Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-130-2018.pdf
PDF · 72.63 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/130/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému J. U., nr. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 90101 Malacky pod sp.zn. EX 1309/2010, o vymoženie 161,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/697/2010-16 zo dňa 16. februára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 10Er/697/2010-16 zo dňa 16. februára 2018 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 10Er/697/2010-16 zo dňa 16. februára 2018 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom pod sp.zn. EX 1309/2010 zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo vške 56,84 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z prešetrenia majetkových povinného súdnym exekútorom zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Preto podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu v celosti zastavil. Poznamenal, že súhlas oprávneného so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre postup exekučného súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pre rozhodnutie exekučného súdu bol podľa ust. § 217 odds. 1 a § 234 ods. 2 zákona č 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia.
3. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov správne, v súlade s vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov exekúcie vo vyčíslenej výške. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť preto považoval za predčasné. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinností
platiteľom poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Poukázal na účel exekučného konania, ktorým je uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu proti napadnutému uzneseniu v plnom rozsahu vyhovel.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 08.07.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 15.07.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č. C. zo dňa 11.02.2010 vydaný oprávneným. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom a úrokov z omeškania z dlžného poistného za obdobie od júla 2009 do januára 2010 v celkovej výške 161,65 Eur. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.01.2018 súdny exekútor dal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,84 Eur.
8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora. V danom prípade súd prvej inštancie mal nemajetnosť povinného zistenú šetrením súdneho exekútora, avšak odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného vyjadreným v odvolaní, že povinný, ktorý je fyzickou osobou, je vzhľadom na svoj vek v produktívnom veku. Aj keď v súčasnosti nie je zamestnaný, nie je vylúčené, že v budúcnosti môže získať príjem z pracovnej alebo inej činnosti, resp. nadobudnúť majetok iným spôsobom (napr. darovaním, dedením a pod.), z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil.
10. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).