Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/38/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Lukro trade s.r.o., Piešťanská 1202/44, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 998, proti žalovanému: Miroslav Hrubý - MIREX, Duklianska 51, Spišská Nová Ves, IČO: 35 320 991, zastúpenému JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo námestie č. 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3.872,91 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/103/2016-43 zo dňa 31.1.2017 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh na prerušenie konania zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.872,91 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 3.872,91 eur s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že na základe faktúry č. FV201410086 zo dňa 6.10.2014 si uplatnil odpočet DPH vo výške 3.872,91 eur, že rozhodnutím správcu dane - Daňový úrad Trenčín č. 20771125/2015 zo dňa 4.9.2015 bol postup účtovania zo strany žalovaného chybný a správca dane určil vykonať opravné zúčtovanie DPH v uvedenej výške. Preto žalobca požiadal žalovaného listom z 12.10.2015 o opravu v súlade s protokolom a po opakovaných urgenciách žalovaný opravné zaúčtovanie urobil, v dôsledku čoho bola žalovanému čiastka DPH vo výške 3.872,91 eur vrátená správcom dane. Keďže v zmysle rozhodnutia správcu dane mal žalovaný uvedenú čiastku poukázať žalobcovi, čo však doposiaľ neurobil, ani napriek upomienkam zo dňa 8.12.2015, 6.4.2015 a 7.6.2016, uplatnil žalobca nárok súdnou cestou.

3. Žalovaný v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 10.8.2016 nesúhlas s vrátením žalovanej sumy z dôvodu, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prebieha konanie týkajúce sa nezaplatenia faktúry za vykonané práce, preto žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz a konanie prerušil, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté vo veci sp.zn. 9Cb/93/2015 vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Mal za to, že rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom bude mať zásadný vplyv pri vrátaní požadovaného DPH. Poukázal na to, že žalobca požaduje od žalovaného vrátenie DPH vo výške 3.872,91 eur z dvoch faktúr, ktoré boli za práce vykonané žalovaným riadne uhradené spolu aj DPH. Rozhodnutím správcu dane - Daňový úrad Trenčín, bolo rozhodnuté, že došlo k nesprávnemu postupu pri zaúčtovaní DPH a tak došlo zo strany žalovaného k patričnej oprave. Zdôraznil, že žalobca v tomto konaní opomína, že práve firma žalobcu je

v omeškaní so zaplatením poslednej faktúry vystavenej na sumu 3.982,00 eur s príslušenstvom, ktorá súvisí so zaplatením materiálu a prác naviac, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu. Vzhľadom na uvedené považoval za najvhodnejší spôsob vyriešenia to, že dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok a keďže v tomto smere už došlo k začatiu konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, navrhol zrušiť platobný rozkaz, nariadiť pojednávanie a prerušiť konanie dovtedy, kým nebude právoplatne skončené konanie týkajúce sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce.

4. Žalobca nesúhlasil s postupom, aby bolo konanie prerušené, pretože na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom doteraz rozhodnuté nebolo a nevidí súvis medzi týmito pojednávaniami. Žalovaný dal žalobný návrh na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor, vo veci je ustanovený znalec a doposiaľ nie je vo veci rozhodnuté, a preto nevidel ani dôvod na prerušenie konania.

5. Z rozhodnutia správcu dane - Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 207771125/2015 zo dňa 4.9.2015 mal súd za preukázané, že daňový subjekt (žalobca) si uplatnil odpočítanie dane z dodania gratinovanej krytiny s montážou od dodávateľa J. F., miestom dodania dane bolo v inom členskom štáte, preto dodávateľovi nevzniká daňová povinnosť. Dodávateľ nemal faktúru vystaviť s daňou v celkovej výške 3.872,91 eur, o čom bola spoločnosť žalobcu informovaná na ústnom pojednávaní správcu dane.

6. Z listu žalobcu zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o opravu faktúry č. 201410086 na sumu 19.364,55 eur bez DPH a vystavenie dobropisu vo výške neuznanej DPH 3.872,91 eur, na čo žalovaný vykonal opravné zaúčtovanie faktúrami č. FV2014001 na sumu 2.256,24 eur a č. FV2014002 na sumu 1.616,67 eur, spolu teda 3.872,91 eur. Žalovanému bola čiastka DPH vo výške 3.872,91 eur vrátená správcom dane, avšak žalovaný vrátenú sumu správcom dane ani na základe výzvy žalobcu neuhradil.

7. Pokiaľ žalovaný žiadal prerušiť konanie dovtedy, kým nebude právoplatne skončené konanie týkajúce sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu a ktorá súvisí so zaplatením materiálu a prác naviac, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 162 a § 164 zdôraznil, že súd môže konanie prerušiť len v odôvodnených prípadoch. Uviedol, že v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa neprejednáva žiadna otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie, že započítanie pohľadávok nie je dôvodom na prerušenie konania, že započítať možno iba splatné pohľadávky a tou uvedená pohľadávka nie je, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je oprávnená. Pohľadávka vznikla nesprávnou fakturáciou žalovaného, ktorý nemal faktúry vystaviť s daňou v celkovej výške 3.872,91 eur, žalobca túto sumu žalovanému uhradil, žalovanému bola čiastka DPH vo výške 3.872,91 eur z tohto dôvodu vrátená správcom dane a túto mal žalovaný vrátiť žalobcovi. Žalovaný sumu 3872,91 eur vrátenú správcom dane ani napriek výzvam žalobcu neuhradil aj keď uviedol, že je ochotný pohľadávku uhradiť, ale formou započítania, čiže pohľadávku uznal. Uvedená pohľadávka a jej výška teda nebola sporná, preto súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného žalovanú sumu uhradiť v plnej výške.

9. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., v zmysle ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

10. Zdôraznil súd prvej inštancie, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vzniká aj v takom prípade priamo zo zákona a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu

omeškania s platením peňažného záväzku, pričom rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania.

11. Keďže základná úroková sadzba v rozhodnom období bola 0,05%, čo po zvýšení predstavuje 9,05%, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože zastával názor, že súd mal konanie prerušiť podľa § 164 CSP, lebo v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že žiadal prerušenie konania, lebo vyplatenie sumy, ktorú žalobca požaduje, úzko súvisí s konaním vedeným na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 9Cb/83/2015. Žalobca mu nezaplatil za práce naviac, preto ho požiadal o započítanie pohľadávok, keďže si je vedomý, že sumu uplatnenú žalobou je povinný žalobcovi zaplatiť. Spôsob, akým sa žalovaný k nemu zachoval a to, že si u neho objednal práce naviac a nezaplatil mu za ne, je v rozpore s poctivým obchodným stykom a bežnými obchodnými praktikami v stavebnom odbore. Na podporu svojich tvrdení preto požadoval pripojenie súdneho spisu a pokiaľ by tak súd bol urobil, mal možnosť sa detailne oboznámiť s výsledkami doteraz vykonaného dokazovania s tým, že prípady súvisia a že rozhodnutie v tejto veci má význam pre ďalší postup v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Odvolací dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam odôvodnil tým, že nemá istotu, že sa domôže svojich peňazí. Prerušením konania, ukončením konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a následným započítaním pohľadávok by mal istotu, že sa k peniazom, ktoré vynaložil na materiál a na prácu pre žalobcu skutočne dostane. Ďalej uviedol, že pokiaľ by žalobca konal čestne, tak by reagoval na jeho výzvy a pokúšal by sa nájsť spolu so žalovaným ako obchodným partnerom riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom zúčastneným stranám. Tým, že sám žalobca pripravil nekvalitný podklad, už dopredu vedel, že materiál, ktorý mal vypočítaný bude nepostačujúci. Už tým konal nečestne a v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nevidel dôvod, prečo by mal žalobcovi platiť trovy konania, keď aj jeho zavinením došlo k situácii, ktorú teraz riešia, žalobca mu nezadal správne miesto výkonu práce a tak vznikol problém s DPH. Uviedol, že žalobca ako objednávateľ mu mal dať všetky presné informácie o mieste výkonu prác. Rovnako nevidel dôvod na platenie úrokov z omeškania žalobcovi, pretože bol to žalobca, kto celú situáciu zapríčinil a žalobca mu dlhuje peniaze. Žalobca nereflektoval na možnosť dohody v predmetnej veci ani vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, napriek tomu, že netvrdil žalovaný, že peniaze žalobcovi nezaplatí, ale až potom čo sa rozhodne vo veci na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Okrem iného uviedol, že o tom, aký je žalobca „charakter“ svedčí skutočnosť, že keď k daňovej kontrole potreboval súčinnosť jeho firmy, tak mu sľúbil, že sa dohodnú na zaplatení materiálu a naviac prác, ktoré pre neho vykonal. Do poskytnutí súčinnosti jeho sľub už neplatil a skončili na súde v Novom Meste nad Váhom. Tým, že sudkyňa v danom spore prejudikovala, že bude úspešný, tak jeho jedinou šancou na získanie peňazí je, aby toto konanie bolo až do vyriešenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom prerušené.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okrem iného uviedol, že žalovaný z jemu nepochopiteľných dôvodov stále spája dva súdne spory, ktoré nemajú žiadne spoločné črty a súvislosti. Žiadal preto, aby v súdnom spore sa rozhodlo samostatne, pretože si nedokáže predstaviť, ako by sa obidva súdne spory dokázali navzájom koordinovať, prípadne započítavať.

15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené 15.3.2017 písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranami sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, alebo preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorý odporuje ustanoveniu § 191 - 194 CSP.

21. Odvolací súd v posudzovanej veci, a to po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Žalovaným uvádzané skutočnosti a námietky v podanom odvolaní sú len opakovaním skutočností uvádzaných už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal, a preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

23. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, a to s prihliadnutím aj na výsledky vykonaného dokazovania, že žalovaný v priebehu konania (ale ani v podanom odvolaní) nespochybňuje žalobcom uplatnený peňažný nárok, čo do jeho základu ako aj výšky, sám uviedol, že je ochotný pohľadávku uhradiť, ale až následne potom, ako Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozhodne o jeho návrhu týkajúceho sa nezaplatenia poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré vykonal žalovaný pre žalobcu. Z tohto dôvodu tiež navrhoval konanie prerušiť. Zastával totiž názor, že ukončením konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a následným započítaním pohľadávok by mal istotu, že sa k peniazom, ktoré vynaložil na materiál a na prácu pre žalobcu skutočne dostane.

24. Aj keď žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v konečnom dôsledku pohľadávku žalobcu považoval za oprávnenú, pretože vznikla jeho nesprávnou fakturáciou DPH. Namietal však postup súdu prvej inštancie, pokiaľ zamietol jeho návrh na prerušenie konania v predmetnej veci do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom vedeného pod sp.zn. 9Cb/83/2015.

25. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

26. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu prerušiť konanie vo veci, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v prebiehajúcom konaní alebo ak samotný súd dal na takéto konanie podnet. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ust. § 164 (v zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o fakultatívne rozhodnutie o prerušení konania), ide teda o možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie, teda je len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní ďalej pokračovať. Rozhodujúcim hľadiskom je aj hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr len výnimku ako pravidlo.

27. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné skutkové a právne okolností potrebné pre posúdenie návrhu žalovaného na prerušenie konania a tieto aj správne právne posúdil, ak uviedol, že návrh žalovaného posúdil podľa ust.§ 164 a pokiaľ konštatoval, že v konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa neprejednáva žiadna otázka, ktorá by mala význam pre toto konanie. Je totiž nesporné, vychádzajúc z prednesu strán sporu, že žalovaný si v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom uplatnil peňažný nárok, ktorý súvisí s nezaplatením poslednej faktúry za vykonané práce, ktoré žalovaný vykonal pre žalobcu. V prejednávanej veci je predmetom konania pohľadávka žalobcu, ktorá mu vznikla len nesprávnou fakturáciou DPH zo strany žalovaného, z dôvodu ktorého žalovaný vykonal opravné zaúčtovanie faktúrami č. FV2014001 a č. FV2014002, spolu na sumu 3.872,91 eur, ktorá mu v dôsledku toho bola správcom dane vrátená, avšak vrátenú sumu správcom dane žalovaný napriek výzvam žalobcu, žalobcovi neuhradil.

28. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že bez ohľadu na výsledok sporu vedeného pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom je nárok žalobcu v predmetnom konaní dôvodný a nesúvisí s nárokom (vzhľadom na predmet konania) uplatneným pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom. Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalovaný napriek rozdielnemu popisu skutkového stavu veci v prebiehajúcich

konaniach a rozdielnemu predmetu konania, v konaní pred súdom prvej inštancie ( ani v odvolacom konaní) nešpecifikuje a neuvádza, aká konkrétna zásadná otázka sa rieši v konaní pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Len tvrdenie žalovaného, že prerušením konania, ukončením konania na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom a následným započítaním pohľadávok by mal istotu, že sa k peniazom, ktoré vynaložil na materiál a na prácu pre žalobcu skutočne dostane, nie je dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci. Prerušenie konania z uvedeného dôvodu by bolo nedôvodné pre nesplnenie zákonných podmienok na prerušenie konania a znamenalo by aj porušenie ústavného práva strán sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako už vyššie odvolací súd uviedol, výsledok konania ani jeho priebeh pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, nemá vplyv na postup súdu v prejednávanej veci a na rozhodnutie vo veci samej, a preto odvolací súd túto námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú.

29. Záverom odvolací súd len dodáva, že nič nebráni stranám sporu, aby si následne svoje peňažné pohľadávky vzájomne započítali.

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že nevidí dôvod na platenie úrokov z omeškania žalobcovi z dôvodu, že žalobca celú situáciu zapríčinil a v nadväznosti na to uviedol, že ani netvrdil, že peniaze žalobcovi nevyplatí, ale až po rozhodnutí veci vedenej na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom, pretože žalobca mu tiež dlhuje peniaze, odvolací súd ani túto námietku odvolateľa nepovažuje za dôvodnú, pretože súd prvej inštancie, vzhľadom na omeškanie žalovaného (dlžníka) so zaplatením dlhu (žalovanej sumy, ktorá nebola sporná) správne vo veci rozhodol, ak priznal žalobcovi uplatnené zákonné úroky z omeškania zo sumy 3.872,91 eur až do zaplatenia, a to v súlade s platnou právnou úpravou (§ 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z.

31. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol tiež v súlade s platnou právnou úpravou, teda podľa pomeru úspechu strán sporu.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).