Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1PP-65-2018.pdf
PDF · 77.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1PP/65/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci odsúdeného W. Z., I.. XX.XX.XXXX O. N., trvale bytom M. XXX/X, B., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, rozhodujúc 30. mája 2018 na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad Váhom o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
rozhodol:
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por., § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. návrh odsúdeného W. Z., I.. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 16.04.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného W. Z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa chce riadne zamestnať a viesť riadny život, pričom zasiela potvrdenie o prijatí do zamestnania a potvrdenie o tom, že pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval, resp. vykonával aktivačné práce pre mesto B..
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 01.04.2018.
Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že je odsúdený rozvedený, nedokončil II. stupeň základnej školy. Pôvodným povolaním pomocný zamestnanec, pred výkonom trestu nezamestnaný. Do výkonu trestu nastúpil zo slobody sám do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. Tam bolo jeho správanie bezproblémové, povinnosti si plnil na požadovanej úrovni. Dňa 26.04.2016 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ústav“). Po absolvovaní pobytu na nástupnom oddiele bol vzhľadom na odporúčanie psychologického vyšetrenia umiestnený do oddielu odsúdených s diferenciačnou skupinou „C“. Na základe bezproblémovej adaptácie a zodpovedného prístupu k výkonu trestu mu pri stanovení programu zaobchádzania bola zmenená diferenciačná skupina z „C“ na „B“. Časový rozvrh dňa a ústavný poriadok dodržiava. Svoje osobné veci si udržiava v náležitom poriadku, hygienické návyky má osvojené. Vystupovanie voči personálu má slušné, príkazy a nariadenia plní . V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Voľný čas využíva zmysluplne, predovšetkým športovaním, čítaním kníh a časopisov, hraním spoločenských hier a pozeraním televízie. V rámci kultúmo-osvetovej činnosti sa zúčastňuje kultúrnych podujatí organizovaných v ústave. Pôvodne pracoval na pracovisku s dohľadom v ústave, kde dosahoval pozitívne pracovné výsledky. V súčasnosti pracuje na pracovisku s dohľadom mimo ústavu, kde vykonáva pomocné práce. Personálom zboru je hodnotený ako pracovník s pozitívnym prístupom k plneniu pracovných povinností. V rámci činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapája do čistiacich a upratovacích prác v ústave.
Kontakt udržiava prostredníctvom sporadickej korešpondencie najmä so sestrou. Z hľadiska resocializácíe sa javí kontakt s ňou ako menej významný. Disciplinárne odmenený bol dvakrát za pozitívne výsledky dosahované v pracovnej oblasti. Disciplinárn potrestaný doposiaľ nebol. Program zaobchádzania je u odsúdeného zameraný najmä na vedenie k zodpovednosti za svoje správanie a konanie, rozvoju morálneho a právneho vedomia, efektívnemu využívaniu voľného času, plneniu pracovných povinností a udržiavaniu kontaktov s primárnou rodinou. Stanovený program zaobchádzania odsúdený plní v častiach aktivity vo voľnom čase a zaraďovanie do práce. Časť edukácia a vzťahy s vonkajším prostredím plní čiastočne, nakoľko síce prezentuje kritický postoj k trestnej činnosti, no jeho úroveň právneho a morálneho vedomia je nízka vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti a jeho kontakty s primárnou rodinou nie sú počas výkonu trestu dostatočné. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá. Rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä dlhodobá neschopnosť zabezpečiť si trvalý pracovný pomer, opakované páchanie trestnej činnosti a finančné problémy. Záverom bolo konštatované, že menovaný síce čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, toto však nebolo odporučené.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ celkom šestnásťkrát trestne stíhaný, a to za rôznorodú trestnú činnosť. V prvých dvoch prípadoch (OS Lučenec sp. zn. 4T/22/1981 a sp. zn. 4T/76/84) a odsúdeniach Okresným súdom Lučenec sp. zn. 3T/71/2007 a Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 2T/92/2010 sa na odsúdeného hľadí, akoby nebol odsúdený, ďalšie rozhodnutia zahladené nemá. Viackrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody (napr. Okresný súd Lučenec sp. zn. 3T/73/1990, sp. zn. 1T/47/92, sp. zn. 2T/74/1993, sp. zn. 2T/107/2001).
Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnym zmenám.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na svojej žiadosti a navrhuje jej vyhovieť.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, pričom uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenia, ako aj s prihliadnutím na závery ústavu má za to, že odsúdený nespĺňa materiálne podmienky podmienečného prepustenia.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. por.: „O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.“
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.: „Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.“
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. „Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“
Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nie je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tj. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú pomernú časť z výmery postupne uložených trestov odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade sa už táto podmienka nejavila ako splnená. Súd pritom dáva do pozornosti najmä hodnotenie ÚVTOS a ÚVV Dubnica nad Váhom, kde okrem iného bolo konštatované, že odsúdený síce prezentuje kritický postoj k trestnej činnosti, no jeho úroveň právneho a morálneho vedomia je nízka vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti. Rovnako kontakty odsúdeného s jeho primárnou rodinou nie sú počas výkonu trestu dostatočné.
Splnená tiež dôsledne nebola tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, tj. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného je podľa názoru súdu s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti riziko recidívy veľké.
Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že odsúdený bol celkom 16- krát súdne trestaný, pričom už v minulosti mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody (ako súd konštatoval vyššie), ktoré neviedli k jeho náprave.
Možno teda konštatovať, že odsúdenému bola viacnásobne daná možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, avšak odsúdený túto možnosť nevyužil, nakoľko sa aj naďalej dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, pričom od jej páchania odsúdeného neodradili ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd sa preto vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s hodnotením ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd ďalej dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež prihliadajúc na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola dôsledne splnená podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody a tiež u neho nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Preto súd návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.