Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-239-2016.pdf
PDF · 139.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/239/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: P. X., S.. XX.XX.XXXX, Z. XX/XX, XXX XX W. N. zast.: JUDr. Simona Marcinová, advokátka, Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce 1, IČO: 46 435 115, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, zast.: De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie sumy 1.098,05 Eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.098,05 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07.11.2016 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.098,05 Eur a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 17.10.2013 žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva X“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000,00 Eur. Úroková sadzba predstavovala 21,50%, t. j. sumu vo výške 237,70 Eur, poplatok za garantovanú službu predstavoval sumu vo výše 265,35 Eur a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola stanovená vo výške 57,17%. Spôsob splácania úveru bol stanovený formou 100 týždňových splátok, pričom výška splátky predstavovala sumu 15,04 Eur, pričom výška poslednej splátky predstavovala sumu 14,09 Eur. Zo zmluvy 1 vyplýva, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému sumu vo výške 1.503,05 Eur. Zároveň dňa 17.10.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ďalej len Zmluva 2) za účelom umožnenia splácania spotrebiteľského úveru, a to za odmenu v prospech žalovaného vo výške 595,00 Eur. Žalovaný teda žalobcovi poskytol úver vo výške 1.000,00 Eur a požaduje zo zmluvy 1 a zmluvy 2 celkovo sumu vo výške 2.098,05 Eur. Ku dňu podania žaloby je suma, ktorú žalobca žalovanému uhradil vo výške 2.098,05 Eur, čo vyplýva z predloženej karty splátok. Po bližšom oboznámení sa s obsahom zmluvy 1 a zmluvy 2 dospel žalobca k názoru, že ide o zmluvy, ktoré možno považovať za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko nespĺňajú ani len obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na uvedené je tu založený dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný žalovaným plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva 1 obsahuje iba výšku splátky, počet splátok a termín splátok, avšak neobsahuje konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Ohľadom neprimerane vysokých zmluvných úrokov poukázal žalobca na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným mal žalobca za to, že
dojednané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom čo má na základe ustanovenia § 39 OZ za následok neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy 1. Žalovaný v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádza v priemere RPMN 46,06%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo zmluvy o poskytnutí služby komfort je však oveľa vyššia. Pokiaľ ide o zmluvu č. 2, celková odmena v každej takejto zmluve predstavuje približne 50% výšky poskytnutého úveru, čo je v spojení s tým, že spotrebiteľ za samotný úver zaplatí úrok vo výške 21,50% ako úroky a poplatok, jednoznačne plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež žalobca považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak ešte veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, prípadne aj nedbanlivosť a prinúti ho pristúpiť na podmienku doplnkovej služby, ktorá ešte úver niekoľkonásobne predraží. Úverová zmluva v takomto prípade ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru ako doplnková služba, ktorá je uzatvorená v priamej spojitosti s úverovou zmluvou je neplatná v celom rozsahu. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že zmluva 1 a zmluva 2 nebola uzatvorená v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a obsahuje viacero neprijateľných podmienok a sú v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka vzniku bezdôvodného obohatenia k uvedenému žalobca poukázal na ust. § 457 OZ, z ktorého vyplýva, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalovaný poskytol žalobcovi plnenie z titulu úverovej zmluvy vo výške 1.000 Eur. Žalobca z titulu úverovej zmluvy plnil v jednotlivé mesačné splátky žalovanému, ktorých hodnota ku dňu podania žaloby je vo výške 2.098,05 Eur, ktoré žalovaný získal plnením na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov. Rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške 1.098,05 Eur.
2. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.12.2016 (č.l. 19 vyplynulo, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 1.000,00 Eur a žalobcovi po poskytnutí úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku v sume 1.503,05 Eur. Až po uzavretí zmluvy o úvere, strany spolu uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru dňa 17.10.2013, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť celkovú odmenu v sume 595,00 Eur. Žalobca preto bol z oboch zmlúv, avšak z dvoch rôznych právnych titulov povinný zaplatiť žalovanému spolu sumu 2.098,05 Eur. Žalovaný tvrdí, že zmluva 2 (zmluva o zabezpečení splátok úveru), je akcesorickej povahy k zmluve o úvere a obsahuje presné ustanovenia po predmete plnenia (č.l. I, bod 1.1) a jeho cene (č.I. 1, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to, za čo sa táto odmena platí, t.j. v čom spočíva podstata služby. Zmluva 2 je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú zmluvné strany osobitne dohodli a podpísali, a na základe ktorej žalovaný poskytuje svojim zákazníkom- v danom prípade žalobcovi, doplnkovú službu. Každá z predmetných zmlúv je pri tom samostatnej uzavieranou zmluvou, pričom zmluva 2 je akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere, keďže možnosť jej vzniku je podmienená predchádzajúcim poskytnutím úveru, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto podmienenosť však nie je obojstranná, pretože existencia úverového vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy o zabezpečení splátok, čo potvrdzuje fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre túto doplnkovú službu a niektorí nie. Žalovaný uvádza, že mu doposiaľ nebola právoplatne určená zmluvná podmienka v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti, ani mu doposiaľ nebolo právoplatne priznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný trvá na tom, že zmluva o doplnkovej služba bola so žalobcom individuálne dojednaná, je uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný vždy postupuje s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný namieta, že žalobca v podanej žalobe neuvádza žiadne tvrdenie, teda ani len jednu skutkovú okolnosť, ktorá by mala odôvodňovať, že žalobca zmluvu o doplnkovej službe musel uzavrieť. Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé, aká je odmena za doplnkovú službu, ako aj to, za čo sa táto odmena platí, t. z. v čom spočíva podstata služby. Zmluvu o doplnkovej službe strany osobitne podpísali. Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytovať nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažných súm na úhradu splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti v mieste určenom žalobcom, v meste alebo obci, kde má pobyt a žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú odmenu. Žalovaný tiež poukázal na to, že výška odmeny podľa zmluvy o doplnkovej službe nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Celková odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe bola určená dohodou strán, je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Žalobca spája celkovú
odmenu podľa zmluvy o doplnkovej službe s odplatou podľa zmluvy o úvere, aby potom jeho prepočtami docielil prekvapivú výšku celkových nákladov a RPMN. Žalovaný trvá na tom, že žalobca nemusel uzavrieť zmluvu o doplnkovej služby, aby na základe zmluvy o úvere získal spotrebiteľský úver. Žalovaný zastáva názor, že neporušil žiadnu svoju povinnosť a to výslovne ani pri celkových nákladoch či RPMN v zmluve o úvere. Žalovaný postupoval dôsledne podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z. Ďalej poukazuje na čl. 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý nepozná pojem hlavné a vedľajšie cenové dojednanie, pretože pozná len pojem cena. Ďalej cituje ust.§ 53 ods. 6 OZ. Žalovaný je názoru, že zmluva o úvere nepresiahla najväčšiu prípustnú odplatu, keď Ministerstvo financií SR stanovilo najvyššiu prípustnú odplatu pre zmluvu o úvere vo výške 27,66%. Poplatok za garantovanú službu je v zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom. Dohodnutý úrok je v zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom segmente trhu. Žalovaný poukazuje, že žalobca si nesprávne vyložil, že ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a iné poplatky. Poukázal aj na stanovisko SR prezentované v rámci konania pred Súdnym dvorom vedenom pod sp. zn. C-42/15 (vec Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová). Tiež nie je povinnosť uviesť rozdelenie jednotlivých splátok na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov a poplatkov. Je teda zrejmé, že žalovaný učinil zadosť aj zneniu článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, keď v zmluve jasne uviedol aká je výška, počet a termíny splátok, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť a aj doba trvania úveru čo plne zodpovedá požiadavkám smernice. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL ÚS 115/2011 z 12.02.2012.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná strana, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, písomnými podaniami žalobcu, písomnými podaniami žalovaného, listinami predloženými žalobcom, listinami predloženými žalovaným a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca ako dlžníka a žalovaný ako veriteľ, uzavreli dňa 17.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu bol vyjadrený úrokovou sadzbou 21,50% ročne, čo predstavovalo sumu 237,70 Eur zo sumy úveru a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 265,35 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 57,17%. Podľa zmluvy odplatu podľa § 53 ods. 6 OZ tvoril úrok a poplatok za garantovanú službu v celkovej sume 503,05 Eur. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú je zákazník povinný zaplatiť Providentu je 1.503,35 Eur, ktorá bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov. Priemerná hodnota RPMN 46,06%. Poskytnutý úver bol žalobca povinný splácať po dobu 100 týždňov po 15,04 Eur, pričom posledná splátka bola vo výške 14,09 Eur. Prvá splátka bola splatná do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet určený žalobcom alebo na účet predplatenej karty. Splatnosť každej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na bankový účet.
6. V ten istý deň, t. j. dňa 17.10.2013 uzavreli strany sporu aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru služby komfort, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného za dohodnutú odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej bol povinný a) informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, b) preberať od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, c) informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Žalobca ako zákazník sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí odmenu vo výške 595,00 Eur a to v 100 pravidelných splátkach a to v 99 týždenných splátkach po 5,95 Eur a poslednej splátky 5,95 Eur. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a celková odmena zohľadňuje odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a
zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Suma celkovej odmeny slúži poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem Poskytovateľa (bod 1.2 zmluvy 2). Podľa bodu 1.3 zmluvy 2, zákazník svojím podpisom potvrdzuje, že je mu zrejmé a bol vopred oboznámený s tým, že objednanie si služby je dobrovoľné, nie je podmienkou získania úveru podľa zmluvy o úvere a ani získania úveru za ponúkaných podmienok a tiež, že ak si službu neobjedná, nezmení to podmienky poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere.
7. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1.098,05 Eur a zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania v celom rozsahu, a to na takom skutkovom a právnom základe, že žalobca ako dlžník uzatvoril dňa 17.10.2013 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver v sume vo výške 1.000 Eur. Zároveň v ten istý deň, dňa 17.10.2013 žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazal žalobca zaplatiť žalovanému sumu vo výške 595,00 Eur. Napriek skutočnosti, že žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur bol povinný na základe týchto dvoch zmlúv zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.098,05 Eur. Suma, ktorú si žalobca požaduje zaplatiť od žalovaného predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je rozdielom medzi zaplatenou sumou titulom týchto dvoch zmlúv. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 2.098,05 Eur, spotrebiteľský úver predstavoval sumu 1.000 Eur a zároveň rozdiel medzi týmito sumami predstavuje žalovaná suma. Bezdôvodné obohatenie je tu dané z tohto dôvodu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere žalobca považuje za bezúročnú a bez poplatkov z tohto dôvodu, že v tejto zmluve absentujú základné náležitosti, ktoré táto zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch musí mať. Konkrétne v zmluve sa nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj absencia hoci len jednej takejto náležitosti je zo zákona sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
8. Zmluvu č. 2, teda zmluvu o zabezpečení splátok úveru, považuje za absolútne neplatnú a poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zároveň poukazuje na ust. § 9 ods. 7 zák. o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi také návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona. Zároveň poukazuje na ust. § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého podľa písm. i) je potrebné uviesť presnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je toho názoru, že uzatvorením zmluvy 2, sa žalovaný ako veriteľ iba snažil obísť zákon tým, že jednak takto navýšil odplatu za poskytnutý úver a zároveň týmto obišiel reálne uvedenie úrokovej sadzby poskytnutého úveru ako i RPMN a ako i celkovú čiastku, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, pričom tieto údaje predstavujú základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
9. Prostredníctvom zmluvy 2 žalovaný ako veriteľ jednoznačne vyňal jednotlivé spomínané ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a iba ich zakotvil v zmluve 2. Formálne túto zmluvu síce označil ako samostatnú zmluvu, čo je ale podľa názoru žalobcu bez akéhokoľvek právneho významu, akým spôsobom sa táto zmluva nazve. Tieto dve zmluvy sú jednoznačne vzájomne závislé. Zmluva 2 by nikdy bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevznikla, nakoľko upravuje iba spôsob prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Podstatné je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov hotovostne inkasoval splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Základným problémom a dôvodom neprijateľnosti tohto poplatku je však jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorá výrazne presahuje náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a ide o obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Spôsob a podmienky prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru mohol byť obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pritom poplatok, ktorý žalobca platil zo zmluvy 2 je nesporne poplatkom, ktorý ovplyvnil celkovú sumu, ktorú bol žalobca povinný z titulu spotrebiteľského úveru zaplatiť. Pokiaľ by žalobca ako dlžník uhrádzal jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru bezhotovostne, resp. napríklad poštovou poukážkou, pričom pošta sa nachádza v každej obci, nemusel by zmluvu 2
uzatvoriť a nebolo to v jeho záujme. Uzatvorenie takejto zmluvy bolo absolútne nepotrebné. Zmluvu 2, teda považuje z týchto dôvodov za absolútne neplatnú a to jednak pre zrejmý rozpor s dobrými mravmi ako i pre zjavné účelové obchádzanie zákona. Zároveň dala súdu do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax týkajúcu sa posúdenia takýchto zmlúv ako absolútne neplatných. Poukázala príkladom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/270/2016, rozhodnutie Krajského súdu Prešov 19Co/142/2016, rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/4443/2015 a mnohé ďalšie. Ďalej poukázala na ust. § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov, ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Teda nepovažuje za nič neobvyklé a zvláštne ak aj inkasný pracovník žalovaného skutočne chodil vyberať od žalobcu ako dlžníka jednotlivé splátky úveru. Takýto úkon sledoval jednoznačne iba záujem žalovaného ako veriteľa a prostredníctvom neho si iba zabezpečoval riadne a pravidelné splácanie spotrebiteľského úveru a nejde o žiadnu nadštandardnú službu.
10. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
11. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 2 písm. g) cit. Zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 , v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 , z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) , s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa § 53 ods. 5 cit. Zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 6 cit. Zák. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
23. Podľa § 1a ods. 1 cit. nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
24. Podľa § 1 ods. 4 cit. nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
25. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnym vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
30. Podľa § 458 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
31. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že zmluva o úvere ktorú uzavrel so žalovaným neobsahovala náležitostí vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, najmä rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, vytýkal neprimerané a vysoké úroky a zmluva o poskytnutí doplnkovej služby je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a náklady s ňou súvisiace mali byť premietnuté do celkových nákladov spotrebiteľa.
32. Súd vzhľadom na rozsiahlosť vyjadrení strán sporu, ktoré obsahujú právny názor z oboch strán na predmet konania, tieto vyhodnotil len v súvislosti so zákonnými požiadavkami na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
33. Žalobca vytýkal, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä rozpis výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, či termín konečnej splatnosti a podobne. Súd sa v tomto smere prikláňa k právnemu názoru žalovaného o tom, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť jednotlivých splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a to isté sa týka aj tzv. povinnej amortizácie istiny a konečnej splatnosti (rozsudok C-42/15 Home Credit c/a Bíróová).
34. Podľa názoru súdu termíny splatnosti i ukončenie zmluvy sú zrejmé z textu zmluvy, podľa ktorého bol žalobca povinný splácať úveru po dobu 100 týždňov po 15,04 Eur, príp. 14,09 Eur. Termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru je v 7. deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Prvá splátka bola splatná do 7 dní odo dňa pripísania celej čiastky úveru na účet žalovanej alebo na účet predplatenej karty. Splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
35. Súd pre vyhovenie žalobe však považoval za podstatné, že v zmluve nie je správne uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto považoval zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, podľa ktorého sa článok 23 Smernice 2008/48 má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. g) citovanej smernice, zmluva o úvere musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Smernica teda dáva možnosť členskému štátu vo svojej vnútroštátnej úprave sankcionovať neuvedenie náležitosti vyžadované smernicou bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd je toho názoru, že v tomto prípade k takejto situácii došlo.
36. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatným zistenie, že v zmluve je nesprávne uvedená výška percentuálnej miery nákladov, teda nesprávny údaj, ktorý je ukazovateľom nákladovosti, a teda výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru. Sám žalovaný argumentoval tým, že výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru sa neposudzuje podľa výšky úrokovej sadzby, ale podľa výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvárania zmluvy jasne stanovuje čo je súčasťou nákladov, ktoré sa majú zahŕňať do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Dňa 01.06.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 106/2014 Z.z., ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa § 879r OZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté pred 01. júnom 2014. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu z pohľadu koncepčného je potrebné sa vysporiadať s pojmom odplata, ktorý bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytovaním peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ špecifikoval vykonávací predpis, ktorý v ustanoveniach § 1 a 1a určil, že do odplaty sa započítavajú všetky náklady, ktoré súvisia s úverom, teda aj náklady na tzv. doplnkové služby a to bez ohľadu na to, či boli podmienkou poskytnutia úveru.
37. Súd je názoru, že cieľom zákonných úprav ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. bolo upresniť, že všetky plnenia vyžadované od spotrebiteľa, ktoré súvisia so zmluvou o úvere musia byť súčasťou zmluvy a súčasťou odplaty podľa osobitných predpisov a teda sa musia premietnuť do nákladovosti úveru. Zo znenia zmluvy je preukázané, že súčasťou
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov boli iba úroky a poplatok za garantovanú službu. Článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli v rovnaký deň, ako zmluvu o úvere aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Súd dospel k záveru, že inštitút zmluvy 2, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, avšak pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré však neboli predmetom posúdenia súdu, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Zmluva 2, ktorá spočíva v starostlivosti o klienta, najmä služba spočívajúca v informovaní zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preberaní od zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru, je zmluva, ktorá nie je individuálne dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 OZ.
40. Z obsahu uvedenej Zmluvy 2, ktorej podmienky súd preskúmaval nevyplýva, že odmena za poskytnuté služby je prednostná vo vzťahu k splátke úveru, pričom obe zmluvy boli uzatvárané v jeden deň súčasne. Odmena za Zmluvu 2 dojednaná vo výške 595,00 Eur prevyšuje samostatnú odplatu dohodnutú v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 503,05 Eur. Jedná sa o neprimerané navyšovanie odplaty. Úver bol poskytnutý vo výške 1.000 Eur, odmena zo Zmluvy 2 vo výške 595,00 Eur. Už táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že takto koncipovaná odmena spojená s poskytnutím jedného spotrebiteľského úveru je absolútne neprimeraná. Zo zmluvy 2 nevyplýva, že by odmena za poskytovanú službu mala mať prednosť pred splátkami úveru. Súd je názoru, že prednosť má úhrada úveru a zabezpečenie splátok úveru je len vedľajšou službou, ktorá s ním súvisí a preto by mali byť najskôr vykonané úhrady úveru až potom zaplatené služby domáceho servisu za predpokladu, že takéto služby spotrebiteľ vôbec mienil uzavrieť.
41. Zmluva 2 z hľadiska jej obsahu, je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a zjavne absentuje aj prejav vôle žalobcu takúto zmluvu uzavrieť. V súlade so skôr citovanými ustanoveniami OZ súd považuje zmluvu 2 uzavretú dňa 17.10.2013 za neplatnú. Súd je toho názoru, že zmluva 2 je právnym úkonom absolútne neplatným a plnenia na základe nej poskytnutej nemožno započítať na úhradu odmeny v nej uvedenej a je namieste ich započítať na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Uzavretie takejto zmluvy 2 je typickou praktikou nekalej povahy. Odmena za poskytnutie domáceho servisu bola dohodnutá v 100 týždenných splátkach a to 99 krát po 5,95 Eur a jedenkrát po 5,95 Eur, v celkovej výške 595,00 Eur. Priemerný spotrebiteľ nevie, keď sa od neho zinkasuje konkrétna suma, či ide o splátku úveru alebo odmenu za zabezpečenie úveru. Súd nemôže akceptovať, aby úhrady dlžníka boli prioritne započítané na odmenu za službu a nie na splatenie úveru. Odmena za zmluvu 2 je jednoznačne neprimeraná výške poskytnutého úveru. Predmetom zmluvy 2 sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať. Súd považuje zmluvu 2 za zmluvu, ktorej skutočným účelom je navýšiť odplatu za poskytnutý úver a to tak, aby táto odplata nebola uvedená v zmluve o úvere. Takýmto spôsobom žalovaný dosiahne to, že uvedená odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou za službu, sa nezapočítava ani do výpočtu RPMN a ide o obchádzanie zákona č. 129/2010 Z.z.
42. Podľa názoru súdu, žalovaný zmluvou 1 vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu.
43. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanovenia, na základe zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
44. Podľa ust. §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.
Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.