Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-205-2016.pdf
PDF · 82.04 KB
No categories available
6Co/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: PROPERTY PLUS, s.r.o., so sídlom v Brne, Mezírka 775/1, IČO: 25539965, zastúpený: JUDr. Peter Pihorňa, advokát, so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, p r o t i žalovanej: D.. A. D., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, . A., zastúpená: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát so sídlom Košice, Južná trieda 28, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, . o neúčinnosť právneho úkonu a o návrhu žalovanej na obnovu konania vedeného pod sp.zn. 29C/144/2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/182/2015-87 zo dňa 01.06.2016, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na obnovu konania zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 387,05 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že žalovaná podala návrh na obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2018 (ďalej len „OSP“). Podľa tohto ustanovenia relevantné sú skutočnosti a dôkazy len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú teda pre neho v porovnaní s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Vedľajší účastník potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. V podstate teda žalovaná namieta to, že súdy nesprávne vyhodnotili tieto dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie dovolania. Zo všetkých dôkazov, ktoré žalovaná predložila, neboli novým dôkazom, keďže súd ho mal k dispozícii už v pôvodnom konaní. V rámci exekúcie sa speňažuje aj majetok, ktorý povinný nadobudol aj neskôr, teda po uzavretí darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom predchádzajúceho sporu. Preto súdy ani nezohľadnili skutočnosť, že povinný v roku 2011 nadobudol ďalšie nehnuteľnosti. Rozhodujúci je totiž stav majetku v čase naväzujúcom na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy (čas povolenia zápisu do katastra nehnuteľnosti), keďže sa posudzuje úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa zbavovaním majetku. Žalovaná a vedľajší účastník už v pôvodnom konaní opakovane tvrdili, že vedľajší účastník mal iný majetok, ktorý postačoval na vyrovnanie pohľadávky žalobcu a konkrétne poukázali na pohľadávku zabezpečenú záložným právom a neskôr zmenenú výkonom záložného práva na vlastníctvo povinného ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Nie je možné opomenúť ten fakt, že podmienkou vyhovenia
žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka sú dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V rozsudku súd prvého stupňa jasne uviedol, že nemusí ísť pritom o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, ale o úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky a stačí, že tieto úkony zmenšujú majetok dlžníka. Súd dodáva, že pokiaľ by povinný mal dostatočný majetok, ktorý by mohol byť exekuovaný, bolo by exekučné konanie už dávno ukončené, to však trvá už 7 rokov. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 OSP
3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd nevykonal navrhované dôkazy, rovnako nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalovaný má za to, že sú nové dôkazy, ktoré nevedel predložiť v pôvodnom konaní, a v dôsledku ktorých by pôvodné rozhodnutie bolo iné. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy konania.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Nesúhlasí s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril vedľajší účastník. Poukázal na skutočnosť, že žalobca je schránkovou spoločnosťou, ktorej štatutár bol odsúdený v trestnom konaní a v ktorom sa preukázal podvod v predaju majetku zapísaného v záložných zmluvách, ktoré sú zábezpekou z kúpnej zmluvy pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil len vyjadrenia v neprospech žalovaného, ktoré boli zavádzajúce a účelové. Súčasťou vyjadrenia boli prílohy, ktoré mali preukazovať skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní mal majetok na uspokojenie veriteľa. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a povoliť obnovu konania. Uplatnil si trovy konania.
6. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka zaslal stanovisko žalobca. Uviedol, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 04.09.2017 obsahuje množstvo zavádzajúcich vyjadrení, ktoré nesúvisia s predmetným prípadom alebo sú pre jeho posúdenie nepodstatné. Dôvody, ktoré uvádza v tomto vyjadrení, nie sú v ničom nové. Argumentuje tvrdením, že bol na ňom spáchaný podvod, ale do dnešného dňa nebolo preukázané, že bol spáchaný podvod a ani kto ho mal spáchať. O tom, že zo strany vedľajšieho účastníka ide o špekulatívne konanie svedčí aj jeho výpoveď na pojednávaní pred Okresným súdom v Prešove vo veci sp. zn. 11 C/182/2015 o obnovu konania dňa 06.04.2016, kde vo svojej výpovedi C strana 5 zápisnice z pojednávania ). Vedľajší účastník vedome negoval a sabotoval exekučné konanie a svojim postojom neumožňoval uspokojenie oprávneného zo svojho majetku, o ktorom tvrdí, že ho mal dostatok na uspokojenie oprávnenej pohľadávky. Navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd aplikoval v zmysle princípu okamžitej procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k zamietnutiu návrhu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným predpokladom pre úspešnosť v konaní o obnovu konania z dôvodu uvedenom v § 228 ods. 1 písm. a/ OSP je existencia takých skutočností a dôkazov, ktoré účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, sú pre neho v porovnaní s pôvodným konaním nové, hoci existovali už v čase pôvodného konania a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.
12. Súd prvej inštancie správne poukázal na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktorý sám potvrdil, že všetky dôkazy o svojom ďalšom majetku predložil súdu už v pôvodnom konaní a napriek tomu žalobe bolo vyhovené. Uvedené vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo a aj je kruciálne pre rozhodnutie o návrhu žalovaného na obnovu konania. V danom prípade to bol tak práve samotný žalovaný, ktorý sa domáhal obnovy konania, a ktorý sa vo vzťahu k dôvodom obnovy konania vyjadril tak, že sa nejedná o nové skutočnosti, ale práve naopak, že tieto boli známe súdu už v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie so zreteľom na uvedené tak správne uzavrel, že žalovaný namietal to, že súdy nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy a vyvodili z nich nesprávny právny záver. Takéto pochybenie však, ako správne uviedol súd prvej inštancie, nemôže byť dôvodom pre obnovu konania a mohlo byť predstavovať len dôvod pre podanie dovolania. 13. Správnosť záverov súdu prvej inštancie podporuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, z ktorej vypláva, že podmienka pre obnovu konania - nemožno použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je daná v prípade, ak tieto skutočnosti alebo dôkazy označili účastníci v pôvodnom konaní, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/75, uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Obo 138/09 zo dňa 23.1.2010).
14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli relevantné pre posúdenie návrhu na obnovu konania. Preto akékoľvek ďalšie závery odvolacieho súdu by boli už len duplicitné vo vzťahu k záverom, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia.
15. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento výrok postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.
18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).