Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/64/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcov: 1/Mgr. U. G., nar. XX.XX.XXXX, X/Emil G., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom N., G. XX, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Katarína Kalabová, advokátka so sídlom Bratislava, Krasovského 13, proti žalovaným: X/Norbert T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., N. XXX/XC, 2/Renáta T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nitra, 1. mája XXX/X, zastúpená Mgr. Ivan Košťál, advokát so sídlom Nitra, Štúrova 11, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 15.01.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade zamieta.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovaná v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia, sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.03.2014, domáhali voči žalovaným zaplatenia žalovanej sumy 2.000 eur spoločne a nerozdielne spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 15.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 05.11.2012 strany sporu uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytli finančné prostriedky vo výške 2.000 eur žalovaným. Zaslanie a prevzatie poskytnutej sumy potvrdzuje výpis z účtu žalobcov, z ktorého bola poskytnutá požičaná suma vo výške 2.000 eur prevedená v prospech účtu žalovaných. Dňa 05.11.2012 tak došlo medzi stranami sporu k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. Predmetom zmluvy boli finančné prostriedky v sume 2.000 eur, ktoré žalovaní riadne prevzali. Napriek výzvam zo strany žalobcov, nebola dlžná suma zo strany žalovaných vrátená a to ani čiastočne. Žalobcovia sa po opakovaných telefonických snahách snažili o mimosúdne vysporiadanie neuhradených pohľadávok vo výške istiny 2.000 eur výzvou ich právneho zástupcu zo dňa 16.12.2013 zaslanou na obe známe adresy žalovaných, na ktorú výzvu žalovaní nereagovali. Vzhľadom na uvedené sa žalovaní dňa 14.01.2014 (deň vrátenia zásielky) dostali do omeškania so zaplatením dlžnej čiastky, a preto žalobcovia si uplatňujú aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne od 15.01.2014 do zaplatenia.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 18.07.2014 č.k. 14Ro/90/2014-13, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej v 2. rade do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 04.07.2017 č.k. 14RO/90/2014-22 zrušil.

3. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2018 vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, namietajúc, že nikdy neuzavrela a to ani v ústnej forme so žalobcami zmluvu o pôžičke. Uvedené preukazuje predložený listinný dôkaz - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.12.2013. Táto výzva je adresovaná výlučne žalovanému v 1. rade a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že iba žalovaný v 1. rade výlučne sám ústne uzavrel so žalobcami zmluvu o pôžičke, pričom žalovaný v 1 rade sám určil účet, na ktorý bola predmetná pôžička vyplatená, o čom žalovaná v 2. rade nemala žiadnu vedomosť. Táto skutočnosť je ďalej preukázaná, aj ďalším listinným dôkazom a to výpisom z účtu (detail pohybu) kde je uvedené „DBing: Noro/Pozicka, CRing : Noro/pozicka, SPinf: Noro/pozicka. Aj tento listinný dôkaz podľa žalovanej v 2. rade jednoznačne preukazuje, že ústnu zmluvu o pôžičke so žalobcami v 1. a 2. rade uzavrel výlučný žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcami v 1 a 2 rade neuzavrela, pričom žalobcovia uzavretie takejto zmluvy nepreukázali, právne naopak zo žalobcami predložených a označených dvoch listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná v 2. rade s nimi žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrela, preto žalovaná v 2. rade nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaná z tejto ústnej zmluvy o pôžičke. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu voči nej zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade. Právny zástupca žalobcov ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne v 1. rade pre rodičovské povinnosti a žalobcu v 2. rade pre pracovné povinnosti. Žalovaný v 1. rade, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcov a žalovaného v 1. rade.

5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava podanej žaloby. Medzi žalobcami a žalovanými došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 2000 eur, ktoré peňažné prostriedky boli zaslané na účet žalovaných. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovanej v 2.rade tvrdil, že peňažné prostriedky boli požičané obom žalovaným, ktorí v tom čase žili v spoločnej domácnosti a tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté na chod domácnosti žalovanej. Z tohto dôvodu sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy pôžičky voči žalovaným a to spoločne a nerozdielne. Okrem toho výzva na zaplatenie bola zasielaná aj žalovanej v 2.rade, pričom zásielka sa vrátila s tým, že adresát neznámy. Žalovaní mali nielen spoločnú domácnosť, ale aj spoločný účet na ktorý boli zaslané aj peňažné prostriedky. Zotrváva na tom, že išlo o spoločný záväzok oboch žalovaných, pričom je na veriteľovi, ktorého z dlžníkov zaviazaných spoločne a nerozdielne vyzve na úhradu dlžnej sumy. To, že žalobcovia túto výzvu adresovali žalovanému v 1.rade, nepotvrdzuje, že by tento záväzok vznikol iba žalovanému v 1.rade. K označeniu Noro/pôžička pri zaslaní peňažných prostriedkov, tak ako to vyplýva z detailu pohybu, uviedol, že išlo o účet žalovanej v 2.rade, preto žalobcovia označili detail tohto pohybu Noro/Pôžička, aby bolo zrejmé, že ide aj o záväzok žalovaného v 1.rade. V opačnom prípade, by sa žalovaný v 1.rade mohol brániť tým, že ide o výlučný záväzok žalovanej v 2.rade, ktorej patrí účet. Žalovaná v 2.rade umožnila žalovanému 1. rade disponovať prostriedkami na tomto účte.

6. Právny zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní uviedol, že zotrváva na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná v 2.rade nikdy neuzatvorila so žalobcami žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke. Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.12.2013 bola adresovaná a určená žalovanému v 1.rade. Sami žalobcovia si boli vedomí, že pôžičku poskytli žalovanému v 1.rade. Okrem toho je zrejmé, že táto výzva bola zasielaná žalovanému v 1.rade poštou dňa 20.12.2013 a následne potom čo sa nepodarilo túto výzvu doručiť bola zasielaná výzva opakovane poštou dňa 22.01.2014 na adresu žalovanej v 2.rade. Aj z obsahu tejto výzvy je zrejmé, že žalobcovia nevyzývali žalovaných ako oboch dlžníkov, ale vyzývali na zaplatenie žalovaného v 1.rade ako dlžníka z uzatvorenej ústnej zmluvy o pôžičke. Aj z detailu pohybu z účtu, ktorý je súčasťou spisu je uvedené Noro/ pôžička. Tieto skutočnosti preukazujú a potvrdzujú, že žalovaná v 2.rade nie je pasívne vecne legitimovaná pre toto konanie.

7. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe vyhovieť. V danom prípade žalovaní uzatvorili zmluvu o pôžičke so žalobcami. Peňažné prostriedky boli poskytnuté do spoločnej domácnosti žalovaných. Žalovaná v 2.rade mala o tom vedomosť, pretože keď prišiel žalovanej v 2.rade výpis z účtu tak jej muselo byť zrejmé, že boli na jej účet zaslané peňažné prostriedky v danej výške. Žalovaní mali spoločnú domácnosť, a preto sú zaviazaní spoločne a nerozdielne obaja žalovaní.

8. Žalovaná v 2. rade v záverečnej reči uviedla, že v roku 2012 a aj v roku 2013 bol žalovaný v 1.rade jej partnerom. Rozišli sa asi v roku 2015. Výpisy z jej účtu chodili na mailovú adresu žalovaného v 1.rade, čiže nemala vedomosť o tejto zaslanej sume. Žalovaný v 1.rade nemal zriadený účet a peňažné prostriedky si nechával zasielať na jej účet.

9. Právny zástupca žalovanej v 2. rade v záverečnej reči uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcami a žalovanou v 2.rade došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. Zo znenia formulácie vo výzve na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.12.2013 v ktorej sa uvádza, vyplýva citujem: „ Vážený pán Fuzek dňa 05.11.2012 bola medzi mojimi mandantmi ako veriteľmi a Vašou osobou ako dlžníkom uzatvorená ústne zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2000 eur. Uvedená suma bola zo stany mojich mandantov poukázaná bankovým prevodom na vami určený bankový účet .“Uvedené potvrdzuje, že žalovaný v 1.rade určil účet, na ktorý boli žalobcami poskytnuté peňažné prostriedky, avšak toto nepreukazuje, že zo strany žalovanej v 2.rade došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke so žalobcami. Okrem toho aj z detailu pohybu, kde sa uvádza Noro/pôžička je zrejmé, že komu pôžička zo strany žalobcov bola poskytnutá a že týmto bol výlučne žalovaný v 1.rade. S ohľadom na uvedené žiadam žalobu voči žalovanej v 2.rade zamietnuť a žalovanej v 2.rade priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to najmä žalobou, plnou mocou, detailom pohybu z účtu, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, ftc. obálok, písomným podaním žalovanej v 2. rade, plnou mocou zo strany žalovanej v 2. rade a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Dňa 05.11.2012 boli z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený na žalobkyňu v 1. rade prevedené peňažné prostriedky v sume 2.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený na meno F. T.. Uvedená skutočnosť vyplýva z doloženého detailu pohybu, z ktorého vyplýva informácia pre príjemcu: D./pozicka, W.: Noro/pozicka, Y.: Noro/pozicka, SPinf: Noro/pozicka.

12. Vo výzve zo strany právnej zástupkyne žalobcov na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.12.2013 adresovaná pre žalovaného v 1. rade (Norbert Füzek, N. XXX/XC, 949 05 Nitra) sa uvádza, že dňa 05.11.2012 bola medzi mojimi mandantmi ako veriteľmi a Vašou osobou ako dlžníkom uzatvorená ústne zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2.000 eur, uvedená suma bola zo strany mojich mandantov poukázaná bankovým prevodom na Vami určený bankový účet. Okrem toho sa vo výzve uvádza, že medzi Vami ako dlžníkom a mojimi mandantmi ako veriteľmi bola dňa 05.11.2012 platne uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej boli peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur, ktoré ste riadne prevzali. Napriek opakovaným snahám a výzvam zo strany mojich mandantov, nebola dlžná suma do dnešného dňa z Vašej strany vrátená a to ani čiastočne. V súlade s uvedeným evidujú moji mandanti voči Vám neuhradený dlh vo výške istiny 2000 eur. Na základe uvedeného bol žalovaný v 1. rade vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 2.237,84 eura (vrátane trov právneho zastúpenia) a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy na účet žalobkyne v 1. rade č. XXXXXXXX/1100, vedený v Tatra banka, a.s. s tým, že ak nebude dlžná suma uhradená v tejto lehote, bude pristúpené k vymáhaniu dlžnej sumy vrátane príslušenstva súdnou cestou. Na výzve je vyznačené poštou R 20/12/2013 opakovane poštou R 22/01/2014. Podľa ftc. obálky adresovaná pre žalovaného v 1. rade vyplýva, že táto bola zasielaná poštou dňa 20.12.2013, bola vrátená späť dňa 15.1.2013 s tým, že adresát neznámy a zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Podľa ftc. obálky adresovanej pre žalovanú v 2. rade vyplýva, že táto bola daná pošte dňa 22.1.2014 vrátená späť 17.02.2014 s tým, že adresát neznámy a zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

13. Podľa § 470 ods. 1 nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

16. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z ust. § 657 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzatvorená i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci (a o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke teda môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom) k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

22. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, či je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

23. Poukazujúc na to, že v danej veci malo ísť o uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 05.11.2012 medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, bolo dôkazné bremeno na žalobcoch, ktorí mali preukázať, že v skutočnosti prišlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke tak, ako uviedli v žalobe a komu túto pôžičku poskytli. Žalovaný v 1. rade sa v konaní nevyjadril a skutkové tvrdenia nepoprel. Sporným v konaní v dôsledku námietky žalovanej v 2. rade týkajúcej sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jej strane, bola skutočnosť, či zmluva o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 05.11.2012, bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade spoločne, resp. či išlo o poskytnutie pôžičky žalovanému v 1. rade, ktorý v čase uzavretia zmluvy bol partnerom žalovanej v 2. rade. Právny zástupca žalobcov s ohľadom na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovanej v 2. rade na pojednávaní tvrdil, že peňažné prostriedky boli poskytnuté obom žalovaným a tieto boli poskytnuté na chod domácnosti žalovanej, pričom žalovaní mali nielen spoločnú domácnosť, ale aj spoločný účet, na ktorý boli zaslané peňažné prostriedky. Podľa názoru súdu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že sporná zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, teda že peňažné prostriedky boli poskytnuté obom žalovaným, a teda že na strane žalovaných ide o spoločný záväzok. V konaní tak súd nemal za preukázané, že zo strany žalovanej v 2. rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so žalobcami dňa 05.11.2012. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že peňažné prostriedky boli zaslané na účet, ktorý patril žalovanej v 2. rade, ktorá skutočnosť

bez ďalšieho nepreukazuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke aj so žalovanou v 2. rade. Žalovaná v 2. rade ohľadne dispozície s jej účtom tvrdila, že nemala vedomosť o tejto zaslanej sume na jej účet, pretože výpisy z účtu chodili na mailovú adresu žalovaného v 1. rade, ktorý si nechal zasielať peňažné prostriedky na jej účet a disponoval s peňažnými prostriedkami na tomto účte tým spôsobom, že mal platobnú kartu. V tomto smere súd poukazuje aj na detail z pohybu účtu žalobkyne v 1. rade, kde je uvedené v informácii pre prijímateľa: Noro/pozicka, t.j. označenia mena žalovaného v 1. rade. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že aby bolo zrejmé, že ide aj o záväzok žalovaného v 1. rade, žalobcovia označili detail tohto pohybu Noro/pozicka, keďže v opačnom prípade by sa žalovaný v 1. rade mohol brániť, že ide o výlučný záväzok žalovanej v 2. rade, ktorej patrí účet, súd považuje za účelové. Skutočnosť, že v danom prípade išlo o výlučný záväzok žalovaného v 1. rade podľa názoru súdu preukazuje samotná výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.12.2010, ktorá tvorí prílohu k žalobe, a ktorá bola adresovaná a určená iba žalovanému v 1. rade a z obsahu ktorej je zrejmé, že žalobcovia nevyzývali žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade ako oboch dlžníkov, ale vyzývali na zaplatenie žalovaného v 1. rade ako dlžníka z uzatvorenej ústnej zmluvy o pôžičke, keď v tejto sa jednoznačne uvádza, že „dňa 05.11.2012 bola medzi mojimi mandantmi ako veriteľmi a Vašou osobou ako dlžníkom uzatvorená ústne zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 2.000 eur, uvedená suma bola zo strany mojich mandantov poukázaná bankovým prevodom na Vami určený bankový účet.“ Uvedené potvrdzuje, že žalovaný v 1. rade určil účet, na ktorý boli žalobcami poskytnuté peňažné prostriedky s tým, že týmto účtom bol účet žalovanej v 2. rade. Predmetná výzva bola zasielaná žalovanému v 1. rade poštou dňa 20.12.2013 a následne potom čo sa nepodarilo túto výzvu doručiť bola zasielaná výzva opakovane poštou na adresu žalovanej v 2. rade dňa 22.1.2014. Aj keď súd nespochybňuje argumentáciu zo strany žalobcov prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní, že v prípade ak ide o spoločný záväzok, je na veriteľovi, ktorého z dlžníkov zaviazaných spoločne a nerozdielne vyzve na úhradu dlžnej sumy, avšak v tomto smere z obsahu samotnej výzvy na zaplatenie podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia ako dlžníka titulom ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 05.11.2012 označili iba žalovaného v 1. rade, voči ktorému, ako sa uvádza v žalobcami predloženej výzve, evidujú dlh vo výške istiny 2.000 eur. Podľa názoru súdu v prípade ak by išiel o spoločný záväzok žalovaných voči žalobcom, nič nebránilo žalobcom vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy uviesť, že dňa 05.11.2012 bola medzi nimi ako veriteľmi a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, a preto žalobcovia evidujú voči obidvom žalovaným dlh vo výške istiny pôžičky v sume 2.000 eur. Okrem toho predmetná výzva bola vyhotovená prostredníctvom advokátskej kancelárie, a preto išlo o výzvu vyhotovenú právne znalou osobou. Keďže žalovaná v 2. rade poprela uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke a poskytnutie pôžičky zo strany žalobcov, bolo na žalobcoch aby títo jednoznačne preukázali, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená aj so žalovanou v 2. rade a teda že išlo o spoločný záväzok žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade voči žalobcom. Žalobcovia dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli a súd preto žalovanú v 2. rade nepovažuje za pasívne vecne legitimovanú z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 05.11.2012 a žalobu voči žalovanej v 2. rade ako nedôvodnú zamietol. Súd poukazuje aj na postoj žalobcov v konaní, ktorí sa pojednávania nezúčastnili a na záver ich právny zástupca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a to aj napriek tomu, že žalovaná v 2. rade popierala jej pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.

24. Súd tak mal v konaní za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka so žalovaným v 1. rade, na základe ktorej žalobcovia poskytli žalovanému v 1. rade sumu pôžičky 2.000 eur, ktoré prostriedky boli zaslané na účet určený žalovaným v 1. rade. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 15.01.2014 do zaplatenia (o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase omeškania, keďže zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013) a žalobu voči žalovanej v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobcovia voči žalovanému v 1. rade boli v celom rozsahu úspešní. O výške trov žalobcov voči žalovanému v 1. rade rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd rozhodol o trovách konania žalovanej v 2. rade, voči ktorej bola žaloba zamietnutá, a preto súd rozhodol o tom, že sa jej priznáva voči žalobcom nárok na náhradu v rozsahu 100%, o výške ktorých rovnako rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný v 1. rade nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu žalobcovia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.