Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/45/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu AEGON partner, s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO 36 310 984, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.L.N. XXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 357,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/133/2017-117 zo dňa 9. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/133/2017-111 zo dňa 24.8.2017. V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že v r. 2012 si hľadal zamestnanie a vtedy ho oslovila pani pracujúca pre žalobcu a pozvala ho na pracovný pohovor, spýtala sa ho na osobné veci a žalovaný zaplatil sumu 50 eur na poplatky za školenia a materiály. Neskôr mu predložila skúšobnú poistnú zmluvu na jeho meno a sumu 50 eur použila ako prvú splátku poistného. Ďalej uviedol, že dostal od žalobcu na účet približne sumu uvedenú v platobnom rozkaze a na otázku, čo s predmetnou sumou peňazí, ktoré mu prišli na účet, zamestnanec žalobcu mu povedal, že je to mzda. So žalobcom ukončil spoluprácu. Domnieva sa, že celá vec je nekorektná voči jeho osobe. Súd prvej inštancie odôvodnil tým, že podmienkou zrušenia vydaného platobného rozkazu je podanie odporu proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením a v zákonnej lehote (§ 367 ods. 1, 2 . Z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že predpoklad vecného odôvodnenia odporu je splnený, ak sa ním namieta dôvodnosť alebo výška žalobcovi priznanej peňažnej sumy. Žalovaný musí v odpore uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, čiže musí v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný neuviedol žiadne vecné ani právne tvrdenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako vecné odôvodnenie odporu. Nakoľko žalovaný v odpore nerozporoval ani právny základ ani výšku sumy, uviedol veci nesúvisiace s touto sumou, neuviedol žiadne tvrdenie na svoju obranu, súd prvej inštancie musel odpor vyhodnotiť ako odpor podaný vec vecného odôvodnenia a ako taký odmietnuť.

2. Opravným uznesením č.k. 36Cb/133/2017-118 zo dňa 23.11.2017, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 5.12.2017, súd prvej inštancie podľa § 224 opravil poučenie vo svojom uznesení č.k. 36Cb/133/2017-117 zo dňa 9.10.2017 o možnosť podania odvolania a jeho náležitostí, nakoľko v

predmetnom uznesení poučil súd prvej inštancie strany sporu o tom, že odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Zotrval na svojich námietkach uvedených v spore (v odpore) a uviedol, že je stále presvedčený o tom, že celá poistná zmluva bola vytvorená podvodne. V ostatnom obsahuje odvolanie žalovaného návrh na povolenie splátok, že na základe platobného rozkazu nebude mať inú možnosť iba uhradiť žalovanú sumu v plnom rozsahu.

4. K doručenému odvolaniu žalovaného dňa 3.4.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne nesprávne podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Podľa § 267 ods. 1 odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

8. Podľa § 267 ods. 2 súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

9. Podľa § 267 ods. 3 ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>.

10. Nevyhnutnou náležitosťou odporu je vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie vo veci samej, kedy ten, kto odpor podáva (žalovaný) má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V odpore musí uviesť skutočnosti, ktoré spochybňujú žalobcom tvrdený nárok vymedzením skutkových tvrdení, prípadne i právneho posúdenia, nepostačuje len faktické a formálne tvrdenie, že s platobným rozkazom nesúhlasí. Za nedostatok vecného odôvodnenia odporu je potrebné tiež považovať odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, prípadne iba námietka k lehote, ktorú súd určil na splnenie dlhu a žalovaný sa domáhania určenia dlhšej lehoty.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.3.2017 sp.zn. 2Cdo 74/2016 ako súd dovolací vyslovil právny názor : „ Odpor proti platobnému rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorá má za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) absolútny kasačný účinok voči platobnému rozkazu. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náležitostiach odporu jednoznačne vyplývala len povinnosť odpor odôvodniť vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačovalo, ak z odôvodnenia odporu vyplýval iba nesúhlas účastníka konania s vydaným platobným rozkazom, resp. povinnosťou, ktorá mu bola platobným rozkazom uložená (viď III. ÚS 161/2009). Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu mohol žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním uplatňovanú pohľadávku. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj

spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999). V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná proti platobnému rozkazu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 300 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, podala včas odpor „z dôvodu neexistencie záväzku“. Takto podaný odpor podľa názoru dovolacieho súdu bezpochyby demonštruje nesúhlas žalovanej s uložením povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie a rozhodne ho nemožno považovať za „odpor bez odôvodnenia vo veci samej.“ Žalovaná v odpore spochybňovala existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. doslova tvrdila jeho neexistenciu alebo inými slovami tvrdila neexistenciu jej záväzku ako dlžníka plniť žalobcovi ako veriteľovi finančnú sumu uloženú platobným rozkazom. Nebolo nutné, aby žalovaná v odpore reagovala na niektoré, či všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo. Žalovaná nemusela ani uviesť konkretizujúci dôvod ňou tvrdenej neexistencie záväzku, s ktorou skutočnosťou sa musí vysporiadať súd pri prejedaní veci v riadnom konaní. So zreteľom na uvedené potom podanie takéhoto odporu žalovanou bolo podaním odporu s odôvodnením vo veci samej, čo malo za následok zrušeniu platobného rozkazu ex lege v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.) a súd prvej inštancie mal v spore nariadiť pojednávanie. Ak napriek tomu súd prvej inštancie odpor odmietol, odňal tým žalovanej možnosť ďalej konať pred súdom (bod 17.,18. a 19. odôvodnenia uznesenia NS SR).

12. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že skutkové a právne názory a závery vyslovené v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú z hľadiska výkladu vecného odôvodnenia odporu podaného proti platobnému rozkazu aplikovateľné aj na novú procesnú úpravu podľa § 267 ods. 1 CSP. Žalovaný v odpore (č.l.115-116 spisu) dostatočne opísal skutkové okolnosti (ktoré tiež vyhodnotil ako podvod voči jeho osobe), čím spochybnil právny dôvod nároku uplatneného žalobou, o ktorom rozhodol súd vydaním platobného rozkazu. Žalobca uplatnil peňažný nárok titulom uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta zo dňa 29.10.2012. Žalovaný v odpore tvrdí, že so žalobcom uskutočnil pracovný pohovor za účelom uzavretia pracovnej zmluvy, pri ktorom okrem osobných údajov a zaplatenia 50 eur na poplatky za školenia a materiály, ktoré mal dostávať od žalobcu. O niekoľko dní neskôr bol žalovaný opätovne pozvaný na pohovor na pobočku v Trenčíne, kde mu žalobca (pani, ktorá pozvala žalovaného na pohovor) predložil niekoľko papierov na podpis a bolo uskutočnené prvé školenie na vypracovanie poistnej zmluvy vypisovanej na meno žalovaného, o ktorej žalovaný tvrdí, že išlo o skúšobnú zmluvu. Následne žalovaný zistil, že suma 50 eur bola použitá ako prvá splátka poistného a suma, ktorá mu prišla na účet, predstavuje jeho mzdu. Odôvodnenie odporu žalovaným proti platobnému rozkazu považoval odvolací súd za vecné odôvodnenie vo veci samej (provízia verzus mzda). Poistná zmluva, ktorú dňa 29.10.2012 uzavrel žalobca so žalovaným ako poisteným, bola následne dôvodom vyplatenia provízie žalobcom na účet žalovaného. Podľa tvrdenia žalovaného bola práve poistná zmluva uzavretá podvodne. Pretože v danej veci neboli splnené procesné podmienky na odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu podľa § 267 ods. 2 písm. c/ súdom prvej inštancie, odvolací súd uznesenie tohto súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ a vec vrátil na ďalšie konanie. Podaním odporu s vecným odôvodnením nastali účinky podľa § 267 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie po rozhodnutí uznesením o zrušení platobného rozkazu nariadi na prejednanie sporu medzi žalobcom a žalovaným pojednávanie.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 2 súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .