Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2C-46-2019.pdf
PDF · 141.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Y.. B.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, I., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Vladimír Novák, advokát so sídlom Štúrova 8, Košice, proti žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, štátny občan SR, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie 1.500,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200,- Eur od 8.2.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- Eur od 9.2.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 13.05.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500,-Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca sa dohodol so žalovaným, že žalovaný mu poskytne do nájmu nebytové priestory. Keďže žalovaný požadoval ešte pred podpisom zmluvy o nájme zaplatenie zábezpeky, žalobca mu vložil na bankový účet dňa 7.2.2019 sumu 1.200,-Eur s poznámkou I. B. - zábezpeka. Žalovaný však následne požadoval vyššiu zábezpeku, preto mu žalobca vložil na bankový účet dňa 8.2.2019 ešte ďalších 300,-Eur. Zároveň aj pri tomto vklade uviedol poznámku I. B. - zábezpeka. Žalovaný však nakoniec so žalobcom neuzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to ani na základe viacerých výziev žalobcu. Takisto mu žalovaný odmietol vrátiť zloženú zábezpeku, preto sa žalobca domáha jej vrátenia podanou žalobou. Tým, že žalobca vložil na bankový účet žalovaného zábezpeku v celkovej výške 1.500,-Eur a k uzatvoreniu samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nedošlo, žalovaný sa bezdôvodne obohatil podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka požaduje žalobca voči žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho zaplatenej zábezpeke vo výške 1.500,-Eur.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. 21Up/572/2019 zo dňa 30.05.2019.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že prostredníctvom Realitnej kancelárie RED s.r.o. ponúkal na podnájom časť stavby - budovy prístavby administratívneho objektu súp. č. XXXX predstavujúcu podkrovný priestor o výmere 70 m2 s vonkajším schodiskom s príslušenstvom, a to kuchyňou, kúpeľňou so sprchovým kútom a umývadlom, WC a chodbou zapísaný na LV č. XXXX k. ú. H. na ul. M. U. č. XX. Realitná kancelária sprostredkovala prostredníctvom
svojho makléra Bc. B. A. podnájom pre žalovaného s tým, že svojou činnosťou obstarala žalobcu, ktorý mal záujem o podnájom predmetných priestorov za účelom bývania. Priestory boli žalobcovi odovzdané k užívaniu odo dňa 01.02.2019 s tým, že realitná kancelária vypracuje podnájomnú zmluvu, ktorá bude následne účastníkmi podpísaná, pričom bolo dohodnuté, že mesačný nájom bude 650,- Eur a 100,-Eur mesačne budú platby za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu, zároveň bolo dohodnuté, že žalobca zloží na účet žalovaného depozit vo výške 750,- Eur za účelom úhrady prípadných nedoplatkov alebo náhrady vzniknutej škody na predmete nájmu, čo spolu predstavuje sumu 1.500,-Eur, ktorú sumu žalobca zaplatil na účet žalovaného v dňoch 07.02.2019 a 08.02.2019. Počas užívania predmetu podnájmu zo strany žalobcu došlo k tomu, že žalobca neužíval predmet podnájmu na dohodnutý účel bývania, ale v rozpore s dohodou zriadil v predmete podnájmu erotický privát, kde dievčatá ponúkali erotické služby za odmenu. Počas takéhoto užívania predmetu podnájmu zo strany žalobcu došlo k poškodzovaniu predmetu podnájmu zrejme zo strany "konkurencie" v poskytovaní rovnakých služieb. Olejom bola poškodená a pokreslená fasáda, marmolit a strešná krytina na objekte, bolo rozbité okno, bol podpálený veľkokapacitný kontajner a tuja. Z uvedených dôvodov rozporu s dohodnutým účelom užívania predmetu podnájmu a spôsobenými škodami, žalovaný uviedol žalobcovi, že za takýchto podmienok nemá záujem o takýto podnájomný vzťah a pripravenú podnájomnú zmluvu odmietol podpísať s tým, aby žalobca opustil prenajaté priestory. Žalobca súhlasil a opustil a vypratal prenajaté priestory dňa 09.03.2019, pričom bolo dohodnuté, že časť zaplatenej sumy zo strany žalobcu vo výške 750,-Eur bude predstavovať platbu za nájomné a platby spojené s užívaním priestoru za obdobie od 01.02.2019 do 09.03.2019 a zostatok vo výške 750,-Eur bude použitý na úhradu opravy škody, ktorá na prenajatých priestoroch vznikla. Pri tejto dohode a zároveň pri odovzdaní prenajatých priestorov zo strany žalobcu naspäť žalovanému bol prítomný aj maklér Realitnej kancelárie RED s.r.o. Bc. B. A.. Za účelom odstránenia škôd na predmete podnájmu si žalovaný nechal vypracovať rozpočet na odstránenie spôsobenej škody zo strany spol. FIDASTAV s.r.o., ktorá vypočítala predbežne kalkuláciu za opravu dňa 17.04.2019 vo výške 2.268 Eur a začala s odstraňovaním škôd, pričom všetky práce ešte nie sú dokončené. Ako dôkaz navrhoval výsluch účastníkov a výsluch svedka Bc. B. A.. Žalovaný mal za to, že na základe uvedených skutočností k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nedošlo, preto navrhoval, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že žalovaný uvádza zavádzajúce a protichodné tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že má nárok na odplatu za užívanie nebytových priestorov za obdobie od 01.02.2019 do 09.03.2019, označil za nepravdivé. Predložená zmluva o podnájme, ktorá mala byť uzatvorená podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie je podpísaná, teda nemá žiadnu dôkaznú hodnotu (žalobca zmluvu nikdy nevidel a nebola mu navrhnutá na podpis). Zároveň zdôraznil, že v danej veci sa nejedná o byt, ale o nebytové - kancelárske priestory. Z tohto dôvodu, ak by mala byť zmluva o nájme, resp. podnájme platná musela by byť uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nie podľa Občianskeho zákonníka, ale hlavne musela by byť písomná (§3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov). V danej veci sa nejedná o byt, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. (nehnuteľnosť nie je bytovým domom), ako aj z ponuky samotnej realitnej kancelárie Realitné centrum RED, ktorá v ponuke uvádzala, že sa jedná o kancelárske priestory. Uvedené vyplýva aj zo samotného odporu žalovaného, v ktorom sa uvádza, že žalovaný ponúkal na podnájom podkrovný priestor. Je neštandardné a nelogické, aby boli žalobcovi odovzdané nebytové priestory už pred samotným zaplatením nájomného a bez podpisu zmluvy. V praxi nie je možné, aby žalovaný odovzdal žalobcovi priestory do užívania už 1.2.2019 (pričom žalobca sa so žalovaným vôbec nepoznali) a následne čakal na podpis zmluvy a hlavne na zaplatenie nájomného. Pokiaľ boli priestory ponúkané realitnou kanceláriou, tá má pripravené zmluvy už vopred a nie je potrebné čakať na vypracovanie zmluvy. Ak by bolo potrebné odovzdať priestory do užívania urýchlene, realitná kancelária vie hneď ponúknuť zmluvu na podpis. Pokiaľ ide o poškodenie nehnuteľnosti a z toho dôvodu nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, žalovaný neuviedol žiadne súvislosti a najmä zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Dokonca ani neuviedol, kedy malo ku škode dôjsť. Žalovaný uvádza, že žalobca mal užívať podkrovné priestory, ale ako škodu na nehnuteľnosti uvádza: „Olejom bola poškodená a pokreslená fasáda, marmolit a strešná krytina na objekte, bolo rozbité okno, bol podpálený veľkokapacitný kontajner a tuja.“ Už z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o škodu na podkrovných priestoroch, ale škodu spôsobenú zvonku na samotnej nehnuteľnosti, v ktorej je podkrovný priestor. Za takúto škodu nemôže niesť zodpovednosť žalobca (ktorý ani nemal platnú zmluvu na nebytové priestory). Nie je tu tiež daná žiadna príčinná súvislosť medzi touto škodou a údajným užívaním nebytových priestorov zo strany žalobcu. Žalovaný sa len domnieva, že
malo ísť o poškodenie nehnuteľnosti zo strany konkurencie, bez akýchkoľvek dôkazov. Tiež je zjavné, že žalovaný škodu nijakým spôsobom nepreukázal. Z rozpočtu nákladov na opravu nemôže vyplývať, že k nejakej škode došlo. Chýba akýkoľvek dôkaz o poškodení nehnuteľnosti - fotodokumentácia, policajný záznam, hlásenie škodovej udalosti poisťovni a pod. Žalovaný ani nemôže žiadať žiadnu škodu týkajúcu sa nehnuteľnosti, keďže nie je jej vlastníkom, ale mal ju užívať len ako nájomca, o čom však takisto nepredložil žiadny dôkaz. 6. Okresný súd v Banskej Bystrici postúpil tunajšiemu súdu vec 25.09.2019 ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 13 z. č. 160/2015 Z. z., nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 21.02.2022, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu a žalovaný. Súd vypočul žalovaného a svedka Bc. B. A.. Pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, a to výsluchom žalobcu a svedkyne, ktorá bola navrhnutá stranou žalovaných.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval doterajšiu argumentáciu, pričom doplnil, že sumu poukázal žalovanému na bankový účet a následne sa stretli v Žiline. K samotnému uzatvoreniu zmluvy však už nedošlo, čo je podstatné, pretože pokiaľ sa jedná o nebytový priestor, tak zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy. Keďže nebola zmluva uzatvorená, žalobca žiadal od žalovaného opakovane viackrát vrátenie tejto finančnej sumy. Poukázal aj na to, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nebytových priestorov a nepreukázal žiadny právny vzťah k tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ sa bráni tým, že má nárok na nejaké nájomné a na nejakú škodu, tak vlastne nepreukázal z akého právneho titulu by mu tento nárok mal vzniknúť. Keďže nebola uzatvorená žiadna zmluva, tak nemôže žalovaný požadovať od žalobcu započítanie nejakého nájomného a pokiaľ ide o škodu, ktorou sa bráni, tak takisto nejakým spôsobom nepreukázal, že vôbec škoda vznikla, že vôbec za ňu zodpovedal žalobca, a že vznikla v nebytových priestoroch. Doklady, ktoré doložil, tieto skutočnosti nepotvrdzujú. Zároveň podal návrh na zmenu žaloby, pričom okrem povinnosti uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.500,- Eur, žiadal aj úrok z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200,-Eur od 08.02.2019 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 300,-Eur od 09.02.2019 do zaplatenia. K nájomnej zmluve predloženej žalovaným na pojednávaní uviedol, že nebola predložená včas, v rozpore s koncentráciou konania, navyše je to nájomná zmluva medzi vlastníčkou nebytových priestorov a nejakou eseročkou, CKK s.r.o., nie je to žiadna osoba, kde nie je zrejmé, kto to podpísal v jej mene a aký vzťah má k nej žalovaný, čiže žalovaný nie je v podstate v žiadnom vzťahu k tomuto predmetu nájmu. A nemá tým pádom ani žiadny právny dôvod započítavať nejaké svoje nároky. Zároveň predložil súdu sms správy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré dokazujú, že sa stretli až 15. februára a nie 1.02. Mal za to, že žalovaný zavádza, keď tvrdí, že priestory boli 01.02. odovzdané, pretože žalobca tu 01.02. nebol, zložil zábezpeku podľa telefonickej dohody a prišiel až 15.02. do Žiliny, kde sa stretol so žalovaným, kde riešili nebytový priestor. K výsluchom na pojednávaní uviedol, že žalovaný tvrdí, že 01.02. odovzdal priestory, svedok tvrdí, že 07.02. Poukázal na zjavný rozpor medzi tým, kto tieto priestory mal prenajať, keďže žalovaný je eseročka, prenajímal priestory, na predloženej zmluve, ktorú žalovaný predložil k odporu, je uvedený ako fyzická osoba ako prenajímateľ a svedok tvrdí, že to mala byť prenajímateľova mama. Okrem toho je zrejmé, že žalovaný dostal peniaze od žalobcu ako fyzická osoba na účet a že žalovaný ako fyzická osoba nie je v žiadnom právnom vzťahu k prenajímanej nehnuteľnosti. Nie je teda žiadny právny titul daný na to, aby mohol žiadať nejaký nárok voči žalobcovi za akékoľvek užívanie priestoru, ktoré aj tak nebolo preukázané, keďže aj ten samotný začiatok využívania bol jednoznačne dokázaný.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných podaniach, pričom doplnil, že tvrdenie žalobcu, že malo ísť o nebytové priestory nepopiera a súhlasí, že ide o nebytové priestory. Tieto priestory sú využiteľné bežne a bežne sa používajú na bývanie, nakoľko v týchto priestoroch sa nachádza príslušenstvo, a to kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a taktiež aj izba. Sprostredkovanie klienta podnájomníka, teda žalobcu, zabezpečil realitný maklér pán B. A.. Následne došlo k stretnutiu žalobcu a žalovaného, kde bol prítomný aj pán A., teda realitný maklér. Žalobca, ktorý mal veľký záujem o podnájom priestorov, tieto potreboval okamžite k užívaniu a tlačil na žalovaného, aby mu tieto priestory dal hneď do užívania, aj keď nebola pripravená podnájomná zmluva. Žalovaný požiadavkám žalobcu vyhovel, avšak určil si podmienku, a to aby žalobca uhradil na účet žalovaného zábezpeku v sume 1.500,- Eur, ktorá sa skladala z dohodnutého podnájmu vo výške 650,- Eur + 150,- Euro za platby spojené s užívaním priestorov a 750,- Eur bude použitých na úhradu opravy, prípadne vzniknutých škôd.
Žalovaný odovzdal priestory na užívanie žalobcovi dňa 01.02.2019. Tento krok žalovaný urobil len kvôli nátlaku žalobcu a najmä kvôli splneniu podmienky uhradiť zábezpeku vo výške 1.500,- Eur, čo aj žalobca teda dodržal a splnil. K spôsobenej škode doplnil, že k riešeniu spôsobenej škody žalovaný konfrontoval osobne žalobcu a žiadal vysvetlenie, k čomu žalobca uviedol nasledovné, a to že si je vedomý, že škodu spôsobila jeho konkurencia, ktorá rovnako v Žiline prevádzkuje erotické priváty, čím potvrdil aj to, že ak by užíval predmet podnájmu na dohodnutý účel a neprevádzkoval v nich erotický privát, k poškodeniu by nedošlo. Vzhľadom na vzniknutú škodu a žalobcom užívanie priestoru na prevádzku erotického privátu, žalovaný odmietol podpísať podnájomnú zmluvu, ktorú mala nachystať realitná kancelária a vyzval žalobcu, aby priestory opustil a odovzdal. Pri tejto príležitosti žalovaný a žalobca ústne vyriešili aj otázku týkajúcu sa zábezpeky v sume 1.500,- Eur, a to tak že 750,- Eur si žalovaný ponechá z titulu nájomného, keďže priestory žalobca užíval od 01.02.2019 do 09.03.2019 a zvyšných 750,-Eur si ponechá z dôvodu vzniknutých škôd spôsobné tým, že žalobca užíval priestory mimo dohodnutého účelu, s ktorým by nikdy žalovaný nesúhlasil a vyhol by sa tým značným spôsobeným škodám. Žalovaný na záver uviedol, že dá škody opraviť, a v prípade ak tieto nebudú prevyšovať sumu 750,- Eur vráti žalobcovi zostatok a naopak v prípade ak oprava škôd bude prevyšovať sumu 750,- Eur, následne bude od žalobcu žiadať uhradiť aj ostatok. Pri tejto ústnej dohode medzi žalovaným a žalobcom bol prítomný aj realitný maklér pán Varhola, ktorý tieto tvrdenia žalovaného môže potvrdiť. Zároveň právny zástupca žalovaného vzniesol aj kompenzačnú námietku, a to z titulu podnájomnej zmluvy za užívanie priestoru vo výške 750,- Eur a z titulu spôsobenej škody vo výške 750,- Eur, ktorú uznal žalobca pri ústnej dohode, pri odovzdávaní priestorov, kde boli prítomní žalobca, žalovaný a aj realitný maklér a aj v prípade, ak súd dospeje k názoru, že nebola uzavretá nájomná zmluva a nešlo o nájomný vzťah, žalovaný si nárok uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň predložil nájomnú zmluvu medzi žalovaným a vlastníkom nehnuteľnosti, faktúru za opravu vzniknutej škody, aj fotodokumentáciu spôsobenej škody. K spoločnosti CKK s.r.o. uviedol, že v tejto spoločnosti je konateľom žalovaný, ktorý je aj nájomník. V tej samotnej zmluve sa aj píše, že je zodpovedný za prípadné škody, ktoré vzniknú na danej nehnuteľnosti, nakoľko on má celú tú nehnuteľnosť v prenájme. Čo sa týka tvrdenia protistrany, že si žalovaný nemôže požadovať tento nárok, na základe toho predložili nájomnú zmluvu medzi vlastníkom a žalovaným, ktorý spravuje celú túto danú nehnuteľnosť a môže ju dávať aj do podnájmu. K zneniu predloženej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu doplnil, že nie je podstatné, že je tam napísané Y. N., lebo naozaj nedošlo k podpisu tejto zmluvy, mohla prísť nejaká administratívna chyba zo strany realitného makléra. K výpovedi svedka Bc. A. uviedol, že vzhľadom na časový odstup, cca 3 roky, tento svedok sa nemôže presne vyjadriť k jednotlivým dátumom, avšak z jeho výpovede nie je pochýb o tom, že samotný žalobca naozaj reálne užíval tieto nehnuteľné priestory. Zároveň navrhli výsluch svedka, pani Y. S., ktorá už niekoľko rokov má v tej nehnuteľnosti prenajaté kancelárie, a mohla by dosvedčiť to, že žalobca tam zotrval po nejakú dobu, a že tam mal prevádzkovaný erotický privát.
10. Žalovaný na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že cez realitnú kanceláriu bol oslovený, že majú klienta na tie nebytové priestory, takže on dohodol stretnutie na obhliadku priestorov. Žalobca prišiel z Košíc vlakom stretli sa na mieste. K odovzdaniu priestorov došlo na začiatku februára. Žalobca bol prítomný, obhliadol si, povedal, že sa mu to páči, priestory potrebuje. Majú to byť nejaké masáže, to bolo všetko z jeho strany. Povedal, že on je ochotný zaplatiť tie priestory hneď, len aby mu boli odovzdané. Na základe toho, že to mal na firmu a nebola uzatvorená nájomná zmluva, ktorú mal vyhotoviť pán A., tak požadoval aspoň nejakú záruku, zálohu a pretože tá zmluva nebola uzatvorená, nemohol mu poukazovať peniaze na firemný účet, ale na súkromný ako zábezpeku, pretože nemohol na základe tej zmluvy, ktorá nebola ešte urobená, podpísaná, vystavovať faktúru. Pri odovzdávaní bytu do prenájmu boli prítomní p. A., žalovaný a žalobca. Kľúče mu odovzdal žalovaný s pánom A., na základe toho, že dal tú zálohu, žalovaný mu dal tie kľúče na začiatku februára, bola to ústna dohoda, kľúče boli odovzdané z ruky do ruky. Nepamätal si, že by sa boli ešte streli, mohli sa stretnúť, ale vzhľadom na odstup času si to nepamätá. Žalovaný tam začal tam prevádzkovať tie svoje služby, ten priestor mu bol odovzdaný, bolo to asi necelý mesiac, alebo pol mesiaca a začali sa tam diať čudné veci, poškodzovať. Potom žalobca prišiel sám, že prevádzkuje tieto služby a jednoducho, že tento človek, že mu robí problémy v celej republike, tak podľa toho to prevádzkuje po celej republike. Oni sú konkurencia. Žalobca údajne písal na políciu, žalovaný však nevedel, či nejaké úkony urobil, len mu žalovaný vypisoval, že čo všetko urobil. Takže dohodlo sa, že žalobca odíde hneď a zábezpeka sa použije na tie všetky veci, ktoré on poškodil, on to uznal, aj pred pánom A., mal aj SMS-ky, kde to potvrdzuje. Pán A. tú nájomnú zmluvu asi aj bral a žalovaný povedal, že si to naštuduje a potom sa to podpíše, lebo on nájomnú zmluvu predložil, on ju fyzicky mal tú zmluvu, len ju nepodpísal, a kým sa to všetko udialo, začali sa diať tieto veci, tak to skončilo skôr, ako k tomu podpisu došlo. Tie peniaze, ktoré boli na ten súkromný účet vložené, takže by sa to
spravilo účtovne, oni by sa mu vrátili a bolo by sa to spravilo firemne a protifaktúra. Len k tomu nedošlo. Skončilo to tak, že sa dohodli, že odíde a peniaze budú použité na tie veci, ktoré sa poškodili. Škoda bola spôsobená aj na nebytových priestoroch, ktoré pán I. uznal, takže bolo okno rozbité, poliata strecha, marmolit, a druhá fasáda a marmolit, podpálili kontajner, tuja. Boli to vonkajšie priestory. Škodu platila firma CKK s.r.o., Nájomnú zmluvu vyhotovovala RED-ka pre žalovaného a pre žalobcu. Prenajímateľom bola CKK, s.r.o., taká bola dohoda. Tú zmluvu aj žalobca dostal.
11. Svedok Bc. B. A. na pojednávaní vypovedal, že v minulosti bol kontaktovaný žalovaným, že potrebuje prenajať nehnuteľnosť. Bol tam, nafotil, zverejnil ponuku, ozval sa pán I., pán záujemca. Nasledujúci deň si dohodli termín obhliadky. Piateho volal do kancelárie, 6. mal od neho SMS správu, že chce prísť na druhý deň 7. do Žiliny, takže 7. mu boli odovzdané priestory. Prišiel do Žiliny o 10:00 hod. vlakom, svedok ho vyzdvihol. Išli sa pozrieť, dohodli sme sa na podmienkach, s tým že teda so všetkým súhlasil. Deklarácia bola taká, že tu malo ísť o masáže. Potom sa neskôr dozvedel, že to nebola celkom pravda. V podstate tým, že to žalobca chcel priestor okamžite, dostal vzor nájomnej zmluvy s tým, že svedkovi dal k dispozícii občiansky, ktorý si nafotil a má ho v telefóne. Na základe toho sa dohodli, že doplnia údaje do zmluvy, on sa zastaví v kancelárii, vyzdvihne si nájomnú zmluvu. K tomu, prečo nebola na začiatku vyhotovená zo strany realitnej kancelárie zmluva o podnájme uviedol, že majú hotové vzory k jednotlivým nehnuteľnostiam, kedy na stretnutí nevie, či sa dohodnú, alebo nie, takže v podstate tie nájomné zmluvy sa dopĺňajú až následne, čo vlastne aj záujemca aj pán I. doložil, že záujem má, doplnili údaje do zmluvy, zmluva sa vyhotovila. Zmluvu svedok nechal na recepcii, žalobca sa nikdy pre ňu nezastavil. Ako prenajímateľ tam bola uvedená mama žalovaného, nejaká X. B., X.. Nebol si istý, nepozeral to, 3 roky to neriešil. Na otázku, či vie potvrdiť, že žalovaný odovzdal predmet podnájmu žalobcovi pred podpísaním samotnej nájomnej zmluvy uviedol, že tam strávili asi hodinu, prešli si všetky veci, so všetkým súhlasil, všetko sa mu páčilo a ukázal, že má peniaze na účte, peniaze preposlal okamžite, to znamená, že videli okamžite, že to odišlo, v tom momente dostal kľúče a tým pádom to brali ako ústnu dohodu, že je všetko pripravené, odovzdané, peniaze fyzicky pán N. videl, že tam má na účte, aj že mu zadal prevod. Tým pádom sa mu odovzdali kľúče od nehnuteľnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu spresnil, že žalobca ukázal, že má peniaze na účte, mal 1.200,- Eur na účte, čiže toto môže uhradiť dneska. Je štandard, že zábezpeka nejde na účet realitnej kancelárie, nemajú dôvod brať akékoľvek finančné prostriedky od záujemcu. O odovzdaní kľúčov nerobil žiaden záznam, nevedel, či si strany nejaký záznam urobili. Kľúče odovzdával žalovaný. Na otázku, či videl, ako ich odovzdával, keď tam bol prítomný, nevedel svedok uviesť. Doplnil, že ako inak by žalobca využíval nehnuteľnosť. Žalobca užíval priestory asi mesiac, mesiac a pol. K škode svedok uviedol, že bol o tom informovaný, čo sa stalo. Išiel sa tam pozrieť, bolo to možno v polovičke marca a videl tam už zhorený kontajner, vedel, že fasáda bola nejako znečistená, ale detaily nevedel. Išiel tam pozrieť vtedy na podnet pána N., lebo hovoril, že to čo mu dal za nájomcu, ktorý mu znehodnotil nehnuteľnosť po mesiaci. Od niekoho sa dozvedel, že v Žiline to funguje proste nejakým spôsobom, kde tu jeden človek diktuje, kto môže a kto nemôže mať takéto niečo, prevádzkovať nejaké masáže. Na otázku, či bol prítomný pri tom, kedy žalovaný vyzval žalobcu na opustenie priestorov uviedol, že myslí, že nebol, nebol určite, nepamätá si, nemá túto vedomosť, kedy to bolo. K zábezpeke uviedol, že vtedy mal žalobca na účte 1.200,- Eur, malo to byť 1.500,-. 750,-Eur mal byť depozit, 750,-Eur mal byť nájom. Takže to vlastne to mala byť ako tá prvá časť, ktorá sa zvykne platiť takýmto štýlom. Čo sa ďalej dialo so zábezpekou, nevedel uviesť.
12. Súd uznesením zo dňa 25.02.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.200,-Eur od 08.02.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 300,-Eur od 09.02.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.“
13. Na pojednávaní dňa 07.04.2022 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právny zástupcov strán sporu. Vzhľadom na to, že žalovaný vzal späť podaním doručeným súdu dňa 01.04.2022 návrhy na vykonanie dokazovania, súd dôkaz výsluchom žalobcu a svedkyne navrhnutej stranou žalovaných na pojednávaní nevykonal.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovanému nevznikol žiadny nárok voči žalobcovi, ktorý by si mohol započítať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca užíval nebytové priestory, za ktoré by mal zaplatiť žalovanému, tak žalovaný neosvedčil žiadny právny titul, na základe ktorého by mal žalobca plniť žalovanému. Žalovaný nie je vlastníkom priestorov, nie je jeho nájomcom a nemá
ani žiadny iný titul, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať si nejaký nárok voči žalobcovi. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že mala byť uzavretá zmluva o podnájme medzi žalovaným a žalobcom, predložil aj jej znenie, ktoré však nie je podpísané, čiže v danej veci žiadna písomná zmluva neexistuje. Keďže sa jedná o nebytový priestor, tak vyžaduje zákon písomnú formu zmluvy. V tejto predloženej zmluve o podnájme sa tvrdí, že žalovaný je nájomcom nebytového priestoru na základe zmluvy uzatvorenej s vlastníkom, ktorá mala byť uzatvorená 01.01.2018. Túto zmluvu dodnes nepredložil súdu. Nájomnú zmluvu, ktorý žalovaný predložil, tak tá je uzatvorená 01.06.2017 na dobu neurčitú, avšak je to zmluva medzi vlastníkom nehnuteľností X. U. a spoločnosťou CKK s.r.o., teda nie so žalovaným. Okrem toho predmetom zmluvy o podnájme medzi žalobcom a žalovaným, mala byť nehnuteľnosť v k. ú. H. so súp. č. XXXX. Nájomná zmluva, ktorú žalovaný predložil, uzatvorená medzi vlastníkom a spoločnosťou CKK s.r.o. je na nájom domu so súp. č. XXXX, čiže nemá žiadny súvis táto zmluva s týmto konaním. Ak by aj došlo k tomu, že by žalobca mal plniť nejaké bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytových priestorov, tak určite nie žalovanému, ale jedine vlastníkovi nehnuteľnosti, avšak žalovaný ani neosvedčil, nedokázal, kedy vôbec malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, a kedy vlastne žalobca mal vôbec začať užívať priestory a zároveň aj dokedy. Žalovaný uplatňuje voči žalobcovi kompenzačnú námietku aj v tom, že na nehnuteľnosti mala vzniknúť škoda. Predložil ako dôkaz faktúru vystavenú spoločnosťou Fidastav, s.r.o. na spoločnosť CKK s.r.o., čiže takisto tu nie je žalovaný uvedený ako subjekt tohto právneho vzťahu. Žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že vznikla škoda na nehnuteľnosti a ako dôkaz uviedol rozpočet pravdepodobných prác, kde je dátum vystavenia 17.04.2019. Na poslednom pojednávaní predložil faktúru, ktorá je vystavená 17.04.2019, teda z toho istého dátumu, kde sa uvádza ako dátum dodania dátum 17.04.2019, teda pokiaľ 17.04.2019 bol vystavený rozpočet ešte len na pravdepodobné práce ako mohla v ten istý deň byť vystavená faktúra už na tieto samotné práce, čiže je tu zjavný rozpor a táto faktúra nedokazuje žiadnu škodu.
15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania počas konania bolo preukázané, najmä výpoveďou svedka pána A. a taktiež aj výpoveďou žalovaného, že žalobca predmetné priestory reálne využíval po dobu 1 mesiaca a to mimo dohodnutého účelu. V dôsledku užívania týchto priestorov mimo dohodnutého účelu vznikla škoda na nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmet nájmu. Čo sa týka nájomnej zmluvy, na ktorú poukazuje protistrana, táto bola len určitým konceptom, resp. vzorom, nie konečným vyhotovením nájomnej zmluvy, čo teda potvrdil aj samotný svedok maklér pán A.. V ostatnom poukázala na všetky písomné vyjadrenia a vyjadrenia, ktoré odzneli na pojednávaní s poukazom aj na vznesenú kompenzačnú námietku z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov od 01.02.2019 do 09.03.2019 vo výške 750,-Eur a z titulu spôsobenej škody vo výške 750,-Eur.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
17. Zo zmluvy o podnájme, v ktorej ako nájomca bol označený žalovaný a ako podnájomník označený žalobca, súd zistil, že predmetom nájmu mala byť časť stavby - budova prístavby administratívneho objektu so s. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. C- KN č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2, a to časť predstavujúcu podkrovný priestor o výmere 70 m2 s vonkajším schodiskom. Príslušenstvom je kuchyňa, kúpeľňa so sprchovým kútom a umývadlo, WC a chodba. V čl. I. bod 1.2. sa uvádza, že nájomca prenecháva podnájomníkovi do podnájmu nebytový priestor so súhlasom prenajímateľa. Z čl. I. bod 1.1 zmluvy vyplýva, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 uzavretej medzi vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, má nájomca v užívaní predmetnú nehnuteľnosť. Doba prenájmu podľa čl. II mala byť od 01.02.2019 do 31.01.2020 a podľa čl. III. cena za podnájom 650,-Eur a úhrady za služby spojné s užívaním predmetu podnájmu vo výške 100,-Eur. Povinnosť odovzdať nebytový priestor bola podľa čl. V. dňa 01.02.2019. Zmluva nie je podpísaná zmluvnými stranami (č. l8- 19 spisu).
18. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2017 medzi X. U. ako prenajímateľom a spoločnosťou CKK, s.r.o. ako nájomcom mal súd preukázané, že zmluvné strany sa dohodli na nájme domu s. č. XXXX postavenom na C-KN parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2 na dobu neurčitú od 01.06.2017 (č. l. 62 - 63 spisu).
19. Z listín Vklad hotovosti vystavených Tatra bankou, a.s. mal súd preukázané, že žalobca dňa 07.02.2019 o 15:43 vložil na pobočke sumu 1.200,-Eur a dňa 08.02.2019 o 15:10 sumu 300,-Eur na účet s názvom HALAS IGOR s označením, že ide o zábezpeku (č. l. 6,7 spisu).
20. Podľa rozpočtu pravdepodobných prác na dome a budove prístavby administratívneho objektu v Žiline, ul. Pri Rajčianke vystaveného dňa 17.04.2019 dodávateľom FIDASTAV s.r.o. pre odoberateľa Y. N., rozpočet predstavoval celkovú sumu 2.268,-Eur (č. l. 20 spisu).
21. Na fotografiách na č. l. 49 - 57 spisu sú zachytené poškodenie okna, strešného okna, zámkovej dlažby, marmolitu a fasády na stavbe s. č. 8506/37A.
22. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Fidastav, s.r.o. zo dňa 17.04.2019 s dátumom splatnosti dňa 03.05.2019 súd zistil, že uvedenou faktúrou boli spoločnosti CKK s.r.o. fakturované položky - obrúsenie fasády, zakrývanie okien, penetrácia podkladu, sieťkovanie, penetrácia fasádna omietka, výmena zámkovej dlažby, kontajner, odvoz odpadu montáž lešenia, demontáž, prenájom, spolu vo výške 1.728,- Eur (č. l. 58 spisu).
23. Z SMS komunikácie predloženej žalobcom medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že dňa 07.02. zaslal žalovaný žalobcovi číslo účtu, na ktorý žalobca vložil zábezpeku s tým, že sa mu 15.02. ozve. Dňa 14.02. sa dohodli na stretnutí na nasledujúci deň, s tým, že žalobca bude na ulici Pri Rajčianke o 10,15 hod. Dňa 15.02. oznámil žalobca žalovanému, že je vo vlaku, na čo mu žalovaný oznámil, že sa akurát upratuje (č. l. 59-60 spisu).
24. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 z. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
Podľa ust. § 420 ods. 1, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 1 písm. a/ z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
25. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.500,-Eur s príslušenstvom, ktorú sumu žalobca vložil na účet žalovaného, a to vo výške 1.200,-Eur dňa 07.02.2019 a dňa 08.02.2019 vo výške 300,-Eur ako tzv. zábezpeku, resp. depozit za užívanie predmetu podnájmu, ktorým mal byť podkrovný priestor o výmere 70 m2 s vonkajším schodiskom nachádzajúci sa v budove prístavby administratívneho objektu s. č. XXXX nachádzajúci sa na parc. C- KN č. XXXX/X . zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 na ul. Pri U.. XX v H..
26. Nesporná medzi stranami bola skutočnosť, že žalobca ako podnájomca a žalovaný ako nájomca mali záujem uzatvoriť podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej mal byť podnájom nebytových priestorov v budove administratívneho objektu s. č. XXXX. Nespornou medzi stranami bola skutočnosť, že k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy napriek pôvodnému zámeru nedošlo. Rovnako bolo nesporné, že žalobca vložil na účet žalovaného spolu sumu 1.500,-Eur v dňoch 07.02.2019 a 08.02.2019 ako zábezpeku. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou si voči nároku žalobcu žiadal započítať sumu 1.500,-Eur z titulu náhrady škody, ku ktorej došlo na nebytovom priestore, ako aj z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného nebytového priestoru, spornou bola otázka užívania sporných nehnuteľností žalobcom, ako aj otázka náhrady škody. Prejav žalovaného, ktorým si proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, sa považuje za vzájomnú žalobu, ak žalovaný žiada, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnil žalobca. Ak by si žalovaný uplatnil menej alebo rovnako, ako si uplatnil žalobca, takýto prejav súd posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku. Ak by však samotný nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný, takouto námietkou sa ani nezaoberá. V podmienkach prejednávanej veci súd posúdil námietku žalovaného ako prostriedok procesnej obrany a preto sa ňou zaoberal ako prejudiciálnou otázkou.
27. Súd prioritne konštatuje, že medzi stranami sporu nevznikol právny vzťah na základe predloženej Zmluvy o podnájme, keďže táto nebola stranami sporu podpísaná.
28. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu, pričom poukazoval na to, že žalobca nebytový priestor užíval po dobu od 01.02.2019 do 09.03.2019 a preto má žalovaný nárok na zaplatenie sumy 750,-Eur, žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca užíval predmetné nebytové priestory. Z výpovede svedka Bc. B. A. táto skutočnosť nevyplynula, keďže svedok vo výpovedi uviedol na otázku, či videl ako kľúče od predmetu nájmu odovzdával žalobca žalovanému, že nevie. Zároveň nepotvrdil, že videl, že žalobca priestory užíva. Súd poukazuje aj na rozporné tvrdenia žalovaného a svedka. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento odovzdal nebytový priestor do užívania žalobcovi dňa 01.02.2019, svedok uviedol, že k odovzdaniu priestorov došlo 7.02. Z SMS komunikácie predloženej žalobcom sa žalobca a žalovaný mali stretnúť až 15.02. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi odovzdal kľúče od nebytového priestoru za prítomnosti svedka. Svedok uviedol, že to nevie. Z vykonaného dokazovania tak nebolo preukázané, že by žalobca vôbec prevzal kľúče od žalovaného a predmetný nebytový priestor užíval od 01.02.2019 do 09.03.2019, dokonca ani to, že by žalobca predmetný nebytový priestor vôbec užíval. Z uvedeného preto nie je dôvodný a preukázaný nárok žalovaného na započítanie vo výške 750,-Eur, ktorý formuloval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytového priestoru bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ ide aj v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať, avšak v spore nebola preukázaná skutočnosť, že by žalobca ako podnájomca nebytové priestory vôbec užíval.
29. Rovnako tak nebolo preukázaná dôvodnosť nároku žalovaného na započítanie sumy 750,-Eur z titulu nároku na náhradu škody voči žalobcovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázanú najmä skutočnosť, že došlo k protiprávnemu konaniu žalobcu, nakoľko nebolo preukázané užívanie nebytového priestoru ani užívanie spôsobom ako to uvádzal žalovaný. Rovnako nebolo preukázané, že protiprávnym konaním žalobcu došlo k vzniku škody na budove administratívneho objektu, a ani to, že škoda, ktorá vznikla na budove mala akúkoľvek príčinnú súvislosť so žalobcom a predmetom jeho činnosti. Jednak nebolo preukázané, že vôbec žalobca nebytové priestory užíval, nebolo preukázané, že v súvislosti s užívaním týchto priestorov žalobcom došlo k vzniku škody a že žalobca za škodu zodpovedá. Ani z predložených fotografií nie je zrejmé, že škoda vznikla práve na predmetom nebytovom priestore, keď je zrejmé, že škoda bola spôsobená na budove a na priestoroch k nej patriacich, pričom ako sám žalovaný uviedol, v predmetnej budove je viacero nájomcov.
30. Prioritne však žalovaný nepreukázal, že by mal oprávnenie resp. postavenie nájomcu vo vzťahu k predmetnému nebytovému priestoru, ktorý mal byť predmetom zmluvy o podnájme, ani to, že by bol oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe a teda s predmetom podnájmu disponovať. Podľa výpisu z LV č. XXXX je preukázané, že vlastníkom budovy prístavby administratívneho objektu je iná osoba ako žalovaný, a to pani X. U.. Pokiaľ žalovaný predložil zmluvu o nájme s vlastníčkou uvedenej budovy zo dňa 01.06.2017, predmetom tejto nájomnej zmluvy nebola aj prístavba administratívnej budovy, ale iba dom s. č. XXXX, inú zmluvu preukazujúcu, že žalovaný je oprávnený s predmetom nájmu disponovať súdu nepredložil. Navyše podľa predloženej zmluvy o nájme z 01.06.2017 nájomcom mala byť spoločnosť CKK s. r .o. Je síce nesporné, že konateľom tejto spoločnosti je žalovaný, avšak z vyjadrení žalovaného na pojednávaní bolo zrejmé, že žalovaný pri dojednávaním podnájmu podkrovného priestoru so žalobcom konal ako fyzická osoba. Vo svoje výpovedi sám potvrdil, že peniaze od žalobcu boli poslané na účet žalovaného ako súkromnej osoby, nie spoločnosti, čo vo výpovedi potvrdil aj samotný žalovaný, s tým, že nakoľko zmluva nebola uzatvorená nemohol požadovať peniaze na firemný účet, ale na súkromný účet, lebo nemohol vystaviť faktúru.
31. Keďže z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu vznikla zmluva o podnájme, ani to, že by žalobca predmet podnájmu užíval, súd pri konštatovaní nedôvodnosti kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným, dospel k záveru, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu a preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume zloženej zábezpeky na účet žalovaného vo výške 1.500,-Eur. Majetkový prospech je získaný plnením bez právneho dôvodu vtedy, ak od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní a nedošlo ani k užívaniu priestorov, za ktorého žalobca platil zábezpeku. Suma zaplatená žalobcom žalovanému tak predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na jeho úkor, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
32. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne zo sumy 1.200,-Eur odo dňa nasledujúceho po zaplatení sumy - od 08.02.2019 a zo sumy 300,-Eur odo dňa nasledujúceho po zaplatení sumy - od 09.02.2019. Výška úrokov z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. K prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 % a po pričítaní 5 percentuálnych bodov úroky z omeškania predstavujú výšku 5,00 % ročne.
33. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v spore úspech v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
36. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.