Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-109-2017.pdf
PDF · 113.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne : A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. XXX, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o ochranu práv spotrebiteľa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
II.Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.7.2015 j e n e p l a t n á. III.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 484 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Súd žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2015 zamieta.
V.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2017 a doplnením žaloby zo dňa 21.6.2017 domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 1.7.2015, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a domáhala sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 320 eur. Doplnením žaloby zo dňa 4.10.2017 žalobkyňa navrhla, aby súd vydal neodkladné opatrenie, aby žalovanému uložil povinnosť zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.7.2015 a žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Na pojednávaní dňa 28.2.2018 žalobkyňa uviedla, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 484 eur. 2.Žalobu odôvodnila tým, že zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom a je absolútne neplatná od počiatku. Bol jej poskytnutý úver 500 eur, uhradila 820 eur, Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred pripravená a bola súčasťou typovej formulárovej zmluvy. 3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe, na všetkých svojich písomných podaniach. Uviedla, že žalovanému uhradila sumu 820 eur, 10 splátok po 82 eur. Svedčí o tom výpis o úhradách úveru, ďalej uviedla, že jej boli vykonané 2 x po 82 eur zrážky zo mzdy, predložila o tom oznámenie svojho zamestnávateľa. Ďalej predložila žiadosť žalovaného zo dňa 9.8.2017, ktorá bola adresovaná jej zamestnávateľovi s tým, že žalovaný si uplatnil svoje právo, žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým že sa jedná o dlh 966,12 eura. Trvala na vydaní bezdôvodného obohatenia. 4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, splátkovým kalendárom, výpisom o úhradách, doplnením žaloby, rozšírením žaloby, žiadosťou o zrážky zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením
žalovaného, vyjadrením žalobkyne, ftc. poštových poukážok, oznámením zamestnávateľa, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti a zistil tento skutkový a právny stav: Medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 1.7.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 484 eur, zaplatiť tak celkovú čiastku 984 eur. Odplata bola vo výške 140 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %, úrok bol vo výške 68,80 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 344 eur, priemerná hodnota RPMN bola 25,88 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 984 eur do 1.7.20156, čo bol termín konečnej splatnosti úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a splátkový kalendár, kde bola dohodnutá výška splátky 82 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať k 28 - dňu v mesiaci počnúc od 28.7.2015 končiac 28.6.2016. Z výpisu o úhradách úveru zo dňa 13.6.2016 vyplývalo, že žalobkyňa uhradila sumu 820 eur /10 splátok po 82 eur/ a zostávalo uhradiť ešte 164 eur /2 splátky po 82 eur/. V septembri a októbri 2017 boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 164 eur, 2 x 82 eur.
5.Predmetom konania bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 1.7.2015. Podľa § 551 ods. 1,2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 137 CSP písmeno c/ , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne musí rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. V prejednávanej veci naozaj nastala a nastáva situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie splnenia záväzkov žalobkyne voči žalovanému. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak veriteľ môže postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj odplatu za poskytovanie služby a poplatok za poskytnutie úveru/ revolvingu, ktoré si vyčíslil
- vyúčtoval na základe zmluvy, ktoré sa javia súdu ako neprijateľné. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej žaloby možno ustáliť, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 eur, touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Otázna je dostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy a s poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 1.7.2015 je neplatná, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť dohodu odmietnuť, žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody, že by dohodu s ňou individuálne dojednal, veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať , aké pohľadávky a v akej výške , ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne.
6.Ďalej bolo predmetom konania určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bezodplatný bol daný tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur mesačne počnúc dňom 28.7.2015. Súd zistil, že v zmluve je uvedený úrok vo výške 68,8 % ročne, čo je suma 344 eur a odplata vo výške 140 eur. Súd konštatuje, že takto zadefinovaná odplata je neúmerne vysoká, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s jeho podstatou bola oboznámená, nakoľko je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná, čo jej je obsahom, za čo má žalobkyňa odplatu zaplatiť, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký vo výške 28 %. Ak za odplatu sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť odplaty a krátkodobosť poskytnutého úveru, tak takáto odplata nemôže byť od spotrebiteľa požadovaná. Podľa názoru súdu dojednanie odplaty sleduje pokrytie nákladov veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na odplatu vo výške 140 eur /28 %/ a úrok vo výške 344 eur /68,8 %/, čo je spolu 96,8 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku a odplaty odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume 500 eur, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba + odmena spolu 96,8 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer stopercentné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky 68,8 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý
sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
7.Ďalej bolo predmetom konania určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2015 je neplatná. Súd žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2015 zamietol, pretože zmluva ako celok neplatná nie je, neplatné sú len jej niektoré ustanovenia, ako dohoda o úroku a odplatne. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov a odplaty, od samotnej zmluvy, dohodu o výške úroku a odplate považoval súd za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov, a podľa obsahu ju bolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 OZ. Neplatnosť dojednania o úrokoch a odplate v zmluve o úvere nespôsobuje sama o sebe vzhľadom k povahe takejto zmluvy a k jej obsahu neplatnosť zmluvy o úvere ako celku. Úprava obsiahnutá v § 502 Obchodného zákonníka posilňuje princíp obsahovej oddeliteľnosti tej časti právneho úkonu (zmluvy o úvere), ktorá sa týka úrokov, od ďalších častí takejto zmluvy. Na podporu obsahovej oddeliteľnosti možno uviesť aj úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorá nesplnenie zákonných náležitostí zmluvy nesankcionuje neplatnosťou celej zmluvy, ale iba nedostatkom jej účinkov v časti dohody o úrokoch - úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd dospel k názoru, že neplatnosť dohody o úrokoch a odplate nemá bez ďalšieho za následok neplatnosť celej zmluvy o úvere. 8.Ďalej bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 484 eur. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 484 eur, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, čo v konaní sporné nebolo, tvrdila to žalobkyňa, žalovaný to nepoprel a vyplýva to z listinného dôkazu
- zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2015. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 984 eur, čo vyplýva z výpisu o úhradách úveru zo dňa 13.6.2016, keď zaplatila 10 splátok po 82 eur, spolu zaplatila sumu 820 eur a následne jej boli vykonané zrážky zo mzdy 2 x 82 eur a to v septembri 2017 a v októbri
2017, čo vyplýva z oznámenia zamestnávateľa žalobkyne JASPLASTIK - SK spol. s r.o., spolu 164 eur a keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy 500 eur , teda ním skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni a sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila na viac
- 484 eur je povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.
9.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania