Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoSr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanej: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. mája 2017 č. k. 4Csr/2/2016-125 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava pod spisovou značkou SRSAspA09569/16 dňa 07. 07. 2016 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 1 ods. 1 písm. a/ a ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e/, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1, § 73 ods. 1 až 3 zák. č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a3, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka; ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodne podaná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 12. 01. 2009 požiadala B. a.s. o vydanie kreditnej karty a na základe tejto žiadosti jej bol schválený úverový limit vo výške 1.500 eur, ktorý čerpala. K postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy na žalovanú došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 12. 2012 a na základe telefonického dohovoru so žalobkyňou jej žalovaná zaslala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskú zmluvu a dotazník k dohode a rozhodcovskej zmluve, ktoré doklady žalobkyňa podpísala dňa 15. 08. 2014 a vrátila ich žalovanej. Podľa dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach žalobkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 13. 01. 2009 s pôvodným veriteľom s tým, že celková dlžná suma vo výške 2 427,60 eura pozostáva z istiny vo výške 1 214,48 eura a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy vo výške 837,55 eura a z úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1 374,48 eura za dobu od 23. 11. 2012 do dňa splatnosti poslednej splátky. Zároveň žalobkyňa v čl. 2 tejto dohody vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa sa zaviazala záväzok splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 10 eur s tým, že dátum splatnosti

poslednej splátky je 31. 07. 2015 a posledná splátka predstavuje celý zvyšok dlhu. Okrem toho v čl. 5 dohody je uvedená doložka o mediácii, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z dohody, môžu byť riešené Mediačným centrom zriadeným a vedným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Spolu s dohodou žalobkyňa podpísala rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa čl. 3 tejto zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V prípade podania žaloby na všeobecnom súde sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek z nich má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Okrem toho žalobkyňa dňa 15. 08. 2014 podpísala aj dotazník k dohode a k rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyhlásila, že dohodu o uznaní záväzku chce uzavrieť, že jej boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania a rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť. Výzvou zo dňa 24. 11. 2015 žalovaná vyzvala žalobkyňu na označenie Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadný súdny spor, keďže žalobkyňa pohľadávku riadne nesplácala a podľa tejto výzvy mala žalobkyňa označiť stály rozhodcovský súd uvedený v zozname na Ministerstve spravodlivosti SR namiesto rozhodcovského súdu dohodnutého v rozhodcovskej zmluve, alebo aby odmietla rozhodcovské konanie. Keďže žalobkyňa na túto výzvu nereagovala, žalovaná jej listom zo dňa 11. 01. 2016 oznámila, že vybrala zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Na uvedenom súde dňa 06. 04. 2016 podala návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 1 683,19 eura s príslušenstvom proti žalobkyni z dôvodu, že táto neuhrádzala splátky podľa dohody a k návrhu pripojila žiadosť o vydanie kreditnej karty B. a.s., obchodné podmienky B. a.s., dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskú zmluvu a dotazník podpísané žalobkyňou dňa 15. 08. 2014. Žalobkyni bolo oznámené, že na rozhodnutie veci bol ustanovený Q.. V. W. a zároveň bola žalobkyňa vyzvaná na žalobnú odpoveď. Na uvedenú výzvu reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 13. 05. 2016, ktorým požiadala rozhodcovský súd, aby ju zaviazal oprávnený dlh splácať formou mesačných splátok maximálne vo výške 15,80 eura. Rozhodcovský súd vydal dňa 07. 07. 2016 rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. SRSAspA09569/16, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 1 683,19 eura, úrok z omeškania vo výške 311,48 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 845,64 eura od 24. 12. 2015 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 119,68 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,80 eura v splátkach po 40 eur mesačne. Uvedený rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 11. 11. 2016 a žalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 25. 11. 2016. Z dôvodu, že žalobkyňa vo svojej žalobe napádala platnosť rozhodcovskej zmluvy, preto a sústredil predovšetkým na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 15. 08. 2014, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dotazník, pričom dokumenty jej boli zaslané žalovanou na základe predchádzajúceho telefonického dohovoru s tým, že podľa výpovede žalobkyne táto si mala skontrolovať správnosť údajov v dokladoch, tieto podpísať a poslať späť. Bol toho názoru, že hromadným doručením uvedených dokumentov naraz sa vytvára dojem, že podpísanie dohody bolo podmienené podpísaním rozhodcovskej zmluvy, preto žalobkyňa automaticky podpísala oba dokumenty spolu s dotazníkom. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že táto je naviazaná na dohodu o uznaní záväzku (článok 3) a vytvára dojem, že ak sa podpíše dohoda o uznaní záväzku, tak spotrebiteľ musí podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, ktorá rieši, kto bude rozhodovať prípadné spory z dohody, pričom výber medzi rozhodcovským súdom a príslušným všeobecným súdom v SR je výlučne na žalujúcej strane. V dotazníku sú otázky formulované tak, že ak chce spotrebiteľ skutočne uzavrieť dohodu o splátkach, musí na všetky otázky kladne odpovedať a podpísať nielen dohodu, ale aj rozhodcovskú zmluvu. Postup žalovanej a doklady vnútené žalobkyni vytvárajú iba ilúziu o slobodnej vôli spotrebiteľky pri uzatváraní právneho úkonu, keďže doklady jej boli zaslané poštou bez toho, aby mala možnosť otázkami priamo na zástupcu spoločnosti ujasniť si záležitosti a právne výrazy, ktorým ako bežný občan bez určitého stupňa právnického vzdelania ani nemôže rozumieť. Taktiež výzva na označenie súdu, ktorý by mal rozhodovať budúci spor vytvára iba ilúziu o možnosti slobodnej voľby spotrebiteľky zvoliť si podľa vlastnej vôle súd, ktorý bude rozhodovať spor z dohody o uznaní záväzku, pretože ani slovkom sa v nej neuvádza možnosť voľby všeobecného súdu v SR a nie iba rozhodcovského súdu. V tejto výzve nie je uvedené, čo nastane, ak spotrebiteľka odmietne rozhodcovské konanie a

chýba tam poučenie o tom, že v prípade odmietnutia rozhodcovského konania je možné spor prejednať pred všeobecným súdom SR. Argumentoval, že pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľku je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Vyzdvihol, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, nebola dojednaná individuálne, napriek tomu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine pretože bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť dohodu o splátkach, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Predmetná rozhodcovská zmluva v čl. 3 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. V dôsledku toho sa fakticky odníma spotrebiteľovi právo domáhať sa svojich práv zaručených čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na všeobecnom súde. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nebola adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a obsah tejto zmluvy nemohla reálne ovplyvniť. Výkon práv žalobkyne podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy odporuje dobrým mravom ako i právnej úprave týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa a preto dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31. 12. 2014), ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a z toho dôvodu súd žalobe vyhovel a tento rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z. z., nakoľko spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná pre dôvody vyššie uvedené.

3. Rozhodnutie o súdnom poplatku odôvodnil tvrdením, že žalobkyňa je oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a jej žalobe bolo vyhovené, preto podľa § 2 ods. 2 cit. zákona zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 eura (položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a domáhala sa zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že pri uzatváraní dotknutej rozhodcovskej zmluvy sa podriadila všetkým legislatívnym zmenám a postupovala podľa pravidiel vymedzených právnymi predpismi, vrátane zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zastala názor, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo dojednanie obsahu rozhodcovskej zmluvy vopred na predtlačenom formulári je neprijateľné, keď rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnom dokumente a je oddelená od dohody o uznaní záväzku. Žalobkyňa predmetnú rozhodcovskú zmluvu podpísala sama doma a dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené uzavretie Dohody o uznaní záväzku. Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania, žalobkyňa ju mohla odmietnuť. K tejto zmluve bol pripojený aj dotazník, ktorý zaviedla do praxe práve z dôvodu nutnosti preukazovania splnenia informačnej a poučovacej povinnosti. Zároveň text samotnej rozhodcovskej zmluvy dáva možnosť výberu nielen dodávateľovi, ale aj spotrebiteľovi, spotrebiteľka teda mohla od rozhodcovskej zmluvy taktiež (neskôr) odstúpiť. V tejto spojitosti dala do pozornosti neprimeranú ochranu poskytovanú spotrebiteľom. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakázať v spotrebiteľských veciach rozhodcovské konanie, tak by

neprijal samostatný zákon o takomto konaní; taktiež ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ prípadné čiastočné nedôslednosti v rozhodcovskej dohode nesankcionuje jej celkovou neplatnosťou, ale len neplatnosťou dotknutých častí. Vytýkala napadnutému rozhodnutiu nedostatok náležitého odôvodnenia až arbitrárnosť. V závere zvýraznila, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená po viac ako piatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne po právnej i skutkovej stránke. Rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zvýraznila, že v konaní žalovaná nenavrhla vykonanie dôkazu, ktorým by preukázala individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Ona sama naopak v konaní uviedla, že k podpísaniu všetkých dokumentov ju viedla možnosť získať splnenie dlhu v splátkach. Nemohla ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy, pričom bola inštruovaná, aby listiny podpísala a zaslala späť. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia iných súdov.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie týkajúce sa veci samej, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 . Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 . Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovanej odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

11. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne, zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel.

13. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

17. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2 veta prvá, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 1 ods.1 písm. a/ zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

19. Podľa § 45 ods.1 písm. e/ cit. zákona, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

20. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

21. Podľa § 47 ods.1 cit. zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

22. Podľa § 73 ods.1 cit. zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.

23. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.3 tým nie je dotknuté.

24. Podľa § 73 ods. 3 cit. zákona, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe, keď dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a bol daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX . zo dňa 13. 01. 2009, ktorou žalobkyňa požiadala pôvodného veriteľa B. a.s. o vydanie kreditnej karty a zároveň jej bol schválený úverový limit vo výške 1 500 eur, ktorý čerpala a nesplácala. Pohľadávka z uvedenej Zmluvy bola postúpená na žalovanú Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 12. 2012. Na základe telefonického dohovoru so žalobkyňou jej žalovaný zaslal dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskú zmluvu a dotazník k dohode a rozhodcovskej zmluve, ktoré doklady žalobkyňa podpísala dňa 15. 08. 2014 a vrátila ich žalovanému. Podľa dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, žalobkyňa uznala čo do dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2009 s pôvodným veriteľom s tým, že celková dlžná suma vo výške 2 427,60 eura pozostáva z istiny vo výške 1 214,48 eura a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy vo výške 837,55 eura a z úroku z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1 374,48 eura za dobu od 23.11.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky. Zároveň žalobkyňa v čl. 2 tejto dohody vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa sa zaviazala záväzok splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 10 eur s tým, že dátum splatnosti poslednej splátky je 31. 07. 2015 a posledná splátka predstavuje celý zvyšok dlhu. Spolu s dohodou žalobkyňa v ten istý deň podpísala rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa čl. 3 tejto zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V prípade podania žaloby na všeobecnom súde sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek z nich má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Okrem toho žalobkyňa dňa 15. 08. 2014 podpísala aj dotazník k dohode a k rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyhlásila, že dohodu o uznaní záväzku chce uzavrieť a že jej boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania a rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť. Žalovaná v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojim návrhom zo dňa 28. 01. 2016 doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž domáhala proti žalobkyni v postavení žalovanej zaplatenia žalovanej sumy 1 683,19 eura. Rozhodcovský súd jej návrhu vyhovel a dňa 07. 07. 2016 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SRSAspA 09569/16, ktorým uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanej peňažnú sumu vo výške 1 683,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 311,48 eura, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 845,64 eura od 24. 12. 2015 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 119,68 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,80 eura v splátkach po 40 eur mesačne. Uvedený rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 11. 11. 2016. Žalobkyňa sa následne domáhala žalobou v predmetnom konaní zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvod, že rozhodcovská zmluva je neplatná s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 3 tejto zmluvy zo dňa 15. 08. 2014 a to podľa§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka

27. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

28. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Navrhovateľ rozhodcovského konania ničím právne významným nepreukázal, že by odporkyni rozhodcovského konania poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

29. Ustanovenie § 53 ods. 4 je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, pričom je notorietou, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu o platnú rozhodcovskú zmluvu by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, kedy by mala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade celý postup podpísania tejto zmluvy, ako

aj zmluva samotná, prakticky vylučujú všeobecný súd z prejednania veci. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľke (žalobkyni) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takto vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľka nadiktovala spotrebiteľke svoju vôľu, nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto ako typická formulárová zmluva, aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd prvej inštancie mal právo posúdiť rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd dodáva, že možno čiastočne prisvedčiť žalovanej, že sa snaží svoje konanie a postup v predmetných typoch prípadov upraviť tak, aby zodpovedali zákonným pravidlám. Konkrétne napríklad rozhodcovské doložky uzatvára ako samostatné listiny, prípadne doplnené dotazníkom, ako aj v tomto prípade. Naďalej však nemožno dané konanie posúdiť ako vyváženie postavenia zmluvných strán. V podstate sa jedná len o formálne a nie obsahové zmeny, prihliadnuc na samotný proces realizácie uzatvárania týchto zmlúv v praxi, keď veriteľka/dodávateľka telefonicky osloví spotrebiteľa a navedie ho na podpísanie dohody o uznaní záväzku, kde v texte skryje zároveň prehlásenie spotrebiteľa, že má vedomosť o jeho prípadnom premlčaní a ústretovo mu ponúkne aj splatenie dlhu v splátkach, zašle mu do domáceho prostredia listiny, ktorým spotrebiteľ bez náležitého vysvetlenia spravidla ani nerozumie, pričom listiny vzájomne previazané a obsahovo nadväzujúce a spotrebiteľ v záujme vyriešenia svojej situácie podpíše všetky dokumenty, bez náležitého poučenia a bez porozumenia obsahu podpisovaných listín. V tejto spojitosti odvolací súd dodáva, že vysvetlenie uznania premlčaného dlhu je čisto formálne, aj napriek použitiu dotazníka. Je pravdepodobné, že ak by dlžníkovi bolo vysvetlené, že ak by dlh neuznal, svojho dlhu sa „zbaví“ , pretože nárok veriteľa je premlčaný, tak by vedome nepodpisoval uznanie dlhu s vedomosťou o jeho prípadnom premlčaní. Ďalšou praktikou a súčasne taktikou žalovanej je aj forma splácania dlhu skrytá v pojme „úhrada pohľadávky v splátkach“. Z textového znenia tejto dohody je zrejmé, že reálne sa jedná o splatenie dlhu len najbližších 11 splátkach /mesiacoch/ a následná a posledná 12-ta splátka predstavuje celý zvyšok dlhu zodpovedá jednorazovo zaplateniu celého dlhu, pričom sa častokrát jedná o veľmi vysokú splátku, čo v podstate nijako nerieši situáciu dlžníka z dlhodobého hľadiska.

31. Za týchto okolností rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na konanie, nie je výsledkom štandardného kontraktačného procesu, ale vo svojich dôsledkoch ide o neprípustný diktát dodávateľa. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej o zachovaní možnosti voľby pre spotrebiteľku. V prípade pohľadávok, ktoré sú postúpené od pôvodných veriteľov - prioritne od bánk (ako i v prejednávanej veci) - na iné subjekty, dochádza k postúpeniu až v prípade neplnenia povinností dlžníkom, t.j. za situácie, kedy zo strany spotrebiteľa fakticky už neprichádza do úvahy nejaké plnenie, teda je vysoko pravdepodobné a logické, že žalobcom v prípadnom následnom spore bude práve veriteľ, resp. právny nástupca pôvodného veriteľa a je tak takmer úplne vylúčené, že by subjektom, ktorý má možnosť voľby, bol spotrebiteľ a tento si podaním žaloby vybral, kto bude rozhodovať predmetný spor, či všeobecný súd alebo rozhodcovský súd, ktorý vopred určil dodávateľ bez akejkoľvek konzultácie so spotrebiteľom. Z praxe odvolacieho súdu možno dodať, že vo všeobecnosti v obdobných prípadoch ide prioritne o žaloby dodávateľov a tieto sú zásadne podávané na rozhodcovské súdy, hoci aj sám veriteľ (žalovaná) má možnosť voľby a teda možnosť iniciovať konanie na všeobecnom súde.

32. Vo svetle vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. SRSAspA09569/16 dňa 07. 07. 2016 s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 335/2014 Z. z., nakoľko spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná pre dôvody vyššie uvedené.

33. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti náhrady trov konania strán, ako i v časti o zaplatenie súdneho poplatku, ktoré výroky odvolateľ ani osobitne nespochybňoval. V danom prípade právnym základom vzťahu strán spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú podala žalobkyňa ako spotrebiteľ treba posudzovať ako úkon, ktorým sa domáhala ochrany svojho práva, a preto sa ňu vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd preto považoval postup súdu prvej inštancie, keď uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súdny poplatok vo výške 331,50 eura z návrhu na začatie konania, ako správny. Výška súdneho poplatku bola uložená v súlade s položkou č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súdny poplatok stanovený vo výške 331,50 eura.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .