Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/109/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ PEDDING s.r.o., so sídlom Lipová 129, Rožňava, IČO: 47 733 233, právne zastúpený JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v D., M.. Q. XX/XX, X/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. X/A, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom so sídlom vo F., P. XXX/X, za účasti intervenienta na strane žalovaného 1/ Raiffeisenlandesbank Oberösterreich Aktiengesellschaft, so sídlom Europaplatz 1a, A-4020 Linz, Rakúsko, právne zastúpený spoločnosťou WERNER & ANGER, s.r.o., so sídlom Stromová 54/A,Bratislava, IČO: 36 865 435, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 11. mája 2017, sp.zn. 3C/215/2015-657, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/, 3/ a intervenientovi na strane žalovaného v rade 1/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na určenie, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva zo dňa 15.05.2014, uzavretá medzi predávajúcou - žalobkyňou Ing. L. T. a predávajúcim - žalovaným v rade 3/ J. R., zastúpení záložným veriteľom PRIVAT BANK AG der Raiffeisenlandesbank Oberösterreich Aktiengesellschaft a kupujúcim - žalovaným v rade 1/ PEDDING s.r.o., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaného v rade 3/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., v tom čase vedených na LV č. XXXXX, a to rodinného domu s polyfunkciou, číslo súpisné XXXX, postaveného na C-KN parcele č. 37 a k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXXX - C-KN parcely č. 37 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 548 m2 a C-KN parcely č. 38 - záhrady o výmere 406 m2. Dospel k záveru, že žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti prevodu vlastníckeho práva ako právneho úkonu nemá naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP v znení do 30.06.2016. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, spočívajúcom na skutkovom tvrdení, že kúpna cena vo výške 425.000 Eur bez DPH nezodpovedá reálnej cene nehnuteľností v čase vykonania prevodu vlastníckeho práva. Podľa tvrdenia žalobkyne, všeobecná cena nehnuteľností v čase prevodu vlastníckeho práva mala byť vyššia, keďže sa jednak odlišovala od stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb a pozemkov určenej Znaleckým posudkom č. 186/2013, stanovenej znalcom Ing. Mariánom Pilkom o sumu 176.000 Eur a ku dňu podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bol predmet prevodu stavebnými úpravami a rekonštrukciami zhodnotený o sumu 1.739.000 Eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že všeobecná hodnota prevádzaných nehnuteľností bola stanovená na základe

Znaleckého posudku č. 186/2013, vyhotoveného znalcom Ing. Mariánom Pilkom vo výške 601.000 Eur. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 03.07.2013. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 15.05.2014 predstavovala výkon záložného práva v zmysle ustanovenia § 151m ods. 6 a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzavretiu zmluvy predchádzala dohoda o spoločnom postupe, uzatvorená dňa 28.04.2014 medzi spoločnosťou PRIVAT BANK AG ako záložným veriteľom a kupujúcim ako záujemcom - T. C. a Ing. L. T. a J. R. ako záložcami. Medzi stranami nebolo sporné, že za účelom zabezpečenia pohľadávok spol.PRIVAT BANK AG der Raiffeisenlandesbank Oberösterreich Aktiengesellschaft voči žalobkyni z úverových zmlúv zo dňa 03.06.2011, došlo medzi žalobkyňou ako záložcom a uvedenou bankou ako záložným veriteľom k uzavretiu Záložnej zmluvy č. 1007/11 a dňa 04.08.2011 k uzavretiu Záložnej zmluvy č. 1470/11, na základe ktorých došlo k zriadeniu a vzniku záložných práv. S ohľadom na omeškanie žalobkyne s plnením pohľadávok zabezpečených záložnými právami banka doručila žalobkyni list zo dňa 05.02.2013 - Vyhlásenie predčasnej splatnosti úverových zmlúv. Následne banka v súlade so Záložnou zmluvou č. 1417/11 začala s výkonom záložného práva, a to prostredníctvom priameho predaja nehnuteľnosti s využitím verejnej obchodnej súťaže s tým, že banka, ako záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo, bola oprávnená v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka konať v mene záložcov. Na základe uvedeného zákonného postavenia uzatvorila zmluvu o prevode vlastníctva v rámci výkonu záložného práva, ktorej vklad bol povolený dňa 21.05.2014 pod č. V 1033/14.

2. Pri skúmaní podmienok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu vychádzal z podmienok § 80 písm. c) OSP, keďže žaloba bola podaná na súde do 30.06.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 1, 2 . Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcov ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V danej veci došlo uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k realizácii záložného práva v zmysle ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, ako právny následok zavineného postupu porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by aj došlo k porušeniu povinnosti stanovenej záložnému veriteľovi pri výkone záložného práva podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka na právach žalobcu alebo záložného dlžníka, dôsledkom môže byť len vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôsledkom namietaného postupu na základe skutkových tvrdení žalobkyne ohľadom stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľností za účelom vykonania prevodu vlastníckeho práva nemôže zakladať právo žalobkyne domáhať sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka na základe podanej určovacej žaloby. Uvedený právny názor je vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.09.2013, sp.zn. 7 Cdo 222/2012. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňou podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti nie je vhodným procesným nástrojom ochrany jej práva, jej žalobu na určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva ako právneho úkonu, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným v rade 1/ a 3/ a intervenientovi priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na priebeh výkonu záložného práva, keď neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bol Znalecký posudok č. 186/2013 z 03.07.2013 vyhotovený znalcom Ing. Mariánom Pilkom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu výkonu dražby s tým, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov podľa znaleckého posudku predstavovala 601.000 Eur. Znalecký posudok dokumentoval stav nehnuteľnosti k 03.07.2013. K podpisu zmluvy o prevode vlastníctva došlo dňa 15.05.2014, takmer rok od vyhotovenia znaleckého posudku. Od vyhotovenia znaleckého posudku prebiehali na predmete prevodu stavebné úpravy, opravy a rekonštrukcie, ktorými došlo k výraznému zhodnoteniu prevádzaných nehnuteľností. Podľa jej názoru je preto daná neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, keď kúpna cena za predmet prevodu bola neprimerane nízka. Prevod vlastníckeho práva je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Nestotožňuje sa s právnym záverom

súdu prvej inštancie, že nemá naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby. Podľa jej názoru, predmetná žaloba je jediný vhodný a účinný procesný nástroj ochrany jej práva a je preto splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti zmluvy. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodovaciu prax súdov SR, napr. R 39/1999, rozsudok NS SR z 28.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 179/2010. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne v podanom odvolaní, že uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva bola uzavretá v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatne pre tvrdený rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť, že kúpna cena za predmet prevodu predstavovala 425.000 Eur bez DPH, rok pred prevodom bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola stanovená na 601.000 Eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na okolnosti priebehu výkonu záložného práva, keď to bola žalobkyňa, ktorá iniciovala uzavretie právneho úkonu, ktorého platnosť sa v tomto spore snaží spochybniť, že žalobkyňa sama s dohodnutou cenou, ale aj so všetkými náležitosťami predmetného právneho úkonu súhlasila, že žalobkyňa v procese uzatvárania samotného právneho úkonu vystupovala iniciatívne a ústretovo so záujmom uzavrieť predmetný právny úkon a bola si vedomá všetkých následkov. Aj iný záujemca, ktorého taktiež iniciovala žalobkyňa, dal predtým takú istú ponuku na kúpu nehnuteľnosti, ako dala ona, avšak samotnú platbu nezložil a predaj realizovaný nebol, nikdy v priebehu rokovaní o predaji počas realizácie právneho úkonu žalobkyňa nevzniesla žiadne námietky voči cene ani samotnému právnemu úkonu, až takmer po roku a pol po nadobudnutí vlastníctva došlo k zhoršeniu vzťahov medzi žalobkyňou a ním. Tvrdenia žalobkyne o údajnom investovaní do nehnuteľností sú iba jej účelovým a ničím nepodloženým tvrdením, ktoré je vyvrátené samotným dokazovaním. Domnieva sa preto, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dospel k správnym záverom a vec aj správne posúdil po právnej stránke, keď v zmysle § 80 písm. c) OSP žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

5. Intervenient k odvolaniu žalobkyne a vyjadreniu žalovaného v rade 1/ žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý je procesne prípustným nástrojom na ochranu práva bez toho, aby žalobu zamietol zaoberajúc sa meritom veci. Zotrváva na svojich doterajších rozsiahlych stanoviskách, vyjadreniach, ktoré sú podporené žalobkyňou nespochybňovanými početnými listinnými dôkazmi, ktoré predložil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa podala odvolanie aj napriek tomu, že pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa nezúčastňovala a celé odvolanie je v podstate doslovnou kópiou podanej žaloby. Z tohto dôvodu neostáva nič iné, len odkázať na jeho predchádzajúce podanie nazvané „Vyjadrenie k doručenej písomnosti zo 06.04.2016“. Dňa 15.05.2014 bola uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva v zmysle § 151m ods. 6 a § 588 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s Dohodou o spoločnom postupe uzavretou dňa 28.04.2014. Účelom uzavretia Dohody bolo upraviť detailne postup pri výkone záložného práva na základe kúpnej zmluvy, a to vrátane notárskej úschovy kúpnej ceny. Dôvodom realizácie výkonu záložného práva bolo neplatenie (záložným právom zabezpečovaných) pohľadávok právneho predchodcu intervenienta zo strany žalobkyne, okrem toho, aj skutočnosť vzniku exekučných titulov tretích osôb voči žalobkyni, ako aj začatie viacerých exekučných konaní na majetok žalobkyne. Z dôvodu omeškania žalobkyne so splnením pohľadávok zabezpečených záložným právom, právny predchodca intervenienta začal na základe oznámenia zo dňa 10.04.2013 s výkonom záložného práva prostredníctvom predaja s využitím verejnej obchodnej súťaže. V ďalšom postupe bol dňa 03.07.2013 vypracovaný Znalecký posudok č. 186/2013 súdnym znalcom Ing. L. U. na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 601.000 Eur. Následne boli zverejnené inzeráty v denníku SME, 24.09.2013 sa neznámy páchateľ pokúsil o založenie požiaru v nehnuteľnostiach, samotná žalobkyňa osobne kontaktovala právneho zástupcu intervenienta na kúpu nehnuteľnosti zo strany p. C. zo dňa 23.10.2013, pričom pôvodný záujemca napriek ďalším 4 mesiacom rokovania nebol spôsobilý plniť záväzky z titulu jeho ponuky. Samotná žalobkyňa vo vyhlásení z 28.04.2014 potvrdila, že sama intenzívne a dlhodobo hľadala záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. V súvislosti s postupom právneho predchodcu intervenienta pri výkone záložného práva je potrebné odkázať aj na správu o výkone záložného práva podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka z 06.06.2014. Samotná žalobkyňa podpísala dňa 15.05.2014 kúpnu zmluvu s uvedením vyhlásenia, v rámci ktorého bezpodmienečne súhlasila s uzavretím kúpnej

zmluvy a dňa 23.05.2013 dokument nazvaný „Vzdanie sa práv“. Žalobkyňa do dňa podania žaloby nevzniesla žiadne námietky a akceptovala výšku hodnoty nehnuteľnosti stanovenú znalcom. Preto žalobu aj odvolanie žalobkyne nie sú opodstatnené, sú špekulatívne, šikanózne a súvisia s inými vzťahmi medzi žalobkyňou a medzi ním. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti žaloby na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pri výkone záložného práva podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Výkon oprávnenia - domáhať sa uspokojenia z predmetu zálohu - v sebe zahŕňa tiež činnosť záložného veriteľa pri predaji zálohu v zmysle § 151m Občianskeho zákonníka. Ak by v rámci výkonu takéhoto oprávnenia záložný veriteľ vykonal právny úkon týkajúci sa zálohu spôsobom, ktorý odporuje § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka - t.j. právny úkon, ktorý vo svojich dôsledkoch znižuje (zmenšuje) majetok záložcu - zhoršuje právne postavenie záložného dlžníka - nemožno vzhľadom na účel a funkciu záložného práva úspešne argumentovať, že by takýto právny úkon odporoval zákonu, alebo zákon obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka nie je a nemôže byť neplatnosť právneho úkonu, ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť, vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného veriteľa, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Všetky uvedené závery doslovne zodpovedajú rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013 sp.zn. 7 Cdo 222/2012 a uzneseniu Ústavného súdu SR II. ÚS 845/2014 z 11. decembra 2014. Aplikácia právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3 Cdo 1776/2007 nie je na okolnosti prejednávanej veci možná. Domnieva sa preto, že žaloba aj podané odvolanie sú len zbytočne vyvolaným predlžovaním konania, ktoré nemá žiadne opodstatnenie.

6. Žalovaný v rade 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta a k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ uviedol, že zotrváva na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach, poukázal ďalej na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnym záverom a vec aj správne posúdil po právnej stránke pri posudzovaní nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 3/ uviedla, že pri prevode vlastníckeho práva v rámci výkonu reálnej dražby nebol ohodnotený reálny a skutočný stav nehnuteľnosti. Z jej strany došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, čo nechcú žalovaní priznať.

8. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ považoval vyjadrenia žalobkyne v zmysle § 366 za novoty v odvolacom konaní, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň tvrdenia žalobkyne považoval za zmätočné a skutkovo aj právne bezvýznamné. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalovaný v rade 1/ k replike žalobkyne uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach a stanoviskách, stotožňuje sa so všetkými vyjadreniami a stanoviskami, ktoré uviedol intervenient a poukazuje na doterajšie predložené dôkazy. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné a úplné dokazovanie a dospel k správnym záverom a vec správne posúdil aj po právnej stránke.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP, ktorý v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

11. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva z 15.05.2014 z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016, je správny.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva zo dňa 15.05.2014 - právneho úkonu, v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka (absolútnej neplatnosti právneho úkonu) na tom skutkovom tvrdení, že v rámci výkonu

záložného práva, ktorého výsledkom bolo uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva, bola zmluva uzatváraná v rozpore s dobrými mravmi, keď: a) kúpna cena za predmet prevodu bola neprimerane nízka a b) ku dňu podpisu zmluvy o prevode vlastníctva (15.05.2014) bol predmet prevodu uvedenými stavebnými úpravami a rekonštrukciami zhodnotený o sumu 1.739.000 Eur.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bode 13 a 16 o podmienkach prípustnosti určovacej žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, keď žaloba s daným určovacím návrhom má byť účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, čím sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva v právnych vzťahoch strán sporu. Podmienky prípustnosti určovacej žaloby správne súd prvej inštancie skúmal vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, z ktorého obsahu vyplývajú povinnosti záložného veriteľa postupovať pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosť, najmä pri stanovení ceny predmetu predaja zálohu. Z výkladu citovaného ustanovenia je ďalej zrejmé, že úkony smerujúce k predaju zálohu nesmú odporovať podmienkam uvedeným v tomto zákonnom ustanovení, pričom právnym následkom zavineného postupu porušenia povinností, vyplývajúcich pri právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže byť len vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správne následne súd prvej inštancie vyvodil, že ak žalobkyňa na takéto porušenie povinnosti pri výkone záložného práva poukazovala v podanej žalobe, procesným nástrojom ochrany porušeného práva nemohlo byť však podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ale len postup, ktorý vyplýva z ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia rozsudku, zodpovedá súčasnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenej v rozsudku z 30.09.2013 sp.zn. 7 Cdo 222/2012.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd prvej inštancie vychádzajúc z okolností prejednávanej veci, keďže žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia spornosti práva v právnom vzťahu so stranami sporu na základe podmienok uvedených v § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka (skutkové tvrdenia sa zhodujú s hypotézou uvedenej právnej normy), pričom za prostriedok právnej ochrany si zvolila podanie určovacej žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý spornosť práva medzi stranami sporu neodstraňuje a pokiaľ z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 .

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešným žalovaným v rade 1/, 3/ a intervenientovi na strane žalovaného v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 79

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430