Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-105-2021.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/105/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: M. P., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 961,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 961,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 961,09 eur od 02.02.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.12.2021 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 961,09 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155 (ďalej len ako „právny predchodca žalobcu“) poskytol žalovanej na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01.03.2018, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou dojednaným mesačných splátok. Žalovaná však svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok, pričom žalovaná aj napriek písomnej výzve svoj dlh nezaplatila. Právny predchodca žalobcu v súlade s zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami
- Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa vyhlásil ku dňu 17.01.2019 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie bolo doručené žalovanej dňa 25.01.2019 v súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami - Doručovanie a vyhlásenie klienta. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7 dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, dostala sa tak od 02.02.2019 do omeškania. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., teda žalobcom dňa 04.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 04.12.2020 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná upovedomená písomným oznámením postupcu. Žalobca si v konaní uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 961,09 eur s príslušenstvom. 2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 39Up/949/2021 zo dňa 21.09.2021. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná.
3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že dňa 20.08.2018 Sociálna poisťovňa vydala exekučný príkaz na výkon exekučného konania VÚB, a.s.. Poukazovala na ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). Uviedla, že dňom vydania exekučného príkazu, dňa 31.08.2018 využila zákonnú možnosť intervencie do exekučného výkonu. So žiadosťou určenou bankovému subjektu VÚB, a.s. v managemente riadenia exekučného výkonu, o plnenie povinností v intenciách možnosti Exekučného poriadku, a to plnenia splatnosti úveru debetnou transakciou VÚB, a.s., a to každý 23. deň mesiaca, tak ako bola podpísaná mesačná splátková anuita úveru. Bankový subjekt VÚB, a.s. si v rámci managementu exekučného výkonu mesačne akumuloval finančné prostriedky mesačnej anuitnej výšky splatnosti úveru, a tu poukázala na bankové výpisy z obdobia 21.08.2018 - 21.01.2019. Ďalej uviedla, že po výkone exekúcie bola osobne v pobočke VÚB, a.s. dňa 18.03.2019 s písomnou žiadosťou o pokračovanie a aktualizovanie managementu splácania úveru automatickou debetnou transakciou bankovým subjektom, tak ako do 21.08.2018. Bankový subjekt mal vždy dostatočné množstvo finančných prostriedkov aj naakumulované finančné prostriedky počas exekučného výkonu v období od 21.08.2018 do 21.01.2019 na uskutočňovanie splácania úveru. V období exekučného výkonu banka svojvoľne bez vedomia žalovanej prerušila mesačné splácanie anuity mesačnej splátky úveru, čo žalovaná osobne urgovala na pobočke v Martine. Aj v súčasnosti je vždy k 23. dňu v mesiaci bežného roka na účte žalovanej dostatočné množstvo finančných prostriedkov na splácanie anuity mesačnej splátky úveru. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.03.2022, ktorého sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti. Žalovaná bola predvolaná z adresy trvalého bydliska, na pojednávanie sa nedostavila bez uvedenia dôvodu. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 01.03.2018, pokusom o zmier zo dňa 04.12.2018, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s doručenkou zo dňa 08.01.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2020, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu žalovanej od 8/2018 - 1/2019, listom VÚB ku 31.08.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 01.03.2018 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 17,04 eur mesačne, so splatnosťou k 23. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 15,50 % ročne bez zľavy z Voliteľnej služby a so zľavou 13,50 %, s poplatkom za poskytnutie úveru 20,- eur, s čerpaním úveru jednorazovo dňa 01.03.2018, pričom prvá splátka bola zročná 23.03.2018 a posledná 23.02.2026. Výška RPMN bez zľavy z Voliteľnej služby bola 17,25 % a so zľavou 14,97 %, priemerná RPMN 13,93 %, výška odplaty bez zľavy z Voliteľnej služby 15,50 % a so zľavou 17,50 %; celkové náklady dlžníka bez zľavy z Voliteľnej služby vo výške 764,32 eur a so zľavou 655,84 eur, teda celková čiastka bola bez zľavy z Voliteľnej služby vo výške 1.764,32 eur a so zľavou 1.655,84 eur. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaná si povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neplnila riadne a včas, nakoľko uhradila len splátky za mesiac marec 2018 až august 2018. Z výpisov účtov predložených žalovanou je zrejmé, že žalovaná nemala už v mesiaci august ako ani september 2018 dostatok finančných prostriedkov na účte vo výške mesačnej splátky. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.12.2019 vyzval žalovanú na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere. Doručenie uvedenej výzvy preukázal žalobca predložením podacieho hárku. Právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 18.01.2019 predčasnú splatnosť úveru, v zmysle listu zo dňa 18.01.2019, ktorý týmto dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 1.028,07 eur z toho istina 961,09 eur, ktorá sa úročí počnúc zajtrajším dňom úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle Zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, úroky 57,48 eur a poplatky 9,50 eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom táto zásielka bola doručená žalovanej dňa 25.01.2019. V zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2020, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky povinnosti postupníkovi, nakoľko došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky.
5. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
7. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa bodu 5 písm. b) Zmluvy o úvere, v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o úvere považovaná za tzv. absolútny obchod, avšak je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa a žalobca v pozícii dodávateľa/veriteľa. V zmysle uvedeného mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovanou použiť primárne špeciálny predpis, a to zákon č. 129/2010 Z. z.. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch.
13. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom/veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom došlo dňa 01.03.2018 k platnému uzavretiu Zmluvy o úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur. Súd preskúmal predmetnú Zmluva o úvere a mal za to, že táto obsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z.. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo 6 splátok a so splátkou splatnou dňa 23.09.2018 sa dostala do omeškania. Žalobca tak v súlade s uzavretou zmluvou žalovanú výzvou zo dňa 04.12.2018 vyzval na úhradu nedoplatku na splátkach v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie, pričom žalobca zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, v prípade neuhradenia dlžných splátok. Doručenie tejto výzvy žalobca preukázal podacím hárkom. Žalovaná nedoplatok na splátkach v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie neuhradila, žalobca tak následne, v súlade s bodom 5 písm. b) predmetnej Zmluvy, pristúpil dňa 18.01.2019 k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 18.01.2019, predmetný list bol žalovanej doručený dňa 25.01.2019. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala sumu vo výške 1.028,07 eur z toho neuhradená istina vo výške 961,09 eur. Žalovaná v podanom odpore poukazovala na ustanovenia Exekučného poriadku v súvislosti s exekučným výkonom. V danom smere súd uvádza, že žalovanou uvádzaná exekúcia nebola predmetom tohto konania, súd sa preto nezaoberal ustanoveniami Exekučného poriadku, na ktoré poukazovala žalovaná, ako ani postupom banky, ktorá konala v rámci exekúcie, vedenej voči žalovanej. Súd uvádza, že žalovaná bola zo strany právneho predchodcu riadne upovedomená o skutočnosti, že splátky neplní riadne a včas, ako aj o následnom zosplatnení úveru v zmysle listu zo dňa 18.01.2019, preto mal súd za to, že v danom smere neobstojí tvrdenie žalovanej, že o nesplácaní mesačných splátok zo strany banky nemala vedomosť. Z predložených výpisov z účtu žalovanej súd mal preukázané, že žalovaná v období splátky za mesiac september 2018 nemala na účte dostatočné množstvo finančných prostriedkov vo výške mesačnej splátky, tak ako tomu bolo aj v mesiaci august 2018, pričom v zmysle zmluvných podmienok bola žalovaná povinná zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov v minimálnej výške anuitnej splátky v deň splatnosti anuitnej splátky, čo však žalovaná nesplnila, a preto sa so splátkou splatnou dňa 23.09.2018 dostala do omeškania. Z podkladov predložených v priebehu konania žalobcom ako aj žalovanou mal súd preukázané, že žalovaná svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé splátky riadne a včas v súlade s uzavretou zmluvou nesplnila. Ku dňu podania žaloby predstavovala dlžná suma, istinu vo výške 961,09 eur. Súd má za to, že žalovaná v rámci popretí skutkových okolností neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo skutočného stavu veci. Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 961,09 eur v plnom rozsahu za dôvodný.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd spolu s nárokom na zaplatenie zostatku poskytnutej pôžičky priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z nej, a to odo dňa 02.02.2019, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že k tomuto dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,00 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného ustanovenia predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.