Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-83-2018.pdf
PDF · 128.26 KB
Case nature
Subarea
6Co/83/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. proti žalovanému 1/ Stavebnému bytovému družstvu Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 33, 2/ GAVILA s.r.o., IČO: 4551759, so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11 a 3/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. XXXX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. októbra 2017, č. k. 17C/52/2017- 17, takto
rozhodol:
I. Vzájomný návrh žalovaného 3/ o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o uloženie povinnosti žalobkyni uhrádzať mesačné zálohy vrátane vyplatených úhrad žalovaným 3/ odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, t.j. od príklepu a súčasne, aby žalobkyňa uhrádzala žalovanému 1/ prípadný nedoplatok, resp. prevzala preplatok ročného zúčtovania za užívanie bytu , na účet žalovaného 1/, a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby dňa skutočného vypratania a súčasného odovzdania bytu, o d m i e t a .
II. Uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a II. , p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. XXXX/X, povinnosť strpieť užívanie bytu č. X, . nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XX, vchod č.XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Trenčín, žalobkyňou a jej blízkymi osobami a zdržať sa rušenia užívania tohto bytu týmito osobami, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalobkyne vypratať tento byt. Výrokom II. návrh žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. súd poučil L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. R.. U. XXXX/X o jeho práve podať proti žalobkyni žalobu o vypratanie bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. registra "C" č. XXXX/XX, vchod č. XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Trenčín s tým, že v prípade jeho neúspechu v spore, mu môže byť uložená povinnosť nahradiť úspešnej protistrane trovy tohto sporu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil L. T. povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou a zásahov do užívacích práv žalobkyne k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, byt č. X,. nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na ulici R.. U.
XX, O., postavenom na parc. S. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej len "byt"). Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd vydražiteľovi až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal nehnuteľnosť zničiť, nakladať s ňou, scudziť ju na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo ju zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou , ďalej aby súd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uložil vydražiteľovi povinnosť znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a jej blízkymi osobami, ktoré byt užívali ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby ďalej aby súd vydražiteľovi uložil povinnosť neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, vody, plynu, prípadne znova nehnuteľnosť pripojiť, ak už vykonal úkon k jej odpojeniu ďalej aby súd vydražiteľovi zakázal rušenie užívania bytu, a uložiť mu povinnosť do 3 dní zaslať navrhovateľke písomné potvrdenie s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov bytu o súhlase s prihlásením žalobkyne na trvalý pobyt v predmetnom byte.
3. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila najmä tým, že na tunajšom súde sa domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 709/2017, NZ 28370/2017, NCRIs 28956/2017 vyhotovenou notárkou JUDr. Denisou Adamkovičovou. Dražba bola vykonaná dňa 17.08.2017 o 10:00 hod. a vydražil sa predmetný byt. Žalobkyňa sa domnieva, že išlo o nelegitímny výkon záložného práva, ktorý nerešpektoval zásadu primeranosti. K nehnuteľnosti má väzby trvalej povahy, nakoľko sa jedná o jej strechu nad hlavou, iné obydlie nemá, jedná sa teda o jej životnú istou. Poukázala na skutočnosť, že výkonom záložného práva zo strany navrhovateľa dražby - Stavebné bytové družstvo Trenčín, IČO: 00175111, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 33, bola hrubo porušená zásada primeranosti, čo v právnom štáte nemôže požívať ochranu. Vzhľadom k tomu, že došlo k úspešnému vydraženiu obydlia navrhovateľky, dražobník - spoločnosť GAVILA s.r.o., IČO: 4551759, so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11 a vydražiteľ sa začali domáhať vypratania bytu a to aj napriek tomu, že vydražiteľ nemá žiadny exekučný titul na vypratanie žalobkyne z jej obydlia, ktoré je ústavou chránené. Žalobkyňa ako dôkaz svojich tvrdení predložila kópiu výpisu z komunikácie s vydražiteľom, z ktorej vyplýva, že vydražiteľ ako vlastník nehnuteľností zrušil trvalý pobyt žalobkyne v byte, zároveň uviedol, že podal na žalobkyňu trestné oznámenie, z výťažku dražby dostane oveľa menej peňazí a že v byte sa za pár dní nebude svietiť a nepôjde plyn. Neodkladnosť úpravy dočasných pomerov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že ak by vydražiteľ získaný byt previedol na tretiu osobu, bolo by výrazným spôsobom oslabené právne postavenie žalobkyne , došlo by k nenapraviteľnej ujme na jej majetku prihliadnuc na to, že v uvedenom byte žalobkyňa doposiaľ býva a je to jej jediné obydlie. Vydražiteľ zároveň už aktívne ruší užívanie bytu žalobkyňou , a to tak, že ju opakovane kontaktuje na sociálnych sieťach, chodí jej zvoniť, vykrikuje jej meno pod oknom, vyhráža sa jej a jej deťom. Potrebu neodkladného opatrenia v časti pripojenia k odberu elektrickej energie, vody a plynu odôvodnila žalobkyňa tak, že vydražiteľ jej už odhlásil trvalý pobyt z bytu, z čoho plynie obava, že dôjde k odpojeniu elektrickej energie, vody a plynu.
4. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 , 2 písm. c/, d/ , § 326 ods. 1, 2 , § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 , § 336 ods. 1,2,3 CSP , § 29 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách , § 34 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
5. V danom prípade možno konštatovať, že žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej , pričom v čase doručenia návrhu na súd nebola na súde podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. A naviac, toto konanie nie je rozhodujúcim pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho celej časti (teda nie je konaním vo veci samej vo vzťahu k celému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná na súde v rovnaký deň ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. 13.10.2017, avšak neskôr. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/38/2017. Navrhovateľka sa ako žalobkyňa domáha proti rovnakým sporovým stranám určenia neplatnosti dražby predmetného bytu.
6. Podstatou podaného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je teda jej tvrdenie, že je nevyhnutné do času rozhodnutia vo veci samej usporiadať vzťahy pri užívaní bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami, nakoľko vydražiteľ do užívania bytu neprimerane zasahuje. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu vyplýva jej dôvodná obava z toho, že vydražiteľ prevedie byt na tretiu osobu, prípadne, že ho odpojí od dodávky elektrickej energie, plynu a vody, a naďalej bude hrubým a šikanóznym spôsobom zasahovať do užívania bytu navrhovateľkou a jej blízkymi osobami. Žalobkyňa vyslovila obavu, že
konaním vydražiteľa príde o svoje obydlie, strechu nad hlavou, ktorý sa jej vyhráža aj odpojením od elektrickej energie a plynu. Ako dôkaz predložila výpis z internetovej komunikácie vydražiteľa s dcérou žalobkyne.
7. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných ustanovení právnych predpisov, súd nariadil na návrh žalobkyne neodkladné opatrenie uvedené vo výroku tohto uznesenia po zistení, že žalobkyňa osvedčila bezodkladnú potrebu usporiadania vzťahu žalobkyne a vlastníka bytu k predmetnému bytu, najmä jeho užívania. Súd zistil, že ako vlastník bytu je na liste vlastníctva č. 7096 pre katastrálne územie Trenčín zapísaný vydražiteľ. Z výpisu z registra obyvateľov má súd za preukázané, že od 11.10.2017 bola žalobkyňa odhlásená z trvalého pobytu a týmto dňom má nahlásený pobyt v meste Trenčín. Súd zároveň nahliadol do spisu sp. zn. 12C/38/2017 vedenom na tunajšom súde, ktorého súčasťou je i kópia notárskej zápisnice N 709/2017, NZ 28370/2017, NCRIs 28956/2017 vyhotovenej notárkou JUDr. Denisou Adamkovičovou, osvedčujúcou priebeh dražby bytu. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia zákazu nakladania s bytom, a to najmä zničiť, scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložnou alebo inou zmluvou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením nie je nevyhnutné obmedziť vydražiteľa v dispozícii s bytom, ak mu je zároveň uložená povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami. Platí, že ak potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutná, súd neodkladné opatrenie nenariadi. V prípade, že byt vydražiteľ prevedie na iného, môže sa domáhať žalobkyňa rovnakého neodkladného opatrenia voči novému vlastníkovi bytu. Taktiež nie je vylúčené, že nový vlastník bytu, nebude do užívania bytu žalobkyňou nijako zasahovať. Preto nebude daná ani potreba nariaďovať neodkladné opatrenie. Čo sa týka zriadenia záložného právu k bytu, toto nemá takisto vplyv na nerušené užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkych osôb. Zničenie bytu neprichádza do úvahy, vzhľadom na charakter bytu, ktorý sa nachádza v bytovom dome. Povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami v sebe implicitne zahŕňa aj zákaz prenájmu bytu, preto tento zákaz nie je nevyhnutné ukladať.
8. Súčasne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, plynu, vody až do právoplatného ukončenia veci samej. Vydražiteľ nemá oprávnenie odpájať byt od elektrickej energie, plynu ani vody. Takto uložená povinnosť je nevykonateľná. Účel sledovaný týmto návrhom je možné dosiahnuť iným spôsobom, ktorý však žalobkyňa nenavrhla. Súd však nemôže prekročiť návrh žalobkyne , pretože je viazaný jej návrhom. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinnosť strpieť nerušené užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami a povinnosť zdržať sa jeho rušenia, v sebe implicitne a nevyhnutne zahŕňa aj rešpektovanie súčasného stavu, že s užívaním bytu je spojený aj nerušený odber elektriny, vody a plynu.
9. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti vydražiteľovi zaslať žalobkyni písomný súhlas s prihlásením na trvalý pobyt v byte. Tento údaj má len čisto evidenčný charakter a nezakladá žiadne práva k bytu. Žalobkyňa je povinná akceptovať súčasný stav, že vydražiteľ je oprávnený ako vlastník bytu udeľovať alebo neudeľovať súhlas so zriadením trvalého pobytu inej osoby v jeho byte. Uloženie tejto povinnosti vydražiteľovi by išlo nad rámec potreby neodkladnosti usporiadania pomerov, pričom by sa na faktickom ani právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo.
10. Vo zvyšnej časti návrhu má súd za to, že je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Je daný dôvod upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ ako vydražiteľom, aby až do rozhodnutia o veci samej, nedošlo zo strany vydražiteľa protiprávnym zásahom do práv žalobkyne na obydlie. Nakoľko v súčasnosti vydražiteľ nedisponuje oprávnením (exekučným titulom) na vypratanie bytu žalobkyňou , je potrebné dočasne uložiť vydražiteľovi, aby rešpektoval užívanie jeho bytu žalobkyňou , ktorá doposiaľ nemá uloženú povinnosť vypratať byt. Ak vydražiteľ takéto oprávnenie získa, je oprávnený domáhať sa aj exekučne vypratania bytu. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tá okolnosť, že prebieha konanie o neplatnosť dražby. Domáhať sa práva vlastníka bytu na jeho užívanie (držanie), ktoré niekto iný (navrhovateľka) nerešpektuje, nemôže vydražiteľ realizovať svojpomocne.
11. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu súd uvádza, že návrhom vo veci samej je jednak konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko ak by súd žalobe žalobkyne (navrhovateľky) vyhovel, podľa § 34 ods.2 katastrálneho zákona by sa obnovil právny vzťah k bytu pred dobrovoľnou dražbou,
teda bolo by zapísané vlastnícke právo k bytu v prospech žalobkyne . Ak by v tom čase neoprávnene užívala byt iná osoba (napr. vydražiteľ), bude mať žalobkyňa takisto právo požadovať vypratanie bytu. V takom prípade by právo na užívanie bytu žalobkyňa odvodzovala od svojho vlastníckeho práva. Avšak v súčasnosti ako je uvedené vyššie, žalobkyňa nemá žiadne užívacie právo k bytu, práve naopak, je povinná vydražený byt bez zbytočných prieťahov zápisnične odovzdať vydražiteľovi podľa § 29 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak tomu tak nebude, je vydražiteľ oprávnený domáhať sa vypratania bytu, čo predstavuje vyriešenie sporu o tom, či žalobkyňa môže byt ďalej užívať. Teda aj týmto konaním, ak bude začaté a skončené, môže byť súčasný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ definitívne vyriešený. Preto súd výrokom III. rozhodol podľa § 337 ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že poučil vydražiteľa o práve podať žalobu proti žalobkyni o vypratanie bytu, s poučením o právnych následkoch podania takejto žaloby.
12. V tejto súvislosti súd všeobecne uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú hnuteľné veci inej osoby (aj keď neoprávnene, teda bez právneho dôvodu), aby s týmito vecami svojvoľne nakladal, napr. tým, že ich vyhodí na verejné priestranstvo. V taktom prípade sa môže vlastník nehnuteľnosti domáhať ochrany svojich vlastníckych práv na súde tým, že zažaluje vlastníka týchto hnuteľných vecí o ich odstránenie z nehnuteľnosti. V praxi sa takáto žaloba označuje ako žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým vyhovie takejto žalobe je exekučným titulom, ktorý oprávňuje vlastníka nehnuteľnosti požadovať od vlastníka hnuteľných vecí ich odstránenie z nehnuteľnosti, resp. ak si tento svoju povinnosť dobrovoľne nesplní, môže čeliť prípadnému exekučnému konaniu, príp. sa oprávnený môže domáhať zloženia týchto vecí do úschovy (na náklady vlastníka hnuteľných vecí).
13. Súd obmedzil nariadené neodkladné opatrenie najdlhšie do doby, kedy prípadne bude súdom právoplatne rozhodnuté o splnení povinnosti žalobkyni vypratať predmetný byt. Takéto rozhodnutie vyrieši to, či žalobkyňa má povinnosť byt vypratať, alebo ho môže ďalej užívať. Je na rozhodnutí vydražiteľa, či sa bude domáhať takýmito možnými právnymi prostriedkami ochrany svojho aktuálneho vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
14. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že nie je spravodlivé požadovať od vlastníka bytu, že dlhšiu dobu nebude môcť realizovať svoje vlastnícke práva k bytu (právo byt držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), čo je dôvodné očakávať, vzhľadom na predpokladanú dĺžku sporu o neplatnosť dražby. Vydražiteľ je dobromyseľným nadobúdateľom bytu, ktorý sa zúčastnil dražby navrhnutej inou osobou (navrhovateľom dražby), ktorú realizovala ďalšia osoba (dražobník). Za vydražený byt zaplatil sumu 49.050 eur. Svojim návrhom sa žalobkyňa v podstate domáha toho, aby do skončenia sporu o neplatnosť dražby (teda po dlhšiu dobu) mohla nerušene užívať majetok iného vlastníka (vydražiteľa), proti jeho vôli (teda bez právneho titulu). Takýto návrh je však nedôvodný a značným spôsobom by porušoval vlastnícke práva vlastníka po vopred neurčený čas. Takýto stav je však podľa názoru súdu za danej situácie neakceptovateľný.
15. Súd si je vedomý skutočnosti, že žalobkyňa mala a doposiaľ má vo vydraženom byte svoje obydlie, avšak samotná táto skutočnosť neobmedzuje vydražiteľa, ktorý je aktuálnym vlastníkom bytu, vo výkone jeho vlastníckych práv. Právny poriadok takúto možnosť nepripúšťa. Bez vplyvu na samotné rozhodnutie súd akcentuje aj to, že žalobkyňa tvrdí, že vykonaná dražba bola vzhľadom na cenu bytu a výšku dlhu neprimeraná, avšak tento argument, resp. táto okolnosť je ponímaná žalobkyňou iba jednostranne v jej prospech. Túto okolnosť je totiž možné pričítať aj na ťarchu žalobkyne , a to tým spôsobom, že sama sa mohla vyhnúť vydraženiu jej obydlia zaplatením dlžnej sumy, ktorá bola v tom čase vo výške 5.897,11 eur. Mohla tak predísť situácii, že dražba sa uskutočnila a bolo vydražené jej obydlie. Neurobila tak však a svojich práv sa teraz domáha v tomto štádiu spôsobom, ktorý poškodzuje tiež ústavné práva iného (dobromyseľného vydražiteľa). Ak žalobkyňa poukazuje na podhodnotenie bytu v rámci vykonanej dražby, súd poukazuje na právo vlastníka draženej veci vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom podľa § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách. Je potrebné rešpektovať skutočnosť, že vydražiteľ je v súčasnosti evidovaný ako vlastník vydraženého bytu, pričom aby sa tak stalo, zaplatil dražobníkovi cenu vydraženého bytu. Touto skutočnosťou sa žalobkyňa vôbec nezaoberá. Súčasný stav (nevypratanie bytu, t.j. jeho riadne neodovzdanie) je len nerešpektovaním súčasného právneho stavu a povinnosti žalobkyne odovzdať byt vydražiteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na iné ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to napríklad na § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na majetku, na § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, či na § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
16. Proti tomuto uzneseniu , výroku I., podal žalovaný 3/ v zákonnej lehote odvolanie ako i proti odôvodneniu rozhodnutia. Namietal, že citovaný výrok je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i ust. § 220 ods. 2 CSP, keď nezrozumiteľným odôvodnením súd prvej inštancie porušil právo na presvedčivé odôvodnenie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na skutkové a právne okolnosti prípadu nie je ústavne konformné dať prednosť právu na užívanie obydlia žalobkyňou pred vlastníckym právom žalovaného 3/ . Žalobkyňa si neplnením zákonnej povinnosti / neuhrádzaním záloh spojených s užívaním bytu/ sama spôsobila dražbu . Súd prvej inštancie poskytuje žalobkyni neprimeranú ochranu , keď sama žalobkyňa svojim konaním nezabránila dobrovoľnej dražbe. Výrok I. je v rozpore s čl. 2 ods. 1 CSP ako i čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky . Navrhol, aby súd uložil žalobkyni povinnosť uhrádzať mesačné zálohy vrátane vyplatených úhrad žalovaným 3/ odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, t.j. od príklepu a súčasne, aby žalobkyňa uhrádzala žalovanému 1/ prípadný nedoplatok, resp. prevzala preplatok ročného zúčtovania za užívanie bytu , na účet žalovaného 1/ a to až do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017, najdlhšie do doby dňa skutočného vypratania a súčasného odovzdania bytu.
17. Rovnako žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému uzneseniu , výroku I. / v rozsahu „ najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti navrhovateľky vypratať tento byt „ / a výroku II. odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Uznesenie je nesprávne, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne . Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu II.ÚS 79/02, III.ÚS 209/04, III.ÚS 206/06, III. ÚS 78/07, ESĽP H. contra Belgicko z 30.11.1987, Séria A č. 127-B, Hirvisaari contra Fínsko. Súdny dvor v rozhodnutiach zahrnul bývanie medzi základné životné potreby, pričom určité obydlie sa má posudzovať ako domov v zmysle čl. 8 Dohovoru. V súvislosti s dražbou poukázala na uznesenie PL.ÚS 23/2014. Dražba nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva vlastniť majetok podľa čl . 22 Ústavy SR . Strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne skúmanie. Výrok I. napadnutého uznesenia nie je správny, keď obmedzil neodkladné opatrenie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia, ods. 17 a 18 súd uviedol, ktorými úvahami sa riadil. Žalobkyňa nepopiera , že by nemala nejakú podlžnosť proti bytovému podniku, avšak jej výška je rozporná a pre jej údajný dlh vo výške 5.897,11,- eur prišla o obydlie. Hodnota predmetných bytov je približne 70.000,- eur, pričom hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty pohľadávky / nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3308/16 zo dňa 19.1.2017/. Vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti žalovaným 3/ je žalobou o neplatnosť dražby spochybnená a tvorí exceptio rei vindicatio.
18. Žalobkyňa v písomne podanej replike uviedla, že žalovaný 3/ sa opakovane protiprávne bez exekučného titulu domáhal predmetného bytu. Má zdravotné problémy a je na predmetný byt odkázaná. Poukázala na skutočnosť, že sa zúčastnila dobrovoľnej dražby, kde podala námietky proti dražbe. Súčasne namietala , že pohľadávka je sporná . Súd prvej inštancie nesprávne označuje vydražiteľa za dobromyseľného. Dobromyseľným vydražiteľom je vydražiteľ, ktorý nadobudol vlastnícke právo v exekučnej dražbe . V prípade dobrovoľnej dražby to neplatí / viď rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 30.10. 2012, sp. zn. 20Co/123/2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 448/2010/. Dražba bola navrhnutá správcom bytového domu na základe zmluvy o výkone správy a podľa rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 23.10.2012, sp. zn. 2Sžo/7/2012 v spore vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý je oslobodený od súdnych poplatkov. Žalobkyňa je v situácii, keď jej jediné obydlie pre dlh vo výške 3.000,- eur v hrubom rozpore s ústavnou zásadou primeranosti bolo nezákonne vydražené. Navrhla
návrh žalovaného 3/ zamietnuť ako nedôvodný. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
19. Žalovaný 3/ v písomne podanej replike uviedol, že nariadené neodkladné opatrenie rešpektuje, trvá však na uložení povinnosti navrhovateľke uhrádzať platby za byt. Žalobkyňa opakovane poukazuje na stres, poníženie a obavy, že prišla o obydlie, pričom byt bezplatne užíva a na úkor žalovaného 3/ sa bezdôvodne obohacuje.
20. Vo vyjadrení zo dňa 22.02.2018 žalobkyňa uviedla, že žalovaný 3/ nepreukázal, že byt užíva bezodplatne. Opätovne poukázala charakter dobrovoľnej dražby poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 14Co/136/2015 zo dňa 18.02.2016.
21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.04.2018 navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietal tvrdenia žalobkyne uvedené vo vyjadrení, keď strany sporu v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Žalobkyňa užíva byt, pričom neuhrádza platby za jeho užívanie.
22. Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a II. , v intenciách ust. 378 a 379 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. a II., podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť z nasledovných dôvodov:
23. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 3/ povinnosť nenakladať so sporným bytom, tento neodpojiť alebo pripojiť/ ak žalovaný vykonal úkon k odpojeniu/ na odber elektrickej energie, vody a plynu, zákaz rušenia užívania, uloženie povinnosti znášať užívanie sporných nehnuteľností, uloženie povinnosti predložiť písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením žalobkyne na trvalý pobyt.
24. Z listu vlastníctva č.7096 pre k.ú. Trenčín odvolací súd zistil, že žalovaný 3/ je výlučným vlastníkom bytu č. 5, vchod 11, 1.p. v podiele 1/1 a podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 70/2087 a parcely C-KN č. 2180/49, zastavané plochy a nádvoria v podiele 70/2087 , zapísanej na LV č.XXXX pre k.ú. Trenčín . Z výpisu z registra obyvateľov mal odvolací súd za preukázané, že od 11.10.2017 bola žalobkyňa odhlásená z trvalého pobytu a týmto dňom má nahlásený pobyt v Meste Trenčín.
25. Na Okresnom súde Trenčín je vedené pod sp. zn. 12C/38/2017 konanie o určenie neplatnosti dražby predmetného bytu.
26. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľné, alebo neurčité, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
27. S poukazom na zákonné ustanovenie § 327 CSP, odvolací súd uvádza, že pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania . Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany . Pritom musí ísť o vady, ktoré bránia v pokračovaní konania.
28. Žalovaný 3/ vzájomným návrhom žiadal o uloženie povinnosti žalobkyni uhrádzať mesačná zálohy, prípadne nedoplatok , resp. preplatok ročného zúčtovania. V tomto smere je navrhovaný žalobný petit neurčitý, keď pre uloženie danej povinnosti je potrebné presne špecifikovať, aké zálohy je žalobkyňa povinná uhrádzať a najmä v akej výške, s uvedením lehoty splatnosti. Aplikuje sa striktná zodpovednosť žalovaného 3/ za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu. Odvolací súd pre uvedený nedostatok podanie žalovaného 3/ odmietol, pričom sa nezaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
29. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
30. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 31. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
32. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (o ktorý prípad ide v preskúmavanej veci), alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia zákonných predpokladov. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
33. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, rovnako ako súd prvej inštancie, správne rozhodol a nariadil neodkladným opatrením žalovanému 3/ povinnosť strpieť užívanie predmetného bytu a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017 , najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalobkyne vypratať byt. Žalobkyňa má v predmetnom byte svoje obydlie , ktoré je potrebné rešpektovať až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v prípade úspešnosti žaloby by hrozila žalobkyni nenapraviteľná ujma. Na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením nie je nevyhnutné obmedziť žalovaného 3/ v dispozícii s bytom, nakoľko takýto zásah by obmedzil žalovaného 3/ neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
34. Žalovaný 3/ namietal, že skutkové a právne okolnosti prípadu nepovažuje za ústavne komformné dať prednosť právu na užívanie obydlia žalobkyňou pred vlastníckym právom žalovaného 3/. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne odôvodnenie súdom prvej inštancie, keď nie je nevyhnutné obmedziť vydražiteľa v dispozícii s bytom, ak mu je súčasne uložená povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a jej blízkymi osobami / viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.10.2015, sp. zn. II.ÚS 679/2015 /, keď je potrebné prihliadať na právo užívania bytu žalobkyňou , ktoré je bezprostredne ohrozené, a je daná naliehavá potreba chrániť jej pokojné užívanie bytu pred neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného 3 / formou neodkladného opatrenia. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z judikatúry Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pri posudzovaní, či ide o obydlie chránené Ústavou SR, resp. Dohovorom, nie je možné prihliadať iba na formálnoprávne skutočnosti, ale je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Preto nie je podstatnou otázka, či obydlie je užívané legálne, ani či je jeho užívateľ prihlásený na trvalý pobyt v tomto obydlí. Podstatná je predovšetkým skutočnosť, či je fakticky ako obydlie jeho obyvateľmi užívané, čo bolo v danom prípade splnené .
35. Námietka žalobkyne poukazom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru , nie je dôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje , že integrálnou súčasťou je právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B, uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. V súlade s uvedeným je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06). Z uvedeného však nevyplýva záruka vydania rozhodnutia v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. záruka jeho úspechu v konaní pred všeobecným súdom.
36. Súčasne odvolací súd preskúmal , s poukazom na podané odvolanie žalobkyne , určenie trvania neodkladného opatrenia , ktorým bolo určené, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/38/2017 , najdlhšie do doby nadobudnutia právoplatnosti prípadného rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalobkyne vypratať byt.
37. Inštitút neodkladného opatrenia podľa novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia /§ 334 CSP/. Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch.
38. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len o určitý čas.
39. Odvolací súd posudzoval napadnutý výrok I. neodkladného opatrenia žalovaným 3/ v celom rozsahu, pričom vyhodnotil i odvolanie žalobkyne len čo do časti trvania neodkladného opatrenia.
40. Neodkladné opatrenie v danom prípade súd prvej inštancie nariadil s časovým obmedzením podľa § 330 ods. 1 CSP. Týmto limitoval súdnu ochranu, ktorú nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni poskytol na základe vlastného uváženia ako i návrhu žalobkyne , ktorá v návrhu navrhla dobu trvania neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení skonštatoval, že takéto rozhodnutie vyrieši to, či žalobkyňa má povinnosť byt vypratať , alebo ho môže ďalej užívať. Je na rozhodnutí žalovaného 3/, či sa bude domáhať takýmito možnými právnymi prostriedkami ochrany svojho aktuálneho vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Rovnako nie je spravodlivé požadovať od vlastníka bytu, že dlhšiu dobu nebude môcť realizovať svoje vlastnícke práva k bytu, čo je dôvodné očakávať , vzhľadom na predpokladanú dĺžku sporu o neplatnosť dražby .
41. Pri určení časového obmedzenia neodkladného opatrenia odvolací súd zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane ide o právo žalobkyne na užívanie bytu a na druhej strane vlastnícke právo žalovaného 3/ , ktoré nadobudol na základe dobrovoľnej dražby , o ktorej je nie doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Za daných okolností preto splní nariadenie neodkladného opatrenia svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, pričom žalovaný 3/ nebude neprimerane obmedzený na svojich právach.
42. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol a to v časti uloženia povinnosti neodpojiť nehnuteľnosť od odberu elektrickej energie, plynu vody, keď tieto skutočnosti nenastali. A naviac, žalovaný 3/ toto oprávnenie nemá. Súd prvej inštancie uložil žalovanému 3/ povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti, preto nie je potrebné súčasne uložiť žalovanému 3/ povinnosť a to zákaz rušenia užívania spornej nehnuteľnosti . Rovnako žalovaný 3 / nie je povinný, ako vlastník predmetného bytu zaslať žalobkyni písomný súhlas s prihlásením na trvalý pobyt. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky , prihlásenie občana na trvalý pobyt má
evidenčný charakter a je na výlučnej vôli vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, či bude mať môcť iná fyzická osoba v nej evidovaný trvalý pobyt.
43. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, pričom v čase doručenia návrhu nebola na súde podaná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že toto konanie nie je vo veci samej vo vzťahu k celému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne správne uzavrel, že neodkladným opatrením v danom prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súčasne poučil žalované 3/ , L. o jeho práve podať proti navrhovateľke žalobu o vypratanie bytu. 44. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti , výroku I. a II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP za použitia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).