Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-90-2014.pdf
PDF · 124.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Cb/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: M.. D.. D. Š. LL.M, správca konkurznej podstaty so sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská 12, úpadcu: DONIVO TD, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zvolenská cesta 165, IČO: 36746321, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, proti žalovanému: EUROVIA CS, a.s., so sídlom v Prahe, Národní 10, Česká republika, IČO: 45274924, zastúpený JUDr. Janou Ďurišovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Medená 18, v konaní o 309.168,82 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 296.285,56 €, s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 60 626,78 € od 14.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 481,72 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 296,67 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 7 733,40 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 33 364,56 € od 7.2. 2012 do zaplatenia, 0,02%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 5 767 € od 12.9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 11 558 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 10 089 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 454,68 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 12 629,65 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 13 054 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 899 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 9.269 € od 12.9.2012 do zaplatenia , zo sumy 11 134 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 11 006 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 18 364 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 65 966,25 € od 17.12.2011 do 3.3.2015, zo sumy 59 079,92 € od 4.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 5 996,93 € od 12.9.2012 do 3.3.2015, s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 7 739,96 € od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 248,53 € od 9.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 6 887,82 € od 22.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 601,87 od 7.2.2012 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
-1-
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 309.168,82 €, s 9%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 60 626,78 € od 14.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 481,72 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 296,67 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 7 733,40 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 33 364,56 € od 7.2. 2012 do zaplatenia, 0,02%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 5 767 € od 12.9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 11 558 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 10 089 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 454,68 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 12 629,65 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 13 054 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 899 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 9.269 € od 12.9.2012 do zaplatenia , zo sumy 11 134 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 11 006 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 18 364 € od 12.9.2012
do zaplatenia, zo sumy 65 966,25 € od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 5.996,93 € od 12.9.2012 do zaplatenia, s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 7 739,96 € od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 248,53 € od 9.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 6 887,82 € od 22.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 601,87 od 7.2.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z toho na istine táto pozostávala, zo sumy 106.503,13 € z titulu neuhradenej ceny výkonov z Rámcovej zmluvy zo dňa 1.11.2009, zo sumy 183.187,51 € z titulu neuhradenej ceny diela zo Zmluvy o dielo zo dňa 10.5.2010 a zo sumy 19.478,18 € z titulu neuhradenej ceny služieb zo Zmluvy o prevádzke vozidiel zo dňa 14.2.2011. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.6.2015, vzal žalobca žalobu späť v časti o 12.883,26 €, nakoľko žalovaný dňa 4.3.2015 túto sumu uhradil žalobcovi s použitím variabilného symbolu 220110156 a na faktúru s týmto číslom žalobca platbu započítal, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 296.285,56 €, s 9%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 60 626,78 € od 14.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 481,72 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 296,67 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 7 733,40 € od 7.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 33 364,56 € od 7.2. 2012 do zaplatenia, 0,02%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 5 767 € od 12.9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 11 558 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 10 089 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 454,68 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 12 629,65 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 13 054 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 3 899 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 9.269 € od 12.9.2012 do zaplatenia , zo sumy 11 134 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 11 006 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 18 364 € od 12.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 65 966,25 € od 17.12.2011 do 3.3.2015, zo sumy 59 079,92 € od 4.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 5 996,93 € od 12.9.2012 do 3.3.2015, s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 7 739,96 € od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 248,53 € od 9.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 6 887,82 € od 22.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 4 601,87 od 7.2.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Na základe tohto dispozičného úkonu súd, v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP, konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím zastavil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.6.2014 uviedol, že nepopiera ani existenciu vyššie uvedených zmlúv, ani vedomosť o existencií faktúr, ktoré vystavil úpadca žalovanému, a ktoré špecifikuje žalobca v žalobnom návrhu, poukázal však na to, že medzi faktúrami boli i faktúry č. 220110044 na sumu 110.061,20 € a č. 220110067 na sumu 183.640,98 € vystavené na základe Zmluvy o dielo č. PH 753-0030-09 zo dňa 10.5.2010, ktoré však neobsahovali náležitosti dohodnuté v čl. 5.1 predmetnej Zmluvy, neobsahovali práce a zabudovaný materiál uvedený v zisťovacích protokoloch potvrdených zástupcom žalovaného a že do faktúr bola zahrnutá i odmena za práce, ktoré neboli predmetom Zmluvy a ani neboli úpadcom dodané. Konkrétne sa malo jednať o práce z faktúry č. 220110044 spočívajúce v doprave za obdobie od 18.4.2011 do 17.5.2011 v objeme 63.263,65 € + DPH a z faktúry č. 220110067 všetky fakturované práce v objeme 183.640,98 € + DPH, čiže spolu vo výške 296.285,56 € vrátane DPH a v tejto výške tak úpadcovi nevznikol právny nárok. Žalovaný však dňa 4.8.2011 uhradil z faktúry č. 220110044 sumu 121.067,44 € a z faktúry č. 22011067 dňa 10.9.2011 sumu 1.841,27 € a dňa 16.9.2011 sumu 200.163,91 €, čím malo dôjsť na strane úpadcu k bezdôvodnému obohateniu a z titulu tohto nároku, žalovaný listami zo dňa 13.2.2012 a 20.11.2012 túto svoju pohľadávku započítal, čím mala zaniknúť pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 271.595,32 €.
-2-
Súd, vzhľadom na obranu žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä Zmluvou o dielo zo dňa 10. 05. 2010, Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 12. 01. 2011, Dodatkom č. 2 zo dňa 08. 04. 2011, Dodatkom č. 3 bez uvedenia dátumu, faktúrou s koncovým č. 44, súpisom fakturovaných výkonov k tejto faktúre, faktúrou s koncovým č. 67, súpisom fakturovaných výkonov k tejto faktúre, ďalej zápismi v stavebnom denníku, faktúrami s koncovým č. 156, 164, 170, 171, 172, 174, 175,176, 177, 178, 12, 392 ,379, 328, 396, 230, 189, 143, 58, zápočtom vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného, vyjadrením žalobcu k zápočtu žalovaného, faktúrami s koncovým č. 44a 67, výsluchom svedka, rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi 1/2013-337, Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoKR/38/2014-391, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 1Obdo/48/2015 a zistil tento skutkový stav: Dňa 10.5.2010 uzatvoril žalovaný ako objednávateľ s úpadcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. PH 753-0030-09 v zmysle ktorej sa úpadca zaviazal zhotoviť a odovzdať dielo „zemné teleso SO 101na úseku stavby „Rýchlostná cesta R1 Nitra - Tekovské Nemece a Banská Bystrica severný obchvat, projekt PPP“, „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce „ - km 6,375 - 8,525, 8,800 - 9,100a 1,755
- 2,00 (násyp) a km 7,00 - 7,30, 7,675 - 8,025, 9,300 - 10,275 a 1,700 - 2,325 (výkop)“ v rozsahu
prác uvedených v predmetnej Zmluve a dielo. Súčasťou zmluvy o dielo boli aj všeobecné obchodné podmienky. V zmysle čl. 5.1. Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal uhrádzať úpadcovi vykonané práce na základe mesačných faktúr, kedy fakturovaná cena mala vecne a finančne zodpovedať objemu prác vykonaných v príslušnom mesiaci a hodnote zabudovaného materiálu, ktoré mali byť uvedené v zisťovacích protokoloch potvrdených oprávneným zástupcom žalovaného. Táto náležitosť každej faktúry vyplýva aj z čl. VIII ods. 3 písm. m) Všeobecných obchodných podmienok. Úpadca doručil žalovanému okrem iných faktúr aj faktúru č. 220110044 zo dňa 31.5.2011 vystavenú na sumu 110 061,20 € plus DPH a faktúru č. 220110067 zo dňa 7.7.2011 na sumu 183 640,98 € plus DPH. Žalovaný uvedené faktúry úpadcu uhradil napriek tomu, že tieto faktúry neobsahovali náležitosti, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Úpadca podľa tvrdenia žalovaného do vyššie uvedených faktúr zahrnul odmenu za práce, ktoré si žalovaný u úpadcu nikdy neobjednal a úpadca ich žalovanému ani nikdy nedodal, pričom v prípade faktúry č. 220110044 zo dňa 31.5.2011 išlo o práce spočívajúce v doprave za obdobie od 18.4. 2011 do 17. 5. 2011 v celkovom objeme 63 263,65 € plus DPH, v prípade faktúry č. 220110067 zo dňa 7.7.2011 všetky fakturované práce v celkovom objeme 183 640,98 € plus DPH, t. j. práce v celkovej sume 246 904,63 € plus DPH, t. j. 296 285,56 Eur. Tieto práce úpadca žalovanému nikdy nedodal, nie sú ani zdokumentované v žiadnej z príloh predmetných faktúr č.220110044 zo dňa 31.5.2011 a č. 220110067 zo dňa 7.7.2011 vo forme zisťovacích protokolov podpísaných oprávnenou osobou. Žalovaný tvrdil, že úpadca vždy takýto vzájomne odsúhlasený zisťovací protokol prikladal ku predchádzajúcim faktúram. Žalovaný tvrdil, že nedodanie uvedených prác vyplýva aj z príslušného stavebného denníka a záznamu vykonaných prác v ňom uvedených. Na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný naopak evidoval ako neuhradenú faktúru úpadcu č. 220110156 na sumu 71 963,18 € vrátane DPH zo dňa 12.10.2011. Podľa ust. § čl. 5.2 Zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený zadržať ceny diela bez DPH sumu vo výške 5 % z titulu zádržného práva a ďalších 5 % z titulu garančnej zábezpeky. Z uvedeného dôvodu bol preto žalovaný povinný zaplatiť úpadcovi v zmysle faktúry č. 220110156 len sumu 65 966,25 € vrátane DPH, t. j. fakturovanú sumu zníženú o zádržné právo a garančnú zábezpeku. Žalovaný ďalej evidoval aj nasledovné pohľadávky úpadcu: fa č. 220110164, dátum vystavenia 28.1.2011 v celkovej výške 6 449,97 Eur (DPH 1 289,99 Eur), t. j. spolu 7 739,96 Eur, fa č. 220110170, dátum vystavenia 09. 11. 2011 v celkovej výške 207,11 Eur (DPH 41,42 Eur), t. j. 248,53 Eur, fa č. 220110171, dátum vystavenia 14. 11. 2011 v celkovej výške 50 522,32 Eur (DPH 10 104,46 Eur), t. j. spolu 60 626,78Eur, fa č. 220110172, dátum vystavenia 22. 11. 2011 v celkovej výške 5 739,85 Eur (DPH 1 147,97Eur), t. j. spolu vo výške 6887,82 Eur, fa č. 220110174, dátum vystavenia 08. 12. 2011 v celkovej výške2 901,43 Eur (DPH 580,29 Eur), t. j. 3 481,72 Eur, fa č. 220110175, dátum vystavenia 08. 12. 2011 v celkovej výške 3 834,89 Eur (DPH 766,98 Eur), t. j. spolu vo výške 4 601,87 Eur, fa č. 220110176, dátum vystavenia 08. 12. 2011 v celkovej výške 1 080,56 Eur (DPH 216,11 Eur), t. j. spolu vo výške 1 296,67Eur, fa č. 220110177, dátum vystavenia 08. 12. 2011 v celkovej výške 6 444,50 Eur (DPH 1 288,90 Eur,t. j. spolu vo výške 7 733,40 Eur, fa č. 220110178, dátum vystavenia 08. 12. 2011 vo výške 27 803,80 Eur (DPH 5 560,76 Eur), spolu 33 364,56 Eur, t. j. v spolu v celkovej výške 125 981,31 Eur. Z titulu zádržného práva v zmysle čl. 5.2 Zmluvy o dielo vznikli žalovanému voči úpadcovi tieto pohľadávky: fa č. 220110156,fakturovaná suma 59 969,32 Eur, zádržné 2 998,47 Eur, fa č. 220110044, fakturovaná suma 46 797,55Eur, zádržné 2 339,88 Eur, fa č. 220110012, fakturovaná suma 92 690,82 Eur, zádržné 4 634,50 Eur, fa č.220100392, fakturovaná suma 38 991,65 Eur, zádržné 1 949,50 Eur, fa č. 220100379, fakturovaná suma130 547,81 Eur, zádržné 6 527,00 Eur, fa č. 220100296, fakturovaná suma 126 296,46 Eur, zádržné 6314,82 Eur, fa č. 220100296, fakturovaná suma 44 546,82 Eur, zádržné 2 227,34 Eur, fa č. 220100230,fakturovaná suma 100 895,53 Eur, zádržné 5 044,50 Eur, fa č. 220100189, fakturovaná suma 115 589,64 Eur, zádržné 5 779,00 Eur, fa č. 220100143, fakturovaná suma 57 673,64 Eur, zádržné 2 883,50 Eur, fač. 120110058, fakturovaná suma 111 347,21 Eur, zádržné 5 567,00 Eur, t. j. spolu vo výške 46 265,51Eur. Žalovaný podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu, čím došlo k zániku pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 238.213,07 Eur a úpadca zostal žalovanému dlžný sumu 33 382,25 Eur, ktorú sumu si žalovaný uplatnil prihláškou v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu. Listom zo dňa 28. 11. 2012 oznámil žalobca žalovanému popretie pohľadávky žalovaného v plnej výške z dôvodu, že uvedená pohľadávka neexistuje. Úpadca považuje jednostranný zápočet žalobcu za odmietnutý a spochybňuje ho, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal bezdôvodné obohatenie na strane úpadcu. Žalovaný uhradenie faktúr úpadcu zdôvodňoval tým, že v rámci schvaľovacieho procesu v EUROVII sa k sporným faktúram nevyjadril jeden článok, ktorý bol oprávnený posúdiť takúto fakturáciu a následne sa faktúry posunuli na účtovné oddelenie, kde boli uhradené. V inom prípade žalovaný vrátil úpadcovi faktúry, ktoré odmietol uhradiť práve z tých istých dôvodov a úpadca takúto námietku žalobcu uznal.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení učinenom v priebehu konania uviedol, že faktúrou č. 220110044 účtoval žalovanému práce vykonané v období od 18.4.2011 do 17.5.2011, ktoré mali spočívať v doprave materiálu, ktorého objem dosiahol 27 245,53 ton, čo malo zodpovedať odplate za dopravu vo výške 63 263,65 Eur plus DPH. Túto dopravu materiálu účtoval úpadca na základe záznamov o prevádzke vozidla, ktoré doložil evidenciou svojich pohľadávok a záväzkov vo vzťahu ku spoločnostiam Doprastav, a.s., GTB, a.s., Pikada, s.r.o. a OZO, a.s., ktoré vykonali dopravu pre úpadcu ako subdodávatelia. Súčasne úpadca fakturoval žalovanému i položku odkopávky a prekopávky v hornine tr. 1-4 vrátane k odvozu k ďalšiemu využitiu na stavbe do 3,0 km a to v objeme 824 m3, čo predstavuje 1 648 ton; 2. položku 182.25 svahovanie trvalých svahov v násypoch a to v objeme 27 000 m2. Nakoľko pri svahovaní sa vytváral nános zeminy v hrúbke približne 5 cm, je možné vypočítať objem materiálu, ktorý mohol úpadca v tejto súvislosti previesť, predstavuje objem 1350 m3, t. j. približne 2 700 ton; 3. položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava1,5 km, ropr.) v objeme 1 170 m2, položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava 2km, ropr.) v objeme 4 600 m2, položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava 4 km,ropr.) v objeme 1 050 m2, položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava 5 km, ropr.)v objeme 9 560 m2, položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava 0,5 km, ropr.)v objeme 1 220 m2, položku 182.35 „rozprestrenie ornice vo svahu (naloženie, doprava 3 km, ropr.) v objeme 10 400 m2, t. j. celkovo 28 000 m2, pričom rozprestretá ornica tvorila nános v hrúbke približne 20cm, takže objem materiálu, ktorý mohol úpadca v tejto súvislosti previesť, predstavuje objem 5 600 m3,t. j. približne 11 200 ton. 4. položku „dovoz materiálu (štrkodrte) z miešacieho centra 4 km“ o hmotnosti7 406 ton; 5. položku „dovoz materiálu (štrkodrte) z miešacieho centra 5 km“ o hmotnosti 1 308 ton;všetky položky spolu prestavujúce 27 062 ton, čo je hmotnosť materiálu takmer rovnajúca sa hmotnosti materiálu, ktorý údajne dopravil úpadca pre žalovaného v období od 18.4.2011 do 17.5.2011. Žalovaný poukázal zároveň na to, že jednotkové ceny dohodnuté medzi žalovaným a úpadcom za vyššie uvedené položky už v sebe obsahujú aj súvisiacu dopravu. Z uvedeného žalovaný vyvodzuje, že úpadca sa vo faktúre č. 220110044 snažil žalovanému vyfakturovať dva krát tie isté práce. Žalovaný ďalej poukázal i na to, že z evidencie pohľadávok a záväzkov úpadcu predloženej v súdnom konaní vyplýva, že v období od 18.4.2011 do 17.5.2011, t. j. v období za ktoré bola vystavená faktúra č. 220110044 dodal Doprastav, a.s. úpadcovi výkony strojov len v hodnote 46 911,46 Eur. Z predmetnej faktúry nevyplýva zodpovedajúca činnosť úpadcu tomuto objemu dovezeného materiálu. Úpadca by totiž musel žalovanému fakturovať aj za také práce ako je uloženie materiálu, prípadne odkopávky a prekopávky. Takéto položky však v danej faktúre neboli fakturované, pretože neboli ani vykonané zo strany úpadcu. Jedinou takouto zodpovedajúcou položkou je uloženie štrkodrte do hutnených násypov v objeme 5 121 m3, čo však zodpovedá položkám súvisiacim s dopravou a to dovoz materiálu štrkodrte z miešacieho centra 4 kmo hmotnosti 7 406 ton a dovoz materiálu štrkodrte z miešacieho centra 5 km o hmotnosti 1 308 ton. V prípade dopravy v sume 63,65 Eur plus DPH pritom z faktúry vyplýva, že malo ísť údajne o úpravuštrkodrte a to v hmotnosti 27 245,53 ton. Je však zarážajúce, prečo úpadca nezahrnul túto dopravu do súpisu prác, ktoré tvoria prílohu faktúry č. 220110044 a boli odsúhlasené žalovaným, pričom tento rozpis obsahuje položky vzťahujúce sa na štrkodrť. Žalovaný poukázal aj na to, že úpadca vykonával dopravu na danej stavbe aj pre iné spoločnosti ako objednávateľom a nie len pre spoločnosť žalovaného. Je preto dôvodné sa domnievať, že úpadca sa vo faktúre č. 220110044 snažil žalovanému fakturovať odmenu za práce, ktoré vykonal pre iných objednávateľov. Ku faktúre č. 220110067 žalovaný uviedol, že na základe nej mal úpadca vykonať o.i. práce spočívajúce v odkopávke a prekopávke v hornine. Dňa 31.5.2011 došlo prvý krát k odovzdaniu diela, pričom zo stavebného denníka vyplýva, že dielo bolo odovzdané žalovanému ako dokončené bez zjavných vád s nedostatkami, ktoré spočívali v povinnosti úpadcu vykonať dosvahovanie a dohumusovanie vybraných úsekov diela. V rámci technologickej postupnosti zhotovenia diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 10.5.2010 nie je možné, aby po odovzdaní dokončeného diela boli realizované práce ako odkopávky a prekopávky v hornine, čo sú práce, ktorými sa začalo zhotovovať dielo, čo vyplýva aj z prehľadu fakturácie vyhotoveného úpadcom, odkop a odvoz bahnitého materiálu na skládku, rozprestieranieornicovo svahu (humusovanie) a to najmä v objemoch, ktoré úpadca vykazuje vo faktúre č. 220110067,pokiaľ zhotoviteľ diela postupuje s odbornou starostlivosťou. Úpadca navyše účtuje vo faktúre č.220110067 v položkách týkajúcich sa štrkodrte odplatu za presne tie isté výmery ako vo faktúre č.220110044, čo je v stavebníctve nemožné, aby sa dva mesiace po sebe vykonali práce presne v tých istých objemoch. Práce vykonané úpadcom v mesiaci jún 2011 boli zahrnuté do faktúry č. 220110156 zo dňa 12. 10. 2011. Zo stavebného denníka vyplýva, že pri najvyššej vyťaženosti strojov používaných v tomto období na stavbe, boli odpracované týmito strojmi nasledovné počty hodín, ktoré keby boli ocenené nadpriemernou hodinovou sadzbou, by predstavovali práce v hodnote 30 048 Eur, kolový báger 376 hodín á 43 Eur = 16 168 Eur, buldozér 128 hodín á 50 Eur = 6 400 Eur, grejder 16
hodín á 55 Eur= 880 Eur, nákladné auto 200 hodín á 33 Eur = 6 600 Eur. Podľa tvrdenia žalovaného hodinová sadzba v stavebníctve sa však používa len zriedkavo, nakoľko je pre objednávateľa diela veľmi nevýhodná. Je preto nereálne, aby úpadca dodal žalovanému v období jún 2011 práce v hodnote 183 640,98 Eur plus DPH, keďže takýto objem nezodpovedá ani počtu hodín úpadcom použitých strojov. Žalovaný považuje za rozporuplnú skutočnosť to, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na subdodávky výkonov strojov a fakturáciu subdodávateľov týkajúcu sa dopravy, avšak vo faktúre č.220110067 nepoužil na ich fakturáciu voči žalovanému ten istý spôsob, ako vo faktúre č. 220110044, ale použil sporovými stranami zaužívaný formát súpisu prác. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že prax zmluvných strán bola taká, že aj faktúra neobsahujúca súpis vykonaných prác potvrdený zo strany žalovaného bola považovaná za riadne vystavenú a spôsobilú na preplatenie. Žalovaný tvrdil, že počas spolupráce s úpadcom bola uhradená iba jediná faktúra bez pripojeného súpisu prác odsúhlasených žalobcom a to faktúra č. 220100189 zo dňa 4.8.2010, čo nie je možné považovať za etablovanie praxe medzi zmluvnými stranami. Žalobca považoval konanie žalovaného za účelové, smerujúce k vyhnutiu sa úhrade svojich splatných záväzkov voči úpadcovi. Žalovaný predmetné úhrady až do momentu kedy mal uhradiť svoje posledné zostávajúce záväzky voči úpadcovi nikdy nespochybňoval. Žalovaný podľa jeho názoru nepreukázal, že úpadca účtoval práce, ktoré neboli predmetom diela. Zdôraznil, že žalovaný dielo prevzal a riadne zaň zaplatil. Na strane úpadcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože faktúry č. 220110044 a220110067 boli zo strany žalovaného uhradené oprávnene a nimi fakturované práce v prospech žalovaného boli riadne realizované. Podľa názoru žalobcu prax zmluvných strán bola taká, že aj faktúra, ktorá neobsahovala súpis vykonaných prác potvrdený zo strany žalovaného, bola zmluvnými stranami považovaná za riadne vystavenú a spôsobilú na preplatenie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na konkrétne faktúry č. 220100189, 220100230 a 220100296. Faktúra č. 220110044 zo dňa 31.5.2011 zahŕňala práce za obdobie od 18.4.2011 do 17.5.2011, teda za obdobie vykonávania diela ešte pred jeho prvým odovzdaním. Faktúra č. 220110067 zo dňa 7. 7.2011 zahŕňala práce za obdobie od 18.5.2011 do 30.6.2011, z čoho je zrejmé, že časť fakturovaných prác spadá ešte do obdobia pred prvým odovzdaním diela (18.5. až 31.5.2011) a preto je zrejmé, že nemohlo ísť iba o drobné práce. Zo svedeckých výpovedí, ktoré sú obsiahnuté v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi 1/2013-337 vyplýva, že N. U.Á., ktorý mal v rozhodnom období u úpadcu na starosti fakturáciu, uviedol, že práce sa fakturovali až po tom, čo boli tieto celkom dokončené a následne geodeticky zamerané. Svedok G. H., ktorý bol v rozhodnom období zástupcom hlavného stavbyvedúceho, nebol, ako vyplýva z jeho výpovede, osobne prítomný na stavbe počas vykonávania diela. Súpisy vykonaných prác potvrdzoval výlučne na základe informácií od svojich stavbyvedúcich. O priebehu prác mohol mať sprostredkované informácie. Vo svojej výpovedi taktiež neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sporné práce vykonané neboli a obmedzil sa len na všeobecné tvrdenia. Naopak zo svedeckej výpovede N. U. vyplynulo, že práce fakturované spornými prácami boli zo strany úpadcu riadne vykonané, nakoľko k týmto prácam úpadca disponuje zodpovedajúcimi dokladmi. Priebeh týchto prác je zaznamenaný aj v stavebnom denníku. Žalobca uviedol, že úpadca nevlastnil žiadne stroje a výkony týchto strojov si zabezpečoval cez subdodávateľov, najmä cez spoločnosť Doprastav,a.s. Výkony vozidiel si úpadca zabezpečoval vlastnými vozidlami, ako aj cez subdodávateľov, najmä od spoločnosti Doprastav, a.s., GTB, a.s., Pikáda, s.r.o. a OZO, a.s. Cenu týchto prác subdodávatelia fakturovali úpadcovi a všetky tieto faktúry boli zo strany úpadcu uhradené. Úpadca pri fakturácii vykonaných prác žalovanému vychádzal aj z týchto faktúr. Bolo by to nelogické, aby úpadca uhrádzal subdodávateľom práce, ktoré v skutočnosti neboli vykonané. Žalobca uviedol aj prehľad vykonaných a zaplatených prác subdodávateľom a to spoločnosti Doprastav v období od 18.4.2011 až 30.6.2011 uhradených 151 134,48 Eur, dodávateľovi GTB, a.s. za obdobie od 1.5.2011 do 30.6. 2011 37 418,10 Eur, dodávateľovi Pikáda, s.r.o. od 1.6.2011 do 30.6.2011 7 485,25 Eur a OZO, a.s. od 1.6.2011 do 30.6. 2011 6 087,24 Eur, t. j. spolu 202 125,07 Eur. Práce spočívajúce vo výkonoch vlastných vozidiel úpadcu za obdobie od 18.4.2011 do 30.6.2011 predstavujú sumu 47 691,62 Eur. Aj podľa tvrdenia svedka Studeného sú v stavebnom denníku zaznamenané len práce, ktoré boli skutočne vykonané a práce, ktoré úpadca fakturoval žalovanému sú v stavebnom denníku riadne zaznamenané a je teda zrejmé, že boli skutočne vykonané. Podľa názoru žalobcu, ak si chcel žalovaný uplatniť zľavu z ceny diela a nároky z vád diela, mal tak učiniť zákonom stanoveným spôsobom a včas. Žalovaný dielo prevzal, zaplatil zaň a pokiaľ považoval faktúry za sporné, mal ich vrátiť. Ak zistil na diele nedostatky, mal tieto reklamovať bez zbytočného odkladu potom, čo tieto mohol zistiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na čl. 11 ods.3 Zmluvy o dielo s tým, že žiadnu písomnú reklamáciu a ani uplatnené nároky z vád diela zo strany žalovaného nedostal. Žalovaný riadne uhradil obe sporné faktúry v plnej výške. S poukazom na ustanovenie § 323 ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka tak uznal svoj záväzok voči úpadcovi v plnej výške. Na strane úpadcu preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v neoprávnenej úhrade sporných faktúr a preto žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
-3-
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. ( základná úroková sadzba ECB k splatnosti faktúry bola 0,05% ).
-4-
Vzhľadom na obranu žalovaného v konaní, spočívajúcu v tvrdení, že platbou predmetných faktúr došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu a v dôsledku započítania tohto nároku, nárok žalobcu zanikol, posudzoval súd práve túto skutočnosť, zásadnú pre rozhodnutie vo veci. V tomto smere súd vychádzal z vyššie označených dôkazov a v podstatnom smere i z obsahu rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbi 1/2013-337 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoKR/38/2014-391, v konaniach ktorých bola prejednávaná otázka, ako je otázka zásadná v tomto konaní, pri totožnom, resp. obdobnom skutkovom základe, keďže i argumentácia strán sporu bola vo veľkej miere postavená na tých istých tvrdeniach a dôkazoch. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 10.5.2010 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok úpadcu zhotoviť pre žalobcu zemné teleso SO 101 na rýchlostnej ceste R1 Beladice -Tekovské Nemce, pričom úpadca vykonával pre žalovaného práce na základe tejto zmluvy o dielo v znení jej dodatkov až do 19.9.2011, kedy došlo k prevzatiu diela. Žalovaný tvrdil, že úpadca sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil tak, že žalovaný pri uhrádzaní faktúr uhradil aj dve faktúry vystavené úpadcom, pričom tieto faktúry neobsahovali prílohy, ktoré boli účastníkmi zmluvy dohodnuté, a to zisťovacie protokoly obsahujúce ocenený súpis vykonaných prác a dodávok odsúhlasený a potvrdený zástupcom žalovaného ako objednávateľa. Žalovaný tvrdil, že úpadca do vyššie uvedených dvoch faktúr zahrnul odmenu za práce, ktoré si žalovaný u úpadcu nikdy neobjednal a úpadca ich žalovanému ani nedodal. V tomto smere poukazuje súd na to, že pokiaľ mal žalovaný za to, že úpadca nevykonal dielo riadne, žalovaný bol oprávnený uplatniť si u úpadcu nároky z vád diela reklamáciou v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, žalovaný si však u úpadcu takéto nároky nikdy neuplatnil. Bez ohľadu na to, či išlo o práce, ktoré ako to tvrdil žalovaný, úpadca ani nebol povinný na základe zmluvy o dielo vykonať, alebo či úpadca nevykonal práce, ktoré mali podľa zmluvy o dielo byť vykonané, v každom prípade by sa jednalo o nároky titulom vadného plnenia zo zmluvy o dielo. Súd má za to, že absencia zisťovacích protokolov podpísaných zástupcom žalovaného pri sporných faktúrach je len formálnou náležitosťou fakturácie zo strany úpadcu, a tento nedostatok žalovaný akceptoval práve tým, že vyššie uvedené dve faktúry uhradil. Napokon, samotná skutočnosť, že k faktúram neboli pripojené povinné prílohy nepreukazuje, že úpadca nevykonal práce, ktoré žalobcovi fakturoval.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vznik bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu zdôvodňoval zaplatením faktúr, ktoré podľa žalovaného zaplatené nemali byť, keďže faktúry neobsahovali dohodnuté prílohy, zisťovacie protokoly podpísané oprávneným zástupcom žalovaného ako objednávateľa a v priebehu konania tiež tvrdil, že niektoré práce úpadca fakturoval žalovanému dvakrát, keď jednotkové ceny dohodnuté medzi žalovaným a úpadcom za určité položky už v sebe obsahujú aj súvisiacu dopravu. Ďalej poukazoval na to, že úpadca vykonával dopravu na stavbe aj pre iné spoločnosti, a preto je podľa neho dôvodné sa domnievať, že sa snažil žalovanému fakturovať odmenu za práce, ktoré vykonal pre iných objednávateľov, poukazoval na nezrovnalosti v objeme prác pri porovnaní faktúr vystavených úpadcom žalovanému s evidenciou pohľadávok a záväzkov úpadcu voči svojim subdodávateľom, a namietal aj proti určitým položkám vo faktúre zo dňa 31.5.2011,pokiaľ ide o rozsah a objemy vykonaných prác. Súd však pri hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo záveru, že spornými faktúrami úpadca účtoval žalovanému práce vykonané v rámci existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a úpadcom a preto pokiaľ sa žalovaný domnieval, že práce neboli zo strany úpadcu riadne vykonané, keď ich úpadca pri fakturácii nedoložil zisťovacími protokolmi podpísanými zástupcami žalovaného, mal možnosť uplatniť si voči úpadcovi nároky z vadného plnenia, a to bez ohľadu na to, že tieto faktúry zaplatil. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by si voči úpadcovi nároky titulom vadného plnenia uplatnil. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný tým, že zaplatil úpadcovi vyššie uvedené dve faktúry, pričom si neuplatnil nároky titulom vadného plnenia, uznal oprávnenosť fakturácie zo strany úpadcu, pokiaľ ide o rozsah a objem dohodnutých prác, ako aj ich cenu. Žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie, že úpadca sa bezdôvodne obohatil tak, že žalovaný pri plnení záväzkov objednávateľa v rámci zmluvného vzťahu uhradil úpadcovi ako zhotoviteľovi aj za práce, ktoré úpadca nevykonal. Rozpory medzi svedeckou výpoveďou svedka, ktorý na predmetnej stavbe konal za žalovaného a výpoveďou bývalého pracovníka úpadcu, nie sú v tomto smere právne relevantné, samotné svedecké výpovede nepreukazujú tvrdenia žalobcu, resp. tvrdenia žalovaného. Ak aj žalovaný nikdy(v iných prípadoch) nezaplatil úpadcovi faktúru bez potvrdeného súpisu prác, ako to tvrdí, nepreukazuje to, že práce, cenu ktorých mu úpadca fakturoval vyššie uvedenými faktúrami bez potvrdeného súpisu prác (a ktoré cenu žalovaný aj zaplatil), neboli úpadcom vykonané. Na základe uvedených záverov súd žalobe, po čiastočnom späťvzatí, v celom rozsahu vyhovel, pričom pri ustálení vyššie uvedeného skutkového stavu, nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy navrhované stranami sporu. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z jednotlivých fakturovaných súm, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia, resp. čiastočnej úhrady, pričom pri faktúrach vystavených na základe Rámcovej zmluvy zo dňa 1.11.2009 vychádzal zo zákonných úrokov, pri faktúrach vystavených na základe Zmluvy o dielo zo dňa 10.5.2010 s dohodnutého čl. VIII bod 6 VOP ( 0,02% denne ) a pri faktúrach vystavených na základe Zmluvy o prevádzke vozidiel zo dňa 14.2.2011 s dohodnutého čl. V bod 6 ( 0,05% denne ).
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.