Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/205/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: PROPERTY PLUS, s.r.o., so sídlom v Brne, Mezírka 775/1, IČO: 25539965, zastúpený: JUDr. Peter Pihorňa, advokát, so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, p r o t i žalovanej: D.. A. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, . A., zastúpená: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát so sídlom Košice, Južná trieda 28, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, . o neúčinnosť právneho úkonu a o návrhu žalovanej na obnovu konania vedeného pod sp.zn. 29C/144/2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/182/2015-87 zo dňa 01.06.2016, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na obnovu konania zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 387,05 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalovaná podala návrh na obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2018 (ďalej len „OSP“). Podľa tohto ustanovenia relevantné sú skutočnosti a dôkazy len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú teda pre neho v porovnaní s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Vedľajší účastník potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. V podstate teda žalovaná namieta to, že súdy nesprávne vyhodnotili tieto dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie dovolania. Zo všetkých dôkazov, ktoré žalovaná predložila, neboli novým dôkazom, keďže súd ho mal k dispozícii už v pôvodnom konaní. V rámci exekúcie sa speňažuje aj majetok, ktorý povinný nadobudol aj neskôr, teda po uzavretí darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom predchádzajúceho sporu. Preto súdy ani nezohľadnili skutočnosť, že povinný v roku 2011 nadobudol ďalšie nehnuteľnosti. Rozhodujúci je totiž stav majetku v čase naväzujúcom na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy (čas povolenia zápisu do katastra nehnuteľnosti), keďže sa posudzuje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa zbavovaním majetku. Žalovaná a vedľajší účastník už v pôvodnom konaní opakovane tvrdili, že vedľajší účastník mal iný majetok, ktorý postačoval na vyrovnanie pohľadávky žalobcu a konkrétne poukázali na pohľadávku zabezpečenú záložným právom a neskôr zmenenú výkonom záložného práva na vlastníctvo povinného ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Nie je možné opomenúť ten fakt, že podmienkou vyhovenia

žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka sú dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V rozsudku súd prvého stupňa jasne uviedol, že nemusí ísť pritom o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, ale o úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky a stačí, že tieto úkony zmenšujú majetok dlžníka. Súd dodáva, že pokiaľ by povinný mal dostatočný majetok, ktorý by mohol byť exekuovaný, bolo by exekučné konanie už dávno ukončené, to však trvá už 7 rokov. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 OSP

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd nevykonal navrhované dôkazy, rovnako nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalovaný má za to, že sú nové dôkazy, ktoré nevedel predložiť v pôvodnom konaní, a v dôsledku ktorých by pôvodné rozhodnutie bolo iné. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na skutočnosť, že žalobca je schránkovou spoločnosťou, ktorej štatutár bol odsúdený v trestnom konaní a v ktorom sa preukázal podvod v predaju majetku zapísaného v záložných zmluvách, ktoré sú zábezpekou z kúpnej zmluvy pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil len vyjadrenia v neprospech žalovaného, ktoré boli zavádzajúce a účelové. Súčasťou vyjadrenia boli prílohy, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní mal majetok na uspokojenie veriteľa. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy konania.

6. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka zaslal stanovisko žalobca. Uviedol, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 04.09.2017 obsahuje množstvo zavádzajúcich vyjadrení, ktoré nesúvisia s predmetným prípadom alebo sú pre jeho posúdenie nepodstatné. Dôvody, ktoré uvádza v tomto vyjadrení, nie sú v ničom nové. Argumentuje tvrdením, že bol na ňom spáchaný podvod, ale do dnešného dňa nebolo preukázané, že bol spáchaný podvod a ani kto ho mal spáchať. O tom, že zo strany vedľajšieho účastníka ide o špekulatívne konanie svedčí aj jeho výpoveď na pojednávaní pred Okresným súdom v Prešove vo veci sp. zn. 11 C/182/2015 o obnovu konania dňa 06.04.2016, kde vo svojej výpovedi C strana 5 zápisnice z pojednávania ). Vedľajší účastník vedome negoval a sabotoval exekučné konanie a svojim postojom neumožňoval uspokojenie oprávneného zo svojho majetku, o ktorom tvrdí, že ho mal dostatok na uspokojenie oprávnenej pohľadávky. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 ).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220

ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným predpokladom pre úspešnosť v konaní o obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm. a/ OSP je existencia takých skutočností a dôkazov, ktoré účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú pre neho v porovnaní s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý sám potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. Uvedené vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo a aj je kruciálne pre rozhodnutie o návrhu žalovaného na obnovu konania. V danom prípade to bol tak práve samotný žalovaný, ktorý sa domáhal obnovy konania, a ktorý sa vo vzťahu k dôvodom obnovy konania vyjadril tak, že sa nejedná o nové skutočnosti, ale práve naopak, že tieto boli známe súdu už v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie so zreteľom na uvedené tak správne uzavrel, že žalovaný namietal to, že súdy nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie dovolania. 13. Správnosť záverov súdu prvej inštancie podporuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, z ktorej vypláva, že podmienka pre obnovu konania - nemožno použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je daná v prípade, ak tieto skutočnosti alebo dôkazy označili účastníci v pôvodnom konaní, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/75, uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obo 138/09 zo dňa 23.1.2010).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre posúdenie návrhu na obnovu konania. Preto akékoľvek ďalšie závery odvolacieho súdu by boli už len duplicitné vo vzťahu k záverom, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.

15. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento výrok postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).