Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/281/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcov: 1) U. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M., X. XXX/X a 2) C. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M., F. XXX/ X, obidvaja zastúpení Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom v Prešove, Grešova 7, proti žalovanému L. V., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., P. XXX/XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Štôle 44, IČO: 47 234 237, v spore o zaplatenie 12611,46 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1) 405,22 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 405,22 eura od 8. 12. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2) 723,75 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 723,75 eura od 8. 12. 2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi 1) s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z priznaného plnenia.

Žalobcovi 2) s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z priznaného plnenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2010, sa žalobca 1) domáhal voči žalovanému zaplatenia 6041,28 eura, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný mu na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 4. 2010, sp. zn. 1T/43/2009, nezaplatil za spôsobenú škodu za neoprávnený výrub v katastrálnom území X.. Žalovaného na úhradu vyzval pokusom o zmier, avšak bezvýsledne. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 8. 11. 2010, žalobca 1) uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/43/2009, mu vznikla škoda spolu s ďalším spoluvlastníkom C. V. na vyťaženom dreve vo výške 12.553,67 eura. Nakoľko sú spoluvlastníkmi parcely rovnakým dielom, vzniknutá škoda predstavuje 6276,83 eura. Doposiaľ mu žalovaný zaplatil 132,78 eura, preto rozdiel činí 6144,055 eura. Pri podaní žaloby došlo k omylu pri určení výšky dlžnej sumy v jeho neprospech. Súd prvej vydal vo veci dňa 9. 11. 2010, pod č. k. 1Ro/796/2010-17, platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1) 6041,28 eura, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 362 eur. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že škoda, ktorú mal spôsobiť žalobcovi 1), bola počas celého trestného konania sporná čo do výšky. Výšku požadovanej náhrady škody namieta, keďže žalobca neuvádza skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k výške škody. V trestnom konaní

nebola výška škody nesporne zistená a preukázaná, preto aj boli poškodení s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

2. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2010, o ktorej bolo konanie vedené pod sp. zn. 10C/282/2010, sa žalobca 2) domáhal voči žalovanému zaplatenia 6570,18 eura, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný mu na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 4. 2010, sp. zn. 1T/43/2009, nezaplatil za spôsobenú škodu za neoprávnený výrub v katastrálnom území X.. Žalovaného na úhradu vyzval pokusom o zmier, avšak bezvýsledne. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 8. 11. 2010, žalobca 2) uviedol, že podľa rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/43/2009, mu vznikla škoda spolu s ďalším spoluvlastníkom U. V. na vyťaženom dreve vo výške 12.553,67 eura. Nakoľko sú spoluvlastníkmi parcely rovnakým dielom, vzniknutá škoda predstavuje 6276,83 eura. Taktiež mu žalovaný spôsobil škodu výrubom drevín na pozemkoch parc. č. 6115/1 a 6115/3 vo výške 5954,29 eura. Keďže vlastní 2/15-iny uvedených pozemkov, bola mu spôsobená škoda vo výške 793,90 eura. Celková spôsobená škoda činí 7070,73 eura. Doposiaľ mu žalovaný zaplatil 132,78 eura, preto rozdiel činí 6937,95 eura. Pri podaní žaloby došlo k omylu pri určení výšky dlžnej sumy v jeho neprospech. Súd vydal o veci dňa 9. 11. 2010, pod č. k. 1Ro/797/2010-17, platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2) 6570,18 eura, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 394 eur. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že škoda, ktorú mal spôsobiť žalobcovi 1), bola počas celého trestného konania sporná čo do výšky. Výšku požadovanej náhrady škody namieta, keďže žalobca neuvádza skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k výške škody. V trestnom konaní nebola výška škody nesporne zistená a preukázaná, preto aj boli poškodení s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

3. Uznesením zo dňa 17. 7. 2012, č. k. 10C/282/2010-58, bolo konanie, vedené pod sp. zn. 10C/282/2010, spojené na spoločné konanie s konaním, vedeným pod sp. zn. 10C/281/2010.

4. Uznesením zo dňa 22. 4. 2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1) 6041,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6041,28 eura od 8. 12. 2010 do zaplatenia, žalobcovi 2) 6570,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6570,18 eura od 8. 12. 2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

5. Žalobcovia v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 4. 2013, uviedli, že objektívna premlčacia doba je 10 rokov a začína plynúť odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Relevantnú vedomosť o výške škody nadobudli až pri vyhlásení trestného rozsudku dňa 19. 4. 2010. V trestnom konaní si uplatnili náhradu škody, avšak bez uvedenia jej výšky a rozsahu, nakoľko v tom čase nebola známa ani orgánom činným v trestnom konaní. Výška škody bola orgánmi činnými v trestnom konaní ustálená až na podklade znaleckých posudkov, vypracovaných C.. U. V. pod číslom 11/2006 a 2/2009, v ktorých stanovil aj hodnotu vyťaženého dreva.

6. Právny zástupca žalobcov poukázal na to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu škody. Žalovaný sa k spôsobenej škode, aj k jej rozsahu, priznal. Výrok dohody o vine a treste preukazuje spôsobenie škody, aj jej výšku, výška škody vychádza z vykonaného znaleckého dokazovania. Poukázal na rozpory v tvrdeniach svedka B. v prípravnom konaní, ako aj v tvrdeniach právneho zástupcu žalovaného a samotného žalovaného, pokiaľ ide o počet fúr dreva, ktoré mali byť z lokality vyťažené. Uvedené tvrdenia považuje za účelové. Uviedol, že trestný čin, z ktorého spáchania bol žalovaný právoplatne uznaný vinným, má ako obligatórny znak skutkovej podstaty aj spôsobenú škodu. Navyše, žalovaný v konaní o dohode o vine a treste uznal výšku spôsobenej škody. Poukázal na to, že civilný súd nie je viazaný trestným rozsudkom len v časti, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj všetkými relevantnými, resp. podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa znakov skutkovej podstaty trestného činu. Škoda, zistená v trestnom konaní, je pre civilný súd záväzná. Súhlasil so závermi znaleckého posudku a navrhol, aby bolo priznané plnenie v súlade so závermi znaleckého posudku.

7. Právny zástupca žalovaného vzniesol proti uplatnenému nároku žalobcov námietku premlčania, nakoľko uplynula trojročná objektívna premlčacia doba, keďže od vzniku škody do podania žaloby uplynuli viac ako 3 roky. Žalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/43/2009, avšak jednalo sa o odsúdenie za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov,

ktorého objektívna stránka nezahŕňa vznik škody. Preto nebola škoda v trestnom konaní ani v potrebnom rozsahu preukázaná a orgány činné v trestnom konaní sa ňou nezaoberali podrobne. V čase ťažby dreva boli na pozemku traja spoluvlastníci, a to žalovaný v 1-ici, žalobca 1) a žalobca 2) každý v 1- ine. Orgány činné v trestnom konaní nesprávne určili objem vyťaženého dreva, keďže na pozemku žalobcu a žalovaného bolo vyťažených maximálne 100 m3 dreva. Vyťažené bolo aj drevo zo susedného pozemku U. P. v objeme 56 m3. Vyčíslenie ceny dreva vo výške 12.553,67 eura vychádza z nesprávnych cien dreva, nakoľko vychádza z ceny dreva za tzv. porez. Poukázal na to, že žalobca 1) potvrdil, že sa pri výsluchu oboznámil s výškou škody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vyjadrenie žalobcov v trestnom konaní nie je riadnym uplatnením nároku na náhradu škody. Taktiež nebola preukázaná v konaní výška spôsobenej škody. Svedok C.. V. uviedol, že pri určovaní výšky škody vychádzal z toho, že poškodené stromy mu ukázal vyšetrovateľ. Nebola však zameraná parcela, na ktorej sa nachádzali poškodené stromy. Taktiež svedok uviedol, že pri vyčísľovaní bola braná do úvahy aj hodnota práce, teda nielen hodnota dreva. Vo vzťahu k lokalite Hluchánky sa jednalo o spoluvlastnícky vzťah, kde žalobcovia splnomocnili žalovaného na vyťaženie dreva, čo aj on urobil a následne ich zo sumy, ktorú získal predajom dreva, vyplatil. To, že došlo k trestnému činu a následne k odsúdeniu žalovaného, keďže nemal povolenie na výrub stromov, je bez vplyvu na spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ ide o lokalitu Pod kopy, jedná sa o vzťah z príkaznej zmluvy, pričom príkaz mal byť vykonaný v roku 2006, takže najneskôr v roku 2009 by uplynula premlčacia doba. Poukázal na to, že žalobcovia mali možnosť už v lete roku 2006 spočítať pníky, z ktorých bolo odstránené kalamitné drevo a mohli si dať škodu vyčísliť na to spôsobilou osobou. V prípade, že by súd neakceptoval vznesenú námietku premlčania, namietal cenu dreva, určenú znaleckým posudkom C.. B., keďže je potrebné vychádzať z hodnoty kalamitného dreva, za akú sa v tom čase drevo predávalo. Pre prípad čiastočného úspechu navrhol nepriznať žalobcom náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže žalobcovia poverili žalovaného na vyťaženie dreva z ich pozemkov, pričom žalovaný na to poveril ďalšie osoby na to spôsobilé, ktoré však drevo vyťažili nad rámec aj zo susedného pozemku. Žalovaný teda dobrovoľne a bezodkladne prevzal na seba povinnosť, že zabezpečí vyťaženie kalamitného dreva aj z pozemkov žalobcov. Poukázal tiež na blízky príbuzenský vzťah medzi stranami sporu.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10. 6. 2013, č. k. 1C/281/2010-195, ktorým žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalobcami uplatneného nároku. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 30. 1. 2014, č. k. 9Co/575/2013-225, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že objektívnu vedomosť o rozsahu spôsobenej škody mohli žalobcovia nadobudnúť až zo znaleckého posudku, vypracovaného znalcom C.. V. pod č. 2/2009, ktorý bol vypracovaný v marci 2009. Až z uvedeného znaleckého posudku mohli objektívne zistiť počet oprávnene vyrúbaných stromov, počet stromov, ktoré boli vyrúbané neoprávnene, ako i ďalšie údaje potrebné pre aspoň približné ustálenie rozsahu spôsobenej škody. Zo strany okresného súdu bude potrebné subjektívnu vedomosť žalobcov o výške spôsobenej škody odvodzovať až od vypracovania znaleckého posudku č. 2/2009 znalcom C.. V. a premlčanie nároku žalobcov posudzovať s ohľadom na čas podania znaleckého posudku, subjektívnu možnosť žalobcov dozvedieť sa o jeho existencii a dátum podania žaloby v predmetnej veci na súde. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby prehodnotil svoj záver o premlčaní nároku žalobcov a zároveň, pre prípad, ak by zotrval na svojom pôvodnom názoru, posúdil námietku premlčania zo strany žalovaného i z hľadiska ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Na základe dovolania, podaného žalovaným proti uzneseniu odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. 6. 2016, č. k. 6Cdo/287/2015-268, dovolanie žalovaného odmietol, nakoľko mal preukázané, že smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

9. Žalobca 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri vyčíslení výšky škody vychádzal zo sumy, uvedenej v rozsudku vo výške 12.553,67 eura, ktorá bola žalovanému dokázaná vo vyšetrovaní, a ktorú aj sám uznal. Keďže sú traja spoluvlastníci, tak to rozdelil na polovicu s bratom. Z toho odpočítal 4100 Sk, ktoré mu boli vyplatené žalovaným. Škoda vznikla výrubom drevín. Dozvedel sa o nej tak, že bol predvolaný na výsluch do Liptovského Mikuláša, kde mu bolo oznámené, že z ich parcely bolo vyťažené všetko drevo, ktoré sa tam nachádzalo. Po výsluchu sa rozprával s bratom, čo bolo predmetom výsluchu. Žalovaný ich navštívil, keďže potreboval súhlas na vyťaženie kalamitného dreva. Upozornil ho, že sa tam bol pozrieť, že tam nie je veľa spadnutých stromov, bolo tam nejakých 9-11 kusov. Následne žalovaný uviedol, že ich vyplatí z predaja dreva, sumou 3000-4000 Sk. Boli sa aj na mieste pozrieť, upratovali po ťažbe v lokalite Pod kopou. Bol sa pozrieť aj v lokalite Na Hluchánke. Nevedel presne uviesť, kde sú hranice pozemkov. Na Hluchánke bolo vyťažených približne 117 kmeňov, počet zistili, keď ich prerátali.

Pokúšal sa so žalovaným aj dohodnúť. Pokiaľ ide o výšku škody, vychádzal len z údajov zistených v rámci trestného konania. O tom, že boli stromy vyrúbané, sa dozvedel vtedy, keď bol vykonaný výsluch. Žalovaný mu zaplatil 4000 Sk približne v decembri 2006.

10. Žalobca 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný podľa rozsudku 1T/43/2009 vykonal neoprávnený výrub v objeme 227 m3, čím vznikla škoda 12.553 eur. Podľa rozsudku vyťažil žalovaný z parciel č. 6115/1 a 6115/3 drevo v objeme 109,94 m3, kde bola spôsobená škoda 5954,29 eura. Keďže suma vo výške 12.553,67 eura bola ku škode jeho a žalobcu 1), rozdelil ju na polovicu. Vlastníkom parciel 6115/1 a 6115/3 bol vo veľkosti 2/15-in, preto škodu vo výške 5954,29 eura prepočítal podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, čo činí 793,90 eura. Žalovaný mu doposiaľ vyplatil 132,78 eura. Žalovaný mu telefonoval, že je potrebné vyťažiť kalamitné drevo a bude potrebovať súhlas jeho, ako aj jeho brata. Žalovanému podpísali, že ich môže zastupovať pri vyťažení kalamitného dreva. Nejednalo sa o plnomocenstvo na konkrétny pozemok, ale o všeobecné plnomocenstvo. Po kalamite bol pozrieť na pozemky v oboch lokalitách, asi na jar, nevedel však uviesť, v ktorom roku, potom až následne, keď došlo k výrubu. Nebolo tam veľa vyvalených stromov, jednalo sa o 11-12 kusov dokopy v oboch lokalitách. So žalovaným sa dohodli, že zabezpečí niekoho, kto kalamitné drevo vyťaží a následne sa finančne vyrovnajú tak, že uhradia náklady za ťažbu a zvyšok si rozdelia. Žalovaný mu poslal 4000 Sk po jeho mame. Po ťažbe sa išiel pozrieť a videl, že tam už nie sú žiadne stromy, bol tam holorub. Dozvedel sa, že stromy boli vyrúbané vtedy, keď sa tam bol pozrieť, to bolo v lete nasledujúceho roka po vykonaní ťažby. Keď to povedal svojej mame, povedala mu, že o tom vie a že možno to dal vyrezať žalovaný. Následne bol vypočúvaný políciou v Spišskej Novej Vsi. Vypílené stromy nepočítal. V lete 2006 bol na predmetných pozemkoch. Potom sa aj s bratom rozprávali, že je tam všetko vyťažené, nevedeli, kto to spôsobil. Nevedeli, či to dal vyrúbať žalovaný, lebo sa dohodli, že vyťaží len kalamitné drevo. Až z trestného oznámenia sa dozvedel, že to dal vyťažiť žalovaný.

11. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dňa 4. 11. 2005 si podal žiadosť na obecný úrad o výrub stromov. K súhlasu následne predložil aj súhlas spolumajiteľov, ktorý mu obaja podpísali, a ktorým ho splnomocnili na ťažbu kalamitného dreva. V tom období ťažila vedľa neho partia, s ktorou sa dohodol, že mu vyťažia kalamitné drevo. Po naložení jednej fúry prišiel starosta, ktorý mu túto fúru zakázal vyviezť. Keďže bol kamión naložený, starosta dal súhlas na jeho odvoz s tým, že peniaze zoberie do obecnej kasy. Vyťažených bolo 100 m3, maximálne 120 m3, keďže na jeden kamión sa zmestí 30-32 m3 a boli odvezené 3 kamióny, pri treťom už bol starosta. Pred príchodom starostu boli vyvezené 2 kamióny. Z vyťaženého dreva bola časť aj z pozemku P., ktorý na to prišiel, preto mu zaplatil za 56 m3. Stromy, ktoré bolo treba rezať, nikto neoznačil. Chlapi rezali polámané a vyvrátené stromy. Bolo však potrebné vypíliť nielen vyvrátené stromy, ale aj stromy polámané a okolo stojace, tak, aby sa dalo dostať k vyvráteným stromom. Cenu za vyrezané drevo P. určili tak, že sa to bralo ako kalamitné drevo, teda po 500 Sk za jeden m3. V rámci trestného konania mal výhrady k objemu vypílených stromov, aj namietal, že nebol pri ohliadke. Za lokalitu Pod kopou bol ochotný zaplatiť 200 eur, za Hluchánku nič. 4000 Sk dal žalobcom asi v decembri 2005. Z Hluchánky boli 3 fúry dreva, z Pod kopy jedna fúra. Z prvých dvoch kamiónov dostal približne 30.000 Sk. Peniaze za prvé dva kamióny mu vyplácal B., s ktorým si dojednal cenu 500 Sk za m3. Vyplácal ho na ruku. Na lokalitu Pod kopy bola vypísaná žiadosť jeho dcérou R. M.Š.. S ostatnými spoluvlastníkmi sa na danú lokalitu nedohadoval. Vedel, že sú tam aj druhí spoluvlastníci.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 4. 2010, č. k. 1T/43/2009-196, bola schválená dohoda o vine a treste, uzavretá medzi žalovaným a Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a súčasne bol žalovaný uznaný za vinného, že v období od 7. 11. 2005 do 18. 11. 2005 na parcele č. 6446/3,6, ktorej je spolumajiteľom v lokalite Hluchánky, kat. územie obce X., okres Liptovský Mikuláš, ktorá je súčasťou ochranného pásma Tatranského národného parku a je zaradená do 2. stupňa ochrany, vykonal neoprávnený výrub drevín, bez povolenia kompetentného orgánu v množstve 227,04 m3, ktorého spoločenská hodnota je 275.471,81 eura (8.298,864,- Sk), a tiež takto vykonaným neoprávneným výrubom drevín spôsobil škodu na vyťaženom dreve vo výške 12.553,67 eura ku škode C. V. (nar. XX. X. XXXX) a U. V. (nar. XX. X. XXXX), a v presne nezistenej dobe od mesiaca november 2005 do 10. 5. 2006 na parcele č. 6115/1 a 6115/3 v lokalite Pod Kopy, v kat. území obce X., okres Liptovský Mikuláš, ktorá patrí do 2. stupňa ochrany TANAP-u, vykonal bez súhlasu kompetentného orgánu nepovolený výrub drevín v množstve 75 ks smreka obyčajného o objeme 109,94 m3, ktorého spoločenská hodnota je 98.633,74 eura (2.971,440,- Sk), a tiež takto vykonaným

neoprávneným výrubom drevín spôsobil škodu na vyťaženom dreve vo výške 5.954,29 eura ku škode C. V. (nar. XX. X. XXXX), U.. R. V. (nar. X. X. XXXX), O. Š. (nar. X. X. XXXX), E. V. (nar. X. X. XXXX), E. G. (nar. X. X. XXXX) a R. M. (nar. XX. XX. XXXX), čím spáchal pokračovací zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Tr. zákona č. 302/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, účinného do 19. 12. 2008, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. Súčasne boli poškodení, vrátane žalobcu 1) a žalobcu 2), v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. poriadku, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 4. 2010. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že uznesením zo dňa 25. 1. 2007, ČVS: ORP-1322/2-OSV-LM-2006, bolo žalovanému vznesené obvinenie za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Tr. zákona za nepovolený výrub drevín na pozemkoch nachádzajúcich sa v lokalite Pod Kopy, katastrálne územie X., zapísaných ako parc. č. KN-E 6115/1 a 6115/3. Uznesením zo dňa 10. 3. 2007, ČVS: ORP-294/OdV-LM-2006, bolo vznesené obvinenie žalovanému za zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Tr. zákona za nepovolený výrub drevín na pozemkoch v lokalite Hluchánky, katastrálne územie X., zapísaných ako parc. č. KN-E 6446/3 a 6446/6. Svedok Ľ. M. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že žalovaný podal na Obecný úrad vo Važci žiadosť o odstránenie kalamitného dreva v lokalite Hluchánky. Nakoľko odstraňovanie dreva bolo započaté bez povolenia, pri ohliadke nebolo možné určiť, v akom rozsahu a či vôbec bol pozemok zasiahnutý kalamitou. Pri ohliadke bolo zistené, že z pozemku už bolo spracované a odvezené približne 100 m3 dreva bez povolenia. Zostatok, ktorý bol na uvedenom pozemku, bol približne 20 m3, na ktoré bolo vydané rozhodnutie. Ohliadkou bolo zistené, že žalovaný vyrúbal všetky stromy bez povolenia. Svedkyňa F. C. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že na obecný úrad bolo telefonicky oznámené, že v lokalite Hluchánky žalovaný ťaží drevo, ktoré odvážajú kamióny. Ihneď po tomto oznámení išli na ohliadku na lokalitu Hluchánky, na pozemky parc. č. KN 6446/3 a 6446/6, pričom vykonanou ohliadkou bolo zistené, že z pozemkov bolo vyťažené drevo v nezistenom množstve. Žalovaný podal dňa 4. 11. 2005 na obecnom úrade žiadosť o vydanie povolenia na spracovanie kalamitného dreva, na základe ktorej bola dňa 18. 11. 2005 vykonaná ohliadka. Na mieste bolo zistené, že bolo vyťažené a spracované drevo v množstve približne 100 m3. Na vyťaženie a spracovanie kalamitného dreva v lokalite Hluchánky bolo vydané povolenie, a to na približne 20 m3. Dňa 4. 11. 2005 požiadal žalovaný Obec Važec o vydanie povolenia na spracovanie kalamitného dreva. Žalobca 1) a žalobca 2) sú podpísaní ako spoluvlastníci na uvedenej žiadosti, podľa ktorej súhlasia, aby bolo vydané povolenie na spracovanie a odstránenie kalamitného dreva z parc. č. 6446/3 a 6446/6 v lokalite Hluchánky a súčasne splnomocňujú žalovaného na likvidáciu kalamitného dreva. Žalobca 1) pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 25. 5. 2007 uviedol, že koncom roka 2005 prišiel za ním žalovaný, ktorý na spoločnom stretnutí so žalobcom 2) požiadal, či môže spracovať kalamitné drevo z lokality Hluchánky, pozemky parc. č. 6446/3 a 6446/6. Žalovanému, aj s bratom, splnomocnenie podpísali. Na jar roku 2005 poslal žalovaný po ich mame spolu 8000 Sk za spracované kalamitné drevo, a to 4000 Sk pre každého. V lete roku 2006 sa bol pozrieť na pozemku v lokalite Hluchánky kde zistil, že boli vyťažené aj zdravé, veternou smršťou nepoškodené stromy, v nezistenom množstve. Žalobca 2) pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 27. 1. 2009 uviedol, že koncom roka 2005 prišiel za ním a jeho bratom žalovaný a požiadal ich o možnosť spracovať kalamitné drevo z pozemkov v lokalite Hluchánky. Na jar roku 2006 dal žalovaný jeho mame 8000 Sk za spracované drevo, a to pre každého zo žalobcov po 4000 Sk. V lete roku 2006 sa bol spolu s bratom pozrieť na parcely Hluchánky aj Pod Kopou, kde zistili, že bolo vyrúbané veľké množstvo stromov, a to aj zdravých. Množstvo stromov odhadnúť nevedel. Znalec C.. U. V. v znaleckom posudku č. 11/2006 uviedol, že spoločenská hodnota drevín, vyťažených pri výrube, predstavovala 8.298.864 Sk. Znalec C.. U. V. v znaleckom posudku č. 2/2009 ohodnotil hodnotu vyťaženého dreva v lokalite Hluchánky na 378.192 Sk a v lokalite Pod Kopy na 179.379 Sk. Pri cene dreva pritom vychádzal z ceny za piliarske výrezy 1800 Sk/m3, za vlákninu 700 Sk/m3 a za palivové drevo 200 Sk/m3, a to podľa podkladov Urbárskeho pozemkového spoločenstva Važec, uvedených v potvrdení o cene zo dňa 24. 2. 2009. Obec Važec dňa 21. 11. 2005 vydala žalovanému súhlas na spracovanie a odstránenie kalamitného dreva v lokalite Hluchánky, pozemky parc. č. KN 6446/3 a 6446/6 v katastrálnom území X., pričom v odôvodnení rozhodnutia bol konštatovaný zostatok nespracovaného dreva v množstve 20 m3. Dňa 21. 11. 2005 Obec Važec vydala rozhodnutie, ktorým udelila súhlas R. M. na likvidáciu a spracovanie kalamitného dreva v lokalite Pod Kopy, pozemky parc. č. KN 6115/1 a 6115/3, v katastrálnom území X., pričom podľa odôvodnenia bolo vyvrátených približne 30 m3 dreva.

14. Žalobcovia a žalovaný sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-E 6446/3, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 21426 m2 (ku dňu 4. 11. 2005 o výmere 21078 m2) a

6446/6, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 826 m2 (ku dňu 4. 11. 2005 o výmere 255 m2), nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1-ica a žalobcovia 1) a 2) každý v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Žalobca 2) je spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 6115/3, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 110 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území X., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, v spoluvlastníckom podiele 2/15- iny. Právnym dôvodom dedenia bol aj spoluvlastníkom pozemku zapísaného ako parc. č. KN-E 6115/1, druh pozemku: trvalé trávne porasty, o výmere 11528 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území X., zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX, v spoluvlastníckom podiele 2/15-iny, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2010 predal U.. R. F.. Vlastnícke právo k uvedenému spoluvlastníckemu podielu nadobudol ku dňu smrti poručiteľky K. V., na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Miroslavom Durišom dňa 21. 10. 2005, v konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7D/1003/2004.

15. Žalovaný dňa 21. 11. 2006 uznal dlh vo výške 28.000 Sk voči U. P. na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na dodávku dreva, ktorý sa zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 5000 Sk, od 1. 11. 2006.

16. Žalobcovia pokusom o zmier vyzvali žalovaného na úhradu sumy 13082,57 eura, na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/43/2009 zo dňa 19. 4. 2010, v lehote 15 dní od doručenia.

17. Svedok U. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaný mu v rokoch 2004-2005 vyrúbal drevo na jeho lúke. So žalovaným sa vyrovnali. Z jeho lúky bolo vyrúbaných 56 m3 dreva. Zmerali každý jeden strom, každý peň, potom išiel za známym lesníkom, ktorý mu povedal, ako sa to vypočítava. Jednalo sa o lokalitu Hluchánky. Nevedel uviesť, koľko kusov stromov bolo vyrúbaných. Žalovaný mu povedal, že za drevo mu vyplatí 500 Sk, že za takú cenu sa drevo predáva a takáto cena sa uvádzala aj na schôdzi urbáru. Za uvedenú cenu sa predávalo aj zdravé, aj nahnité drevo. Jeho pozemok susedí s pozemkom žalovaného, hranice boli určené skalami v teréne, ktoré tam však už nie sú.

18. Svedok C.. U. V. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že výpočet ceny dreva robil na základe ohliadky, na ktorú ho doviezol C.. P.. Jednalo sa o lokalitu pri potoku. Meral obvod pňov a postupoval podľa zákonných predpisov. Na základe okolitých stromov vyhodnotil kvalitu stromov, aj ich výšku. Ceny boli vypočítané na základe toho, akú cenu používajú v urbári, bolo to pravdepodobne aj vrátane práce. Vychádzal z pňov, ktoré na ploche boli. Prvý znalecký posudok robil na spoločenskú hodnotu, vtedy bol aj na ohliadke a pne aj pomeral. Potom ho kontaktoval C.. P., že sa zistil výrub aj v inej lokalite, kde spoločenskú hodnotu dreva robil TANAP. Následne išli na druhú ohliadku, a to na obe lokality. Pri prvej ohliadke aj meral obvody pňov, pri druhej ohliadke obvody nemeral, vychádzal z meraní TANAP-u. C.. P. bol oboznámený pri ohliadke, že z predmetného pásu v lokalite má oceniť všetko, teda všetko, čo bolo v danej lokalite vyrúbané, sa ocenilo. Prvá ohliadka bola na parc. č. 6446/3, pričom vyčíslená bola hodnota dreva bez hodnoty dreva, na ktorú bolo vydané povolenie. Majiteľov pozemku k vypracovaniu znaleckého posudku neprizýval, hranicu pozemkov mu ukázal C.. P.. Nejaké stromy zostali okolo potoka, vzadu. V podstate tam však bol holorub.

XX. C.. Ľ. B., znalec z odboru Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty lesov, v znaleckom posudku zo dňa 10. 12. 2017, č. 30/2017, uviedol, že na pozemku parc. č. KN-E 6446/6 nebol vykonaný žiaden výrub. Na pozemku parc. č. KN-E 6446/3, katastrálne územie X. (lokalita Hluchánky) bol vykonaný výrub spolu 94 kmeňov v celkovom objeme 99,13 m3, ktorého hodnota, pri cene za 1 m3 drevnej hmoty 654 Sk, činí 2151,99 eura, po zaokrúhlení 2152 eur. Na pozemku parc. č. KN-E 6115/3 nebol vykonaný žiaden výrub. Na pozemku parc. č. KN-E 6115/1, katastrálne územie X. (lokalita Pod Kopy) bol vykonaný výrub spolu 70 kmeňov, v celkovom objeme 108,42 m3 drevnej hmoty. Cena drevnej hmoty, pri cene za 1 m3 654 Sk, predstavuje 2389,05 eura, po zaokrúhlení 2389 eur.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

25. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcov čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobcovia sa žalovaného nároku domáhali právnym dôvodom náhrady škody, ktorá im bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného, za ktoré bol žalovaný právoplatne odsúdený v trestnom konaní. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom občiansko- právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá). Súd mal v konaní preukázaný vznik všetkých atribútov vzniku zodpovednostného vzťahu zo zodpovednosti za škodu.

32. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 4. 2010, č. k. 1T/43/2009-196, uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. b) Tr. zákona z dôvodu, že v období od 7. 11. do 18. 11. 2005 v lokalite Hluchánky, katastrálne územie X., na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-E 6446/3 a 6446/6 vykonal neoprávnený výrub drevín a v presne nezistenej dobe od mesiaca november 2005 do 10. 5. 2006 v lokalite Pod Kopy, v katastrálnom území X., na pozemkoch zapísaných ako parc. č. KN-E 6115/1 a 6115/3, vykonal nepovolený výrub drevín. Žalovaný porušil právnu povinnosť, nakoľko v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vyrúbal stromy. Navyše, okrem porušenia uvedenej právnej povinnosti, žalovaný vykonal výrub stromov v lokalite

Pod kopy (pozemky zapísané ako parc. č. KN-E 6115/1 a 6115/3), hoci na to nemal plnomocenstvo od spoluvlastníkov pozemkov a nepreukázal ani iný občianskoprávny titul na spracovanie kalamitného dreva a výrub stromov. Uvedené pozemky boli v čase vykonania výrubu v spoluvlastníctve žalobcu 2), U.. R. V., O. Š., E. V., E. G. R. R. M.. Vykonaním výrubu stromov v lokalite Hluchánky (pozemky zapísané ako parc. č. KN-E 6446/3 a 6446/6), spoluvlastníkmi ktorých v čase vykonania výrubu boli žalobcovia aj žalovaný, došlo k takej zmene podstaty veci, ktorá si vyžadovala súhlas ostatných spoluvlastníkov pozemku (žalobcov). Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3 Cz 3/87), podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zmene podstaty spoločnej veci, pričom spoluvlastníkovi prislúcha ochrana proti zásahu druhého z podielových spoluvlastníkov, ktorý bez súhlasu spoluvlastníka zmení podstatu spoločnej veci, vrátane nároku na náhradu škody, ktorá uvedeným konaním spoluvlastníka vznikla. Žalovaný v spore nepreukázal, že súhlasom žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov na vykonanie výrubu stromov v rozsahu takmer holorubu disponoval, keďže žalobcovia ho splnomocnili len na spracovanie kalamitného dreva. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že, v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, vznikla žalobcom škoda vo výške hodnoty (ceny) vyťaženej drevnej hmoty (a to, vzhľadom na vyššie konštatované porušenie právnych povinností v celom objeme vykonaného výrubu, teda aj v časti, na ktorú bol vydaný súhlas na spracovanie a odstránenie kalamitného dreva Obcou Važec), teda existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Medzi stranami sporu uvedené skutočnosti sporné neboli. Spornou bol výška spôsobenej škody a otázka premlčania žalovaného nároku.

33. Výška škody, spôsobenej žalobcom, bola určená znaleckým posudkom C.. Ľ. B.. Znalecké dokazovanie bolo vykonané na základe dôkazného návrhu žalovaného, ktorý spochybnil výšku spôsobenej škody, z dôvodu množstva vyťaženej drevnej hmoty, ako aj plochy (pozemku), z ktorej bola drevná hmota vyťažená. Znalec si pribral na určenie hranice pozemkov konzultanta - geodeta, ktorý vytýčil hranice pozemkov, na ktorých bola vykonaná žalovaným ťažba a z takto určenej plochy potom určil objem vyťaženej drevnej hmoty a jej hodnotu (cenu). Hodnota drevnej hmoty v lokalite Hluchánky bola znalcom určená na 2152 eur a v lokalite Pod kopy na 2389 eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1) 405,22 eura, predstavujúcich hodnotu vyťaženej drevnej hmoty pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina na pozemku parc. č. KN-E 6446/3, čo činí 538 eur, po odpočítaní úhrady už žalovaným vykonanej vo výške 4000,- Sk, t. j. 132,78 eura (ktorá nebola medzi stranami sporná) a žalobcovi 2) 723,75 eura, predstavujúcich hodnotu vyťaženej drevnej hmoty pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ina na pozemku parc. č. KN-E 6446/3, čo činí 538 eur a na jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/15-iny na pozemku parc. č. KN-E 6115/1, čo činí 318,53 eura, po odpočítaní úhrady už žalovaným vykonanej vo výške 4000,- Sk, t. j. 132,78 eura (ktorá nebola medzi stranami sporná). V zostávajúcej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcovia výsledky vykonaného znaleckého dokazovania žiadnym spôsobom nerozporovali a navrhli, aby súd pri určení výšky náhrady škody vychádzal z hodnoty drevnej hmoty určenej znalcom. Pokiaľ aj právny zástupca žalovaného namietol znalcom určenú cenu drevnej hmoty za 1 m3, poukazujúc na to, že drevná hmota sa v čase výrubu predávala po 500,-Sk za 1 m3, nenavrhol na preukázanie svojho tvrdenia vykonať žiaden dôkaz. Súd nemal dôvod pri výpočte výšky spôsobenej škody odchýliť sa od ceny drevnej hmoty, z ktorej vychádzal znalec v znaleckom posudku. Znalec v znaleckom posudku (na strane 18-19) podrobne vysvetlil, ku akým skutočnostiam prihliadol pri stanovení hodnoty vyťaženej drevnej hmoty, vrátane skutočnosti, prečo nebolo možné vychádzať z ceny drevnej hmoty určenej pozemkovým spoločenstvom, resp. dojednanej žalovaným pri predaji. Pokiaľ právny zástupca žalobcov poukazoval na viazanosť súdu rozsudkom vyhláseným v trestnom konaní aj v časti výroku o náhrade škody, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 41/2011, podľa ktorého: „Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí (ako na to v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval odvolací súd), že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287 Trestného poriadku (pozri tiež R 47/1954, R 27/1997, R 22/1979). V prejednávanej veci navyše trestný súd iba schvaľoval dohodu o vine a treste, pre ktoré konanie je typický podstatne nižší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese. Pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol o tom, že T. M. konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku zo dňa 08.02.2008 spôsobil Ing. K. R. škodu na majetku najmenej v sume 60.000,- Sk, mali byť súdy zúčastnené na rozhodovaní o žalobe poškodeného

Ing. R. týmto viazané a nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému považovať čo do základu za preukázaný. Prípadné dokazovanie mali potom viesť iba ohľadom výšky náhrady škody.” Prihliadajúc k uvedenému právnemu názoru bol súd viazaný výrokom o náhrade škody v trestnom konaní len v časti základu nároku, t. j. či bola škoda poškodeným (žalobcom) spôsobená a kto ju spôsobil, nie v časti jej výšky.

34. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcom do omeškania, súd priznal žalobcom aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalobcami uplatnený nárok predstavoval nárok na náhradu škody, pri ktorom čas plnenia nie je účastníkmi dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, ani určený v rozhodnutí, bol žalovaný, v zmysle zákonného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, povinný dlh splniť dňom nasledujúcim po tom, ako ho žalobcovia na plnenie vyzvali. Keďže žalobcovia nepreukázali skoršie doručenie kvalifikovanej výzvy na plnenie, súd považoval za výzvu na plnenie až podanú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 29. 11. 2010. Žalovaný bol preto povinný dlh splniť dňa 30. 11. 2010 a dňom 1. 12. 2010 sa dostal s plnením dlhu do omeškania. Súd preto priznal žalobcom úroky z omeškania od 8. 12. 2010 do zaplatenia, tak ako si ich uplatnili v návrhu na pripustenie zmeny žaloby, nakoľko nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku, vo výške 9 % ročne, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, avšak len zo sumy priznaného plnenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (zo sumy prevyšujúcej priznané plnenie) súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

35. Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie žalovaného nároku, súd dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania preukázanú nemal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol, v zmysle zákonného ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v ďalšom konaní viazaný. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, subjektívnu vedomosť žalobcov o výške spôsobenej škody v danom prípade je potrebné odvodzovať až od vypracovania znaleckého posudku č. 2/2009 znalcom C.. V. a premlčanie nároku žalobcov posudzovať s ohľadom na čas podania znaleckého posudku, subjektívnu možnosť žalobcov dozvedieť sa o jeho existencii a dátum podania žaloby v predmetnej veci na súde. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo ak sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde alebo na príslušnom orgáne a dlžník sa dovolá jeho premlčania, nemôže byť po uplynutí uvedenej doby veriteľovi priznané. Po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby sa teda dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva vznesením námietky premlčania. V dôsledku premlčania síce právo nezaniká, ale oslabuje sa možnosť jeho úspešného uplatnenia tak, že v prípade dovolania sa premlčania dlžníkom súd nemôže veriteľovi uplatnené právo priznať. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, sa právo na náhradu škody premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a trojročnej objektívnej premlčacej dobe, v prípade práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne v objektívnej desaťročnej premlčacej dobe. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale najneskoršie súčasne s ňou. Ak začiatok subjektívnej premlčacej doby nastane v priebehu objektívnej premlčacej doby a do jej skončenia taktiež uplynie celá subjektívna doba, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby, bez ohľadu na skutočnosť, že ku dňu uplynutia subjektívnej premlčacej doby ešte objektívna premlčacia doba neuplynula. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je, podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, viazaný na vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia si žalovaný nárok uplatnili v rámci plynutia desaťročnej objektívnej premlčacej doby (keďže škoda bola spôsobená úmyselným trestným činom), čo nebolo medzi stranami sporné. Sporným bola včasnosť uplatnenia žalovaného nároku vzhľadom na plynutie subjektívnej premlčacej doby. Súd pri posudzovaní včasnosti uplatnenia nároku z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vychádzal z toho, že objektívnu vedomosť o rozsahu spôsobenej škody mohli žalobcovia nadobudnúť až zo znaleckého posudku, vypracovaného znalcom C.. V. pod č. 2/2009. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 231/2009, podľa ktorého: „Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu

k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodená (žalobkyňa) dozvedela o škode, ktoré posúdenie výlučne ako nesprávne namieta, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodenej o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.” Keďže znalecký posudok C.. V. č. 2/2009, ktorým bola určená hodnota vyťaženej drevnej hmoty, bol vypracovaný 12. 3. 2009, najskôr v uvedený deň mohli žalobcovia nadobudnúť vedomosť o rozsahu (výške) spôsobenej škody. Uvedeným dňom teda najskôr mohla začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého: „...škoda navrhovateľom nevznikla na veci, ktorej hodnotu možno odvodiť od inej porovnateľnej veci rovnakého druhu, ale na vyrúbanom lese a tiež, že sčasti sa jednalo o výrub oprávnený. Len ťažko možno od navrhovateľov ako laikov spravodlivo požadovať, aby bežnou ohliadkou na mieste samom ustálili čo i len približnú výšku škody. Na jej zistenie je potrebné najskôr určiť druh vyrúbaného stromu, odmerať obvod kmeňa v mieste výrubu a jeho výšku nad zemou a tieto údaje dosadiť do vzorca, na ktorého znalosť sa vyžadujú odborné vedomosti.“ Nakoľko žalobcovia podali žalobu na súde dňa 20. 9. 2010, uplatnili si žalovaný nárok včas.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi 1) a žalobcovi 2) voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak len z priznaného plnenia. Podľa zákonného ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016, bolo možné účastníkovi, ktorý mal vo veci len čiastočný úspech, priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Nová procesná úprava, účinná od 1. 7. 2016 (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.), neobsahuje explicitné ustanovenie totožné so zákonným ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 926-927): „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. … Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. …Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne aj viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody “iba” odhaduje. Aj tu je zrejme primárnym fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje.... Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).“ Keďže žalobcovia boli v spore úspešní v časti základu uplatneného nároku, t. j. dôvodnosti nároku na náhradu škody spôsobenej žalovaným, pričom výška súdom priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku, ktorým bola vyčíslená hodnota drevnej hmoty predstavujúcej spôsobenú škodu, súd im priznal plnú náhradu trov konania, avšak len z priznaného plnenia. Súd nemal preukázanú dôvodnosť aplikácie zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, na ktorý poukazoval právny zástupca žalovaného. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku preto

nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod..“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 2/2008: „Predpokladom jeho použitia (pozn. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 257 Civilného sporového poriadku) je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).“ Právny zástupca žalovaného dôvodil použitie zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku príbuzenským vzťahom medzi stranami sporu, ako aj tým, že žalovaný dobrovoľne a bezodplatne prevzal na seba povinnosť, že zabezpečí vyťaženie kalamitného dreva aj z pozemkov žalobcov, ktorú následne organizačne nezvládol a za toto bol aj odsúdený v trestnom konaní. Uvedené skutočnosti však, v zmysle citovaných právnych názorov Najvyššieho súdu SR, nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v spore úspešným žalobcom. Súd nemal preukázané, že by takýmito skutočnosťami v predmetnej veci boli majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, t. j. tak žalobcov ako aj žalovaného. Príbuzenský vzťah medzi stranami sporu sám o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku neodôvodňovali ani okolnosti prípadu. Samotné skutkové okolnosti, za ktorých došlo k výrubu stromov, a tým ku vzniku nároku žalobcov na náhradu škody, nepredstavujú ani výnimočné okolnosti prípadu, ktoré viedli k podaniu žaloby, ani osobitnú procesnú situáciu, nevyjadrujú postoj strán v priebehu konania a predmetný spor nie je svojim charakterom sporom, ktorý by sám o sebe odôvodňoval aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.