Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-31-2018.pdf
PDF · 85.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/31/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. R. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 2.227,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/370/2017-56 zo dňa 30.01.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu: Piaristická 2, Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 2433/15). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 2, § 2 ods. a) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako exekučný titul v predmetnej veci bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/1305 zo dňa 30.04.2014. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, súd preskúmal exekučný titul z formálnej aj materiálnej stránky. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej Zmluvy o úvere súd zistil, že povinný uzavrel so spoločnosťou Poštová banka, a.s., dňa 13.06.2011 Zmluvu o úvere č. 8316983411, na základe ktorej Poštová banka, a.s., poskytla povinnému úver vo výške 2.500 eur. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
2. Súd zistil, že v čl. 3 bod 5, a v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej ako „VOP“), ktoré mali byť súčasťou zmluvy o úvere, sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorej cieľom bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Podľa jej znenia veriteľ môže na jej základe predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou podmienkou, a tá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná; bráni totiž tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. S ohľadom na to súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu v zamietajúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g), h) CSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V obsiahlom odvolaní v podstate namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 227 CSP. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol právny predchodca oprávneného ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie v zamietajúcom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd vychádzal z právnej úpravy, podľa ktorej bol naposledy Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný, a to zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Odvolací súd aplikoval aj ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V tejto veci sa odvolací súd stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:
5. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy bola súdnemu exekútorovi doručená zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 30.04.2014 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IA-C/0314/1305. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. - a povinný uzavreli dňa 13.06.2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej banka poskytla povinnému peňažné prostriedky vo výške 2.500 eur. Povinný dlh riadne neplatil, preto sa právny predchodca oprávneného obrátil na rozhodcovský súd, ktorý dňa 30.04.2014 vydal rozsudok, ktorý bol predložený súdnemu exekútorovi v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie. Súdny exekútor dňa 14.03.2017 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe označeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, avšak súd prvej inštancie jeho žiadosť zamietol.
6. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej aj „VOP“). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP. VOP obsahujú v bode 10.2.2 v II. časti rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa „banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“ S ohľadom na to, ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Súd na základe listinných dôkazov správne dospel k tomu, že je neplatné dojednanie riešenia sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Z citovaného článku VOP nie je tiež zrejmé, ktorý rozhodcovský súd by mal spory rozhodovať; tento je uvedený len vo Všeobecnej časti v bode 2 v rámci definície pojmov.
7. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
8. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, či právny predchodca oprávneného s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.
9. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa im poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že im boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením VOP nedal povinnému možnosť prejaviť jeho vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť VOP, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní.
10. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).