Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom XXX XX G. XX, o zaplatenie 495,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/68/2017-63 zo dňa 13. októbra 2017 takto

rozhodol:

I. Odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 409,95 eur od 25.05.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) o d m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a vo výroku o trovách konania (III. výrok) p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. októbra 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 409,95 eur od 25.05.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (III. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 18.04.2017 bolo zaplatenie istiny 495,40 eur, kapitalizovaného úroku z istiny do 01.04.2017 vo výške 563,16 eur, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne zo sumy 495,40 eur od 02.04.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 495,40 eur od 02.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 13.07.2017 žalobca uviedol, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 09.08.2013 sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 500,- eur počnúc dňom 10.09.2013 v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Zo žalovanou vrátenej sumy 90,05 eur bola suma 39,28 eur započítaná na poplatky, suma 46,17 eur na vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 4,60 eur na istinu. Žalovaná istina bola vypočítaná ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 500,- eur a započítanými úhradami na istinu vo výške 4,60 eur (495,40 eur). Sumu žalovaných kapitalizovaných úrokov žalobca vypočítal podľa vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x úroková sadzba /100/ 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale. Ku 01.04.2017 predstavujú kapitalizované zmluvné úroky čiastku 532,70 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania čiastku

76,63 eur, spolu 609,33 eur. Po započítaní úhrad žalovanej 46,17 eur neuhradené úroky uplatnené žalobou predstavujú sumu 563,13 eur.

1.2. Okresný súd uznesením č. k. 4Csp/68/2017-48 zo dňa 15.08.2017, právoplatným dňa 28.08.2017 pripustil, po zistení, že sú splnené zákonom vyžadované predpoklady, zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky pôvodným žalobcom Poštová banka, a. s., Bratislava.

1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 09.08.2013 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1372907064 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., Bratislava poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške po 15,- eur pri celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 560,63 eur. Ročná úroková sadzba bola zjednaná na 29,50 %, ročná percentuálna miera nákladov 33,83 % a jej priemerná hodnota 26,38 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 10.09.2013 a termín konečnej splatnosti 10.08.2019. Právny predchodca žalobca výzvou zo dňa 09.05.2014 vyzval žalovanú k predčasnému splateniu celkovej istiny, dlžných úrokov a poplatkov vo výške 620,04 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upomienky, keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 14.05.2014. Úver bol právnym predchodcom žalobcu vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 09.05.2014, čomu predchádzalo upomínanie žalovanej na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti. Ku dňu 31.03.2017 žalovaná žalobcovi uhradila celkom sumu 90,05 eur.

1.4. Súd prvej inštancie právny vzťah strán sporu posudzoval podľa § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 Obchodného zákonníka účinného do 30.11.2013 ako zmluvu o úvere, a zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.03.2015 (ďalej len „ZoSÚ“) ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej právnym predchodcom žalobcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ku ktorej spotrebiteľ môže pristúpiť, alebo nie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ, pretože pri výške mesačnej splátky 15,- eur a počte dohodnutých mesačných splátok 72, bez povinnosti uhradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavovali náklady spotrebiteľa na úver čiastku 583,- eur (15 x 72-500). Zistil absenciu údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Spotrebiteľský úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/, d/ ZoSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie finančných prostriedkov žalovanej reálne poskytnutých, čo predstavuje 409,95 eur z poskytnutého úveru vo výške 500,- eur pri žalovanou zaplatených úhradách 90,05 eur.

1.5. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu okresný súd priznal v uplatnenej výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 25.05.2014 do zaplatenia. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.05.2014 (správne má byť uvedené k 09.05.2014, pozn. odvolacieho súdu), výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanej doručená dňa 14.05.2014, uplynutím 10 dňovej lehoty v nej určenej došlo k omeškaniu s plnením dlhu dňom nasledujúcim, t. j. od 25.05.2014.

1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v časti 409,95 eur, čo je 38,73 % a neúspech v časti 648,61 eur i v časti zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, čo je 61,27 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 61,27 % - 38,73 %, čo predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 22,54 %, preto jej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,54 %. Nakoľko si žalovaná žiadne trovy konania neuplatnila a žiadne trovy konania jej nevyplývajú zo súdneho spisu, súd prvej inštancie jej žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

2. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ Civilného sporového poriadku (v ďalšom aj „C. s. p.“). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

2.1. Poukázal na potrebu kvalifikácie tzv. priemerného spotrebiteľa pri hodnotení zmluvy z hľadiska jeho zodpovednosti. Podľa európskeho práva by sa malo na priemerného spotrebiteľa nazerať ako na schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Od spotrebiteľa sa vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar kupuje. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.01.2006 sp. zn. C-361/04 vo veci Claude Ruiz -„Picasso“.

2.2. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je podľa odvolateľa písomne vyjadrená v bode 3.1. zmluvy o úvere rovnakým písmom ako jej ostatný text. Údaj o celkovej výške, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedený aj bode 5.1. Obchodných podmienok, podľa ktorého celkové náklady klienta spojené s poskytnutím úveru zahŕňajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akékoľvek druhu spojených s poskytnutím úveru a ktoré sú veriteľovi známe, okrem prípadných notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, napr. poistenie, ak klient musí uzavrieť aj zmluvu o poskytovaní takejto služby, aby získal úver za daných podmienok. Súčet celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere a celkových nákladov tvorí celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s obsahom celkových nákladov a neprepočítal výšku zmluvného úroku obsiahnutého v celkových nákladoch, čím nedostatočne zisťoval skutkový stav. Žalovaná spotrebiteľka poznala údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedela koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasila.

2.3. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku neuviedol spôsob výpočtu ani výšku, akú podľa neho RPMN má mať, keď iba konštatoval jej uvedenie v zmluve o úvere v nižšej výške v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a obmedzuje právo žalobcu brániť sa odvolaním. Konanie má teda inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V zmysle rozhodnutia R 111/1998 je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil.

2.4. Namietol nesúlad požiadavky, aby úverová zmluva obsahovala rozloženie jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a poplatky s požiadavkami smernice č. 2008/48/ES. V zmysle § 9 ods. 3 ZoSÚ sa aplikuje § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj amortizácia istiny, kedy sa v zmysle § 9 ods. 5 ZoSÚ poskytuje amortizačná tabuľka. V prejednávanom spore amortizácia istiny úveru nebola dohodnutá. Postačujúce je, keď zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku istiny, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, vyčíslenie poplatku, určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má celková čiastka splatiť, čo potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.09.2012 sp. zn. 17Co/151/2012 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Odvolateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo vec C-42/15 a zaoberal sa transpozíciou smerníc Európskej únie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila (§ 373 ods. 3 C. s. p.).

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie proti rozsudku podala včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.) strana sporu preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné, preto ho odmietol (§ 386 písm. b/ C. s. p.) a odvolanie voči II. a III. výroku nie je dôvodné, preto rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

5. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa § 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Okresný súd žalobcovi čiastočne vyhovel, keď v I. výroku odvolaním napadnutého rozsudku žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 409,95 eur od 25.05.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti

konania žalobca nie je stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, preto odvolací súd jeho odvolanie proti I. výroku odmietol.

8. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti II. a III. výroku odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 09.08.2013 (dátum vzniku zmluvného vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 09.08.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že je správny skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere dostupná pôžička č. 1372907064 uzatvorená dňa 09.08.2013 medzi Poštovou bankou, a. s. Bratislava ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Samotný odvolateľ v odvolaní uviedol, že celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tvorí súčet celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere a celkových nákladov. Okresný súd zo zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 1372907064 zo dňa 09.08.2013 zistil výšku úveru 500,- eur. Pri dohodnutom spôsobe jeho splácania v 72 mesačných splátkach po 15,- eur mesačne by potom mala spotrebiteľka vrátiť 1.080,- eur, z ktorých by na celkovú výšku nákladov malo pripadnúť 580,- eur (1.080 - 500). V zmluve o úvere (dohodnutom bez poistenia) je ale celková výška nákladov uvedená sumou 560,63 eur, takže celková výška úveru by bola 1.060,63 eur, čo však nezodpovedá súčinu dohodnutého počtu a výšky splátok. Priemerný spotrebiteľ ani jednoduchým matematickým výpočtom (bez potreby pomerne zložitého prepočtu ročnej úrokovej sadzby alebo RPMN) potom nedokáže určiť, ktorý z uvedených dvoch rozdielnych výsledkov je správny a koľko má celkovo veriteľovi zaplatiť. Okresný súd preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ aplikoval zákonnú fikciu o tom, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľom tvrdené nesprávne skutkové zistenia ani nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej inštancie v konaní postupoval zákonom predpísaným spôsobom a použil správne právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený skutkový stav. To platí aj pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré odvolateľ tiež formálne napadol odvolaním, no bez vymedzenia odvolacích dôvodov. Ide o výrok, ktorý je závislý (§ 379 písm. a/ C. s. p.) od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku, preto ho odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo správnych skutkových zistení (úspech žalovanej v konaní v rozsahu 22,54 % ) a aplikoval správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 2 C. s. p.) s prihliadnutím na to, že žalovanej v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná (odmietnutie odvolania treba pričítať žalobcovi), avšak z obsahu spisu je zrejmé, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd ich náhradu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).