ods. 2 C.s.p..
14. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).