Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. XXXX/XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3836 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 31. januára 2017, č. k. 6C/199/2016-45, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3836 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 836 eur za čas od 27. 01. 2016 do zaplatenia zastavil v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 489, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Mal za preukázané, že Okresný súd Komárno dňa 25. 03. 2010 vydal poverenie č. 5401*042809 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera PhD., pre vymoženie pohľadávky v sume 5613,91 eura s prísl., trov konania a trov exekúcie pre oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., proti povinným: X. S. a R. D.. Uznesením č. k. 5Er/1155/2009-41 zo dňa 09. 01. 2017 Okresný súd Komárno, ako exekučný súd, vyhlásil túto exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zamestnávateľ žalobcu na vyššie uvedenú exekúciu č. EX 2285/2009 zrazil celkovo sumu 3836 eur (na dvakrát: 2 640 eur a 1196 eur). Vzhľadom na uznesenie exekučného súdu, majúc za to, že ak exekúcia bola zastavená (nie však z dôvodu vymoženia pohľadávky) ako neprípustná, ustálil, že zrážky ktoré boli v rámci tejto exekúcie vykonané zo mzdy povinného (v tomto konaní žalobca), treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal oprávnený (v tomto konaní žalovaný). Zrážky zo mzdy povinného sa vykonávali na základe exekúcie, ktorá začala na základe vydaného poverenia exekučného súdu. Tým však, že exekučný súd následne vydal uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, právny dôvod vykonaných zrážok odpadol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia (správne zmeny) a zamietnutia žaloby alebo zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Exekúcia v čase od jej vykonania až do zastavenia bola vykonávaná oprávnene. Žiadna čiastka vymožená v rámci exekúcie sa nestala nezákonnou. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nie je rozhodnutím s účinkami ex tunc. Právnym dôvodom plnenia, pre ktoré boli vykonávané exekučné zrážky zo mzdy žalobcu nikdy nebolo a nie je poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené na základe rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RK-525/06-GR, ktorý je svojou povahou deklaratórnym rozhodnutím, a teda nezakladá žiadny nový záväzok, a ani žiadne právo na plnenie. Priznané a následne v exekučnom konaní vymáhané plnenie nevzniklo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale už skôr, na základe príslušného zmluvného vzťahu. Uvedené rozhodnutie nie je právnym dôvodom vymáhaného plnenia, lebo právo na zaplatenie peňažnej sumy existovalo oveľa skôr, ako boli uvedené právne akty vydané. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia nespočíval v hmotnom práve, teda že podľa hmotného práva povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením. Súd prvej inštancie preto bez opory v zákone dospel k záveru, že právnym dôvodom vymáhaného plnenia bolo poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Výrok o zastavení konania pre absenciu podaného odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3836 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 27. 01. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, ako sumy neoprávnene vymoženej v exekúcii, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný sa návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera domáhal vymoženia pohľadávky 5 613,91 eura na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 27. 12. 2006 č. RK-525/06GR. Okresný súd Komárno vydal poverenia pod sp.zn. 5Er/1155/2009. V exekúcii žalobcovi bez pochyby zamestnávateľ zrazil 3 836 eur (č.l. 6, 7 spisu). Uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1155/2009-41 zo dňa 09. 01. 2017 bola exekúcia vedená v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti povinným: 1/ X. S. a 2/ R. D. vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Dôvodom bolo, že bola vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nebol spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 30. 03. 2006 bolo zrejmé, že dlžníkom v zmysle tejto zmluvy bol povinný v 2. rade X. S., pričom povinný v 1. rade R. D. (v tomto konaní žalobca) bol iba spoludlžníkom. X. S. bol uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák. v súvislosti s uvedenou úverovou zmluvou a bol odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 2T/213/2007-138 zo dňa 05. 07. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2007, uznaný vinným a súčasne bol zaviazaný na náhradu škody vo výške 116.000,- Sk (3850,50 eura) poškodenej organizácii - v tomto konaní označenej ako žalovaný.

7. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaného, konkrétne k ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá

a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaný namietal rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. K žalovanému uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

8. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalovaným v odvolaní.

9. Pokiaľ ide o vec samu, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 . Odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné

obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. K osobitným skutkovým podstatám vzniku bezdôvodného obohatenia medzi iným patrí i plnenie bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Pôjde teda o všetky tie prípady, kde poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod, ako napr. prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a k uzatvoreniu ktorej však neprišlo, prijatie plnenia, ktoré niekto omylom poskytol inému, voči ktorému nie je v žiadnom právnom vzťahu, a pod.

13. Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. 3/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým mravom, čo však neplatí opačne, nie každé konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom. Za zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj, je len taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho, kto podľa práva mal plniť sám. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje, aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

14. S poukazom na uvedené skutkové zistenia teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu z dôvodu, že žalovaná suma bola vymožená v exekúcii, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená, a to nie z dôvodu vymoženia pohľadávky, ale pre neprípustnosť, preto aj zrážky zo mzdy žalobcu, ktoré boli v rámci tejto exekúcie žalobcovi vykonané, bolo treba považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré nadobudol žalovaný, v prospech ktorého tieto zrážky vykonávané boli. Odvolací súd zvýrazňuje, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril ako dlžník X. S., ktorý bol v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy trestne stíhaný a aj právoplatne odsúdený pre trestný čin

úverového podvodu. Zároveň bol v trestnom konaní zaviazaný aj uhradiť takto získanú sumu z uvedenej revolvingovej zmluvy poškodenej organizácii. Takto poškodená organizácia - žalovaný má exekučný titul na sumu, ktorú podvodne od nej vymohol X. S.. Žalovaný si teda svoju pohľadávku mohol uspokojiť, či už aj uspokojil na základe exekučného titulu - trestného rozsudku, pričom vydaním rozhodcovského rozsudku si zabezpečil iba ďalší exekučný titul. 15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .