Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-25-2018.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/25/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, proti povinnej: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q., o vymoženie 636,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. septembra 2017 č.k. 8Er/486/2013-26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie, súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 256, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP”) a rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že poverením zo dňa 22.07.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 16.08.2017 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej. Mal na základe podkladov od súdneho exekútora za preukázané, že povinná nedisponovala majetkom, nemala žiadny príjem, ani účet vedený v peňažnom ústave. V Sociálnej poisťovni bola naposledy vedená v období od 18.10.2011 do 24.05.2012 ako zamestnanec a nepoberala od nej žiadne dávky. Podľa centrálneho registra exekúcii bolo proti nej vedených ďalších 19 exekúcií. Ako dlžníčka bola vedená aj u Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Nebol u nej predpoklad nadobudnutia majetku. Preto konanie zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov exekúcie mal rozhodnúť súdny úradník samostatným rozhodnutím. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemal právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v celom rozsahu odvolanie v zákonnej lehote a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že nebol dôvod na zastavenie exekučného konania a postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinná bola fyzickou osobou s predpokladom budúceho príjmu, ktorý mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávnenej ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Poukázala na tzv. dispozičnú zásadu, ktorá platí v exekučnom konaní. Namietala, že súd prvej inštancie pri preskúmaní dôvodnosti zastavenia exekúcie nevzal do úvahy dĺžku trvania exekučného konania, keďže súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej po viac ako 4 rokoch vedenia exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. tvrdila, že je možné predpokladať zmenu majetkových
pomerov povinnej počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, preto je predpoklad, že v budúcnosti by pohľadávka mohla byť uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že v danej exekučnej veci bol súdnym exekútorom Mgr. J. H. so sídlom exekútorského úradu v F., E. X,. F., ktorý bol dňa 22.07.2013 pod č. 5406 048283* poverený na vykonanie exekúcie voči povinnej. Exekučnými titulmi boli štyri rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Q. (zo dňa 25.02.2008 č. 700-1510196108-GC04/08 právoplatné a vykonateľné dňa 07.05.2009, zo dňa 16.09.2008 č. 700-1510864208-GC04/08 právoplatné a vykonateľné dňa 07.05.2009, zo dňa 27.04.2009 č. 700-1510302409-GC04/09 právoplatné a vykonateľné dňa 10.09.2009, zo dňa 15.10.2009 č. 700-1511272309-GC04/09 právoplatné a vykonateľné dňa 15.02.2010). Súdny exekútor podal dňa 16.08.2017 podnet na zastavenie exekúcie. Dôvodil, že preverovaním majetkových pomerov povinnej bolo zistená jej nemajetnosť. Uviedol, že počas trvania exekučného konania nemala žiaden príjem a bola bez domova. Nebola vlastníkom nehnuteľnosti, ani vlastníkom alebo držiteľom motorového vozidla. Nemala vedený žiaden bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávky. V Sociálnej poisťovni bola naposledy vedená v období od 18.10.2011 do 24.05.2012 ako zamestnanec a nepoberala od nej žiadne dávky. Podľa centrálneho registra exekúcii bolo proti nej vedených ďalších 19 exekúcií s výškou vymáhanej istiny bez príslušenstva a trov exekúcie vo výške 115.000 eur. Ako dlžníčka bola vedená aj u Všeobecnej zdravotnej poisťovne s dlhom vo výške 5.622,20 eura. Nebol u nej predpoklad nadobudnutia majetku. Preto navrhol, aby súd prvej inštancie exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinnej nestačil ani na úhradu trov exekúcie s tým, že k náhrade trov exekúcie zaviaže oprávnenú v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku, (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). (5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
17. Z predloženého súdneho spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkových pomerov povinnej. Z tých bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že povinná nedisponovala žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. Nepracovala, nepoberala dôchodok alebo inú dávku a nemala peniaze uložené na účte v banke. Bolo voči nej vedených ďalších 19 exekúcii s vymáhanými istinami v súčte 115.000 eur. Odvolací súd mal za preukázané, že za takýchto okolností, neostávalo súdu prvej inštancie iné východisko, než exekúciu zastaviť a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnenú. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinná ako fyzická osoba mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok alebo sa zamestnať, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. Takýto predpoklad nebol preukázaný, preto nebol dôvod naň prihliadať. Pokiaľ lustrácia majetkových pomerov povinnej dostatočne preukázala jej nemajetnosť, ide bezpochyby o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s odvolacou námietkou oprávnenej, ktorá poukázala na 10 ročnú zákonnú lehotu na vykonanie právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne. S ohľadom na majetkové pomery povinnej neexistoval reálny predpoklad, že počas tohto obdobia by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že povinná má voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).