Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/14/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, skutočne bytom Z. H. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so sídlom Advokátskej kancelárie Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti manželovi Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, spojeného s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a D. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, obaja bytom ako navrhovateľka, o odvolaní manžela Richarda Radiča proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 11P/28/2017 z 27. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom, treťom, štvrtom a piatom výroku, týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a v závislom šiestom výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky D. Z. (ďalej aj „matka“) a manžela Z. Z. (ďalej aj „otec“), maloleté deti pochádzajúce z manželstva Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a D. Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky D. Z., ktorá má maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi Z. Z. uložil povinnosť platiť na výživu maloletého Z. mesačne 40,-- Eur a rovnakú sumu aj na výživu maloletej D.. Styk s maloletými deťmi z dôvodu ich rozdielneho veku určil osobitne. Otec je podľa rozsudku oprávnený stýkať sa maloletým Z. každý párny týždeň v čase od stredy 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. spôsobom, že si prevezme maloleté dieťa od matky v mieste jej bydliska a na tom istom mieste má otec dieťa vrátiť matke. Styk s maloletou D. na obdobie do 31.03.2018 bol určený na každý týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 14.00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, v období od 01.04.2018 do 15.08.2018 na každý týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. opätovne iba v bydlisku matky a za jej prítomnosti a na čas od 16.08.2018 už bez prítomnosti matky a určenia miesta styku každú sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov súd prvej inštancie nepriznal. 1.1. Návrhu na rozvod manželstva súd prvej inštancie vyhovel po zistení, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Od začiatku roka 2017 nežijú manželia v spoločnej domácnosti. Dôkazom o rozvrátenosti ich vzťahov je aj tá skutočnosť, že spoločnej dcére narodenej po začatí konania o rozvod manželstva muselo byť určené meno rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota. Manželia nedokážu spolu komunikovať, pokiaľ aj dôjde k nejakej komunikácii, väčšinou sa končí hádkou. Roztržky medzi manželmi podľa tvrdenia navrhovateľky končili verbálnou agresiou a aj fyzickým útokom. Žiaden z manželov nemal záujem na obnovení spolužitia. Z takto zisteného skutkového stavu považoval súd prvej inštancie za preukázané dôvody na rozvod manželstva podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“). 1.2. V súlade s § 24 Zákona o rodine upravil súd prvej inštancie výkon rodičovských práv a povinností manželov - rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodičia maloletých detí sa zhodli na tom,

že maloletá D. má byť zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec žiadal zveriť maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti, matka do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Jediným kritériom podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pre rozhodnutie, komu budú maloletú deti zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode bol záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v čase, keď sa buduje súrodenecký vzťah maloletého Z. a maloletej D., nie je v záujme detí, aby boli rozdelené a vychovávali ich rodičia osobitne. Striedavú osobnú starostlivosť maloletého Z. vyhodnotil ako rozpornú s jeho záujmom. Rodičia nedokážu prekonať vzájomnú averziu, ktorá sa prejavuje aj pri riešení problémov ohľadne maloletých detí. Striedavá osobná starostlivosť by podľa názoru súdu prvej inštancie nefungovala bezproblémovo. Zverenie oboch detí do osobnej starostlivosti matky odôvodnil ich nízkym vekom. 1.3. O vyživovacej povinnosti otca rozhodol v súlade s § 62 Zákona o rodine tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí na každé zvlášť po 40,-- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Príjem otca, z ktorého vychádzal, bol zistený na 365,-- Eur netto mesačne. Príjem matky v rozhodnutí súd prvej inštancie neuviedol. 1.4. Styk otca s maloletým Richardom upravil súd prvej inštancie podľa § 25 Zákona o rodine tak, aby nebol prekážkou v budovaní citových väzieb s D. a styk s D. v rozširujúcom sa rozsahu v závislosti od stúpajúceho veku tohto dieťaťa. 1.5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil konajúci súd ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

2. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie otec maloletých detí, ktorý rozsah odvolania vymedzil tak, že napáda druhý, štvrtý a piaty výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov, že prvoinštančný súd v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C. s. p.)]. 2.1. Nedostatočne zistený skutočný stav veci je dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý bez výhrad prevzal argumentáciu matky a jej právneho zástupcu a neumožnil otcovi detí vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pre záver, či je striedavá osobná starostlivosť o maloletého Z. v súlade s jeho záujmom, bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Na pojednávaní dňa 06.11.2017 zaznela možnosť vykonania znaleckého dokazovania zameraného na preskúmanie možnosti zverenia maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu nenariadil aj napriek tomu, že mimosúdne uzavretá dohoda rodičov za účasti kolízneho opatrovníka o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z. sa za osem mesiacov bez problém realizovala. Otec popiera, že by po skončení styku vracal maloletého Z. v zanedbanom stave, či ochorenie maloletého Z. po návštevách u otca. Maloletý Z. netrpel žiadnymi vážnymi chorobami a nebýval častejšie chorý, než je to u detí v jeho veku obvyklé. Otec detí disponuje potvrdeniami lekárov o tom, že s maloletým Z. absolvoval dňa 03.05.2017 odborné vyšetrenie u detského kardiológa a dňa 17.05.2017 u urológa v súvislosti so zápalom ľadvín. Starostlivosť otca o maloletého Z. preukazuje aj správa jeho obvodnej lekárky D.. I. Z. zo 06.10.2017 o tom, že otec pravidelne chodí s maloletým Z. na kontroly a povinné očkovania. D.. I. Z. vyvrátila správu kolízneho opatrovníka z 22.06.2017 o tom, ako matka spolupracuje s obvodnou lekárkou maloletého tvrdením, že kolízny opatrovník od nej nežiadal žiadne posúdenie zdravotného stavu dieťaťa. Matka nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že po styku otca s maloletým dňa 18.02.2017 musela byť maloletému Z. poskytnutá urgentná lekárska starostlivosť. 2.2. V konaní predložené správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u rodičov a podmienkach na zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov považuje otec maloletých za neobjektívne. Otec obýva plne funkčne zariadenú nehnuteľnosť vykurovanú krbovými kachľami, pripojenú na elektrinu a obecný vodovod. Matka obýva rodinný dom, v ktorom v čase zisťovania pomerov kolíznym opatrovníkom bola iba plánovaná výstavba sociálneho zariadenia, napriek tomu kolízny opatrovník pomery otca zhodnotil ako na požadovanej úrovni a pomery u matky na vysokej úrovni. O lepších sociálnych a materiálnych podmienkach na strane otca svedčí aj skutočnosť, že jeho otec (starý otec maloletého Z.) je riadne zamestnaný. Stará matka maloletého Z. z otcovej strany je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Otec dieťaťa je tiež zamestnaný. Naproti tomu matka

je na rodičovskej dovolenke a jej rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. 2.3. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, z akého dôvodu nie je striedavá osobná starostlivosť o maloletého Z. v jeho záujme. Až do narodenia maloletej D. rešpektovali rodičia mimosúdnu dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z.. Kým boli pevne stanovené pravidlá striedania osobnej starostlivosti, nedochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom. Vážny problém v komunikácii medzi rodičmi nastal po narodení maloletej D. z dôvodu, že matka neoznámila otcovi narodenie dcéry. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že otec odmietol ísť na matriku za účelom súhlasného vyhlásenia rodičov o mene dieťaťa. Pôvodcom konfliktov vo vzťahu rodičov maloletých detí je jednoznačne matka, ktorá poznajúc prístupové heslá otca na sociálne siete a na jeho email posielala sama sebe správy s hanlivým obsahom v mene otca detí. Dôkazom o zneužití IP adresy internetového pripojenia je písomná informácia od poskytovateľa internetového pripojenia, z ktorej vyplýva, že IP adresa, z ktorej mali byť matke zasielané hanlivé správy, nie je pridelená otcovi. 2.4. Súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť otca o vykonanie dôkazu videozáznamom zachycujúcim reakciu maloletého Z. na situáciu, kedy sa vracia so starostlivosti otca do opatery svojej matky a preukazujúcu blízky vzťah otca a syna. Súd prvej inštancie neposkytol účastníkom rovnaké možnosti uplatniť procesné práva (navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom) a tento svoj postup v dôvodoch rozhodnutia nezdôvodnil. 2.5. Otec nesúhlasí s rozhodnutím súdu o tom, že len matka je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie neodôvodnene zasiahol do rodičovských práv a povinností otca. Rodičovské práva a povinnosti majú podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia. Súd môže obmedziť rodičovské práva len za splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie. Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa zostávajú obom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. 2.6. Otec si uvedomuje, že vzhľadom na vek maloletej D. musí byť toto dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ale na druhej strane matka nemá právo otcovi zakazovať styk s maloletou, či ho neprimerane obmedzovať v styku s týmto dieťaťom. Otec má záujem podieľať sa na výchove maloletej D. v maximálne možnej miere a je toho názoru, že styk s maloletou D. upravený na štyri hodiny týždenne bez prítomnosti matky je primeraný a nemožno ho vyhodnotiť ako neadekvátny, keď aj počas súdnych konaní je maloletá v starostlivosti tretej osoby bez matky.

3. Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 21.05.2018 doplnil otec maloletých detí svoje odvolanie oznámením skutočnosti, že otec a maloletý Z. sa dňa 10.04.2018 podrobili u znalkyne E.. D. L., E.. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí vyšetreniu, o čom bol vypracovaný znalecký posudok č. 54/2018 preukazujúci potenciál otca na výchovu maloletého Z. a ich veľmi dobrý a blízky vzťah. K podaniu pripojil aj kópiu znaleckého posudku.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutočného stavu veci. I keď sa nestotožňuje v celom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie o rozsahu styku otca s maloletými deťmi, je ochotná rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektovať. Tvrdila, že dohodu o striedavej osobnej starostlivosti uzavrela len pod vplyvom okolností, ktoré vyvolal otec tým, že po styku s maloletým Z., ktorý končil 27.03.2017 otec dieťa matke nevrátil a vyhlásil, že ho v blízkej budúcnosti ani nevráti. Matka bola už vo vysokom štádiu tehotenstva a pokiaľ chcela dosiahnuť, aby mala kontakt s maloletým, musela pristúpiť na dohodu o striedavej osobnej starostlivosti. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že maloletý pri návrate zo styku s otcom k matke plače, pretože sa musí vrátiť k nej. Maloletý, ktorý už rozpráva jej povedal, že pred každým odovzdaním ho otec a jeho blízki udrú po ruke, aby sa rozplakal. Maloletý Z. sa otca podľa matky bojí. 4.1. Otec nemá skutočne záujem o dcéru D.. Pri stretnutiach za účelom odovzdania maloletého Z. sa na ňu nikdy nepýta. Po jej narodení na ňu neplatil výživné a na matriku za účelom súhlasného vyhlásenia o mene dieťaťa sa nedostavil len z dôvodu, že dala dieťaťu meno D., rovnaké ako sa volá ona. 4.2. Ak má otec námietky proti rozhodnutiu súdu, že len matka bude spravovať majetok detí, súhlasí matka so zmenou rozhodnutia tak, aby spoločne s otcom spravovali majetok spoločných detí s poznámkou, že deti žiaden majetok nemajú, ale rozhodne nesúhlasí s tým, aby zastupovali deti spoločne vzhľadom na povahové vlastnosti otca maloletých, ktorý si neustále vynucuje svoju vôľu a hoci v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, že rodičia nesmú

uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami maloletých detí, sám tak robí. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí obhajoval vo vyjadrení k odvolaniu otca svoje správy o šetrení pomerov s upozornením, že výrazy „požadovaná“, „vysoká úroveň“ sú použité na opis a hodnotenie hygieny a poriadku v domácnosti. Pripomenul, že nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov sa nepovažujú za ohrozenie alebo narušenie výchovy maloletého dieťaťa. Podnetnosť výchovného prostredia nie je priamo úmerná jej funkčnému vybaveniu.

6. V reakcii na vyjadrenia matky poprel otec obvinenia matky, že jej nechcel vrátiť maloletého Z. po styku v období od 24.03.2017 do 27.03.2017. Bola to práve matka, ktorá nemala záujem maloletého prevziať, a to až do 21.04.2017, kedy túto skutočnosť on oznámil kolíznemu opatrovníkovi, o čom bol aj vyhotovený záznam. Matka úmyselne krivo obviňuje otca v snahe zdiskreditovať ho, o čom svedčí aj rozhodnutie Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 25.01.2018 o zastavení priestupkového konania vedeného voči otcovi na základe obvinenia matky. Nie otec zastrašuje dieťa, ale matka straší dieťa „vlkolakom“ a otcom, ktorý je tiež „vlkolak“. Nepravdivosť tvrdení matky o formálnom záujme otca o maloletú D. vie otec preukázať kópiou SMS správy, ktorú zaslala matka otcovi o tom, ako chcel dať maloletej D. po narodení náušnice. Vždy keď vracia maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky, prinesie matke aj tašku s vecami potrebnými pre obe deti. Na pojednávaní dňa 06.11.2007 matka potvrdila, že otcovi narodenie maloletej D. neoznámila. Trval na tom, aby ho súd neobmedzil pri výkone rodičovských práv tým, že by nemohol zastupovať svoje deti.

7. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka predloženom v odvolacom konaní mal otec výhrady, že kolízny opatrovník nezareagoval na jeho výtky vo vzťahu k správam predloženým kolíznym opatrovníkom v konaní. Znovu rozoberal vybavenie svojej domácnosti a domácnosti matky a ohodnotenie týchto priestorov kolíznym opatrovníkom. Kvôli neobjektívnemu prístupu kolízneho opatrovníka k otcovi podal dňa 30.11.2017 sťažnosť na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

8. S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 C. m. p. spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie o rozvod manželstva môže podľa § 93 C. m. p. začať len na návrh jedného z manželov. Odvolanie proti výroku o rozvode manželstva žiaden z účastníkov nepodal a tento nadobudol právoplatnosť. Otec obmedzoval svoje odvolanie na druhý, štvrtý a piaty výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je konaním, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, preto v tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie (druhý, tretí, štvrtý, piaty výrok rozsudku) nie je odvolací súd podľa § 65 C. m p. viazaný rozsahom odvolania otca a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie nielen vo výroku o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a styku otca s maloletými deťmi, ale aj vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti, pretože tento je závislým výrokom na tom, ktorému z rodičov budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Posledný šiesty výrok o trovách konania je v zmysle § 379 písm. a) Civilného sporového poriadku výrokom závislým na ostatných výrokoch. Z tohto dôvodu sa aj tento stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Otec maloletých detí vymedzil v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 C. s. p., avšak aj bez vymedzenia týchto odvolacích dôvodov, ktorými podľa § 66 C. m. p. odvolací súd viazaný nie je, by odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v celom rozsahu a zo všetkých hľadísk z dôvodu, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku zisťuje súd skutočný stav veci (§ 35 v spojení s § 68 C. m. p.). Krajský súd príslušný podľa § 34 C. s. p. na rozhodnutie o odvolaní otca po preskúmaní veci dospel k názoru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vykonať za účelom zistenia skutočného stavu veci presahuje rámec odvolacieho konania a nie je účelné doplniť dokazovanie iba v odvolacom konaní, lebo by sa tým v podstate nahradilo konanie na súde prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, jeho § 23, § 24, § 25, § 62, § 65, ale pre ich správnu aplikáciu nemal dostatok podkladov. Obaja rodičia súhlasili s rozvodom manželstva potvrdzujúc jeho rozpad. Skôr, než bol otcovi maloletých detí doručený návrh na rozvod manželstva na vyjadrenie, podal otec samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého Z. Radiča do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s odôvodnením, že matka sa s maloletým Z. odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odlúčenie môže mať vplyv na psychiku

maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, okrem iného aj z dôvodu, že potreba rýchlej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu bez náležitého dokazovania a zistenia skutočného stavu veci nebola preukázaná, a že v konaní o rozvod manželstva spojeného s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bude súd zisťovať, aké podmienky má ten-ktorý z rodičov na výkon osobnej starostlivosti o maloletého Z.. Oddelené žitie rodičov od februára 2017 potvrdila aj matka maloletého v podnete na vydanie neodkladného opatrenia doručeného Okresnému súdu Rimavská Sobota 28.03.2017, v ktorom oznamovala súdu, že otec jej nevrátil dieťa po skončení styku dňa 27.03.2017 a žiadala neodkladným opatrením zveriť maloletého Z. do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie považoval tento podnet matky za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý rovnako ako návrh otca zamietol a vyčítal rodičom, že podávaním návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia bránia súdu konať o veci samej, kde by súd u každého z rodičov skúmal, aké majú vytvorené podmienky na bývanie a zabezpečenie starostlivosti o maloletého Z. a aké sú ich osobné a majetkové pomery. Z ďalších podaní účastníkov (odvolanie matky proti uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, úradný záznam z pohovoru s rodičmi zo dňa 20.04.2017, vyjadrenie otca k odvolaniu matky a návrh na schválenie rodičovskej dohody súdom z 11.05.2017, mimosúdnej dohody o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu uzavretej na oddelení SPODaSK Rimavská Sobota dňa 05.05.2017) je preukázané, že od 27.03.2017 až do začiatku mája 2017 otec zadržiaval maloletého Z. u seba a dieťa odovzdal matke až 07.05.2017 po podpise dohody o úprave práv a povinností k maloletému Z. dňa 05.05.2017, podľa ktorej sa mali rodičia o maloletého starať striedavo v týždňových intervaloch. Zo sledu týchto udalostí je uveriteľné tvrdenie matky, že dohodu o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z. uzavrela pod nátlakom, aby mala aký-taký kontakt s maloletým Z.. Kolízny opatrovník vo vyjadrení z 11.05.2017 na č. l. 44 spisu popísal spôsob uzatvárania dohody o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z. a javí sa, že dôvodom, prečo sa otec tak dožaduje striedavej osobnej starostlivosti o maloletého Z., je silná citová väzba medzi maloletým Z. a starou matkou z otcovej strany. Matka si obsah správy kolízneho opatrovníka z 11.05.2017 na č. l. 45 spisu vysvetľuje odlišne, keď vo svojom vyjadrení z 19.06.2017 na strane 53 tvrdí, že kolízny opatrovník pri pohovore rodičov uskutočnenom dňa 05.05.2017 mal konštatovať, že dieťa je silno naviazané na svoju matku, ktorá jediná ho dokázala upokojiť. Takýto záver ale z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 11.05.2017 nevyplýva.

10. Súd prvej inštancie uskutočnil vo veci dve pojednávania. Prvé 06.11.2017, na ktorom bola iba krátko vypočutá matka maloletých detí, odročil súd za účelom šetrenia rodinných pomerov kolíznym opatrovníkom a druhé 27.11.2017, kedy vo veci rozhodol. Správa kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných pomerov v domácnosti otca a matky zo 16.11.2017 popisuje charakter a vybavenie domácnosti rodičov, hodnotí úroveň hygieny a zabezpečenia rodiny a zároveň obsahuje aj odporúčanie na zverenie maloletých detí v tom čase už aj narodenej maloletej D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa názoru kolízneho opatrovníka preukázala rodičovské kompetencie, jej prostredie je síce skromné, ale podnetné z hľadiska emocionálneho, psychického i fyzického rozvoja detí. Kolízny opatrovník opomenul v tejto správe uviesť, prečo prostredie u otca nepovažuje za rovnocenné prostrediu matky a z akého dôvodu by nemali byť maloleté deti alebo aspoň maloletý Z. zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Otec maloletých detí vypovedal na pojednávaní dňa 27.11.2017, kedy sa snažil súdu preukázať, že venuje primeranú pozornosť starostlivosti o maloleté dieťa, aj keď je zamestnaný, s maloletým navštevuje lekára a popieral tvrdenia matky, že po týždni pobytu o otca sa vracia dieťa do domácnosti matky choré, neošetrené, bez liekov. Právny zástupca otca, ktorý ho v tom čase zastupoval, navrhol na tomto pojednávaní nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom zisťovania vzťahu otca s maloletým Z. (zrejme pre účely nariadenia striedavej osobnej starostlivosti o toto dieťa) a kolízny opatrovník bez bližšieho vysvetlenia žiadal, aby súd zabezpečil spis Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý sa týka starostlivosti o otca maloletého dieťaťa (Z., nar. 03.XX.XXXX) v čase, keď bol ešte sám maloletý. Súd prvej inštancie oba návrhy na vykonanie dokazovania zamietol bez akéhokoľvek zdôvodnenia na pojednávaní alebo rozhodnutí o veci samej.

11. Hlavným argumentom matky proti striedavej osobnej starostlivosti maloletého Z. bola nekomunikácia medzi rodičmi a citová naviazanosť maloletých detí. Súd prvej inštancie odmietol oddelenú starostlivosť o detí aj striedavú osobnú starostlivosť o maloletého Z. s odôvodnením, že si deti navzájom budujú súrodenecký citový vzťah, rozvoju ktorého by aj striedavá osobná starostlivosť o jedno dieťa bránila.

12. (zákon č. 460/1992 Zb.) v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, rovnaké práva detí narodených v manželstve i mimo neho a právo rodičov na

starostlivosť o deti a ich výchovu, ako aj právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o spôsobe výkonu týchto práv upravuje práve Zákon o rodine. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri výkone týchto práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa a súčasťou rodičovských práv a povinností podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Súd musí priamo v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, ako bude druhý rodič prispievať na výživu. Podmienkou zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine je zistenie, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a takáto starostlivosť je v záujme dieťaťa a súčasne budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak aspoň jeden z rodičov prejaví záujem o striedavú osobnú starostlivosť o dieťa, je povinnosťou súdu skúmať, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa.

13. Otec maloletého XXX/XXXX dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho záver o tom, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého Z., nie je v rozhodnutí žiadnym spôsobom zdôvodnený a vysvetlený. Súd prvej inštancie sa nespýtal kolízneho opatrovníka, za akým účelom navrhol oboznámiť sa so spisom starostlivosti o Z. Z., nar. XX.XX.XXXX (manžela navrhovateľky), čo chcel týmto dôkazom preukázať, keď v správe o prešetrení pomerov u rodičov sa vyjadroval len k spôsobilosti matky vychovávať dieťa a o spôsobilosti otca pomlčal. Inak rozhodnutie o tom, či sú rodičia spôsobilí vychovávať dieťa patrí len súdu, ktorý prijíma záver o spôsobilosti rodiča vychovávať dieťa z vykonaných dôkazov, najmä výsluchu rodičov, svedkov, správy kolízneho opatrovníka, na základe znaleckého dokazovania, prípadne iných dôkazov. Úprava striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zakotvená v Zákone o rodine je v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod číslom 209/1992 Zb.), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom je aj výchova detí aj s Dohovorom o právach dieťaťa uverejneného ako aj oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod číslom 104/1991 Zb., ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov.

14. Záujem dieťaťa definuje Zákon o rodine v článku 5. V súlade s týmito kritériami mal súd prvej inštancie skúmať, či je striedavá osobná starostlivosť o maloletého Z. v jeho záujme a či sa neprieči záujmu maloletej D.. Z rozsudku prvoinštančného súdu nie je zistiteľné, ktoré z kritérií zakotvených v článku 5 Zákona o rodine vylučuje zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

15. Odvolací súd uznáva, že vzájomná komunikácia rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je nevyhnutná, pretože si musia navzájom odovzdávať informácie ohľadne dieťaťa, avšak neschopnosť komunikácie rodičov nemôže byť prekážkou pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/2010 z 18.08.2010 a sp. zn. I. ÚS 2661/2010 z 23.11.2010, ktoré vzhľadom na prakticky totožnú právnu úpravu striedavej starostlivosti o dieťa a podobnú právnu kultúru s Českou republikou je možné aj v prostredí Slovenskej republiky aplikovať, nemožno neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať absolutizovať, pretože by to znamenalo porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Nie je možné podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde k zmene výchovy o zverenie dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča.

16. Predbežne sa zo spisu javí, že otec nevykazuje znaky neschopnosti osobne sa starať o maloletého Z., či už sám alebo za pomoci svojich rodičov. Tomuto záveru nasvedčuje aj znalecký posudok predložený otcom v odvolacom konaní, ktorý pre neúčasť matky na vyšetrení použiteľný pre účely odvolacieho konania nebol. Otec v odvolaní vyjadril výhrady aj proti rozhodnutiu súdu o tom, že maloleté deti môže zastupovať len matka, ktorá bude spravovať aj ich majetok poukazujúc na ustanovenie § 28 ods. 3 Zákona o rodine o tom, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov iba v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Zákonné podmienky pre rozhodnutie prijaté súdom prvej inštancie podľa názoru otca splnené neboli.

17. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 61/2011 z 11. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd vyslovil, že rodičovské práva a povinnosti vrátane zastupovania maloletého dieťaťa zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak ide o rozhodnutie vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností dočasným rozhodnutím (predbežným opatrením vydaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 06.07.2006 sp. zn. PL. ÚS 26/2006 rozhodnutie súdu v rozvodovom rozsudku v súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine o tom, ktorý z rodičov bude zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, nepredstavuje zásah do rodičovských práv podľa § 38 Zákona o rodine, ale o zásah vyvolaný rozvodom manželstva, ktorý zužuje reálne možnosti výkonu rodičovských práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade rozhodovania o tom, ktorému z rodičov bude zverené dieťa do osobnej starostlivosti (alebo do striedavej osobnej starostlivosti), kto bude zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, je potrebné skúmať, či spôsob rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého alebo oboch rodičov nepredstavuje prekážku, aby tieto práva a povinnosti vykonávali obaja rodičia súbežne, keď v bežných veciach môže za dieťa rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (podľa § 35 zákona o rodine podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť a v prípade ich nedohody rozhoduje na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať jeho majetok v súlade s jeho záujmami a ani v tejto oblasti nemôžu byť rozhodnutia rodičov protichodné. Odvolací súd uznáva, že pri rozhodovaní o zastupovaní dieťaťa a správe majetku je potrebné rešpektovať ustanovenie § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia, ale opätovne zdôrazňuje, že aj rozhodnutie o zastupovaní dieťaťa a správe jeho majetku musí byť súladné so záujmom maloletého dieťaťa a pokiaľ z postoja rodičov vyplynie, že tieto práva nebudú vykonávať v súlade so záujmom dieťaťa, ale vlastným, vzájomne si odporujúcimi úkonmi a rozhodnutiami, je nevyhnutné určiť, ktorý z rodičov bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože takéto rozhodnutie vyslovené v súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine nie je podľa citovaného nálezu Ústavného súdu rozhodnutím o obmedzení rodičovských práv a povinností podľa § 38 Zákona o rodine, iba úpravou výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle zákona.

18. Obaja rodičia súhlasia so zverením maloletej XX. Nepodloženédo osobnej starostlivosti matky vzhľadom na jej vek. Otec sa domáha v odvolaní rozšíreného styku s maloletou D. bez prítomnosti matky. Súd prvej inštancie rozhodol styk u otca s maloletou D. bez toho, aby skúmal režim maloletého dieťaťa, či je kojené alebo dokrmované, do akej miery sa otec a maloletá D. poznajú, či by maloletá D. vydržala určený čas súdom s otcom ako v podstate s cudzím človekom, keď otec tvrdí, že matka mu styk s maloletou neumožňovala a videl ju iba v kočíku.

19. Nepodložené sú závery súdu prvej inštancie o budovaní intenzívneho citového vzťahu medzi súrodencami v čase jeho rozhodnutia vzhľadom na vek detí a teda ani záver o tom, že by striedavá osobná starostlivosť o maloletého XX. Úlohou napr. v týždňových intervaloch narušila súrodenecké vzťahy medzi maloletým Z. a maloletou D..

20. Úlohou súdu po vrátení veci na ďalšie konanie bude výsluchom otca zistiť, či má skutočne záujem o osobnú starostlivosť o maloletého X, prípadne už aj o maloletú D., alebo týmto návrhom chce iba zabezpečiť styk maloletého s jeho rodinou. Pokiaľ otec zotrvá na návrhu na zverenie jedného alebo oboch detí do striedavej osobnej starostlivosti, bude musieť súd prvej inštancie v súlade s § 24 ods. 2 Zákona o rodine skúmať, či sú obidvaja rodičia spôsobilí vychovávať maloleté deti pochádzajúce z manželstva, či striedavá osobná starostlivosť rodičov bude v záujme dieťaťa, striedavá osobná starostlivosť ktorého sa požaduje s prihliadnutím aj na záujem druhého dieťaťa a či striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Pod potrebami dieťaťa sa nerozumejú len materiálne potreby dieťaťa, ale celkový jeho duševný a emocionálny vývoj.

21. Ak odvolací súd zrušil rozhodnutie o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, nemôže obstáť ani rozhodnutie o výživnom a úprave styku, ktoré sú na rozhodnutí o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého rodiča závislými výrokmi. Pre účely určenia výšky výživného bude súd prvej inštancie skúmať potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti rodičov zabezpečiť ich výchovu a výživu a prihliadne

aj na reálny výkon tejto povinnosti niektorým z rodičov (osobná starostlivosť, nákup stravy a oblečenia pre deti).

22. Skutočný stav veci bude súd zisťovať dôkazmi predloženými a navrhnutými účastníkmi konania ale aj inými, vykonanie ktorých sa bude javiť v priebehu konania za potrebné.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).