Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-125-2017.pdf
PDF · 109.4 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/125/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Pavla Polku a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X, D. - V. R., zastúpený: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/03253/Kod z 25.07.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi trovy konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.09.2017, doručenou na súd dňa 27.09.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/03253/Kod z 25.07.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina č. 4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo dňa 16.03.2017. Mesto Žilina (ďalej len stavebný úrad) prvostupňovým rozhodnutím nariadil žalobcovi odstránenie stavby - rekreačného objektu na pozemku parc. č. 218 v katastrálnom území V. R. a určil podmienky pre odstránenie stavby. Žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2011 upravil drobnú stavbu umiestnenú pri Vodnom diele Žilina
- včelín, na chatku na rekreačné účely. Túto chatku si osadil na vlastnom pozemku parc. č. CKN 218 - záhrady o výmere 137 m2, ktorý pozemok ako záhrada slúžil ešte pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby. Územný plán Mesta Žilina, na ktorý správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukazoval, bol spracovaný v roku 2011, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na vyššie uvedený Územný plán Mesta Žilina, je potrebné poukázať na dve zásadné skutočnosti: drobnú stavbu žalobca osadil pred rokom 2011. Územný plán Mesta Žilina bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Stavba bola realizovaná v roku 2011, t. j. v čase, keď aktuálne platný územný plán mesta nebol schválený. Ak teda žalobca postavil predmetnú stavbu v čase, keď územný plán mesta neplatil, nemohol ani dodatočne preukázať súlad stavby s týmto územným plánom. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že stavebný úrad so žalobcom ako účastníkom konania o dodatočnom povolení stavby začal konať až dňa 18.11.2014, kedy vydal oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu a nariadil miestne zisťovanie, pričom účastníkovi konania uložil povinnosť predložiť všetky doklady týkajúce sa stavebnej činnosti resp. stavieb na uvedenom pozemku, doklady týkajúce sa pozemkov (bez bližšej špecifikácie). Výkon štátneho
stavebného dohľadu sa mal uskutočniť na prešetrenie stavebnej činnosti resp. stavby na pozemku v katastrálnom území V. R. (v lokalite pri Vodnom diele) u nájomníkov pozemkov. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v priebehu roku 2015 účastník konania okrem iných požadovaných dokladov zaslal do správneho konania vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov k dodatočnému stavebnému konaniu na stavbu rekreačná chatka V. R., pričom zo všetkých vyplýva, že súhlasia s vydaním dodatočného stavebného povolenia. Prvostupňový správny orgán však vyzval účastníka konania na preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákon, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a to predložením dokladu, ktorým preukazuje súlad stavby so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie - Územným plánom Mesta Žilina. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov bol dotknutý na svojich právach z dôvodu, že Územný plán Mesta Žilina, na ktorý správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukazuje bol spracovaný v roku 2011, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecným záväzným nariadením č. 4/2012. Pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie odvoláva na Územný plán Mesta Žilina je potrebné poukázať na dve zásadné skutočnosti: drobnú stavbu žalobcu osadil pred rokom 2011, Územný plán Mesta Žiliny bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Stavba bola realizovaná v roku 2011, t. j. v čase, keď aktuálne platný územný plán mesta nebol schválený. Ak teda žalobca postavil predmetnú stavbu v čase, keď územný plán mesta neplatil, nemal ani dodatočne preukázať súlad stavby s týmto územným plán. Ak teda Územný plán Mesta Žilina počíta s tým, že v rámci stavebnej činnosti je možná údržba existujúceho objektu, ktorý v prípade žalobcu v čase nadobudnutia účinnosti plán už existoval, je potom takéto odôvodnenie rozhodnutia nezákonné a rozhodnutie je potrebné zrušiť. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že stavebný úrad pochybil pri posudzovaní stavby žalobcu, keď túto posúdil ako stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu jedná sa o drobnú stavbu - unimobunku, ktorá bola položená na betónové vyrovnávacie prefabrikáty. Spevnenie svahu z južnej strany a vyrovnaná plocha, kde je aktuálne unimobunka uložená bola upravená už v minulosti, nakoľko tam bol včelín a pozemok slúžil ako záhrada. Táto unimobunka nie je a nikdy nebola pevne spojená so zemou žiadnym spôsobom uvedeným v ust. § 43 stavebného zákona. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že ďalšie pochybenie žalobca vidí v postupe s účastníkom konania. Žalovaný správny orgán v prvom stupni konal s R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/X, V. R.. V prvostupňovom rozhodnutí v závere odôvodnenia správny orgán uvádza, že z dôvodu zmeny vlastníka pozemku pod stavbou sa toto rozhodnutie doručuje aj novému vlastníkovi pozemku registra C parc. č. 218 v katastrálnom území V. R., ktorým vlastníkom je M. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, D.. Žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s ust. § 88a ods. 3 stavebného zákona a so zmenou vlastníckeho práva k pozemku sa nijako procesne nevysporiadal. Doručenie napadnutého rozhodnutia o odstránení stavby vlastníkovi pozemku nie je takým úkonom ani postupom správneho orgánu, aký upravuje § 88a ods. 3 stavebného zákona. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobca je vlastník rekreačnej chaty postavenej na súkromnom pozemku a má za to, že Mesto Žilina pred vypracovaním územného plánu musí vlastnícke práva súkromných osôb rešpektovať a to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (článok 20), Správnym poriadkom (§ 3) ako aj ďalšími právnymi predpismi. To je potrebné rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí v rámci stavebného konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 20.11.2017. Vo vyjadrení uviedol, že z fotodokumentácie vyhotovenej stavebným úradom v rámci vykonaného štátneho stavebného dohľadu a zo skutkového stavu veci vyplýva, že upravená unimobunka je uložená na 6 betónových pätkách štvorcového profilu o rozmeroch cca 400x400mm zapustených do zeme a doplnená o novú sedlovú strechu, ktorej konštrukcia je uložená na 2 pomúrniciach uložených a kotvených do konštrukcie unimobunky a na 1 uloženej a kotvenej do troch drevených stĺpov o rozmeroch cca 150x150mm osadených na novovytvorenej stene z betónových tvárnic hr. 200mm a s výškou cca 1400mm so základom, ku ktorej sú pripevnené pomocou oceľových L profilov a skrutiek. Stena nesúca strešnú konštrukciu plní súčasne aj funkciu oporného múru a strešná konštrukcia v predĺžení plní súčasne otvoreného prístrešku na posedenie ľudí. Záver, že predmetom konania bola jednoznačne stavba, potvrdzuje aj projektová dokumentácia, ktorú zriaďovateľ nepovolenej stavby stavebnému úradu na základe jeho výzvy dňa 04.02.2015 sám predložil
a s jej obsahom súhlasil, ktorú vypracovala autorizovaná architektka Ing. arch. Q. L., ktorá v spoločnej Sprievodnej správe a Súhrnnej technickej správe sama uviedla, že záhradný domček sa nachádza v blízkosti Vodného diela Žilina v miernom svahu na mieste pôvodnej záhrady zatopenej obce V. R. a že slúži na včelárske a oddychové účely. V Sprievodnej správe v bode 5. Členenie stavby na stavebné objekty označila unimobunku ako stavebný objekt SO 01 - záhradný domček a PD označila ako podklad pre dodatočné povolenie stavby. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že pre posúdenie súladu nepovolenej stavby so záväznými časťami územného plánu ÚPN - M Žilina, na ktoré v žalobe žalobca poukázal a ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom Žilina uznesením č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2012 nadobudol účinnosť až 10.04.2015 a je bez právneho významu z dôvodu, nakoľko pre posúdenie je rozhodujúci právny stav v čase vydania rozhodnutia a nie čas, kedy nepovolenú stavbu žalobca zriadil a kedy stavba fyzicky vznikla. Z ustálenej judikatúry NSSR účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou bolo vedome a úmyselne ignorovanie zákona zo strany zriaďovateľa nepovolenej stavby. Predpokladom úspešnosti zriaďovateľa nepovolenej stavby v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Takúto dôkaznú ťarchu žalobca v konaní nepreukázal. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný konal v prvom stupni s M. V., nar. XX.XX.XXXX, pričom v závere odôvodnenia uviedol, že z dôvodu zmeny vlastníka pozemku parcely č. 218 CKN pod stavbou rozhodnutie doručuje aj novému vlastníkovi M. V., nar. XX.XX.XXXX žalovaný nepostupoval v zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona. Podľa ust. § 88a ods. 3 stavebného zákona rieši postup stavebných úradov v prípadoch, keď zriaďovateľ nepovolenej stavby v konaní o ich dodatočnom povolení preukázal jej súlad s verejnými záujmami podľa ods. 1 tohto ustanovenia, avšak stavbu uskutočnil na cudzom pozemku alebo jej časť neoprávnene zasiahol do cudzieho pozemku a vlastník tohto pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. O takýto prípad v prejednávanej veci sa nejednalo, nakoľko žalobca ako pôvodný vlastník pozemku parc. č. 218 CKN, na ktorom stavba stojí, kúpnou zmluvou tento previedol na M. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia a ani v odvolacom konaní nesúhlas s prípadným dodatočným povolením nevzniesol. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Ďalší účastník konania M. V., nar. XX.XX.XXXX sa k žalobe nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
5. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
6. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.
8. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon), stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
9. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
10. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
11. Podľa § 88a ods. 3 predmetného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
12. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
13. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
14. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Mesto Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo dňa 16.03.2017 rozhodol o nepovolenej stavbe podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, tak že rekreačný objekt na pozemku register C parc. č. 218 v katastrálnom území V. R. podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil vlastníkovi stavbu odstrániť. Stavebný úrad v odôvodnení uviedol, že dňa 29.10.2013 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na predmetnej stavbe. Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu bolo vlastníkovi stavby oznámené listom č. 21745/2013-49660/2013-OS-BAB zo dňa 10.10.2013. Stavebný úrad posúdil objekt ako stavbu podľa § 43 stavebného zákona, nakoľko na osadenie stavby bola realizovaná úprava podkladu pod stavbou, ako je zrejmé z fotodokumentácie vyhotovenej pri štátnom stavebnom dohľade. Vlastník stavby pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepredložil stavebné povolenie na stavbu ani oznámenie stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby. Vlastník stavby nesplnil výzvu stavebného úradu, nepredložil v určenej lehote požadované doklady a dôkazy o tom, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, preto v súlade s ust. § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby.
15. Proti prvostupňovému rozhodnutia žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/03253/Kod z 25.07.2017, ktorý odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina č. 4722/2017-14008/2017-OSP-DRA zo dňa 16.03.2017. Žalobca v odôvodnení namietal, že na pozemku má osadenú len dočasnú stavbu „unimobunku“ ktorú položil na betónové vyrovnávacie prefabrikáty. Spevnenie svahu z južnej strany a vyrovnávaciu plochu, na ktorej má unimobuknu položenú, podľa jeho tvrdenia už bola v minulosti upravená, nakoľko tam bol včelín a pozemok slúžil ako záhrada, a teda, že tieto úpravy nevykonal a takto upravený pozemok len rešpektoval. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z dokumentácie, ktorú zriaďovateľ nepovolenej stavby stavebnému úradu na základe jeho výzvy zo dňa 04.02.2015 predložil a ktorú vypracovala autorizovaná architektka Ing. arch. Q. L., v spoločnej Sprievodnej správe a Súhrnnej technickej správe uviedla, že záhradný domček sa nachádza v blízkosti Vodného diela Žilina v miernom svahu na mieste pôvodnej záhrady zatopenej obce V. R., ďalej uviedla, že stavba má charakter dočasnej stavby, nakoľko je to prefabrikovaná unimobunka, ktorá je položená na pätkách, doplnená sedlovou strechou z časti tvoriacou prístrešok na posedenie. Zastavaná plocha stavby má výmeru 34,0 m2, stavba podľa spracovateľky slúži na včelárske a oddychové účely. V Sprievodnej správe v bode 5. Členenie
stavby na stavebné objekty označila unimobunku ako stavebný objekt SO 01 - záhradný domček a PD označila ako podklad pre dodatočné povolenie stavby. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že z fotodokumentácie vyhotovenej stavebným úradom v rámci štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že unimobunka je skutočne uložená na 6 betónových pätkách štvorcového profilu o rozmeroch cca 400x400mm zapustených do zeme a doplnená o novú sedlovú strechu, ktorej konštrukcia je uložená na 2 pomúrniciach uložených a kotvených do konštrukcie unimobunky a na 1 uloženej a kotvenej do troch drevených stĺpov o rozmeroch cca 150x150mm osadených na novovytvorenej stene z betónových tvárnic hr. 200mm a s výškou cca 1400mm so základom, ku ktorej sú pripevnené pomocou oceľových L profilov a skrutiek. Konštatoval s poukazom na § 4 stavebného zákona, že posudzovaná stavba, ktorá bola predmetom aj miestneho zisťovania je stavba rekreačného objektu na pozemku č. 218 CKN - záhrada o výmere 137 m2 a spĺňa definíciu § 43 zákona, keď sa jedná o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami, ktorej osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu. Poukázal, že v konaní podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý bol povinný preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočnenej v rozpore s vydaným stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami a že nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územno-plánovacej dokumentácii a územno-plánovacích podkladov, ani s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Charakter posudzovanej stavby nie je možné povoliť, ak je postavená na takom území alebo postavená takým spôsobom, ktorý územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia vylučuje.
16. Krajský súd sa stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dospel k rovnakému právnemu názoru, že z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase konania a rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu posudzovaný objekt je potrebné považovať za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona, keď v konaní s poukazom na obsah administratívneho spisu, najmä na fotodokumentáciu a jej ostatnú súčasť administratívneho spisu bolo preukázané, že posudzovaný objekt je objekt, ktorý tvorí stavebná konštrukcia, ktorá je postavená stavebnými prácami a ktoré osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu. Krajský súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že sa nejedná o stavbu v zmysle § 43 zákona platného a účinného v čase rozhodovania žalovaného. Stotožnil sa s posúdením charakteru objektu s názorom vyjadreným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
17. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že v konaniach podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. je dôkazné bremeno na účastníkovi konania. Bolo na žalobcovi, aby preukázal skutkovým vymedzením a dôkazmi, že posudzovaný objekt ako nepovolená stavba nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územno-plánovacej dokumentácii a územno-plánovacích podkladov a s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že posudzovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom tak, ako citoval a poukazoval na jednotlivé ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, keď podľa platného územného plánu viažucom sa k lokalite, v ktorej je postavená posudzovaná stavba, by takáto stavba zásadne nemala byť povolená a to vzhľadom na územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia, ktoré umiestnenie takýchto stavieb výslovne vylučuje.
18. Zákonodarca v právnej norme upravenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinností a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ust. § 88a ods. 1, 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územno-plánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iný osobitný záujem a podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať,
ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či v predmetom území je vyhlásené ochranné pásmo.
19. Krajský súd poukazuje na to, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo, keď konanie podľa § 88a stavebného zákona, a teda aj súlad nepovolenej stavby s územno- plánovacou dokumentáciou s Územným plánom Mesta Žilina je potrebné posudzovať s územno- plánovacou dokumentáciou, a teda aj Územný plán Mesta Žilina platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby. Preto skutočnosť, že územný plán, na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný bol schválený Mestským zastupiteľstvom Žilina uznesením č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2012, ktorý nadobudol účinnosť až 10.04.2015, až po postavení stavby, nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Okrem uvedeného súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase realizácie stavby s ním bolo alebo nebolo v súlade.
21. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že z dôvodu zmeny vlastníka pozemku parc. č. 218 CKN pod stavbou žalovaný nepostupoval v zmysle ust. § 88a ods. 3 stavebného zákona súd udáva nasledovné. Citované ustanovenie stavebného zákona stanovuje postup stavebných úradov v prípade, keď vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo a vlastník zastavaných pozemkov alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší. Žalovaný doručoval vlastníkovi pozemku rozhodnutie z dôvodu, že bol dotknutým účastníkom konania, a preto z uvedeného dôvodu aj súd v zmysle § 32 ods. 3 SSP konal s R. V., nar. XX.XX.XXXX a doručoval mu všetky písomností. Z uvedeného dôvodu súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
22. Žaloba v žalobe nepredložil také relevantné skutočností, ktoré by viedli k tomu, aby stavebný úrad mohol dodatočne povoliť predmetnú stavbu. Nepreukázal súlad nepovolenej stavby s cieľmi a zámermi prijatými v schválenom a platnom Územnom pláne Mesta Žilina.
23. Vzhľadom na uvedené skutočností súd považoval žalobné námietky za nedôvodné a pri aplikácii § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania rovnako nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.
25. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaní v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.