Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-1-2018.pdf
PDF · 118.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky: Karin S., nar. XX. marca XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX T., proti odporkyni (matke): I. S., nar. X. M. XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX Q. Q., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Pc/9/2017-32 zo dňa 3. októbra 2017 a o zmenenom návrhu navrhovateľky, takto
rozhodol:
I. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 21. apríla 2017.
II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
III. Dlh na výživnom za obdobie od 21.04.2017 do 30.05.2018 n e v z n i k o l .
IV. Žiadna z účastníčok konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu, matku navrhovateľky, ako osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „matka“, prípadne „odporkyňa“) povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 60,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 21. apríla 2017 (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol o dlhu na výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 21. apríla 2017 do 3. októbra 2017 v sume 120,- Eur povolil odporkyni splácať v 20,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane rozhodnutie právoplatným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu (tretia výroková veta). Zároveň okresný súd rozhodol, že účastníčky nemajú právo na náhradu trov konania.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je dcérou odporkyne z manželstva rozvedeného dňa 11. apríla 2005, v konaní pred Okresným súdom Michalovce, sp. zn. 20C/291/02. Navrhovateľka XX. L. XXXX dovŕšila plnoletosť a dňa 24. marca 2017 opustila spoločnú domácnosť s matkou. Podľa vlastného vyjadrenia má trvalý pobyt registrovaný u otca na východnom Slovensku, kam chodieva raz mesačne na víkend, žije s L. P. v rodinnom dome jeho rodičov v P. pri U.. Navrhovateľka je pritom žiačkou 4. ročníka denného štúdia na Strednej odbornej škole U. Q. v Q. Q., kde býva na internáte. Jej zdravotný stav je dobrý, venuje sa kynológii a vystavovaniu psov, v súvislosti s čím má zvýšené finančné náklady na cestovné na výstavy. S matkou sa navrhovateľka
stretáva. Podľa správy školy je štúdium navrhovateľky bezplatné, za ubytovanie v školskom internáte platí 20,- Eur mesačne, obed a olovrant stojí 1,55 Eur, večera 0,80 Eur. Otec navrhovateľky prispieva na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne a niet sporu o tom, že od 20. júna 2017 jej matka posiela mesačne 50,- Eur. Okresný súd tiež zistil, že partner navrhovateľky v mesiacoch júl a august 2017 zarábal na dohodu o vykonaní práce mesačne 371,93 Eur netto, pričom od 1. septembra 2017 je v rovnakej firme zamestnaný na pracovnú zmluvu. Navrhovateľka a jej partner nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť.
1.2 Pokiaľ ide o odporkyňu, okresný súd zistil, že táto žije vo vlastnom 2-izbovom byte so sedemročnou dcérou F. B., na ktorej výživu prispieva otec výživným v sume 100,- Eur mesačne, určeným v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/197/2015. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Odporkyňa predložila listinné dôkazy o tom, že byt kúpila v novembri 2015, na kúpu si zobrala úver, ktorý spláca sumou 477,70 Eur mesačne, okrem bytu ďalší majetok nevlastní. Podľa správy zamestnávateľa zarába mesačne 602,41 Eur netto, náklady s užívaním bytu predstavujú cca 200,-Eur mesačne.
1.3 Okresný súd s poukazom na ustanovenia § 62 ods.1 a § 75 ods.1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z. z.“) konštatoval, že vyživovacia povinnosť odporkyne ako matky k navrhovateľke ako dcére trvá i po dovŕšení plnoletosti navrhovateľky, ktorá sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolenie a nie je schopná sama sa živiť. Zdôraznil, že nemožno prehliadnuť, že navrhovateľka z vlastnej vôle opustila spoločnú domácnosť a žije so svojim zárobkovo činným partnerom. Tomu síce voči nej nevznikla zákonná vyživovacia povinnosť, istú morálnu povinnosť podieľať sa na jej výžive a materiálnom zabezpečení nesporne má. Okresný súd zobral do úvahy i vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, osobné a zárobkové pomery odporkyne, ktorá žije sama so sedemročnou dcérou, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť, v byte, ktorý si kúpila na hypotéku, ktorú spláca vo výške viac ako 2/3 svojho príjmu, mal okresný súd za to, že výživné v sume 60,- Eur mesačne predstavuje maximum zodpovedajúce citovaným zákonným kritériám.
1.4 Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel, určil výživné v sume 60,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Dlh na výživnom za obdobie od 21. apríla 2017 do dňa rozhodnutia súdu predstavoval 120,- Eur, ktoré odporkyni povolil splácať spolu s bežným výživným.
1.5 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žiadnej účastníčke nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka včas odvolanie s poukazom na ustanovenie § 355 C.s.p. a žiadala, aby krajský súd rozhodnutie v časti o výživnom v sume 60,- Eur zrušil a rozhodol, že odporkyňa je povinná prispievať na jej výživu výživným v sume 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 21. apríla 2017.
2.1 Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že tvrdenia odporkyne sú pravdivé. Vyjadrila presvedčenie, že okresný súd nemal rozhodnúť tak, ako rozhodol, neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že nikdy nežila a nežije so svojim zárobkovo činným priateľom, stretáva sa s ním iba jedenkrát v mesiaci cez víkend a žije u otca na adrese B. č. 4, okres L.. Poukázala na svoje mesačné náklady, zdôraznila, že dôvodom na opustenie bytu odporkyne bol psychický, ako aj fyzický nátlak zo strany odporkyne a jej priateľa. Od času, čo býva na školskom internáte Strednej odbornej školy U. Q. v Q. Q., ju odporkyňa ani raz nenavštívila, vždy ju navštívila iba navrhovateľka, od posledného pojednávania odporkyňa s ňou úplne prerušila kontakt. Do augusta 2017 pritom poberala na ňu daňový bonus a prídavky, ktoré si s priateľom sústavne dlhodobo ponechávali. V konaní pred súdom prvej inštancie odporkyňa uviedla, že na maloletú F. poberá od jej biologického otca výživné vo výške 100,- Eur mesačne, z písomného vyjadrenia odporkyne vyplýva, že na maloletú F. má výdavky vo výške 170,- Eur mesačne. Maloletá F. pritom navštevuje 2. ročník základnej školy. Zdôraznila, že táto skutočnosť sudcu vôbec nezaujímala. Poukázala na to, že sa k štúdiu pripravuje zodpovedne, prechádza z ročníka do ročníka s vyznamenaním, v školskom roku 2017/2018 ho ukončí maturitnou skúškou. Odporkyňa vie, že finančná situácia navrhovateľky ako študentky je zlá, mala by byť na navrhovateľku pyšná a nie zámerne ju ako dcéru nepodporovať, dokonca ani psychicky. Navrhovateľka zdôraznila, že nie je schopná samostatne sa živiť, nakoľko dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, keď je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu.
2.2 Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Požiadavku navrhovateľky na platenie výživného v sume 120,- Eur považovala za neodôvodnenú, pomery odporkyne sa nezmenili a požadované výživné by nemala z čoho platiť. Uviedla, že na pojednávaní navrhovateľka tvrdila, že býva striedavo na školskom internáte a u svojho priateľa v P. a otca na východnom Slovensku občas navštevuje, pričom v odvolaní už poukazuje na skutočnosť, že priateľa navštevuje len raz za mesiac a býva striedavo na školskom internáte a u svojho otca na východnom Slovensku. Odporkyňa mala za to, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, aj odsťahovanie navrhovateľky bolo iniciované zo strany jej a jej priateľa spoločne, za účelom ich slobodného a nekontrolovateľného bývania. Odporkyňa pritom trvalý pobyt navrhovateľke nezrušila, odporkyňa za ňu platí nájom a veci s tým súvisiace. Zo správy školy vyžiadanej okresným súdom vyplývajú náklady na školu vo výške cca 70,-Eur mesačne, v odvolaní je pritom uvedená suma 85,- Eur. Štúdium navrhovateľky je ale bezplatné, nakoľko stále navštevuje strednú školu. Poukázala tiež na tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k potrebe užívania liekov, podľa odvolania sa navrhovateľka dožaduje 40,- Eur za lieky, užíva len hormonálnu antikoncepciu v tejto sume, ktorú odporkyňa nemá prečo platiť. Pokiaľ ide o uplatňované cestovné, navrhovateľka má ako študentka nárok na cestovné zadarmo vlakmi a pokiaľ ide o MHD, tam má ako študentka možnosť cestovať za sumu 0,40 Eur za jednu jazdu. Odporkyňa považovala za neprimeranú aj požiadavku na dioptrické okuliare vo výške 310,- Eur, navrhovateľka ako študentka by sa mohla v tomto smere uskromniť. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila odcudzenie mobilu odporkyňou a jej priateľom, odporkyňa zdôraznila, že dotykový mobil si od nej vypýtala z dôvodu, že nebola schopná s ňou ako matkou komunikovať a celé dni trávila na internete. Na druhý deň jej pritom zadovážila iný mobil za účelom bežného použitia, ktorý navrhovateľka odmietla prijať. Pokiaľ ide o vodičské oprávnenie, na toto jej odporkyňa neprispela, nakoľko nemá z čoho, prispeli jej rodičia odporkyne sumou 100,- Eur. Navrhovateľka poukázala na náklady týkajúce sa stužkovej, odporkyňa zdôraznila, že prvé dva roky prispela aj ona, mal prispievať aj otec navrhovateľky a po dohode si navrhovateľka mala sama doplatiť zvyšok + šaty za peniaze, ktoré našetrila na brigáde počas letných prázdnin. Pokiaľ ide o kontakt navrhovateľky s odporkyňou, odporkyňa zdôraznila, že po vynesení rozsudku okresným súdom navrhovateľka sama prerušila kontakty s celou rodinou odporkyne, odporkyňa ju pritom neraz kontaktovala SMS správou, že dvere má doma otvorené. Nie je pravdou, že by na navrhovateľku boli vyvíjaný psychický a už vôbec nie fyzický nátlak. Čo sa týka priateľa odporkyne, tento s ňou nežije v spoločnej domácnosti, chodieva za ňou sporadicky maximálne dvakrát za mesiac. Odporkyňa vyjadrila túžbu, aby sa jej vzťahy s navrhovateľkou urovnali, chýba jej, ako aj jej maloletej dcére M.Navrhovateľka z domu odišla dobrovoľne, môže sa kedykoľvek vrátiť a odporkyňa sa tak bude naďalej spolupodieľať na jej výchove, opatere a osobnej starostlivosti.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne spochybnila tvrdenia odporkyne v písomnom vyjadrení, najmä pokiaľ ide o dôvody jej odsťahovania sa, plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, vyživovacej povinnosti jej priateľa k nej. Vyjadrila presvedčenie, že pokiaľ jej otec plnil vyživovaciu povinnosť voči nej, keď bývala u matky, bolo by spravodlivé, keby si matka plnila vyživovaciu povinnosť primerane jej štúdiu, keď žije u otca. V minulosti jej odporkyňa z výživného od otca nedala žiadne vreckové a svojmu priateľovi požičala 1.000,- Eur. Zotrvala na stanovisku, že matka jej na stužkovú neprispela a nemohla si zobrať z bytu všetky veci, nakoľko už boli vymenené zámky.
4. Odporkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení poukázala na zmenu svojej životnej situácie, došlo k dohode o skončení pracovného pomeru s doterajším zamestnávateľom k 31.12.2017. Obchodná spoločnosť, v ktorej bola zamestnancom, zatvorila svoju centrálu v Q. Q.. Odporkyňa je v stave hľadania si nového zamestnania. Nakoľko má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére F. a potrebuje platiť účty a úver, bude robiť maximum pre to, aby si našla prácu čo najskôr.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že navrhovateľka sa v odvolacom konaní domáhala priznania vyššieho výživného, ako tomu bolo v návrhu na začatie konania, s poukazom na § 64 zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) pripustil zmenu návrhu nasledovne: „Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 21. apríla 2017“.
6. K tomuto uzneseniu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že zameškané výživné splatila vo februári 2018 a od marca 2018 bude prispievať podľa rozhodnutia okresného súdu výživným vo výške 60,- Eur. Zdôraznila, že od 01.01.2018 je evidovaná na
úrade práce a poberá príspevok v nezamestnanosti 50 % denného vymeriavacieho základu 11,5984 Eur v období od 1. januára 2018. Nakoľko podpora jej bola vyplatená vo výške 179,80 Eur, rodinné prídavky vo výške 47,36 Eur a výživné na maloletú F. vo výške 100,- Eur, jej príjem za február 2018 predstavoval sumu 327,16 Eur, po odrátaní všetkých základných výdavkov jej zostalo na živobytie s maloletou dcérou 1,36 Eur, v čom nie je započítaný výdavok na úver, ktorý v súčasnej dobe platiť nemôže. Uviedla, že s navrhovateľkou sa snažila dohodnúť, ku kompromisu medzi nimi nedošlo.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 zákona č.161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“). V nadväznosti na pripustenie zmeny petitu návrhu (§ 64 C.m.p.), krajský súd vec prejednal na pojednávaní, a to v neprítomnosti odporkyne, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní vopred z dôležitých dôvodov ospravedlnila, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.
8. Krajský súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky a zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľka zdôraznila, že jej príjem predstavuje výživné od otca vo výške 100,- Eur mesačne a 60,- Eur mesačne od matky. Naďalej poukázala na svoje mesačné výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole, má výdavky spojené s cestovaním vo výške 40,- Eur mesačne. Vlakmi nechodí, nakoľko tieto často meškajú. Jej ďalšie výdavky predstavujú nákup zdravotníckeho materiálu, kupuje si lieky na alergie a tiež antikoncepciu, na drogériu mesačne minie 20,- Eur. Výdavky má na cestovanie prostredníctvom MHD vo výške 12,- Eur mesačne, pomôcky do školy sú jednorazová platba asi 40,- Eur ročne. Platí si študentský paušál na mobilný telefón vo výške 12,- Eur mesačne, ďalšie výdavky predstavujú oblečenie, obuv, časť oblečenia si vzala z bytu matky, avšak časť jej oblečenia jej matka nedala z dôvodu, že to kúpila ona. Má psa, ktorého živí na polovicu s kamarátkou, mala 14 rokov, keď ho nadobudla. Od rozhodnutia okresného súdu v zásade nič nové nenastalo, okrem toho, že žije u svojho otca. Odporkyňa síce uvádza, že je nezamestnaná a že nemá príjem, podľa navrhovateľky žije na vyššej úrovni v porovnaní s tým, čo uviedla súdu. S maloletou dcérou P.chodí na výlety, sestra môže chodiť do školy v prírode a na ďalšie akcie. Odporkyni pomáhajú starí rodičia navrhovateľky, pomáhali už vtedy, keď tam navrhovateľka bývala. Starí rodičia jej matke pomáhajú celý život, z týchto financií boli zakúpené veci aj pre navrhovateľku. Bez starých rodičov by odporkyňa tie veci, ktoré kupovala, kupovať nemohla. Pokiaľ vie, odporkyňa je nezamestnaná, pomáhajú jej naďalej jej rodičia, pomáha jej aj jej priateľ s úverom a nákladmi na byt. Nebýva s odporkyňou však pravidelne. Odporkyňa od nej žiadala, aby si našla prácu. Ak odporkyňa uviedla v písomnom vyjadrení, že jej bolo poskytnutých 500,- Eur na bicykel, tieto navrhovateľka nežiadala a vedela by ich využiť aj inak. Pokiaľ ide o štúdium, navrhovateľka maturuje budúci týždeň (pozn. súdu, pojednávanie sa uskutočnilo 30.05.2018), podala si dve prihlášky na vysokú školu, a to na Univerzitu veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Jej otec býva v rodinnom dome, ktorý je prízemný a prerába sa. Príjmy otca nepozná, je zamestnaný v reštaurácii Koliba na XXX,-. Otec občas prispeje aj nad rámec dohodnutej sumy 100,- Eur. Od neho by 120,- Eur mesačne ako od matky nepožadovala, a to z dôvodu, že matka poberala na ňu aj rodinné prídavky. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, rodinné prídavky už odporkyni neposielajú, nakoľko nedoložila potvrdenie o návšteve školy. Alergiu jej zistili v januári 2018, v tabletkovej forme berie liek Zodac, ktorý ju vyjde na 5,-Eur, 3,- Eur sú náklady na kvapky do očí. Študijné výsledky má dobré, o štipendium nežiadala, nevie, či je takáto možnosť na strednej škole. Počas školského roka nebrigáduje, poukázala na to, že maturuje 4. a 6. júna 2018. Chcela tiež zlepšiť vzťah k starým rodičom, keď došli nejaké papiere zo súdu, bolo jej to vyčítané a bolo jej vyčítané aj to, že starý otec mal kvôli nej dostať infarkt. V minulosti pri návštevách u starých rodičov pomáhala im s domácimi prácami, pokiaľ starí rodičia mali finančné prostriedky, pomohli jej. V súčasnosti k starým rodičom nechodí, dobre vzťahy s nimi nemá. V lete zvykne brigádovať, za mesiac zarobí do 200,- Eur, ako čašníčka mala 50,- Eur na tringeltoch. Počas školského roka na brigády nechodila. Jej priateľ pracuje, finančne jej pomôže s liekmi, peniaze jej nedáva, kupuje jej darčeky, napr. nejaké oblečenie a pod. Pokiaľ je u neho, tento pobyt, resp. stravovanie hradí on, býva pritom so svojimi rodičmi.
9. Odvolací súd z oznámenia ÚPVSaR Banská Bystrica č. BB2/OSO/ZAM/2018/8530 zo dňa 10.1.2018 zistil, že matka navrhovateľky bola s účinnosťou od 1.1.2018 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,5974 Eur v období od 1.1.2018 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia, čo vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.1269/2018-BB-DvN zo dňa 5.2.2018.
10. Podľa § 62 ods.1, ods.2 zákona č.36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods.3 zákona č.36/2005 Z. z. výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver a vo veci správne rozhodol.
11.1 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nie je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného dieťaťa, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
11.2 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázala v odvolaní navrhovateľka. Výživné, určené okresným súdom navrhovateľke, zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 62 ods.1 ods.2 a § 75 ods.1 zákona o rodine. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť aj na osobné a zárobkové pomery odporkyne, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k sedemročnej maloletej dcére. Je potrebné prihliadnuť na pomery odporkyne týkajúce sa jej príjmových a majetkových pomerov. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola zárobkovo činná, jej príjme predstavoval sumu 602,41 Eur mesačne. Z tohto príjmu však spláca hypotéku, ktorú použila na kúpu bytu, v ktorom s maloletou dcérou býva a v ktorom žila aj navrhovateľka do času opustenia spoločnej domácnosti. Okresný súd pritom vyvodil, že určené výživné vo výške 60 Eur mesačne predstavuje maximum zodpovedajúce zákonným kritériám. K tomu odvolací súd dodáva, že výška výživného nie je limitovaná len potrebami oprávnenej osoby (v danom prípade navrhovateľky) ale aj schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi osoby povinnej, ktorá je v danom prípade osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Bol tak dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Navrhovateľka v podanom odvolaní žiadala priznať vyššie výživné, ako žiadala v návrhu na začatie konania a odvolací súd zmenu návrhu postupom podľa § 64 C.s.p. pripustil. Z uvedeného dôvodu súd doplnil dokazovanie v odvolacom konaní, vyslúchol navrhovateľku, oboznámil sa s vyjadrením odporkyne a ňou predloženými listinnými dôkazmi, najmä pokiaľ ide o jej súčasné príjmové možnosti a vo veci rozhodol sám.
12.1 Z vykonaného dokazovania potom odvolací súd zistil, že navrhovateľka dosiahla plnoletosť už v čase podania návrhu na začatie konania. Nie je však schopná sama sa živiť, nakoľko štúdiom na strednej škole (ktoré mala ukončiť po vyhlásení tohto rozsudku) sa pripravuje na ďalšie povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke trvá. Z tvrdení navrhovateľky odvolací súd nemôže konštatovať inak, že odôvodnené potreby navrhovateľky sú vyššie, ako výživné určené súdom prvej inštancie, a to aj po zohľadnení sumy 100 Eur, ktoré navrhovateľke prispieva jej otec, ktorý má voči navrhovateľke rovnako vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka síce okrem bežných výdavkov
spočívajúcich v poplatku za bývanie na internáte, bežnej stravy, bežného oblečenia, hygieny, liekov a výdavkov na dopravu žiadne mimoriadne výdavky nemá, jej príjem, spočívajúci vo výživnom od rodičov v celkovej výške 160 Eur mesačne však nezodpovedá jej odôvodneným potrebám. Výška výživného je ale limitovaná možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi v danom prípade matky. Pokiaľ matka navrhovateľky je v súčasnosti nezamestnaná a nemá žiadny príjem okrem zákonnej dávky v nezamestnanosti, nie je v jej možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky vyšším výživným, ako určil okresný súd. Súčasnú nezamestnanosť matky potvrdila aj navrhovateľka pri svojom výsluchu, pričom zároveň uviedla, že matke pomáhajú v súčasnosti jej rodičia, ktorí jej finančne vypomáhali aj v minulosti. Pokiaľ matka navrhovateľky v súčasnosti dokáže zabezpečiť aký-taký životný štandard svoj a maloletej dcéry, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je tomu tak v dôsledku výpomoci zo strany jej rodičov, ale nie v dôsledku jej vlastných možností a schopností. Majetkové pomery matky jej rovnako neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky vyšším, ako súdom určeným výživným.
12.2 V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke majú obaja rodičia. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sa navrhovateľka zaujímala o schopnosti, možnosti a majetkové pomery svojho otca, nakoľko jej postačuje, že jej prispieva výživným vo výške 100 Eur mesačne. Zákon o rodine v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že rodičia na výživu svojho plnoletého dieťaťa prispievajú rovnakou sumou; pri určení výživného sa prihliada na kritériá uvedené v § 75 ods.1 zákona o rodine; deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Nie je tak vylúčené, že práve dohodnutá suma, ktorou mesačne prispieva otec navrhovateľky, uvedeným kritériám nezodpovedá. Otázka vyživovacej povinnosti otca však predmetom tohto súdneho konania nebola.
13. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd konajúc o zmenenom návrhu rozhodol tak, že určil výživné vo výške 60 Eur mesačne, od 21.4.2017, dňom podania návrhu a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol o dlhu na výživnom tak, že dlh odo dňa podania návrhu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevznikol, pričom v tomto smere krajský súd založil svoje rozhodnutie na tvrdení navrhovateľky na pojednávaní, že odporkyňa dlh na výživnom za obdobie odo dňa podania návrhu nemá.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa §52 a §57 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).