Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/311/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Ing. Vladimír Ďuriš - ETRA, so sídlom v Rozhanovciach, SNP 16, IČO: 43 410 413, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovaným: 1. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Viena Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, 2. Q. O., bývajúci v Y., Š. X, o náhradu škody a ušlého zisku v sume 2.544,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 11C/174/2009 zo 14.9.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 1.386,20 eur s príslušenstvom.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.544,12 eur s 10 % úrokom zo sumy 1.157,92 eur od 7.2.2009 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume 794,78 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ich zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 378,97 eur na účet Okresného súdu Košice-okolie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu škody vo výške 1.157,92 eur s prísl. a ušlého zisku vo výške 1.386,20 eur na tom základe, že dňa 18.1.2009 došlo k dopravnej nehode v smere Budimír - Rozhanovce, pri ktorej došlo k poškodeniu reklamného zariadenia - bilboardu žalobcu.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 2. rade dňa 18.1.2009 nad obcou Rozhanovce v smere na obec Budimír viedol motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, ev. č. S. XXXBL, pri jazde neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, dostal s vozidlom šmyk, následne sa dostal mimo vozovky, kde narazil do reklamného pútača (bilboardu), ktorého vlastníkom bol žalobca. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel dňa 19.12.2008 zmluvu o prenájme reklamného zariadenia číslo VI so spoločnosťou GASOTHERM PLUS, s.r.o., IČO: 362 17 433, na základe ktorej žalobca za zaviazal prenechať predmetné reklamné zariadenie k užívaniu na dobu neurčitú od 1.1.2009 tejto spoločnosti. Nakoľko došlo k poškodeniu reklamného zariadenia spoločnosť GASOTHERM PLUS, s.r.o. dňa 26.1.2009 odstúpila od zmluvy lebo nebolo možné užívať predmet nájmu. Tieto skutočnosti neboli namietané ani žalovaným 1/, a preto súd ich mal za preukázané. Žalovaný 1/ potvrdil, že žalobca si dňa 19.1.2009 uplatnil škodu a výšku ušlého zisku spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale tvrdil, že výšku škody a ušlého zisku riadne nepreukázal, tvrdiac, že technik spoločnosti Slovexperta, s r. o. pri obhliadke dňa 22.1.2009 skonštatoval, že došlo k zničeniu celej reklamnej plochy a tým sa stala

celá vec absolútne neupotrebiteľnou a hodnotu tejto zničenej veci, ktorá sa stala v dôsledku nehody absolútne neupotrebiteľnou vyčíslil „kalkulačným krycím listom rozpočtu” z dôvodu, že prevažnú časť prác potrebných na jeho zhotovenie si vykonal svojpomocne za pomoci rodinných príslušníkov.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 2 písm. b/,d/ zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1, § 427, § 428, § 442 ods. 1 OZ, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Škoda bola uplatnená a vyčíslená primerane, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Aj ušlý zisk bol uplatnený správne a v konaní riadne odôvodnený a preukázaný, preto žalobe vyhovel. Pri posudzovaní výšky škody na reklamnom zariadení (bilboarde) vychádzal zo znaleckého dokazovania konštatujúc, že celková výška škody bola vyčíslená na 2.900,00 eur. Keďže žalobca si uplatnil sumu 1.157,92 eur, ktorá je nižšia než vyčíslená škoda, považoval takto vyčíslenú škodu žalobcom za opodstatnenú. Pri vyčíslovaní ušlého zisku vychádzal z výšky dohodnutého nájomného za jeden deň mínus DPH počítajúc za obdobie 387 dní, t.j. odo dňa nasledujúceho od odstúpenia od zmluvy 27.1.2009 do 9.11.2009 konštatujúc, že so spoločnosťou GASOTHERM PLUS, s.r.o., ktorej žalobca prenajal reklamné zariadenie mal uzavretú zmluvu na dobu neurčitú s mesačným nájmom 174,26 eur, ktoré by získal. Zohľadnil skutočnosť, že žalobca nepostavil nové reklamné zariadenie, lebo sa rozhodol, že už nebude súkromne podnikať a reklamné zariadenie bolo potrebné zbúrať, čo odporúčal technik spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o..

5. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej výšku náhrady škody rozhodol podľa § 517 ods. 2, § 797 ods. 2 OZ. Keďže žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie doložením dokladov do 7.2.2009, čo vyplýva aj z listu žalovaného v 1. rade, ktorý vyzýval žalobcu iba overiť listiny pečiatkou, ktorou žalobca nedisponoval a na výzvu odstránenie iných nedostatkov nebol vyzvaný, mal za to, že žalobcovi prináleží úrok vo výške 10 % ročne, tak ako si to uplatnil. Zdôrazňoval, že úrok z omeškania z ušlého zisku si žalobca neuplatnil.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 152,52 eur a trov právneho zastúpenia v sume 789,78 eur a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie žalobcu k odporu, účasť na nemeritórnom pojednávaní 11.10.2011 na meritórnom pojednávaní 28.11.2011, vyjadrenie k 26.8.2013, vyjadrenie z 5.1.2015 a účasť na pojednávaní 14.9.2009. Nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie zo 14.11.2011, ktorým úkonom boli doložené iba doklady a za úkon zo dňa 10.1.2012, ktorým boli uvedené dôvody uplatnených úrokov z omeškania, ktoré by mali odôvodnené v žalobe nie osobitným podaním.

7. Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O.s.p. priznal štátu náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplatenej odmeny a náhrady hotových výdavkov znalcovi vo výške 378,97 eur zo štátneho rozpočtu, ktorú povinnosť uložil žalovaným, ktorí v konaní neboli úspešní.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní, žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. d/, f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že súd pochybil, keď priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 1.157,92 eur. Poukazujúc na ust. § 442 ods. 1 a § 443 dospel k záveru, že súd sa nevyporiadal s jeho námietkami k vypracovanému znaleckému posudku a to s najpodstatnejšou námietkou, že znalec stanovil výšku škody ku dňu vypracovania znaleckého posudku, nie ku dňu vzniku škody, vychádzajúc z nesprávne zadanej úlohy súdom prvej inštancie, keďže mu nebol stanovený dátum, ku ktorému dňu má vyčísliť výšku škody, že znalec nestanovil hodnotu zvyškov a že znalcom nebol dostatočne zdôvodnený výber použitej metódy pri výpočte všeobecnej hodnoty veci. Namietal, že nebolo vôbec zohľadnené, že predmetný bilboard bol postavený svojpomocne, do výpočtov bola premietnutá aj jeho výnosová hodnota, pričom výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou sadzbou, preto podľa neho nie je možné do všeobecnej hodnoty premietnuť budúce výnosy z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, v prípade, ak si žalobca uplatňuje z tohto titulu aj ušlý zisk, na čo súd taktiež neprihliadol. Stanovená všeobecná hodnota reklamného zariadenia sa mu javí ako neprimeraná. Aj s poukazom na cenovú kalkuláciu spoločnosti RABAKA reklamné panely s.r.o., ktorá tvorí súčasť znaleckého posudku.

9. Žalovaný v 2. rade požiadal o určenie splátkového kalendára aspoň na niekoľko mesiacov na úhradu priznanej sumy z dôvodov, že jeho finančná situácia mu neumožňuje jednorázovo zaplatiť pre neho tak vysokú čiastku. Uviedol, že súhlasí s povinnosťou úhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplatenej odmeny a náhrady hotových výdavkov zo štátneho rozpočtu, avšak nie je mu jasné, či výšku 378,97 eur má platiť iba on, keďže sú dve žalované strany alebo obaja, ak áno, tak v akej výške.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny, zaviazať žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za zákonný a správny, konanie žalovaného v 1. rade podľa neho je účelové, motivované výlučne snahou o predlžovanie súdneho konania. Za nedôvodnú považoval odvolaciu námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie poukazujúc na to, že podľa neho súd správne aplikoval ust. § 442 ods. 1 OZ. K citovanému ustanoveniu § 443 uviedol, že žalovaný sa týmto snaží podsunúť, že súd rozhodol o hodnote veci nie k času jej poškodenia, ale k času vypracovaniu posudku, toto sa však nezakladá na pravde, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, keď uviedol, že žalovaný namietal určenú cenu veci vo výške 1.157,92 eur, preto si chcel uvedenú kalkuláciu verifikovať a vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, keď všeobecná hodnota bola vyčíslená na 2.900 eur, súd dospel k záveru, že suma 1.587,92 eur, ktorú si žalobca uplatnil je nižšou, ako ju znalec určil. Z tohto je teda nepochybné, že súd rozhodoval na základe ust. § 443 OZ, preto nevidí okolnosť, v ktorej by malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. K znaleckému posudku uviedol, že tento dôkaz nebol na rozhodnutie vo veci potrebný, v konečnom dôsledku potvrdil to, na čo viackrát poukazoval, že si zhotovil vec svojpomocne, aby ušetril, k tomuto tvrdeniu aj predložil dôkazy súdu prvej inštancie. Bol toho názoru, že skutočnosť, že vec zhotovil svojpomocne sčasti za použitia materiálu, ktorý mal na svojom hospodárskom dvore, cenu veci neznižuje. Aj takto zhotovené veci majú objektívnu hodnotu, toto vyplýva zo znaleckého posudku aj z cenových ponúk založených do súdneho spisu. Poukazujúc na ust. § 132 O.s.p. konštatoval, že znalecký posudok sa hodnotí tak ako každý iný dôkaz, nemožno ho preferovať, aj keď tvorí podstatnú časť celého komplexu dôkazov. Na druhej strane však ho nemožno ani podceňovať. Bol toho názoru, že aj keď znalecký posudok bol vypracovaný k roku 2012, je vo veci bez problémov použiteľný ako dôkaz pre toto konanie, pretože za 4 roky sa podmienky trhu Slovenskej republiky nezmenili tak zásadným spôsobom, aby znalec pre prípad, že by stanovoval hodnotu veci k roku 2009 dospel k sume nižšej ako 1.157,92 eur, ktorú si v konaní uplatňuje. Zdôrazňoval, že si uplatňuje cenu predstavujúcu necelých 40 % z hodnoty veci stanovenej znalcom. V tejto súvislosti poukazoval aj na skutočnosť, že pri podávaní znaleckého posudku znalec pri životnosti veci 10 rokov ponížil jej východiskovú hodnotu o amortizáciu vo výške 40 % a z takto určenej sumy následne vychádzal pri výpočtoch kombinovanou metódou, je teda nepochybné, že ak by vypočítaval jej hodnotu k roku 2009, jej hodnota by bola ešte vyššia. Preto nemá argumentácia žalovaného žiaden zmysel. Zdôrazňoval, že znalec určil východiskovú hodnotu identického reklamného zariadenia na sumu 1.710,01 eur a táto suma v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z.z. je znaleckým odhadom hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. K námietke o nestanovení hodnoty zvyškov uviedol, že zo zápisu spol. Slovexperta, s.r.o. z 22.1.2009 ako zmluvného partnera žalovaného, vyplýva, že použiteľné zvyšky drevenej konštrukcie reklamného pútača určené na výmenu môžu slúžiť iba ako palivové drevo a kovové konštrukcie určené na výmenu iba ako šrot, žalovaný teda opätovne zavádza. K námietke o nedostatočnom odôvodnení výberu metódy pri výpočte všeobecnej hodnoty uviedol, že toto tvrdenie nespadá pod označované dôvody odvolania v zmysle § 205 ods. 1 OSP, poukázal na to, že znalec uviedol, že porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby, teda že nemá dostatočnú bázu údajov o cenách obdobných nehnuteľností v danej lokalite a nie, že nemá údaj k cenám materiálu ako to predkladá žalovaný. K námietke v súvislosti s cenovou kalkuláciou spol. Rabaka reklamné panely, s.r.o. uviedol, že žalovaný nepochopil problematiku znaleckého dokazovania, nakoľko znalec určil ako východiskovú hodnotu zaradenia sumy 1.710,01 eur, čo je suma približne rovnaká ako cenová kalkulácia tejto spoločnosti.

11. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že plne súhlasí vo všetkých bodoch s odvolaním žalovaného v 1. rade, žiada, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že pokiaľ odvolanie žalovaného je odvolaním tak sa to týka výlučne iba III. výroku rozsudku, ktorý sa týka trov štátu a netýka sa veci ako takej ani jeho osoby.

13. Z obsahu odvolania žalovaného v 1. rade vyplýva, že napáda správnosť rozsudku vo výroku, ktorým žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 1.157,92 eur s prísl. Je teda zrejmé, že nenapáda správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti zaplatiť ušlý zisk vo výške 1.386,20 eur. V tejto časti rozsudok sa stal právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Keďže žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti výroku o trovách štátu, resp. o splatnosti pohľadávky, predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe v časti o zaplatenie 1.157,92 eur s prísl. vyhovené, výrok o trovách konania a výrok o trovách štátu (ďalej len „rozsudok“).

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

15. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 1.157,92 eur vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.5.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p.

17. Žalovaný v 1. rade podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 19.4.2016, žalovaný v 2. rade dňa 20.4.2016 t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

18. Odvolací súd prejednáva odvolania v čase účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od. 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“).

19. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

21. Keďže odvolania žalovaných boli podané pred 01.07.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

22. Dôvodom je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1, 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok III ods. 1 C.s.p.).

23. Žalovaný v 1. rade namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., v zmysle C.s.p. ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p..

29. Zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

30. Odvolací súd po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalovanými vznesené, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalovaných dodáva:

31. Súd prvej inštancie správne stanovil výšku vzniknutej škody (jej rozsah) v súlade s § 442 a § 443 pri zohľadnení okolnosti konkrétneho prípadu a skutočnosti, že oprava poškodenej (zničenej) veci v danom prípade nie je možná a nemožno súhlasiť s názorom žalovaného v 1. rade, že súd sa nevyporiadal s jeho námietkami podanými voči znaleckému posudku. Súd uložil znalcovi povinnosť podať písomné vyjadrenie k stanoviskám strán sporu a znalec písomným podaním zo 14.4.2014 (č.l. spisu 128) sa k týmto námietkam vyjadril. Z obsahu spisu prihliadajúc aj na toto vyjadrenie je zrejmé, že určoval znalec všeobecnú hodnotu reklamného zariadenia billboardu ku dňu podávania znaleckého posudku, nebol teda podávaný ku dňu škodovej udalosti. Uvedená skutočnosti však nie je spôsobilá privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného v 1. rade, pretože technická hodnota billboardu bola určovaná pri zohľadnení opotrebenia vo výške 40%, takže pri podávaní znaleckého posudku ku dňu škodovej udalosti výška opotrebenia by bola vyčíslená sumou 10%, teda východisková cena, resp. odhad východiskovej hodnoty stavby by bol vyšší. Za nedôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku, podľa ktorej znalec nedostatočne odôvodnil výber použitej metódy pri výpočte všeobecnej hodnoty veci. Z prílohy 3 k vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vyplýva, že všeobecná hodnota sa stanovuje štyrmi metódami : a/ porovnávacou metódou, b/ kombinovanou metódou (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), c/ výnosovou metódou (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), d/ metódou polohovej diferenciácie.

32. Výber vhodnej metódy vykonáva znalec. Je teda zrejmé, že bolo na znalcovi, ktorú metódu pri určení všeobecnej hodnoty použije. V danom prípade znalec použil kombinovanú metódu, uviedol dôvod, pre

ktorý túto metódu použil a odvolací súd nemá dôvod pochybovať o správnosti postupu znalca. Navyše žalovaný v 1. rade síce namietal správnosť výberu metódy výpočtu všeobecnej hodnoty reklamného zariadenia, neuviedol však, ktorý spôsob výpočtu by bol správny.

33. Prihliadajúc na obsah znaleckého posudku, predovšetkým na skutočnosť, že pri podávaní znaleckého posudku znalec vychádzal z východiskovej hodnoty reklamného zariadenia vo výške 1.710,01 eur, pri zohľadnení opotrebenia vo výške 40%, technickú hodnotu určil na 1.026,01 eur, žalobca sa domáhal náhrady škody za zničené reklamné zariadenie vo výške 1.157,92 eur, teda sumy nižšej, než bola znalcom vypočítaná východisková hodnota, že technická hodnota pri zohľadnení amortizácie vo výške 40% bola vyčíslená na 1.026,01 eur, takže pri zohľadnení amortizácie 10%, táto hodnota by bola vyššia (1.539 eur), pričom pri podávaní tohto znaleckého posudku znalec vychádzal aj z informácie o cenovej kalkulácii vypracovanej spoločnosťou Rabaka reklamné panely s.r.o., ktorá je prílohou znaleckého posudku, je zrejmé, že odvolacie námietky v súvislosti s podávaným znaleckým posudkom nemožno považovať za dôvodné.

34. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady škody pri zohľadnení konkrétnych okolností posudzovaného prípadu správne konštatoval, že výška škody bola vyčíslená primerane, v konaní dostatočne preukázaná, pri zohľadnení záverov znaleckého posudku.

35. K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade je potrebné uviesť, že tento síce žiadal o poskytnutie splátok na zaplatenie náhrady trov štátu, v odvolaní však neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukazoval dôvod na poskytnutie splátok v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Za takýchto okolností je potrebné odvolanie žalovaného v 2. rade považovať za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že v danom prípade predmetom konania je nárok na náhradu škody, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že poistený (žalovaný v 2. rade) má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný v 1. rade) za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 ods. 2 písm. b/).

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. Vecne správne súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj v tomto výroku.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalovaní v odvolacom konaní neboli úspešní, nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným v 1. a 2. rade. O výške týchto trov bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).