Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-12-2018.pdf
PDF · 84.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/12/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s. so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zast. AK Herceg, s.r.o. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., K. XXX/XX, o zaplatenie 5 695,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. septembra 2017, č. k. 14C/238/2016-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 6.9.2017, č. k. 14C/238/2016-59 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497, § 499, § 502, zák.č. 513/1992 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ a b/ zák.č. 129/2010 Z.z., § 5b, § 29b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 150 ods. 1, § 149, § 153 ods. 1, § 154, § 255 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanou mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.8.2012 úverovú zmluvu č. XXXX XXXX XX N.. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6112 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014 prihliadol z úradnej povinnosti na existenciu skutočností, pre ktoré je uplatnenie práva žalobcu nemožné, ktoré oslabujú nárok predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom prípade žalobca jednoznačne preukázal, že medzi ním a žalovanou platne vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené preukázal predložením zmluvy č. XXXX XXXX XX N. zo dňa 14.8.2014. Pokiaľ však žalobca učinil skutkové tvrdenie, že z jeho strany došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu pre nesplácanie úveru žalovanou, súd konštatoval, že z jeho strany nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že zo strany žalovanej skutočne došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností v podobe riadneho a včasného nesplácania úveru. Nakoľko žalobca toto svoje skutkové tvrdenie ničím nepodložil, nepredložil žiaden listinný dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že žalovaná skutočne poskytnutý úver riadne a včas nesplácala a že z jeho strany došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v súlade so zmluvným dojednaním (či. VIII. bod 1, 2 zmluvy
č. XXXX XXXX XX N. zo dňa 14.8.2014), súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. konštatujúc existenciu skutočností. ktoré oslabili uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej, podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok tohto sporu v konaní plne úspešná.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie po právnej stránke za nesprávne a má zato, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca ako súčasť žaloby zaslal na Okresný súd Komárno dôkaz - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 28.10.2013, ktoré žalovaná prevzala dňa 06.11.2013, čo žalobca preukázal kópiou doručenky, ktorú tiež uviedol ako súčasť žaloby. Takéto konanie žalobcu považoval za dostatočné preukázanie vyhlásenia predčasnej splatnosti súdu. Súd žalobcu, ani jeho právneho zástupcu žiadnym spôsobom nevyzval na doplnenie žalobného návrhu o podklady, ktoré považoval za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Žalobcovi teda nebola daná možnosť doplniť svoje podanie tak, aby mohol v jeho veci súd ďalej rozhodovať. Z výpisu z účtu žalovanej jasne vyplýva, že nesplácala poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve. V úverovej zmluve sa žalovaná zaviazala splácať poskytnutý úver vo forme pravidelných mesačných splátok vo výške 107,56 eura. Svoju povinnosť porušila, čo vyplýva aj z okamžitého výpisu z účtu povinnej, ktorý priložil ako prílohu. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprela, a preto ich v súlade s citovaným ustanovením to možno chápať ako nesporné.
6. Žalovaná s a k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí s tým, že takúto vadu odvolací súd nezistil.
12. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že neaplikoval správnu právnu normu, pretože ju nesprávne aplikoval (považoval za ústavne súladnú) a tak ju aj interpretoval.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie napadnutého zamietajúceho rozsudku na aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovovalo, že „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával“ (ďalej len sporné ustanovenie).
14. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 11/2016-7 zo dňa 9. novembra 2016 bol prijatý na ďalšie konanie návrh Okresného súdu Košice II, vo veci konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 2 Ústavy o súlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
15. Podľa § 41a zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
Podľa § 30 ods. 6 cit. zákona, nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.
Podľa § 27 zák. č. 114/1993 Z.z., Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej republiky, výroková časť nálezov (§ 33 ods. 2 a 4 zákona) sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa čl. 132 ods. 1 Ústavy predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii Zbierky zákonov na uverejnenie.
16. Z verejne dostupných informácii prezentovaných na oficiálnej internetovej stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd zistil, že dňa 7. februára 2018 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“ (ďalej len nález o nesúlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ústavy).
17. Materiálny právny štát (čl. 1 ods. 1 ústavy) je postavený okrem iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takej dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo, lebo najskôr aplikáciou a interpretáciou právnej normy sa vytvára vo verejnosti vedomie toho, čo je a čo nie je právom (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 665/2013-8 zo dňa 6. novembra 2013).
18. Pokiaľ existuje v Zbierke zákonov zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. aj pokiaľ doposiaľ nebol nález o nesúlade § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ústavy publikovaný v Zbierke zákonov, a existuje verejne dostupná právne relevantná informácia o vyhlásenom náleze ústavného súdu o nesúlade sporného ustanovenia s ústavou, tak odvolací súd v podmienkach materiálneho právneho štátu je povinný rozhodovať o odvolaní žalobcu v tejto veci, je povinný prihliadnuť na ústavným súdom konštatovaný nesúlad s dôsledkom, že na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (hoci ide stále o legislatívno-formálne účinné ustanovenie), je potrebné nahliadať ako na ustanovenie
ústavne nesúladné, na základe ktorého nebolo možné súdom prvej inštancie vystavať argumentáciu o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Normatívne účinky vysloveného nesúladu ústavným súdom v zmysle § 41a zák. č. 38/1993 Z.z. (strata účinnosti sporného ustanovenia) sú nevyhnutným a nezvrátiteľným následkom vysloveného nesúladu.
19. Ústava SR a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11. októbra 2006).
20. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v tejto veci z platného a účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia. Neskôr bola ústavná nesúladnosť ústavným súdom konštatovaná (deklarovaná), preto nebolo možné vystavať rozhodnutie súdu na ústavne nesúladnom ustanovení a to platí aj pre veci rozhodovaných súdom skôr. Uvedený nález ma teda účinky ex tunc.
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (hoci pôvodne s nesprávnym predpokladom ústavnosti sporného ustanovenia) nesprávne vec právne posúdil, pretože aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nie je a nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto o také ustanovenie (právo) nemohol oprieť svoje závery o premlčaní práva žalobcu (ex offo).
22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom postupe prihliadajúc na skutkový stav vyhodnotí aktuálny stav účinného práva (v čase nového rozhodovania ) a vo veci rozhodne vo veci.
23. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).