Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-361-2017.pdf
PDF · 119.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/361/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX, 2/ H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX, žalobcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom H., V. XXXX, proti žalovaným: 1/ F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, 2/ V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, o predchádzanie hroziacim závažným škodám, o odvolaniach žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/113/2015-179 zo dňa 24. novembra 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/113/2015-230 zo dňa 05. apríla 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e.
Rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, vo výrokoch II. a III., ktorými súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ a nároku svedka J. H. na svedočné voči žalovaným 1/ a 2/ mení tak, že žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva a svedok J. H. má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na svedočné v rozsahu 100 %.
Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/113/2015-179 zo dňa 24. 11. 2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/113/2015-230 zo dňa 05. 04. 2017, žalobu zamietol (výrok I.), žalobcom 1/, 2/ voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a svedkovi J. H. priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na svedočné v rozsahu 100 % (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 19. 06. 2015 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zakázal žalovaným 1/, 2/ využívať prístupovú komunikáciu na parc. KN- E č. 10935/2 zapísanej na LV č. XXXX a parc. č. KN-E č. 11276/1 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. obce T. ako prístupovú cestu k svojmu pozemku parcela KN-C č. 11273/3, zapísanému na LV č. XXXX, na ktorom plánujú uskutočniť novostavbu rodinného domu. Zároveň sa domáhali uloženia zákazu žalovaným neoprávnene zasahovať do ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 11276/1 zapísanému na LV č. XXXX, kat. územie obce T.. Uvedeného sa domáhali na tom skutkovom základe, že žalovaní plánujú využívať predmetné nehnuteľnosti, na ktorých nemajú žiaden spoluvlastnícky podiel, ako prístup k svojmu pozemku, na ktorom plánujú stavať rodinný dom, avšak prístupová cesta nie je spevnená a v dôsledku prechodu nákladných vozidiel so stavebným materiálom by mohla byť cesta vážne poškodená,
čím by bol ohrozený prístup k ich rodinnému domu a zároveň hrozí aj poškodenie ich rodinného domu, ktorého roh je vzdialený od predmetnej cesty iba 0,5 m. V priebehu konania žalovaní poukázali na to, že žalobcom žiadne nebezpečenstvo nehrozí, prístup k nehnuteľnosti majú vyriešený po miestnej komunikácii cez parcelu KN-C č. 11278/1 a KN-C č. 11273/6, kat. územia T., a teda neexistuje dôvod tohto konania. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by im nejaká škoda hrozila, resp. že by vznikla. Súd podanú žalobu posúdil podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie upravuje zakročovaciu povinnosť a právo na odvrátenie vážnej hrozby škody. V danom prípade išlo o možné, domnelé ohrozenie majetku spočívajúce v možnom povolení prístupovej cesty cez pozemky patriace žalobcom. Pre poskytnutie ochrany žiadanej žalobcami preto súd skúmal, či hrozí vážna škoda. Súd mal preukázané, že žalobcovia podali žalobu na podnet stavebného úradu Obce Raková z dôvodu, že stavebný úrad ich námietku vznesenú proti prístupovej ceste navrhovanej žalovanými v stavebnom konaní vyhodnotil ako občianskoprávnu a odkázal ich s podaním žaloby na súd. Žalobcovia v rámci stavebného konania namietali, že žalovaní by v prípade vydania stavebného povolenia využívali ako prístupovú komunikáciu KN-E parcelu č. 10935/5 (správne 10935/2, poznámka odvolacieho súdu), ktorej je žalobkyňa 2/ podielovou spoluvlastníčkou a KN-C parcelu č. 11273/3 (správne 11276/1 poznámka odvolacieho súdu), kde sú žalobcovia výlučnými vlastníkmi. Bolo teda prirodzené, že sa žalobcovia bránili podaním žaloby na podklade pokynu stavebného úradu, pokiaľ mala prístupová cesta k novostavbe žalovaných prechádzať cez tieto parcely. V priebehu súdneho konania bolo preukázané že žalovaní v snahe vyriešiť súdny spor zmenili prístupovú cestu - zakúpili si pozemok parc. č. 11273/6 o výmere 151 m2 - záhrada, evidovaný na LV č. XXXX, kat. úz. T., ktorú parcelu odkúpili od otca žalovanej 2/, ktorý už v priebehu súdneho konania udelil ešte pred podpisom zmluvy súhlas s tým, aby jeho pozemok o celkovej výmere evidovaný ako parcela č. 11273/3 (správne 11273/1) bol využívaný na prechod a prejazd vozidiel pri výstavbe rodinného domu žalovaných. Z tejto parcely bola odčlenená parcela č. 11273/6, ktorá vytvorila prístupovú cestu žalovaným k stavbe rodinného domu. V danom štádiu konania, pokiaľ žalovaní zmenili prístupovú cestu pre účely realizácie stavby ich rodinného domu a navrhovaná prístupová cesta už nevedie cez pozemok žalobcov, žalobcom nehrozí žiadna ujma. Potom čo súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda, ani hrozba závažnej škody žalobcom aktuálne nehrozí, konaním žalovaných došlo v priebehu súdneho konania k odstráneniu ohrozujúceho stavu, ktorý bol dôvodom podania žaloby a nebolo preukázané, že by žalovaní zasahovali akýmkoľvek spôsobom do vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalobcov, žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255, § 257, § 258 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Napriek tomu, že súd žalobu zamietol, priznal žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko de facto žalobcovia boli v konaní úspešní a žalovaní zavinili vznik týchto trov a podanie samotnej žaloby. Skutočnosti rozhodné pre ďalší postup (uzatvorenie zmluvy na novú prístupovú cestu) vedeli žalovaní už v novembri 2015, napriek tomu tieto skutočnosti jednoznačným spôsobom v konaní preukázali až v podaní doručenom súdu dňa 14. 09. 2016. Súd preto považoval za zákonné, ale najmä spravodlivé, aby žalovaní tieto trovy žalobcom v celom rozsahu nahradili. Žalovaným tiež súd uložil povinnosť uhradiť trovy v konaní vypočutého svedka v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov II., III. o trovách konania podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti, spočívajúcej v priznaní nároku na náhradu trov konania im voči žalobcom, rovnako v priznaní nároku na svedočné svedkovi J. H. voči žalobcom. Nesúhlasili s priznaním nároku na náhradu trov konania žalovaným, ani s priznaním nároku svedka na svedočné voči nim. Mali za to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by na ich strane existovalo vážne ohrozenie ich práv, nakoľko dosiaľ nedisponujú ani právoplatným stavebným povolením. Samotná realizácia výstavby a s ňou spojené využívanie predmetných parciel KN-C č. 11276/1 a KN-E č. 10935/2, kat. úz. T. ako prístupovej cesty k ich domu neprichádza bez právoplatného stavebného povolenia do úvahy. Je teda zrejmé, že na strane žalobcov nikdy neexistovalo žiadne ohrozenie v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko otázka prístupovej cesty k ich rodinnému domu, ktorého výstavbu plánujú uskutočniť, je a od počiatku bola riešená v stavebnom konaní, je to stavebný úrad, ktorý sa má v súlade so stavebným zákonom vysporiadať s otázkou riešenia prístupovej cesty. Žaloba zo strany žalobcov bola teda podaná predčasne, nakoľko doposiaľ nedošlo k vzniku žiadneho ohrozenia v zmysle ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia zároveň v priebehu celého konania nepreukázali reálnu existenciu hrozby vážneho ohrozenia. Zo stavebného konania je zrejmé, že parcely, ktoré sú predmetom konania, by ako prístupovú cestu hodlali využiť iba v prípade, že by im takýto postup odobril stavebný úrad. Keďže žalobcovia podali v stavebnom konaní námietky, je to stavebný úrad, kto
sa mal s predmetnými námietkami vysporiadať a v prípade ich dôvodnosti ich mal zaviazať k vykonaniu nápravy, t. j. k zmene prístupovej cesty. Z uvedeného dôvodu nemohli byť žalobcovia v spore úspešní, a teda sú to oni, kto mal v spore úspech, a teda oni majú i nárok na náhradu trov konania, a to v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie podľa nich pochybil vo viacerých otázkach, ktoré spôsobujú, že konanie má tzv. iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otázku možnosti využitia sporných parciel ako prístupovej cesty k ich budúcemu rodinnému domu je povinný riešiť stavebný úrad v rámci stavebného konania, a teda nie je daná právomoc súdu rozhodovať o danej otázke.
3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie i žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie Mali za to, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodili, že v čase podania žaloby a počas prvoinštančného konania existovala hrozba ujmy na ich rodinnom dome. Súd prvej inštancie túto hroziacu ujmu zobral na ľahkú váhu a vecou sa riadne nezaoberal. Medzičasom rozhodol i Okresný úrad Žilina - odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- ZA-OVBP2-2017/004833/Kod dňa 30. 01. 2017, ktorým rozhodnutím zrušil stavebné povolenie Obce Raková ako nezákonné a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Z citovaného rozhodnutia opäť vyvstala obava z ujmy, keď odvolací stavebný úrad zaujal postoj, že prístupová cesta k stavebníkom môže byť i po pozemkoch KN-C č. 11276/1 a KN-E č. 10935/2, hoci takýto názor vyšiel z chybných informácií, pričom poukázali na chyby v rozhodnutí Okresného úradu Žilina. V ďalšom stavebnom konaní, resp. následne v stavebnom rozhodnutí Obce Raková môžu byť tieto pozemky opäť uvedené ako prístupová komunikácia, čím by sa zopakoval stav, ktorý bol v čase podávania ich žaloby. V podstate odvolacie stavebné rozhodnutie opäť navodilo situáciu, že existujú dve prístupové cesty k stavbe stavebníkov, hoci je zrejmé, že pri ceste po parc. KN-C č. 11277 rozhodol stavebný úrad v rozpore s objektívnymi dôkazmi. Nestotožnili sa s tvrdením súdu, že ide len o možné, domnelé ohrozenie majetku spočívajúce v možnom povolení prístupovej cesty cez ich pozemky. Ak by došlo k užívaniu komunikácie, ktorá vedie cez parcelu KN-C č. 11277 ako prístupovej komunikácie k plánovanému domu žalovaných, došlo by k vážnemu ohrozeniu ich majetku. Predmetná komunikácia bola vybudovaná nimi svojpomocne, a teda nie je dostatočne spevnená a prechod ťažkých stavebných mechanizmov by ju vážne poškodil. Poškodením a narušením tejto cesty by došlo aj k narušeniu statiky ich rodinného domu, ktorý sa od tejto navrhovanej prístupovej cesty po parcele KN-C č. 11277 nachádza v najbližšom bode len 0,5 m. Žalobou, ktorá je predmetom tohto konania sa snažia zabezpečiť predchádzaniu vzniku takejto škody na ich majetku, a tým aj na ich živote a zdraví. Vzhľadom k tomu, že sa cítia by ohrození, v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa domáhajú svojho práva zákazu zásahov spočívajúcich vo využívaní prístupovej cesty na pozemkoch KN-C č. 11276/1 a KN-E č. 10935/2.
4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch II., III. rozhodol v zmysle ich odvolania. Žalobcovia podľa žalovaných v konaní nepreukázali, že by existovala reálna a vážna hrozba ujmy na ich právach. Súd v konaní vykonal riadne dokazovanie a dospel k správnemu záveru, keď žalobu zamietol. Skutočnosti namietané žalobcami v odvolaní sa týkajú správneho konania a má sa s nimi vysporiadať správny orgán. Žalobcom nehrozí žiadna vážna škoda v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko prístupová cesta k ich plánovanému rodinnému domu vedie cez iné parcely ako parcely vymedzené v petite žaloby. Ako vyplýva zo stavebného konania, k využitiu sporných parciel za účelom prístupovej cesty k ich stavbe by došlo len v prípade, keby taký postup odobril stavebný úrad ako správny orgán kompetentný k vydaniu stavebného povolenia. Doposiaľ však nedisponujú žiadnym právoplatným stavebným povolením, ktoré by ich oprávňovalo k stavbe rodinného domu. Realizovať stavbu bez právoplatného stavebného povolenia nemôžu, preto nie je možné hovoriť o žiadnom reálnom ohrození v ponímaní ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Opatrenia, ktorých sa žalobcovia domáhajú žalobou, zároveň nemožno považovať za primerané a vhodné pri zohľadnení okolností prípadu. I v prípade, ak by nemali inú prístupovú cestu, neexistoval by žiaden objektívny dôvod na obmedzenie v takom rozsahu, ako sa dožadujú žalobcovia, nakoľko
existujú i alternatívy menej obmedzujúce. Stavebný úrad má možnosť v rámci stavebného konania uložiť povinnosť, aby na predmetnej prístupovej ceste vykonali iné vhodné a primerané opatrenia, aby prístupová cesta v súvislosti s ich stavebnou činnosťou nebola znehodnotená, resp. povinnosť dať v prípade akéhokoľvek poškodenia predmetnú cestu do pôvodného stavu.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa stotožnili s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti trov konania. Nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že v konaní nepreukázali, že by na ich strane existovalo vážne ohrozenie ich práv. Žalobu podali na podnet stavebného úradu z dôvodu, že tento ich námietku vznesenú proti prístupovej ceste navrhovanej žalovanými vyhodnotil ako občianskoprávnu a odkázal ich s podaním žaloby na súd. Poukázali tiež na konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaní v snahe vyriešiť súdny spor zmenili prístupovú cestu, pričom tak mohli urobiť ešte v rámci stavebného konania.
6. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcov k ich odvolaniu (v tzv. replike) opätovne poukázali na to, že nedošlo k preukázaniu existencie vážneho ohrozenia na strane žalobcov. Dosiaľ nedisponujú právoplatným stavebným povolením, preto samotná realizácia výstavby a s ňou spojené využívanie predmetných parciel ako prístupovej cesty k ich domu neprichádza do úvahy. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že žalobu podali na podnet stavebného úradu, poukázali na rozhodnutie Okresného úradu Žilina - odbor výstavby a bytovej politiky sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2017/004833/Kod zo dňa 30. 01. 2017, podľa ktorého v prejednávanej veci nejde o taký právny a skutkový stav, ktorý mal zaväzovať prvostupňový správny orgán na postup podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona (t. j. odkázať žalobcu alebo iného účastníka stavebného konania na súd). Na strane žalobcov nikdy nebol daný žiaden dôvod na iniciovanie súdneho sporu, nakoľko doposiaľ nedošlo k vzniku žiadneho ohrozenia žalobcov. Z uvedeného dôvodu nemohli byť žalobcovia v spore úspešní.
7. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaných k ich odvolaniu (replika) v plnom rozsahu odkázali na svoje odvolanie. Rozhodnou okolnosťou bola podľa nich skutočnosť, že v čase podania žaloby na súd žalovaní mali zabezpečenú prístupovú cestu cez ich pozemky a až v priebehu konania začali poukazovať na novú prístupovú cestu, ktorá by už nemala zasahovať do ich nehnuteľnosti. V podanom odvolaní dostatočným spôsobom objasnili dôvody, ktoré ich viedli k podaniu žaloby, ako i následné okolnosti, za základe ktorých síce zo strany žalovaných bola zabezpečená iná prístupová cesta, avšak rozhodnutím Okresného úradu Žilina - odbor výstavby a bytovej politiky sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2017/004833/Kod zo dňa 30.01.2017, ktorým bolo zrušené stavebné povolenie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, opätovne vyvstala na ich strane obava z hroziacej ujmy na ich nehnuteľnostiach, pretože prvostupňový orgán v rámci nového stavebného konania bude posudzovať a hľadať možnú a vhodnú prístupovú cestu k pozemkom žalovaných, pričom opätovne môže byť táto prístupová cesta i z ich pozemkov. Pokiaľ by aj prístupová cesta nebola zabezpečená z ich nehnuteľností, bola by zabezpečená len z nehnuteľností susedných, čo napokon znamená, že aj tak im hrozí ujma v podobe narušenia, či poškodenia ich pozemkov, pretože pokiaľ sa budú denne po susedných pozemkoch prevážať stavebné mechanizmy a stavebné materiály, nemožno vylúčiť zásah do ich pozemkov, a tým ich znehodnotenie.
8. Vo vyjadrení k replike žalovaných (v tzv. duplike) žalobcovia namietali tvrdenie žalovaných, že na ich strane nikdy neexistovalo žiadne ohrozenie. Zotrvali na svojich tvrdeniach prezentovaných v priebehu konania, že im hrozilo vážne ohrozenie v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že predmetná komunikácia nie je prispôsobená na prejazd ťažkých mechanizmov, ktorých prejazd by mohol vyústiť i do zrútenia ich rodinného domu. Pokiaľ by žalovaní v rámci stavebného konania ponúkli iné riešenie v podobe inej prístupovej cesty, ako to uskutočnili v rámci začatého súdneho konania, mohlo sa tomuto sporu predísť a tak i trovám konania.
9. Žalovaní vo vyjadrení k replike žalobcov zotrvali na svojom názore, že na strane žalobcov neexistovali vážne ohrozenia v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Do dnešného dňa nebolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie, na základe ktorého by boli oprávnení využívať parcely KN-C č. 11276/1 a KN-E č. 10935/2 ako prístupovú cestu k ich stavbe. Posúdenie podmienok a zákonných predpokladov k možnosti využitia týchto parciel ako prístupovej cesty je vecou stavebného úradu a nie súdu v tomto konaní. K zmene prístupovej cesty v priebehu súdneho konania došlo iba z ich dobrej vôle bez toho, aby tento postup bol z ich strany nevyhnutný. V zmysle platnej právnej úpravy nie je dôvod k tomu, aby prístupová cesta bola zmenená a jednalo sa len o ústretový krok z ich strany. Nie je im zrejmé na základe čoho sa žalobcovia cítia byť ohrozený, navyše za situácie, kedy došlo i k zmene prístupovej
cesty. To, akým spôsobom bude stavebný úrad v rámci stavebného konania postupovať, je samostatná problematika predmetného stavebného konania. Všetci účastníci stavebného konania môžu využiť im prináležiace oprávnenia, akým spôsobom sa môžu domáhať ochrany svojich práv. Námietky, ktoré žalobcovia uvádzajú vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 06. 2017 budú predmetom stavebného konania.
10. K duplike žalovaných žalobcovia opätovne zaujali stanovisko, ktoré však odvolací súd druhej strane konania v zmysle § 374 ods. 3 C. s. p. nedoručoval, nakoľko žalobcovia len opätovne uvádzali tvrdenia, ktoré prezentovali už v priebehu doterajšieho konania.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolania žalobcov i žalovaných boli podané včas, oprávnenými stranami konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1, § 357 písm. m/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento vo výroku I., ktorým súd žalobu zamietol, na základe odvolania žalobcov podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch II., III. o trovách konania na základe odvolania žalovaných zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zrušenie v tejto časti.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie v merite veci, vykonal dostačujúce dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
13. Žalobcovia ako jeden z odvolacích dôvodov uvádzajú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko však z odôvodnenia odvolania nie je zrejmé v čom by mala táto vada (pochybenie v procesnom postupe súdu) spočívať, odvolací súd túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcov, pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkali, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa v konaní domáhali ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je ustanovením preventívnej povahy a vyjadruje právo na poskytnutie súdnej ochrany tomu, komu hrozí škoda. Toto právo možno uplatniť proti tretej osobe za predpokladu, že táto osoba je povinná správať sa tak, aby bolo odstránené vážne ohrozenie vzniku škody. Posúdenie, či ide o vážne ohrozenie vzniku škody, závisí od konkrétnych okolností; zákon pojem vážne ohrozenie nedefinuje. V prípade ochrany pred vážnym ohrozením vzniku škody sa možno na súde domáhať vykonania vhodného a zároveň primeraného opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. V konaní podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť preukázané, že v čase rozhodovania existuje vážne ohrozenie vzniku škody. Nebezpečenstvo škody nemusí hroziť bezprostredne, ale stačí, že môže vzniknúť v budúcnosti.
15. Podľa tvrdenia žalobcov vážne ohrozenie nehnuteľností v ich vlastníctve, resp. spoluvlastníctve, spočíva v poškodení prístupovej cesty k ich rodinnému domu v dôsledku prejazdu stavebných mechanizmov a nákladných motorových vozidiel so stavebným materiálom, nakoľko táto nie je spevnená a v dôsledku toho aj v poškodení ich rodinného domu, ktorý sa nachádza len 0,5 m od cesty, ktorú chcú žalovaní využívať na prístup k svojmu pozemku, na ktorom plánujú výstavbu rodinného domu.
16. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre absenciu hrozby škody žalobcom v čase rozhodnutia súdu potom, čo žalovaní v priebehu konania preukázali, že prístup na KN-C parcelu č. 11273/3 majú cez KN- C parcelu č. 11278/1, ktorá je vedená ako miestna komunikácia a cez parcelu KN-C č. 11273/6, ktorú nadobudli v priebehu konania od otca žalobkyne 1/, práve za účelom zmierneho riešenia sporu. Zmena prístupovej cesty bola i dôvodom, pre ktorý Obec Raková ako stavebný úrad dňa 12. 02. 2016 rozhodol o pokračovaní v konaní, ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 13. 05. 2015 prerušené na základe námietok vznesených v stavebnom konaní žalobcami 1/, 2/.
17. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhali i ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. KN-C 11276/1 pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaných, žalobcovia v
žalobe ani v priebehu konania netvrdili, že by žalovaní v súčasnosti do ich vlastníckeho práva k uvedenej parcele zasahovali, ani v čom by mal ich zásah spočívať. Poukazovali len na úmysel žalovaných využívať nehnuteľnosti (v budúcnosti) v ich (spolu)vlastníctve ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti.
18. Vzhľadom na to, že žalovaní v priebehu konania na súde prvej inštancie nadobudli prístup k svojmu pozemku KN-C parc. č. 11273/3 cez pozemok vo svojom vlastníctve (KN-C parc. č. 11273/6) a po miestnej komunikácii (KN-C č. 11278/1), ktoré ako prístupovú cestu uviedli i v stavebnom povolení, odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu žalobcov zamietol pre absenciu vážneho ohrozenia žalobcov (ich práv či oprávnených záujmov) v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v celom rozsahu stotožnil.
19. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazujú na rozhodnutie Okresného úradu Žilina - odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2017/004833/Kod dňa 30. 01. 2017OÚ, v dôsledku ktorého malo podľa ich názoru opätovne dôjsť k vzniku vážneho ohrozenia ich majetku, samotná skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu o vydaní stavebného povolenia pre žalobcov na základe požiadavky o vydanie stavebného povolenia s „novou“ prístupovou cestou, nie je dôvodom pre záver o splnení podmienok § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že by žalovaní, za danej situácie, mienili pre prístup k svojmu pozemku využívať pozemky vo vlastníctve žalobcov. Odvolací súd zároveň dodáva, že okresný úrad rozhodol práve na základe odvolania žalobcov ako účastníkov stavebného konania. Ako účastníci stavebného konania majú žalobcovia možnosť namietať uvedené skutočnosti v stavebnom konaní, medzi práva účastníka stavebného konania patrí i podanie opravného prostriedku v prípade vydania rozhodnutia, ktoré by sa týkalo jeho práv a oprávnených záujmov, či podanie správnej žaloby v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku.
20. Ako čiastočne dôvodné však odvolací sú vyhodnotil odvolanie žalovaných 1/, 2/ do trov konania. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania priznal nárok na náhradu trov konania, napriek zamietnutiu žaloby, žalobcom aplikujúc ust. § 257 C. s. p. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že v správaní sa strán konania pred a v priebehu súdneho konania možno vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu citovaného ustanovenia, keď k zamietnutiu žaloby došlo v podstate len z dôvodu, že žalovaní si v priebehu konania zabezpečili prístup k svojmu pozemku mimo pozemkov v (spolu)vlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie však nesprávne vyložil ust. § 257 C. s. p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 255 C. s. p.), jednak zodpovednosťou za zavinenie zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie konania je povinná nahradiť trovy konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ust. § 257 C. s. p. Uvedené ustanovenie je zamerané, resp. plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
22. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 257 C. s. p. možno využiť len na nepriznanie náhrady trov konania strane konania, ktorej by tieto inak patrili, nie na priznanie náhrady trov konania strane, ktorá v konaní úspech nemala. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcom ako neúspešnej strane konania nárok na náhradu trov konania voči žalovaným ako úspešnej strane konania, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania zmenil a žalovaným pri aplikácii ust. § 257 C. s. p., stotožniac sa s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré v napadnutom rozhodnutí konštatoval i súd prvej inštancie, ako úspešnej strane konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nárok na svedočné zároveň súd svedkovi priznal voči žalobcom 1/, 2/ ako neúspešnej strane konania, keď vo vzťahu k trovám konania predstavujúcim trovy dôkazu spojené s výsluchom svedka nevidel odvolací súd dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p.
23. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaných odvolací súd v závere uvádza, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol pre absenciu hrozby závažnej ujmy na strane žalobcov, bolo nadbytočné, aby sa zaoberal primeranosťou požadovaných opatrení. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku nedostatku právomoci súdu s poukazom na prebiehajúce stavebné konania. Samotná skutočnosť, že žalobcovia majú možnosť uplatniť svoje práva v stavebnom konaní nevylučuje ich možnosť domáhať sa ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď správne orgány v stavebnom konaní posudzujú podmienky pre vydanie stavebného povolenia v zmysle naplnenia podmienok podľa stavebného zákona. Je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu potom čo ich na jej podanie odkázal práve stavebný úrad v stavebnom konaní.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania (vo veci samej a čiastočne i vo vzťahu k odvolaniu voči trovám konania), boli žalovaní 1/, 2/, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p., keď žalobcovia napriek tomu, že žalovaní si zabezpečili inú prístupovú cestu k svojmu pozemku, ktorú uviedli i ako prístupovú cestu v rámci stavebného konania, podali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie a domáhajú sa vyhovenia ich pôvodnej žalobe. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)