Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sokolská 1901, Ul. Sokolská 1901/101, 960 01 Zvolen, IČO: 37 889 729, právne zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému B. B., a. s., so sídlom M. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 06 Bratislava, IČO: 36 853 186, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M, o zaplatenie sumy 35 138,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/15/2016-204 zo dňa 14.marca 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/15/2016-204 zo dňa 14.marca 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie sumy 35.138,50 eur s príslušenstvom zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník uzavrel podľa § 7b ods. 6 Zákona č. 182/1993 Zb. so žalovaným ako veriteľom dňa 13. 10. 2010 Zmluvu o úvere č. XXX XXX podľa § 497 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky do výšky 120 000,-- Eur a tomu zodpovedajúci záväzok žalobcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému spolu s príslušenstvom za podmienok uvedených v Zmluve. Žalobca poukázal na prvú stranu Zmluvy, stranu číslo 2 Zmluvy a stranu č. 17 Zmluvy, z ktorých nie je možné jednoznačne identifikovať skutočného účastníka Zmluvy, ktorý je dlžníkom žalovaného. Ďalej poukázal na výpis z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že názov žalobcu je Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sokolská 1901. S poukazom na označenie žalobcu na stranách č. 1, č. 2 a č. 17 Zmluvy je podľa jeho názoru nanajvýš zrejmé, že žalobca je ako účastník právneho úkonu označený trojakým spôsobom. Z toho ani v jednom prípade nie je označený svojim názvom podľa výpisu z Registra vlastníkov spoločenstiev bytov a nebytových priestorov.

2. Okresný súd uviedol, že z dôkazov sporových strán považoval za zistené, že dňa 13.10.2010 žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník, ktorý bol v závere Zmluvy pri podpise označený Vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení Spoločenstvom vlastníkov bytov, B. XXXX a za ktorého pri podpise konala M. V., predseda spoločenstva podpísali Zmluvu o úvere č. XXXXXX. Na prvej strane konštatovanej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX je uvedené, že Zmluva je uzatvorená podľa § 497 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka medzi zmluvnými stranami M. B., a. s. D. ako veriteľ a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. ako dlžník.

Následne je uvedené, že veriteľ a Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D., podľa aktuálneho listu vlastníctva k bytovému domu, ktorý je v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy (ďalej v zmluve spoločne len „Dlžník“ alebo „Vlastníci bytov a nebytových priestorov“) v zastúpení: Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, adresa: B. XXXX/XXX vo D. (ďalej v zmluve aj „Spoločenstvo“), názov: Spoločenstvo vlastníkov bytov - Sokolská 1901 - sídlo Ul. Pražská 1456/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 889 729, zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Obvodným úradom Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, registračné číslo: ZV-XXX/XX-XXXX, č. spisu: X/XXXX/ XXXXX-XXXXX zo dňa 29. 03. 2010 (Príloha č. 2 tejto zmluvy), osoba oprávnená konať v mene spoločenstva: M.L., predseda spoločenstva, bytom W. XXXX/X, D., na základe žiadosti Dlžníka v súlade s rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o úvere a jeho zabezpečení prijatým spôsobom podľa Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ktoré dlžník osvedčil kópiou zápisnice so zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zo dňa 08. 06. 2010, ktorá je spolu s prezenčnou listinou z tejto schôdze v Prílohe č. 3 a tvorí nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy sa dohodli na znení Zmluvy o úvere.

3. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalovaný písomným úkonom zo dňa 16. 10. 2015 vyhlásil predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX. Podľa poštovej doručenky žalobca písomný úkon Vyhlásenie predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru prevzal dňa 26. 10. 2015. Ako listinný dôkaz v konaní žalobca predložil výpisy z účtu žalobcu vedeného v pobočke žalovaného v A. A. za obdobie od januára 2011 do júna 2015, ktorými žalobca preukazoval úhrady splátok úveru a splátok úrokov. Ďalej žalobca ako dôkaz predložil Uznesenie zo zhromaždenia vlastníkov bytov B. XXXX/XXX D. konanej dňa 31. 05. 2010, vrátane prezenčnej listiny a na pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2017 žalobca predložil daňové doklady - faktúry, ktorými spoločnosť Kreativ Building s. r. o., Zvolen, IČO: 45 639 337 fakturovala žalobcovi špecifikované práce. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2017 predložil žiadosť Spoločenstva vlastníkov bytov Sokolská 1901/101, Zvolen zo dňa 16. 07. 2010 adresovanú žalovanému o poskytnutie úveru vo výške 120 000,-- eur. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že dňa 13.10.2010 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom malo dôjsť v písomnej forme k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. XXX XXX.. Žalobca nerozporoval, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX . žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v sume 120 000,-- eur, keď Samotný žalobca v podaní zo dňa 22. 09. 2016 podal návrh na zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 35 138,56 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúcu z jednotlivých úhrad splátok istín a úrokov, ktoré žalobca poukázal v zmysle Zmluvy o úvere č. XXXXXX . na účet žalovaného a žalobca je povinný vrátiť žalovanému sumu 120 000,-- eur predstavujúcu výšku poskytnutého úveru žalobcovi. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že identita spoločenstva je nepochybne rozpoznateľná. Žalobca je v Zmluve dostatočne identifikovaný a poskytnutý úver načerpal a po určitú dobu riadne a včas splácal. V danom prípade žalobca ako dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere uvádzal neurčitosť označenia žalobcu ako účastníka tohto právneho úkonu. Okresný súd po oboznámení sa s textom Zmluvy o úvere č. XXXXXX konštatoval, že je pravda, že žalobca na strane 1 Zmluvy o úvere nie je označený názvom, pod akým je zapísaný do Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na strane 2. Zmluvy o úvere je však názov žalobcu uvedený v znení, ako je v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísaný a rovnako je i uvedené identifikačné číslo, ktoré práve pri právnických osobách predstavuje jednoznačný identifikačný údaj, o ktorú konkrétnu právnickú osobu sa jedná a žalobca je svojim správnym názvom označený aj v závere Zmluvy na strane 17 pri údajoch o podpise Zmluvy. Ďalej konštatoval, že výpis žalobcu z Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol prílohou č. 2 predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXX. Zmluvu za žalobcu podpísala M.L. ako predseda žalobcu a žalobca netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by M.L. ku dňu 13. 10. 2010 nebola predsedom spoločenstva žalobcu. Pokiaľ ide o údaj sídla žalobcu na strane 2 Zmluvy je ako adresa sídla uvedená adresa, ktorá bola adresou bydliska predsedníčky žalobcu, ale strane 1 Zmluvy je uvedená správna adresa sídla žalobcu. Žalobca v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, že okrem žalobcu existuje iné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na adrese B. XXXX/XXX, D.. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade aj bez interpretačných pravidiel výkladu vôle je zmluvná strana dlžníka zrozumiteľne a určite identifikovaná a definovaná. Ďalej konštatoval, že z následného správania dlžníka je potrebné jednoznačne prijať záver, že zmluvnými stranami Zmluvy o úvere č. XXX XXX boli žalobca a žalovaný (§ 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka). Žalovaný sa správal ako veriteľ, keď peňažné prostriedky úveru poskytol, poskytol ich v prospech bežného účtu špecifikovaného v Zmluve o úvere č XXX XXX. v rámci definície bežného účtu, pričom išlo o účet žalobcu, z ktorého účtu

žalobcu následne boli poukazované aj splátky úveru a úrokov a ktorý účet žalobca aj v žalobnom návrhu tejto žaloby označil za účet, v prospech ktorého má byť žalobcovi poukázané požadované plnenie v tomto súdnom konaní, peňažné prostriedky poskytol v rozsahu určenom v Zmluve o úvere č. XXX XXX. Ďalej súd uviedol, že žalobca sa taktiež správal ako dlžník, keď peňažné prostriedky úveru prijal a až do júna 2015 peňažné prostriedky spolu s úrokmi vracal v rozsahu určenom v Zmluve o úvere. Žalobca a žalovaný sa teda až do júna 2015 správali ako zmluvné strany Zmluvy o úvere č. XXX XXX. Žalobca začal neplatnosť Zmluvy o úvere č. XXX XXX namietať až po tom ako žalovaný písomným úkonom zo dňa 16. 10. 2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu riadne a včas splácať úver a vyzval žalobcu na zaplatenie celej pohľadávky s príslušenstvom (§ 506 Obchodného zákonníka). Okrem vyššie uvedeného súd poukázal tiež na skutočnosť, skutočnosť, že zmluva o úvere zo zákona pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, a teda zmluvu je možné uzatvoriť aj ústne a v danom prípade by bolo potrebné dospieť k záveru, že žalobcovi ako dlžníkovi a žalovanému ako veriteľovi bol zrejmý obsah a rozsah ich zmluvných práv a povinností, keď ako už bolo konštatované, žalovaný peňažné prostriedky úveru žalobcovi poskytol a žalobca splátky úveru v požadovanej výške uhrádzal až do júna 2015.

4. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že aj keď v danom prípade išlo o osobitý typ zmluvy o úvere, ktorá bola uzatváraná aj v súlade s ustanoveniami Zákona č. 182/1993 Z. z., a teda na to, aby vyvolala zamýšľané právne účinky, bol potrebný aj súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a účelová viazanosť úveru. Súd považoval za splnené aj tieto podmienky účinnosti predmetnej zmluvy. Vôľa vlastníkov bytov bola deklarovaná zápisnicou zo zhromaždenia zo dňa 08. 06. 2010, ktorá spolu s prezenčnou listinou z tejto schôdze tvorila Prílohu č. 3 Zmluvy o úvere č. XXX XXX a účelom úveru podľa článku 1 zmluvy bolo financovanie a refinancovanie rekonštrukčných prác na bytovom dome a spoločných priestoroch (obnova bytového domu). Ak aj žalobca následne v podaní zo dňa 22. 09. 2016 uviedol, že Zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 08. 06. 2010 nedisponuje, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôsledkom neplatnosti alebo neúčinnosti Zmluvy o úvere, keďže predmetná zápisnica prílohu zmluvy tvorila a žalovaný ako druhá zmluvná strana ňou disponoval. Naviac, ani zákon č. 182/1993 Z. z. s prípadným nedodržaním podmienok stanovených v § 7b ods. 6 nespája sankciu neplatnosti zmluvy o úvere. Zároveň poukázal súd aj na komentované znenie Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, komentár C.H. BECK, prvé vydanie, 2012. Neplatnosť Zmluvy o úvere nemôže spôsobiť ani prípadné nepoužitie peňažných prostriedkov úveru žalobcom na zmluvne dohodnutý účel, keďže v prípade, ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky úveru podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, zakladá táto skutočnosť len zákonné právo veriteľa, teda v danom prípade žalovaného, na odstúpenie od zmluvy (§ 507 Obchodného zákonníka), nezakladá však žiadne nároky dlžníka proti veriteľovi, najmä nie nárok domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nezistil dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere a vzhľadom k tomu, že žiadna zmluvná strana dôvod relatívnej neplatnosti netvrdila, považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXX za platný právny úkon, a teda nebol daný právny základ nároku na vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu, a preto žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Žalobca uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o úvere je platný právny úkon, pretože práve výsluchom navrhnutých svedkov bolo možné preukázať, či vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov na čerpanie úveru bola skutočne prejavená a tieto prostriedky boli skutočne použité na deklarovaný účel. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy je súd povinný preskúmavať Zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje ani žiadne právne následky. V súlade s vyššie uvedenou zásadou je potrebné poukázať na ust. § 7c zákona č. 182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože toto ustanovenie orgánmi Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov definuje okrem iných orgánov aj predsedu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia predseda je štatutárny orgán,ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že osoba, ktorá vystupovala za žalobcu v čase uzatvárania Zmluvy o úvere bola štatutárnym orgánom žalobcu od 17.8.2006. Podľa ust. § 7c ods. 2 zákona č. 182/93 Z. z. jej funkčné obdobie zaniklo najneskôr dňa 17.8.2009, pričom v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že štatutárny orgán bol po uplynutí trojročnej lehoty opätovne zvolený do funkcie osoby oprávnenej konať

v mene spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Uvedené ustanovenie nerieši situáciu po uplynutí trojročného funkčného obdobia, rieši však situáciu v prípade odvolania predsedu z funkcie a nezvolenia nového predsedu alebo vzdanie sa funkcie predsedu spoločenstva. V takomto prípade vykonáva funkciu predsedu, v súlade s § 7c ods. 2 cit. zákona člen rady spoločenstva určený touto radou. Takýto postup je podľa názoru žalobcu potrebný aplikovať aj v prípade uplynutia funkčného obdobia. Zdôraznil, že práve vykonanie výsluchov navrhnutých svedkov vrátane M.L., ktorá vystupovala za žalobcu v čase uzatvárania Zmluvy o úvere malo sa preukázať aj skutočnosť, že táto osoba nebola v tom čase oprávnená konať za žalobcu a na túto skutočnosť mal súd prihliadať v zmysle vyššie uvedenej zásady a ex offo skúmať platnosť Zmluvy o úvere aj z tohto hľadiska. Či uvedené skutočnosti napriek zákonnej povinnosti súd prvej inštancie neskúmal a v prípade, ak by vykonaným dokazovaním bolo zistené, že osoba, ktorá uzatvárala Zmluvu o úvere v mene žalobcu nebola oprávnená konať v mene žalobcu, zakladalo by to absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol nasledovné skutočnosti. Skutočnosť, či boli peňažné prostriedky dohodnuté na iný, ako zmluvne dohodnutý účel nemá žiaden vplyv na platnosť namietaného právneho úkonu. Ak by aj pôvodní vlastníci bytov schválili úver na obnovu bytového domu, avšak v skutočnosti by ho spoločenstvo použili na úplne iný účel, nezakladá táto skutočnosť neplatnosť úverovej zmluvy. Okolnosť nie je pre spor vôbec relevantná a s uplatneným nárokom nesúvisí. Čo sa týka pravosti podpisov na prezenčnej listine žalovaný uviedol, že ak by došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere bez písomného súhlasu dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome, takáto zmluva by bola platná. Zákon totiž nespája s nedodržaním tejto podmienky sankciu neplatnosti úverovej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov v bytovom dome s uzavretím Zmluvy o úvere nie je hmotnoprávnou podmienkou jej platnosti. V danom prípade sa vychádza z rovnakého princípu, ktorý sa uplatňuje napr. pri prevode obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak by nebol daný súhlas vlastníkov bytov, nič to nemení na skutočnosti, že Zmluva o úvere je od momentu svojho uzavretia platná.

7. Ďalej uviedol, že prvoinštančný súd sa dostatočne a vyčerpávajúco vyjadril k dôvodom odmietnutia dôkazných návrhov žalobcu v súvislosti s výsluchom svedkov. V súlade s prezentovanými právnymi závermi konštatoval, že namietané skutočnosti nemajú vplyv ani na platnosť ani na účinnosť Zmluvy o úvere. Čo sa týka novoty, možno v odvolacom konaní uplatniť iba vtedy, ak ju strana nemohla použiť skôr bez svojej viny. Žalobca pred súdom prvej inštancie neuvádzal, že M.L. má byť vypočutá vo vzťahu k tejto skutočnosti, hoci mu nič nebránilo v tom, aby prezentoval aj tento domnelý nedostatok úverovej zmluvy, keďže ho uvádza až v odvolacom konaní odvolací súd na túto skutočnosť nesmie prihliadať (CSP komentár CHB Praha 2016 str. 1244 a nasl.). Uvedená námietka je napriek neprípustnosti jej použitia v odvolacom konaní absolútne nedôvodná, keďže oprávnenie M.L. konať v mene žalobcu v čase uzavretia úverovej zmluvy vyplynulo z výpisu z Registra spoločenstiev vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Pre tretie osoby, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov so spoločenstvom nevyhnutne platí ochrana dobrej viery, zápis v registri spoločenstiev, v ktorom je zapísaný aktuálny predseda. Aj v prípade, keď dôjde k zániku funkcie predsedu uplynutím funkčného obdobia pokračuje vo výkone funkcie doterajší predseda, správnosť tejto interpretácie potvrdzuje konštitutívnosť účinkov zápisu zmeny predsedu v registri spoločenstiev. Ďalej doplnil, že v prípade pochybnosti o platnosti právneho úkonu platí pravidlo preferencie platnosti Zmluvy pred jej neplatnosťou a podľa tejto všeobecnej platnej právnej zásady má neplatnosť Zmluvy predstavovať výnimku ako pravidlo. Zdôraznil, že v nadväznosti na obsah Zmluvy o úvere a skutkové okolnosti prípadu nie je dôvod na to, aby nebola rešpektovaná nepochybná vôľa kontrahentov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 potvrdil.

9. Podľa §387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa §387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa §383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 26.1.2016 domáhal zaplatenia sumy 35.138,56 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodňoval tým, že uvedenú sumu zaplatil žalovanému na základe neplatného právneho úkonu, a to Zmluvy o úvere č. XXXXXX uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 13.10.2010.

13. Okresný súd vyhodnotil Zmluvu o úvere č. XXXXXX uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za platný právny úkon. Neakceptoval námietky žalobcu, že v danej zmluve je neurčitosť označenia žalobcu ako účastníka tohto právneho úkonu. Okresný súd konštatoval, že k Zmluve bol pripojený výpis z Registra spoločenstiev vlastníkov bytových a nebytových priestorov, z ktorého nepochybne vyplýva označenie žalobcu, ďalej správne označenie žalobcu vyplýva zo Zmluvy na strane 17 pri údajoch o podpise Zmluvy.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bola ním namietaná skutočnosť, že v Zmluve o úvere č. XXXXXX je názov žalobcu označený pod iným názvom ako je zapísaný v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Po oboznámení sa so Zmluvou o úvere č. XXXXXX odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod žalobcu neakceptoval, aj keď je síce pravda, že na prvej strane zmluvy je nesprávne označenie žalobcu, ale následne tento nedostatok bol odstránený na strane 2 zmluvy, ako aj na strane 17 zmluvy pri údajoch o podpise zmluvy, kde je už žalobca označený v súlade s označením uvedeným v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje uzavretie Zmluvy o úvere č. XXXXXX za platný právny úkon, na základe ktorého žalobcovi vznikla povinnosť splácať pravidelné mesačné splátky a následne po porušení zmluvne dojednaných povinností a zosplatnení úveru vrátiť žalovanému nesplatenú časť úveru spolu s príslušenstvom.

15. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v jeho právnom názore, že súd nevykonal navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov, odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s týmto názorom žalobcu, pretože podľa zistenia odvolacieho súdu nevykonanie výsluchu predsedníčky Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov M.L., ktorá túto zmluvu podpísala v čase k 13.7.2010, keď vykonávala funkciu predsedníčky spoločenstva nemalo vplyv na konštatovanie platnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXX.

16. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXX je platný právny úkon, z toho dôvodu uplatnený nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia nie je daný, keď nie je daný jeho právny základ, a to neplatnosť právneho úkonu, čo by malo za následok vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu.

17. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 a žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

21. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .