Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-74-2018.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/74/2018
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: C. T., rod. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, adresa na doručovanie: Štúrova 126/5, Poprad, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu uzatvorenej v nadväznosti na zmluvu o úvere č. 8300009109 dňa 27.06.2008.
II. Navrhovateľke sa náhrada trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom z 9.5.2018 sa navrhovateľka na odporcovi domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by uložil povinnosť odporcovi zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy.
2. V dôvodoch podania uviedla, že s odporcom uzatvorila 25.6.2008 zmluvu o úvere č. 8300009109, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 55,000,- Sk (1 825,66 eur), ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť späť spolu s odmenou za poskytnutie revolvingu 46 242,- Sk (1 534,95 eur).
3. Navrhovateľka má za to, že uhradila sumu revolvingového úveru v plnej sume aj s odplatou. Vzhľadom na časový odstup od uzatvorenia zmluvy nemá k dispozícii všetky potvrdenia o úhradách, predložila potvrdenie o úhradách v celkovej výške 4 326,52 eur. Napriek uvedenému sa odporca domáha svojej tvrdenej pohľadávky predložením neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi navrhovateľky v úmysle sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť o ďalšiu sumu vo výške 1 542,55 eur (ako to vyplýva zo žiadosti žalovaného).
4. Slovenská republika ako člen EÚ je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby nekalé obchodné podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné.
5. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom je vzťahom spotrebiteľským. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky - konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú v čl. 7 zmluvy, bez toho aby jej bol vysvetlený obsah dohody a bez toho, aby mala vôľu takúto dohodu uzatvoriť. Navrhovateľka sa týmto dostala do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojim príjmom bez akéhokoľvek právneho základu. Týmto sa vytvára priestor na postihovanie majetku navrhovateľky, požadovanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, napriek premlčaniu a uhradeniu všetkých dlhov, keďže zmluva má byť v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú.
6. Navrhovateľka je v pozícii slabšej zmluvnej strany a má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v súvislosti so zmluvou. Jej požiadavky sú odôvodnené aj s cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka nemala nikdy vôľu uzavrieť takú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva.
7. Odporca postupoval voči navrhovateľke bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä použitím neprijateľných zmluvných podmienok, dohody o zrážkach zo mzdy a v súčasnosti má v úmysle vykonávať zrážky aj keď pohľadávka zo zmluvy bola uhradená, premlčaná a zanikla. Odporca mal v úmysle postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uspokojiť aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe neprijateľných úverových podmienok.
8. Dohoda o zrážkach zo mzdy okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda uvedené náležitosti neobsahuje, a preto je nevyhnutné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne.
9. Navrhovateľka zároveň poukázala i na judikatúru súdov Slovenskej republiky.
10. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Navrhovateľka hodlá vo veci iniciovať konanie o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Nebola žiadnym spôsobom oboznámená s právnymi následkami dohôd o zrážkach zo mzdy a preto je tento právny úkon mimo sféry jej záujmu.
11. Navrhovateľka poukázala na to, že i napriek úhradám odporca opätovne predložil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov z 13.4.2018, t.j. mal v úmysle opätovne uspokojovať svoje vymyslené nároky, uplatňujúce si na základe neplatných zmluvných dojednaní, čím je ohrozené legitímne právo navrhovateľky na mzdu.
12. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby súd s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP písm. d) nariadil neodkladné opatrenie. Na jej strane existuje dôvodná potreba bezodkladne upraviť pomery, pretože je ohrozované jej legitímne právo na mzdu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Navrhovateľka už istinu úveru celú splatila a odporca už nemá právny nárok na vymáhanie, resp. inkasovanie ďalších finančných prostriedkov. Navrhovateľke by mohla vzniknúť ďalšia ujma, nenachádza sa v priaznivej finančnej situácii, jej mzda sama osebe nepostačuje na uspokojenie základných ľudských potrieb jej a jej rodiny.
13. Vo veci samej sa plánuje domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
14. Prílohou návrhu bola žiadosť odporcu o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľky, kartu klienta k zmluve o úvere preukazujúcu splácanie dlžnej sumy, zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300009109 z 27.6.2008, potvrdenia o prevzatí peňažných prostriedkov, príjmové pokladničné doklady a poštové poukážky preukazujúce splácanie úveru.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Súd s poukazom na § 329 ods. 1 CSP rozhodol bez výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľky na vydaní neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a súčasne, či navrhovateľka v návrhu osvedčila potrebu úpravy právnych pomerov strán.
21. Z listinných dôkazov, konkrétne kópie zmluvy o úvere z 27.6.2008, listu odporcu adresovanému zamestnávateľovi navrhovateľky - REHABspol., s.r.o. z 13.4.2018 obsahujúcemu výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy mal súd za to, že navrhovateľka neodkladného opatrenia existenciu vzťahu medzi ňou a odporcom upraveného právom osvedčila, čím zároveň preukázala splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Je nesporné, že vzťah navrhovateľky a odporcu, ktorý bol založený zmluvou o úvere, je podľa ustanovenia § 290 CSP vzťahom spotrebiteľským, teda navrhovateľka v tomto konaní vystupuje v pozícii slabšej strany.
23. Súd skúmal, či navrhovateľka tvrdeniami obsiahnutými v návrhu osvedčila, že nariadením predbežného opatrenia je možné dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či existuje potreba neodkladného zabezpečenia jej práv a oprávnení vyplývajúcich z právnych úkonov realizovaných stranami.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia je po osvedčení existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami potrebné posúdiť, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
25. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná a neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
26. Súd sa zaoberal hlavne otázkou či navrhovateľke neodkladného opatrenia hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, a teda či sú bezprostredne ohrozené jej práva, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
27. Z návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že oň navrhovateľka žiada z dôvodu, že odporca už reálne prikročil k vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to na základe ňou napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy. Tá sa domnieva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Súd má za to, že navrhovateľka osvedčila reálnu hrozbu a to tú, že ak by sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovelo mohli by byť vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene.
28. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že tá bola odporcom predložená pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola súčasťou tzv. formulárovej zmluvy, ktorej obsah navrhovateľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, mohla ju len prijať alebo odmietnuť ako celok. Vyjadrenie súhlasu navrhovateľky s takouto dohodou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom. Samotná dohoda neobsahuje označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok, odkazuje len neurčito na inú časť zmluvy a teda takéto vymedzenie pohľadávky je neplatné. Zároveň upravuje i zrážanie súm zo mzdy za prípadné pokuty, či trovy konania, ak v budúcnosti vzniknú, bez ich bližšej špecifikácie. Takto formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je neplatným zmluvným dojednaním, a preto nie je možné na jej základe realizovať zrážky zo mzdy.
29. Je nepochybné, že uložením požadovanej povinnosti odporcovi, teda zdržaniu sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy sa objektívne dosiahne ochrana práv navrhovateľky, ktorej právo na mzdu nebude žiadnym spôsobom obmedzované.
30. Súd má za to, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko na základe dôkazov poskytnutých navrhovateľkou bolo odporcovi plnené vo výške vyššej, akou je výška poskytnutej istiny na základe zmluvy o úvere. V dôsledku nariadenia tohto neodkladného opatrenia sa nedostane do straty za poskytnuté finančné plnenie.
31. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky.
32. Podľa § 336 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
33. Podľa § 337 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20170501> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
34. Civilný sporový poriadok predpokladá aj také okolnosti, kedy na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí nadväzovať podanie žaloby. Je prípustné i nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide o tzv. zdržovacie nároky (ako je tomu aj teraz), v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už nadobudnutím účinkov vykonateľného neodkladného opatrenia.
35. Nakoľko súd dospel k záveru, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neukladá navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd však poúča strany, obzvlášť odporcu, v zmysle § 337 ods. 1 CSP (viď bod 24 tohto uznesenia).
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Navrhovateľka bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, a preto jej podľa ust. §255 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže si v konaní žiadne trovy neuplatnila a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.