Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-115-2018.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom tamtiež, proti žalovanej N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. W. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Dušan Serek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nižná, Nová Doba 489/15, pracovisko Dolný Kubín, Radlinského 1716, o zaplatenie sumy 2.973,49 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/61/2017-63 zo dňa 1. marca 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.264,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.264,88 eur od 21.4.2017 do zaplatenia a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2.973,49 eur od 20.7.2014 do 20.4.2017 a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,15% ročne zo sumy 2.973,49 eur od 21.4.2017 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí žaloby v ostatnej časti.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.264,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 21.4.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bola 21.7.2013 uzavretá zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej bola žalovanej vyplatená suma 3.051,98 eur. Z prehľadu splátok mal preukázané, že žalovaná celkovo uhradila 697,12 eur. V konaní bolo nesporné, že k predčasnému zosplatneniu pôžičky/úveru nedošlo, lebo strany si v zmluve takúto možnosť pre prípad neplnenia úverových splátok nedojednali. 2. Okresný súd konštatoval, že v dotknutej zmluve absentuje obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo podľa § 11 ods. 1 písm. b/ označeného zákona je spojené s právnym následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti (táto špeciálna právna úprava bola významná aj z hľadiska argumentácie žalovanej ohľadne možnosti iného právneho posúdenia v zmysle všeobecného ustanovenia § 563 Obč. zák.). Neakceptoval súvisiacu obranu žalobcu, ktorá odkazovala na všeobecné obchodné podmienky, keďže predmetná náležitosť musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konsenzus zmluvných strán musí byť potvrdený ich podpisom; čo všeobecné obchodné podmienky nespĺňajú. Nadväzne okresný súd z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru „stanovil“ výšku splátky nie v pôvodne dojednanej sume 87,14 eur mesačne, ale v sume 54,50 eur mesačne (výška
poskytnutého úveru 3.051,95 eur : počet mesačných splátok 56). Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania vyhodnotil splátky splatné v období od 20.8.2013 do 20.4.2014 (8 splátok) za premlčané. Dôvodným tak bol nárok na zaplatenie 36 splátok po 54,50 eur, t.j. 1.962 eur, od ktorej sumy však bolo nutné odpočítať čiastku celkovú uhradenú žalovanou (697,12 eur), čomu zodpovedá priznaná istina 1.264,88 eur; v ostatnej nárokovanej časti okresný súd žalobu zamietol. 3. Keďže sa žalovaná s plnením svojho dlhu ocitla v omeškaní, zaťažuje ju tiež povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.264,88 eur od 21.4.2017 do zaplatenia. V danej spojitosti okresný súd na základe (čiastočného) späťvzatia žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.973,49 eur od 20.7.2014 do 20.4.2017 a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne zo sumy 2.973,49 eur od 21.4.2017 do zaplatenia. Pripomenul, že zamietnutie žaloby v ostatnej časti sa týka aj príslušenstva, t.j. 5 %-ného ročného úroku z omeškania od 21.4.2017 do zaplatenia zo sumy nad rámec priznanej istiny 1.264,88 eur. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spore v prevažnej miere úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 14,92 %. O výške trov rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti dotknutého rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou zamietajúceho a zastavujúceho výroku) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovala na to, že pôžička z 21.7.2013 bola len refinancovaním iných (predchádzajúcich) zmlúv o účelovej pôžičke. Takýmto postupom si veriteľ „sofistikovane upevnil pozície smerom ku skorším záväzkom“. Podľa odvolateľky aj obe skoršie zmluvy trpeli nedostatkami, ktoré v aktuálnej veci viedli k posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatku. To znamená, že ide o nedovolené konanie veriteľa a okresný súd postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nemal skúmať izolovane len poslednú zmluvu. 6. Z daného titulu je potrebné rozšíriť dokazovanie aj o predbežné preskúmanie skorších zmlúv, ktorými je možné preukázať (tiež) aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže žalovaná mala záväzok voči pôvodnému žalobcovi, ako i voči VÚB, a.s.. Odvolateľka sa - v nadväznosti na jej skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce právne posúdenie - domnievala, že uplatnený nárok nie je nárokom na zaplatenie zo zmluvy, ale nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo má vplyv i na dĺžku premlčacej doby. Dodala, že je pochybné, či predmetná (posudzovaná) zmluva vôbec nadobudla účinnosť.
7. Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaní nenapadnutých výrokoch o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby v ostatnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Krajský súd zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi v plnej miere platí aj v spotrebiteľských sporoch, ktoré sú zaradené medzi spory s ochranou slabšej strany. Súvisiace zákonné ustanovenia (§ 290 až § 300 CSP) uvedené všeobecné pravidlo žiadnym spôsobom nemodifikujú.
10. Okresný súd rozhodoval dňa 1.3.2018. Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí jeho pléna dňa 7. februára 2018 vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2016 rozhodol, že § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. To znamená, že dotknutá právna norma stratila vyslovením nesúladu účinnosť a aplikujúce orgány (vrátane všeobecných súdov) neboli/nie sú oprávnené podľa nej postupovať. Hoci ku dňu rozhodovania okresného súdu dotknutý nález Ústavného súdu SR nebol ešte publikovaný, v zmysle ustálenej ústavnoprávnej praxe všeobecné súdy boli povinné jeho účinky akceptovať. Nadväzne je zrejmé, že neobstojí odvolacia argumentácia žalovanej, ktorá vychádzala z námietky nedôslednej aplikácie práve § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
11. Bez ohľadu na uvedené krajský súd konštatuje, že ani dotknuté zákonné ustanovenie nebolo základom pre (doslova) pátranie konajúceho súdu po akýchkoľvek do úvahy prichádzajúcich
eventualitách možného oslabenia nároku predajcu (v širšom význame dodávateľa), ktorého prístupu sa fakticky dožaduje odvolateľka. Žalobou z 5.5.2017 bol jednoznačne vymedzený skutkový rámec súdeného prípadu - nároky zo Zmluvy o pôžičke č. 5019646 zo dňa 21.7.2013, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalovanou. Tomuto skutkovému rámcu zodpovedali i pripojené dôkazy. 12. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu (vydanému vo veci samej dňa 17.7.2017) reagovala výlučne v danom skutkovom a právnom vymedzení prejednávanej veci a namietala oprávnenie veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) zosplatniť celý úver, ako aj nevymedzenie konečnej splatnosti úveru; čo podľa nej vedie k jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Rovnako na pojednávaní dňa 1.3.2018 žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) argumentovala výlučne bezprostrednými súvislosťami úverového vzťahu založeného Zmluvou o pôžičke č. 5019646 z 21.07.2013 medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu. Za daných okolností okresný súd ani pri zohľadnení, že v súdenej veci ide o spor s ochranou slabšej strany, do ktorej kategórie patria i spotrebiteľské spory (§ 290 až § 300 CSP), nemal dôvod skúmať (v zmysle až pátrať) nikým neuvádzané okolnosti, ktoré by hypoteticky mohli súvisieť s prejednávaným prípadom a v ňom uplatneným nárokom.
13. Z rozoberaného procesného stavu v súdenej veci je zároveň zrejmé, že tvrdenie žalovanej o nedostatkoch predchádzajúcich zmlúv, ktorých „len“ refinancovaním je aktuálne posudzovaná zmluva o pôžičke, predstavuje novotu v odvolacom konaní. Žalovaná pritom ani len netvrdí, že by malo ísť o niektorý z prípadov prípustnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, až v odvolaní (§ 366 písm. a/ - d/ CSP) . Následne je nutné uzavrieť, že ide o skutkové tvrdenia, na ktoré nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. 14. Len na okraj a nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že v zmysle § 291 ods. 3 CSP - vzhľadom na právne zastúpenie žalovanej advokátom - neprichádza do úvahy ani aplikácia § 296 CSP, ktorý pri extenzívnom výklade nevylučuje možnosť nových skutkových tvrdení až do rozhodnutia odvolacieho súdu.
15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
16. Žalovaná síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 255 ods. 2 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu úspešnému žalobcovi v súvislosti s odvolacím prieskumom žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli (§ 251 CSP).
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.