Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-332-2017.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/332/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu : K. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 279/4, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/139/2016 zo 16.5.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 31 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca, po úprave žalobného petitu podaním z 23.3.2017 domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.6.2015 je neplatná, alternatívne určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 22.6.2015 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj zaplatenia 31 € titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia 200 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a/,b/,d/,g/,h/,i/, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4/, § 53 ods. 1,2,3,6, § 54 ods. 1,2 OZ, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., § 39, § 39a a § 3 ods. 1 OZ, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 22.6.2015 je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alternatívne určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vychádzajúc z § 137 písm. c/ CSP skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na takejto požadovanej určovacej žalobe. Prihliadajúc na skutočnosť, že otázka skutočnej výšky záväzku žalobcu voči žalovanému (ktorou žalobca preukazoval existenciu naliehavého právneho záujmu) je vyriešená, keďže sa domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy, ktorú uhradil žalovanému nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, mal za to, že neexistuje právny dôvod na vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. vyslovení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Takéto určenie v danom prípade by postavenie žalobcu nezmenilo, keďže podal žalobu aj o vydanie bezdôvodného obohatenia a v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd musí ako predbežnou otázkou zaoberať otázkou
(ne)platnosti zmluvy o úvere, resp. o vyslovení, či úver je bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.
4. Vychádzal zo záveru, že v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 22.6.2015, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 200 €, žalobca sa zaviazal zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje 196, teda celkove 396 €, pričom výška odplaty bola zmluvne určená sumou 56 € a úrok vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru. Celkovú sumu sa žalobca zaviazal zaplatiť v lehote do jedného roka, t.j. do 22.6.2016, pričom v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28 %. Je teda zrejmé, že pri výpočte tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaný vychádzal len z odplaty dojednanej v zmluve, t.j. vo výške 56 , úroky do jej výpočtu nezahrnul. Uvedený postup žalovaného nepovažoval za správny, pretože ročná percentuálna miera nákladov musí obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí uhradiť, t.j. výšku jednorazových poplatkov, výšku pravidelných poplatkov, napr. poplatkov za poistenie úveru, ako aj úrokovú sadzbu. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru, patrí aj dojednaná úroková sadzba. Pokiaľ teda žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú sadzbu, je potrebné podľa záveru súdu takto určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov považovať za nesprávnu. Keďže je nepochybné, že ak by do výpočtu bol zahrnutý aj dojednaný úrok uvedený v zmluve, ročná percentuálna miera nákladov by bola oveľa vyššia, preto konštatoval, že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a už len z toho dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.
5. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ a § 11 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže celkové náklady žalobcu za poskytnutý úver vo výške 200 € predstavujú podľa tejto úverovej zmluvy sumu 196 €, jedná sa v podstate o odplatu za úver, ktorú súd považoval za odplatu v rozpore s dobrými mravmi, dohoda o odplate je tak absolútne neplatnou dohodou podľa § 39 OZ, pretože považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu dosahujúcu takmer 100 % poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukázal na výšku úrokovej sadzby úveru, ktorá podľa zmluvy činí 70 % ročne, pričom priemerné úroky pri úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy boli 6,79 % ročne, je teda zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok je mnohonásobne vyšší ako priemerný úrok, takýto žiadaný úrok z úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán úverovej zmluvy, úrok z úveru je vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 OZ. Z uvedených dôvodov aj dohoda o odplate za úver je neplatná a aj z tohto dôvodu poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navyše žalovaný nepreukázal, aby pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, t.j. nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z.. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov aj z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b/, f/ zák.č. 129/2010 Z.z., i keď je pravdou, že v zmluve dátum narodenia žalobcu priamo uvedený nie je, ale zmluva obsahuje jeho rodné číslo, z ktorého tento údaj je zrejmý, teda je možné bez ťažkostí a s istotou osobu žalobcu identifikovať a doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je uvedený priamo na druhej strane zmluvy uvedením konkrétneho dátumu, t.j. 22.6.2016. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v ten istý deň ako strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t.j. 22.6.2015 uzavreli aj dohodu o plnení v splátkach, ktorou došlo k zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tom, že žalobca za poskytnutý úver sa zaviazal zaplatiť žalovanému v 12 pravidelných mesačných splátkach po 33 € mesačne od 28.7.2015. Zmenou spôsobu splácania úveru došlo aj k zmene ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola uvedená v dohode o plnení splátkach vo výške 309,86 %, ktorá podľa záveru súdu je v rozpore s § 2 ods. 1 nar.vl. č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu uzavretia dohody v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná percentuálna miera nákladov v obdobných úveroch pritom za I. štvrťrok 2015 predstavovala 25,88 %, ide teda o hrubý nepomer medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú by mal žalobca vrátiť za poskytnutý úver žalovanému. Takýmto spôsobom navýšenú cenu úveru považoval za extrémnu a úžernú odplatu, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj podľa § 39a OZ. Uvedené spôsobuje neplatnosť nielen dohody o plnení v splátkach, ale aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení splátkach uzavrel,
že strany sporu sú povinné poskytnúť si vzájomné plnenia. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný poskytol žalobcovi úver 200 €, žalobca uhradil žalovanému za poskytnutý úver doposiaľ sumu 231 €. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie 31 €, ktoré je povinný žalobcovi vrátiť.
6. Z vychádzajúc z § 3 ods. 35 zák.č. 250/2007 Z.z. žalobcom uplatnené právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 € nepovažoval za dôvodné, aj keď úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, lebo aj žalobca ako spotrebiteľ by mal pri uzatváraní úverových zmlúv postupovať s odbornou starostlivosťou, resp. opatrnosťou, čo u žalobcu nie je možné konštatovať. Sám žalobca uviedol, že predmetná zmluva bola v poradí jeho treťou zmluvou, ktorú uzatvoril so žalovaným. Mal tak možnosť oboznámiť sa s podmienkami poskytovania úverov zo strany žalovaného. Mal vedomosť aj o výške odplát za žalovaným poskytované úvery, napriek tomu s ním uzavrel ďalšiu zmluvu a čerpal úver. K uzavretiu zmluvného vzťahu ho nikto nenútil, peniaze mu boli zo strany žalovaného poskytnuté. Z uvedených dôvodov žalobu o primerané finančné zadosťučinenie zamietol.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný iba čiastočne, preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/. f/, h/ CSP, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že z materiálne poňatého práva na súdnu ochranu rezultuje právo účastníka konania (jeho právo) a tomu zodpovedajúca povinnosť, aby sa súd jasným právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, má právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi, ktoré sú relevantné, že nemôže opomenúť žiadnu skutkovo alebo právne významnú otázku, pretože je to znak arbitrárnosti, poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukatujúc na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/171/2005 z 27.4.2006 konštatoval, že ak nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania a zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Prihliadajúc na obsah zmluvy o úvere, na históriu splátok, bol toho názoru, že si individuálne dohodli podmienky zmluvy o úvere, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy a dohody o plnení v splátkach, teda nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy sú zrejmé všetky termíny splátok, preto nemožno hovoriť o akejkoľvek na absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K priemernej hodnote ročnej RPMN uviedol, že táto je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov, je taktiež v dokumente štandardne európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený, že poskytol žalovanému (správne žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Súd mal podľa neho v odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec správne posúdil. K výške poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou uviedol, že považuje za potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe citujúc časť rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cno/95/2005 publikované v komentári ČR dôvodiac, že pokiaľ žalobca namietal výšku odplaty, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Podľa neho je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Ten podľa neho nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne, vyššie oproti bankám.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým i právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska právneho celú vec správne v súlade s platným právnymi predpismi. Argumentácia žalovaného v podanom odvolaní podľa neho neobstojí, je mätúca a výlučne účelovo koncipovaná, z jeho pohľadu odvolacie námietky sú nedôvodné. Poukázal na správne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplývajú z jeho rozhodnutia, v ktorom dostačujúco a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.
Opakovane poukázal na skutočnosť, že neobstojí argumentácia týkajúca sa uzatvorenej dohody o plnení v splátkach, nakoľko samotný spotrebiteľský záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným je obchádzaním platných právnych predpisov zo strany žalovaného a ním použitý postup je v rozpore s dobrými mravmi ako aj právnymi predpismi, preto správne súd prvej inštancie posúdil tak celý poskytnutý úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s dohodou o plnení v splátkach za absolútne neplatný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 8Co/40/2016 z 27.2.2017, časť ktorého citoval. Zároveň upriamoval pozornosť na skutočnosť, že v obdobných veciach už odvolacie súdy rozhodovali v neprospech žalovaného.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu, poukazoval na skutočnosť, že dňa 22.6.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dobou splatnosti do 22.6.2016, následne dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN, tzn. že RPMN vo výške 28% stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 309,86% dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Poukazujúc na ust. § 53 ods.6 OZ a § 1a ods.1 nar. vl. č. 87/1995 konštatoval, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Dohodnutú výšku odplaty nepovažoval za neprimeranú ani v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých žalovaný poskytol úver žalobcovi a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko. Napokon poukázal na možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, čo žalobca nevyužil. Preto navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. I keď žalovaný v odvolaní uvádzal, že napáda rozsudok v celom rozsahu, z obsahu odvolania je zrejmé, že namieta správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vzhľadom na to odvolací súd mal za to, že žalovaný odvolaním nenapáda výrok rozsudku, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, tento sa stal právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výrok súvisiaci, t.j. výrok o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaného nie je možné vyhovieť.
13. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9.45 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.b/, d/, f/, h/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinnou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď' vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
23. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, aby zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za neplatnú
z dôvodu, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, preto odvolacie námietky v tomto smere uvádzané žalovaným odvolací súd považoval za nenáležité.
27. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 31 € súd prvej inštancie považoval za dôvodnú keďže dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach, sú zmluvami neplatnými z dôvodu obchádzania zákona, samotnú zmluvu o úvere súd považoval takisto za neplatnú z dôvodu, že žalovaný do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov nezahrnul aj úrokovú sadzbu, pričom je nepochybné, ak by do výpočtu zahrnul aj dojednaný úrok v zmluve, ročná percentuálna miera nákladov by bola oveľa vyššia, teda ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a už z tohto dôvodu je potrebné úver poskytnutý žalobcovi považovať za bezúročný a bez poplatkov.
28. V prípade neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN chýba podstatná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods.2 písm.k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.6.2015, t.j. platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené záležitosti, preto úver je potrebné za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohode o plnení v splátkach za neplatné pre obchádzanie zákona, pretože uzavretím dohody o plnení v splátkach v ten istý deň ako bola uzavretá dohoda o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v oveľa nižšej výške ako v dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa, pričom takéto konanie žalovaného Národná banka Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku. Takýmto konaním žalovaný znevýhodnil postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských vzťahoch.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške účelne vynaložených trov v súvislosti s odvolacím konaním rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 CSP).
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).