Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-68-2018.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/68/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D., t.č. Q. domov I., N. XXX, dieťa rodičov: matka W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., M. I. XXX/XXX a otec U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. 5, zastúpený opatrovníčkou: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. 5, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o zmenu zariadenia a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7P/341/2009 zo dňa 10.03.2010, právoplatný dňa 07.04.2010 v časti určenia zariadenia na výkon rozhodnutia súdu tak, že ústavná starostlivosť nad mal. Q. M., nar. XX.XX.XXXX sa bude vykonávať v Reedukačnom centre A., C.. I.. C. XXX, XXX XX A. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd z a v ä z u j e rodičov platením na výživu mal. dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré budú povinní platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra A. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch (ďalej len "Úrad") podal dňa 10.4.2018 na tunajšom súde návrh na zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, ktorým sa domáhal, aby súd rozhodol o zmene zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, ktorú tunajší súd nariadil nad mal. Q. M. tak, že bude premiestnený z Detského domova I. do Reedukačného centra A. a to z dôvodu, že s maloletým sú pretrvávajúce výchovné problémy, v dôsledku ktorých je od 5.9.2016 na prevýchovnom pobyte v RC A. na základe dohody medzi zariadeniami. Detský domov I. ich 21.3.2018 požiadal o podanie predmetného návrhu a Reedukačné centrum A. s premiestnením maloletého súhlasí.
2. Súd vo veci začal dňa 18.4.2018 konanie, na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil otec napriek tomu, že bol riadne predvolaný, vykonal dokazovanie výsluchom mal. Q., jeho matky, riaditeľky Detského domova I., oboznámením sa s pripojenými dokladmi, správami, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/341/2009 a zistil tento skutkový stav:
Maloletý Q. je narodený z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18C/11/2007 zo dňa 15.8.2007. Deti pochádzajúce z manželstva boli pre čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/341/2009 zo dňa 10.3.2010 bola nad mal. Q. nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v
DD I.. Kvôli výchovným problémom bol maloletý na základe dohody zariadení umiestnený dňa 5.9.2016 do Reedukačného centra vo A., pretože dlhodobo nerešpektoval pravidlá a normy slušného správania, autority, bol verbálne aj brachiálne agresívny. V tomto zariadení sa nachádza doposiaľ s tým, že uvedené zariadenie odporúča v reedukácii pokračovať.
3. Maloletý Q., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, s jeho premiestnením do uvedeného zariadenia súhlasil, takisto aj jeho matka a riaditeľka Detského domova I..
4. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, keďže je na prospech maloletého.
5. Podľa § 54 zákona o rodine, (1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
(2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
(3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 zákona o rodine, (1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
(2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
(3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmena zariadenia je na prospech maloletého Q., pretože vzhľadom na jeho problematické správanie, nedodržiavanie pravidiel a pod., bežné zariadenie, akým je aj detský domov, v ktorom je na základe rozhodnutia súdu umiestnený, nemá potrebné kapacity na jeho zvládnutie a aj s poukazom na odporúčanie odborných pracovníkov reedukačného zariadenia je nevyhnutné jeho umiestnenie v zariadení s pevným režimom. Súd preto návrhu vyhovel a rozhodol o premiestnení maloletého tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zároveň obidvoch rodičov zaviazal platením minimálneho výživného na účet Reedukačného centra vo A. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Obidvaja rodičia sú nezamestnaní, matka poberá dávky v hmotnej núdzi, otec je na invalidnom dôchodku a preto vyššie výživné než minimálne nie sú v súčasnosti schopní platiť.
7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.