Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoPv/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu 1/ HAKEL spol s.r.o., so sídlom Bratří Štefanů 980, Slezské Předměstí, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 62 028 006, žalobcu 2/ HAKEL Slovakia, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 768 266, obaja zastúpení Zathurecky InPaRtners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, proti žalovanému: EuroVolt, s.r.o., so sídlom Záhradná 12/2002, 909 01 Skalica, IČO: 36 607 011, zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o ochranu práv z ochranných známok, o ochranu obchodného mena a o ochranu pred nekalou súťažou, o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2017-384 zo dňa 12. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2017-384 zo dňa 12. septembra 2017, v napadnutých výrokoch I., II., V. a VI. p o t v r d z u j e.

II. V napadnutých výrokoch IX. a X. m e n í rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2017-384 zo dňa 12. septembra 2017 tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v celom rozsahu.

III. Žalovaný má voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu 1/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému počnúc dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zdržať sa používania označenia „K." či akéhokoľvek iného označenia obsahujúceho hlásky „K.", „F.", „N.", „S.", „Y." v danom poradí, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi, zvodičmi napätia a prostriedkami prepäťovej ochrany alebo v spojení s týmito tovarmi, v rámci obchodného styku a obchodnej korešpondencie, v rámci marketingu, reklamy a propagácie vrátane reklamy a propagácie umiestnenej na internete. Druhým výrokom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu 1/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému počnúc dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zdržať sa používania e-mailovej adresy F., tretím výrokom zamietol žalobu žalobcu 1/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť zo svojho internetového obchodu prehlásenie: „G. B. O. E. R.. V. X., B.. F.", štvrtým výrokom zamietol žalobu žalobcu 1/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku previesť doménové meno D. na žalobcu 2/ spoločnosť HAKEL Slovakia, s.r.o., IČO: 47 768 266. Súd prvej inštancie piatym výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému počnúc

dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zdržať sa používania označenia „K." či akéhokoľvek iného označenia obsahujúceho hlásky „K.", „F.", „N.", „S.", „Y." v danom poradí, vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi, zvodičmi napätia a prostriedkami prepäťovej ochrany alebo v spojení s týmito tovarmi, v rámci obchodného styku a obchodnej korešpondencie, v rámci marketingu, reklamy a propagácie vrátane reklamy a propagácie umiestnenej na internete. Šiestym výrokom súd zamietol žalobu žalobcu 2/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému počnúc dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zdržať sa používania e-mailovej adresy F., siedmym výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť zo svojho internetového obchodu prehlásenie: „G. B. O. E. R.. V. X., B.. F.", ôsmym výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/ v časti o uloženie povinnosti žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku previesť doménové meno D. na žalobcu 2/ spoločnosť HAKEL Slovakia, s.r.o., IČO: 47 768 266, deviatym výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 1/ v plnej výške a desiatym výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 2/ v plnej výške.

2. Na odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že dňa 03.02.2017 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobcov 1/ a 2/. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ ako výlučný výrobca a distribútor výrobkov prepäťovej ochrany označovaných nezapísaným označením „K." sa domáha ochrany práv pred nekalosúťažným konaním žalovaného, vyvolaním nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na dobrej povesti žalobcu 1/, ku ktorému dochádza neoprávneným použitím slovného prvku „K." ako fantazijnej časti doménového mena D. žalovaným.

3. Súd prvej inštancie k navrhovanému prvému výroku žalobcu 1/, ktorým sa domáhal voči žalovanému zdržať sa označenia „K." vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi, zvodičmi napätia a prostriedkami prepäťovej ochrany alebo v spojení s týmito tovarmi, uviedol, že tento nárok žalobcu 1/ nie je dôvodný, pretože žalovaný používa označenie „K." výlučne pri prevádzkovaní svojho internetového obchodu na označenie výrobkov, ktorých výrobcom je žalobca 1/. Súd prvej inštancie zastáva názor, že konanie žalovaného, ktorý pri predaji výrobkov žalobcu 1/ používa jeho ochranné známky, je v súlade s ustanoveniami § 14 a § 15 zákona o ochranných známkach, keď ich žalovaný používa v súlade s obchodnými zvyklosťami a výlučne pri predaji výrobkov žalobcu 1/. Uviedol aj, že žalobca 1/ nie je oprávnený zakázať žalovanému použitie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené na trh. V tejto súvislosti podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalobcu 1/, že mu pôvod produktov ponúkaných žalovaným nie je známy. Žalobca 1/ totiž sám uviedol, že distribúcia produktov na slovenský trh je možná aj od iných spoločností ako len od žalobcu 2/, ktorý je len majetkovo a personálne prepojený so žalobcom 1/, ale nie je výhradným, exkluzívnym importérom výrokov žalobcu 1/. Žalovaný pritom predložil doklady preukazujúce nadobudnutie originálnych výrobkov pochádzajúcich od žalobcu 1/. Vo vzťahu k obchodnému menu žalobcu 1/ súd uviedol, že žalovaný toto nepoužíva inak ako pri predaji výrobkov žalobcu 1/, preto nejde o zásah do práv k jeho obchodnému menu. Podstata žalobcom 1/ tvrdeného nekalosúťažného konania spočívala v tvrdení, že žalovaný tak koná na doméne D. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie bližšie neskúmal, pretože v čase jeho rozhodovania už žalovaný držiteľom uvedenej domény nebol a ani na nej neprevádzkoval svoj internetový obchod.

4. K druhému žalobcom 1/ navrhovanému výroku, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania e-mailovej adresy K., súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalovaný má zreteľne odlíšenú sekciu „G. B.", kde mal v čase podania žaloby uvedených troch výrobcov a v súčasnosti jedného výrobcu. Pri týchto jednotlivých výrobcoch mal uvedené e-mailové adresy, avšak z uvedeného používania slovného prvku „K." v spojení s názvom predajcu „S." nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie vyvodiť mylnú predstavu o vzájomnej spojitosti žalovaného so žalobcom 1/. Súd prvej inštancie uviedol aj tú skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu už žalovaný uvedenú e- mailovú adresu na svojich stránkach neuvádzal.

5. Súd prvej inštancie k tretiemu navrhovanému výroku, ktorým sa žalobca 1/ domáhal odstránenia prehlásenia „G. B. O. E. R.. V. X., B.." z internetového obchodu žalovaného, uviedol, že konanie, ktorým žalovaný vo svojom internetovom obchode v súvislosti s výrobkami žalobcu 1/ zabezpečuje technickú podporu, nepovažuje za zásah do práv žalobcu 1/. Zároveň žalovaný už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uvedenú osobu na svojich stránkach neuvádzal.

6. Štvrtým navrhovaným výrokom sa žalobca 1/ domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti previesť doménové meno D. na žalobcu 2/. K predmetnému nároku súd prvej inštancie uviedol, že v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné ukladať povinnosť držiteľovi doménového mena previesť jeho držbu na inú osobu, a to pre absenciu právnej normy, ktorá by uloženie takejto povinnosti umožňovala. Nakoľko žalovaný už v čase rozhodovania súdu držiteľom uvedenej domény nebol, súd, ako uviedol, nemal dôvod bližšie sa vyjadrovať k skutkovým tvrdeniam žalobcu 1/ a žalovaného.

7. K nárokom žalobcu 2/ súd prvej inštancie uviedol, že tento nie je majiteľom ochranných známok, nepreukazuje žiadny prevod, prechod či spoluvlastníctvo k právam žalobcu 1/ vyplývajúcich mu z ochranných známok alebo obchodného mena a súčasne nie je ani prvým nositeľom obchodného mena „K." v Slovenskej republike. Z dôvodu absencie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/, ako aj na základe totožných skutočností ako v prípade žalobcu 1/, súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu 2/ tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie dvoma samostatnými výrokmi v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca 1/ a žalobca 2/ odvolanie. Namietali, že tvoria nerozlučné spoločenstvo, pretože sa spoločne a nerozdielne domáhajú, aby súd uložil žalovanému konkrétny okruh povinností sledujúc tak ochranu práv z obchodného mena oboch žalobcov, ochranu práv z ochranných známok žalobcu 1/ používaných žalobcom 2/ so súhlasom žalobcu 1/ a ochranu pred nekalou súťažou týkajúcou sa označení a zhodného segmentu výrobkov vyrábaných žalobcom 1/, distribuovaných na území Slovenskej republiky žalobcom 2/. Súd prvej inštancie v priebehu celého konania konal so žalobcami ako s nerozlučným procesným spoločenstvom. V tejto súvislosti poukázali na výzvu súdu zo dňa 07.02.2017, ktorou súd vyzval žalobcov, aby uhradili súdny poplatok za podanie žaloby. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol nesprávne. K dôvodnosti prvého žalobného nároku žalobcovia uviedli, že súd opomenul žalobcami preukázanú skutočnosť, ktorou je notárska zápisnica o právne významnej skutočnosti, že v čase podania žaloby, ako aj v priebehu konania, žalovaný prevádzkoval na doméne D. svoj internetový obchod, na ktorom ponúkal výrobky žalobcu 1/ ako aj zhodné a podobné výrobky iných značiek pochádzajúce od konkurenčných spoločností. Takéto konanie podľa odvolateľov nie je možné označiť za súladné s pravidlami hospodárskej súťaže, dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. K obmedzeniu práv majiteľa ochrannej známky žalobcovia uviedli, že v tejto situácii nemožno uplatniť ustanovenie § 14 zákona o ochranných známkach a zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-228/03 The Gillette Company a Gillette Group Finland Oy. Uviedli, že konanie žalovaného nie je možné považovať za legitímne, oprávnené používanie ochrannej známky treťou osobou. Žalobcovia poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Obdo 1/2009 zo dňa 13.10.2010. Odvolatelia nesúhlasili s postupom súdu, keď tento neskúmal konanie žalovaného, ku ktorému dochádzalo na doméne D., pretože v čase rozhodovania vo veci už žalovaný e-shop na tejto doméne neprevádzkoval a nebol jej držiteľom. K zastaveniu obchodovania na doméne D. a k prevodu domény totiž došlo krátko pred rozhodnutím vo veci, čo považujú za zjavne účelové. Pán B., na ktorého bola doména prevedená, môže podľa ich názoru kedykoľvek opätovne previesť doménu na žalovaného alebo obnoviť presmerovanie domény na e-shop žalovaného, k čomu vyzýva aj samotný rozsudok. Žalobcovia uviedli, že sa nedomáhajú zákazu používať označenie „K." na výrobkoch nimi, či s ich súhlasom umiestnenými na trh, ale domáhajú sa zákazu použitia označenia „K." vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi úzko vymedzenými a špecifikovanými. K používaniu e-mailovej adresy žalovaným uviedol, že uvedené konanie vytvára a podporuje u spotrebiteľa mylnú predstavu o vzájomnej spojitosti žalovaného a žalobcu 2/ a žalobcu 1/ a jeho výrobkov. Žalobcovia mali zároveň za to, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách nesprávne, keďže títo tvoria nerozlučné spoločenstvo, na čo už v odvolaní poukázali. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v napadnutej časti vyhovie, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s vyslovením záväzného právneho názoru na uplatňovanie obmedzenia práv majiteľa ochrannej známky podľa § 14 zákona o ochranných známkach a uplatňovanie doktríny vyčerpania práv v zmysle § 15 uvedeného zákona.

9. K odvolaniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný. Tento uviedol, že s odvolacími dôvodmi nesúhlasí, pretože žalobcovia neuviedli nijaké skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dôkladného rozboru súdu prvej inštancie. Ako uviedol, žalobcovia v odvolaní len opakujú svoje tvrdenia, ktoré už boli prednesené v ich písomných podaniach a ústne na pojednávaní, s ktorými sa súd riadne vysporiadal. Žalovaný

namietal, že žalobca 1/ sa stal majiteľom ochranných známok až dňom 02.03.2017 a až od tohto dňa si mohol uplatňovať svoje práva k ochranným známkam a jeho žaloba bola podaná na súd predtým, ako mu právo k ochrannej známke vôbec vzniklo. Podotkol, že označenie „K." používa výlučne na originálnych tovaroch a na poskytnutie informácie o účele ponúkaných výrobkov, a preto je aj použitie ochrannej známky v súlade s § 15 zákona o ochranných známkach a nijakým spôsobom nezasahuje do práv majiteľa ochrannej známky a nenarušuje systém hospodárskej súťaže na trhu s týmto tovarom. Poukaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Obdo 1/2009 považuje za nenáležité, pričom nejde ani o judikát publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ktorý predstavuje určitý záväzný výklad zákonov pre súdy nižšej inštancie. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. K vyjadreniu žalovaného podali vyjadrenie žalobcovia. Opätovne poukázali na notársku zápisnicu o právne významnej skutočnosti, z ktorej vyplýva, že v čase podania žaloby a v priebehu konania žalovaný prevádzkoval na doméne D. svoj internetový obchod. Žalobcovia zároveň v predmetnom vyjadrení neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuviedli už v nimi podanom odvolaní.

11. K vyjadreniu žalobcov podal opätovne vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení argumentujú ustanovením zákona (konkrétne § 8a ods. 3 zákona o ochranných známkach), ktoré je účinné len od 01.01.2018, pričom znenie príslušného ustanovenia dáva za pravdu práve žalovanému, že uplatnenie práv k ochranným známkam je možné až po tom, čo je ochranná známka zapísaná do registra vedeného ÚPV SR. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného neobstojí ani žalobcami predložená notárska zápisnica. Uviedol aj, že žalobcovia pred podaním žaloby ani raz neoslovili žalovaného s výzvou, aby nepoužíval označenie „K." na svojich internetových stránkach z dôvodu, že žalobcovia si k danému označeniu odvodzujú prednostné práva. Ak by tak žalobcovia boli urobili a informovali ho o existencii práva k ochranným známkam, žalovaný by bezodkladne prestal používať označenie na svojej internetovej stránke tak, ako to urobil počas súdneho konania.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné, preto v zmysle ust. § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I., II., V. a VI. ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov IX. a X. zmenil podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia dňa 03.02.2017 podali súdu prvej inštancie žalobu o ochranu práv z ochranných známok, o ochranu obchodného mena a o ochranu pred nekalou súťažou. Žalobca 1/ je česká obchodná spoločnosť vyrábajúca zvodiče napätia a prostriedky prepäťovej ochrany označované slovným prvkom „K.". Žalobca 2/ je slovenská obchodná spoločnosť personálne a majetkovo prepojená so žalobcom 1/ cez osobu jediného spoločníka a konateľa, pána B. K., reprezentujúca a zabezpečujúca záujmy žalobcu 1/ na území Slovenskej republiky. V žalobe uviedli, že žalobca 1/ vstúpil na slovenský trh v roku 1998, pričom dodávky jeho výrobkov uskutočňovala spoločnosť RMC spol. s.r.o., následne v roku 1999 začala obchodná spolupráca aj so spoločnosťou Orga-Trade, a.s., v roku 2000 uzatvoril dovoznú a distribučnú zmluvu so spoločnosťou Techprogres, s.r.o., s ktorou obchodná spolupráca a dodávky výrobkov pretrvávajú dodnes. Zo žaloby vyplýva, že v období rokov 2007 až 2014 dodávky výrobkov na Slovensko z účtovného hľadiska zabezpečovala spoločnosť HAKEL- TRADE, s.r.o., pričom táto spoločnosť, personálne a majetkovo prepojená so žalobcom 1/, s ním bola zlúčená v októbri roku 2014. V roku 2012 uzatvoril žalobca 1/ zmluvu o obchodnej spolupráci so spoločnosťou LEGRAND Slovensko, s.r.o., ktorá pretrváva kontinuálne dodnes. Uviedli, že od roku 2014 je majoritný podiel distribúcie žalobcu 1/ na slovenský trh realizovaný prostredníctvom žalobcu 2/. V žalobe uviedli, že žalovaný je držiteľom domény D. a prevádzkovateľom e-shopu umiestneného na predmetnej doméne, na ktorej zároveň ponúka výrobky aj od konkurenčných spoločností, druhovo zhodných s výrobkami žalobcu 1/. Žalobca 1/, ako v žalobe uviedol, dodával žalovanému výrobky len v roku 2009 a 2010 a od uvedeného obdobia žalovanému nedodal žiadne originálne výrobky „K.". Podotkli, že v sekcii technická podpora v e-shope žalovaného je uvedené, že „G. B. O. „K." zabezpečuje R.. V. X., B..", ktorý však žalobcom nie je známy, neabsolvoval školenia a nepozná produktové portfólio. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobca 1/ bol v čase podania žaloby majiteľom českej národnej ochrannej slovnej

známky „K." s právom prednosti od 19.04.1999 zapísané pre tovary a služby v triedach 9, 16, 35, 37, 38 a 42 Nicejského triedenia, českej národnej ochrannej známky kombinovanej „" s právom prednosti od 27.03.2002 zapísanej pre totožné tovary a služby, prihlasovateľom slovenskej národnej ochrannej známky slovnej a kombinovanej pre tovary a služby v triedach 9, 37, 41 a 42 Nicejského triedenia. Žalobca 1/ mal za preukázané, že žalovaný neoprávneným používaním označenia „K." zasahuje do práv žalobcu 1/ k nezapísanému označeniu „K.". Žalobca 1/ je zároveň nositeľom najstaršej firmy, ktorej obchodné meno obsahuje slovný prvok „K." zapísanej v obchodnom registri Českej republiky a je zároveň aj najstarším nositeľom tohto obchodného mena medzi osobami podnikajúcimi na území Slovenskej republiky. Žalobca 1/ mal v tejto súvislosti za to, že žalovaný používaním označenia „K." zasahuje do práv žalobcu 1/ k obchodnému menu. K zhodnosti doménových mien uviedol, že uvedené konanie môže u spotrebiteľa vytvárať mylnú predstavu o vzájomnej ekonomickej či personálnej spojitosti žalovaného a žalobcu 1/ a jeho výrobkov. Konanie žalovaného napĺňa podľa názoru žalobcov všetky znaky nekalosúťažného konania. Týmto konaním zároveň získal žalovaný neoprávnený prospech, konal v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobil žalobcovi 1/ ujmu tým, že zneužil dobrú povesť žalobcu 1/. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd rozhodol, že žalovaný je počnúc dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku povinný zdržať sa používania označenia „K." v danom poradí vo vzťahu alebo v súvislosti s tovarmi, zvodičmi napätia a prostriedkami prepäťovej ochrany alebo v spojení s týmito tovarmi, v rámci obchodného styku a obchodnej korešpondencie, v rámci marketingu, reklamy a propagácie, vrátane reklamy a propagácie umiestnenej na internete, druhým navrhovaným petitom žiadal rozhodnúť, že žalovaný je počnúc dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku povinný zdržať sa používania e-mailovej adresy „K.", tretím žalobným návrhom sa domáhal rozhodnutia, že žalovaný je povinný v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť zo svojho internetového obchodu prehlásenie „G. B. O. E. R.. V. X., B.. F." a piatym navrhovaným petitom žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku previesť doménové meno D. na žalobcu 2/, spoločnosť HAKEL Slovakia, s.r.o. Zároveň žiadali, aby súd na náhradu trov konania zaviazal žalovaného. Žalobcovia k žalobe priložili aj distribučné zmluvy, čestné vyhlásenie Z.. B. K., faktúry a iné listinné dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa zameriava na distribúciu a predaj výrobkov elektrotechnického priemyslu, ich propagáciu a technické poradenstvo. Obchodná spolupráca s výrobcom HAKEL začala po vzniku obchodnej spoločnosti EuroVolt, s.r.o. Uviedol, že sa stal distribútorom výrobkov „K." na základe „Splnomocnenia distribútora" zo dňa 01.06.2006. Dňa 26.02.2010 obdržal „Oznámenie o obchodnom zastúpení", ktorým mu bolo oznámené, že výrobca HAKEL podpísal zmluvu o výhradnom zastúpení pre Slovenskú republiku so spoločnosťou HAKEL-SK, s.r.o. s platnosťou od 01.03.2010, ktorá sa premenovala na RS TRADE BA, s.r.o. Uviedol aj, že dňa 19.08.2010 bola založená spoločnosť HAKEL Slovakia, s.r.o., IČO: 45 695 041, ktorá sa premenovala na spoločnosť HAKEL SVK, s.r.o. a dňa 10.05.2016 spoločnosť zanikla zlúčením s Trade Technology Consulting, s.r.o. Dňa 17.05.2014 bola založená spoločnosť HAKEL Slovakia, s.r.o., IČO: 47 768 266, vlastníkom a konateľom ktorej sa dňa 27.07.2016 stal B. K.. Dňa 13.11.2001 bola založená aj spoločnosť HAKEL Slovensko, s.r.o., ktorá bola dňa 23.08.2016 vymazaná z obchodného registra. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že od roku 1998 bolo založených niekoľko obchodných spoločností, ktoré buď mali výhradné zastúpenie pre Slovenskú republiku alebo distribuovali tovar žalobcu 1/, od ktorých žalovaný tovar odoberal. K internetovej doméne D. uviedol, že dňa 28.04.2016 sa na základe zmluvy o prevode internetovej domény stal držiteľom doménového mena K. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K vyjadreniu priložil aj e-mailovú komunikáciu so zástupcom spoločnosti HAKEL spol s.r.o., pánom M., vyššie spomínané „Splnomocnenie distribútora" od spoločnosti HAKEL-TRADE, s.r.o., podpísané riaditeľom spoločnosti R.. V. K., B.., oznámenie o obchodnom zastúpení, faktúry a iné listinné dôkazy.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Namietali, že používaním doménového mena D. dochádza zo strany žalovaného k zásahom do práv žalobcu 1/. Uviedli, že žalovaný získava neoprávnený prospech na úkor žalobcu tým, že spotrebiteľ sa po zadaní slovného prvhu „K." do vyhľadávača dostane na doménu D. a do internetového obchodu žalovaného, kde môže nakúpiť od žalovaného aj výrobky od konkurenčných spoločností zhodného druhu ako vyrába žalobca 1/, čím dochádza k majetkovej ujme na strane žalobcu 1/. Majú za to, že z obsahu čestného prehlásenia konateľa žalobcu 1/ zo dňa 06.08.2015 vyplýva, že v čase jeho spísania nemal žalobca 1/ žiadny zmluvný vzťah so spoločnosťou žalovaného. Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení potvrdil, že je držiteľom domény D., z ktorej však ku dňu spísania vyjadrenia žalobcov odstránil svoj e-shop. Na preukázanie

tvrdenia žalobcov v žalobe, že na doméne D. sa nachádzal e-shop žalovaného, predložili súdu notársku zápisnicu o právne významnej skutočnosti.

16. Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcov tento uviedol, že už nie je držiteľom domény D. Ďalej uviedol, že v čase podania žaloby nedisponovali žalobcovia žiadnymi právami k ochranným známkam platným na území Slovenskej republiky, pričom české národné známky sú v tomto konaní irelevantné. Uviedol aj, že označenie „K." využíva na predaj a propagáciu originálnych výrobkov vyrobených žalobcom 1/, a teda sa nedopúšťal porušenia práv k ochranným známkam žalobcu 1/ a nepoužíval označenie „K." na výrobkoch podobných alebo zhodných s výrobkami chránenými ochrannou známkou. Konanie žalovaného bolo teda plne v súlade s pravidlami voľného pohybu tovarov a služieb. Žalobca 1/ nie je oprávnený zakázať používať označenia v súvislosti s jeho výrobkami. Žalovaný namietal, že nijakým spôsobom nepoužíva obchodné meno žalobcov v nijakej podobe, a teda sa nedopúšťa neoprávneného použitia obchodného mena žalobcov ako aktu nekalej súťaže.

17. Žalobcovia podaním zo dňa 27.07.2017 navrhli pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na miesto žalovaného 2/, a to W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX N., na ktorého bola prevedená doména D. Predmetným podaním žalobcovia navrhli aj zmenu žalobného návrhu a taktiež aj nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vyjadrení následne neuviedli žiadne nové skutočnosti, pridŕžali sa len toho, čo už uviedli v predchádzajúcich podaniach a v žalobe. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12CbPv/3/2017-358 zo dňa 07.08.2017, právoplatným dňa 09.08.2017, predĺžil žalobcom lehotu na podanie vyjadrenia, nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného 2/ a nepripustil zmenu žaloby v žalobcami navrhnutom znení. Uznesením č.k. 12CbPv/3/2017-362 zo dňa 07.08.2017, právoplatným dňa 25.08.2017, zároveň zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že v priebehu konania odstránil z internetovej stránky D. adresu „K." ako aj uvedenie R.. X. ako subjektu technickej podpory výrobkov K..

19. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zákon o ochranných známkach"), majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaje týkajúce sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ochranných známkach, majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor.

21. Podľa § 54a ods. 1 zákona o ochranných známkach, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018.

22. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Odvolací súd k námietke žalobcov, že súd prvej inštancie opomenul preskúmať notársku zápisnicu o právne významnej skutočnosti, uvádza, že v priebehu konania, pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, došlo zo strany žalovaného k odstráneniu internetového obchodu z domény D. a jej opätovnému prevedeniu na pána B., ako aj k odstráneniu žalobcami namietanej e-mailovej adresy K. z e-shopu umiestneného na doméne D. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, nemali na základe tejto skutočnosti dôvod bližšie skúmať predmetnú notársku zápisnicu, a to najmä s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie už žalovaný nebol ani držiteľom predmetnej domény a ani neuvádzal na doméne D. žalobcami namietanú e-mailovú adresu. V tejto súvislosti súd na doplnenie uvádza, že sami žalobcovia v odvolaní poukázali na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP. Totiž, v časti odvolania, v ktorej sa žalobcovia domáhajú preskúmania notárskej zápisnice, opomínajú, alebo prehliadajú, existenciu predmetného ustanovenia, pričom pre rozhodovanie súdu prvej inštancie už

tento dôkaz nebol relevantný a na druhej strane, keď im to vyhovuje, na uvedené ustanovenie, naopak, poukazujú.

24. Odvolací súd uvádza, že žalobca 1/, ako výrobca zvodičov a prostriedkov prepäťovej ochrany, preukázateľne obchoduje a spolupracuje s viacerými obchodnými spoločnosťami na Slovensku, pričom, ako sám uviedol, žalobca 2/ je len majetkovo a personálne prepojenou obchodnou spoločnosťou so žalobcom 1/, nie je výhradným distribútorom jeho výrobkov, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Žalobcovia zároveň nijako nepreukázali svoje tvrdenia, že by žalovaný v ním prevádzkovanom e-shope D. ponúkal na predaj výrobky neznámeho pôvodu. Žalovaný preukázal faktúrami predloženými k vyjadreniu, že výrobky žalobcu 1/ odoberal od spoločností HAKEL SK, s.r.o., HAKEL-TRADE, s.r.o. a HAKEL Slovakia, s.r.o., IČO: 45 695 041 a bol splnomocnený spoločnosťou HAKEL-TRADE, s.r.o. na používanie certifikátov ESČ (táto vyjadruje zhodu vlastností označených výrobkov s normami na elektrickú bezpečnosť) vydaných na výrobky žalobcu 1/. Z predložených dôkazov vyplýva, že spoločnosť HAKEL-TRADE, s.r.o. bola majetkovo a personálne prepojená so žalobcom 1/ a zlúčila sa s ním v roku 2014. Zároveň zo spisu nevyplýva, že by uvedené splnomocnenie bolo vypovedané.

25. Žalobcovia v odvolaní poukázali aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-228/03 zo 17. marca 2005 The Gillette Company proti LA-Laboratories Ltd Oy, z ktorého vyplýva, okrem žalobcami tvrdených skutočností aj to, že „používanie ochrannej známky treťou osobou však musí byť potrebné na označenie účelu tovaru, ktorý táto uvádza na trh, a musí sa vykonávať v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode", ako aj „podstatnou funkciou ochrannej známky je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi pôvodnú identitu tovaru alebo služby označenej ochrannou známkou, umožňujúc mu tak rozlíšiť neomylne tento tovar alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod". Zo znenia ustanovenia § 15 zákona o ochranných známkach zároveň vyplýva, že majiteľ ochrannej známky, a teda v tomto konaní žalobca 1/, nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené na trh. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že sa nedomáhajú zákazu používania označenia „K." na výrobkoch nimi či s ich súhlasom uvedenými na trh. Žalovaný však označenie „K." preukázateľne používa len v súvislosti s výrobkami žalobcu 1/. K uvedenému v odvolaní žalobcovia namietali, že sa domáhajú zákazu použitia označenia „K." vo vzťahu s „tovarmi úzko vymedzenými a špecifikovanými". Táto úzka špecifikácia však zo spisu nevyplýva, a preto nie je možné ustáliť, aké konkrétne a úzko vymedzené tovary mali žalobcovia na mysli, a teda či sa jedná len o výrobky žalobcu 1/ ponúkané v internetovom obchode žalovaného alebo aj o iné výrobky ponúkané napríklad na iných internetových doménach inými predajcami.

26. Žalobcovia namietali aj skutočnosť, že spotrebiteľ môže dospieť k mylnej predstave o spojitosti žalobcu 1/ so žalovaným. Aj z vyššie citovaného rozsudku však vyplýva, že spotrebiteľovi má byť umožnené rozlíšiť tovar označený určitou ochrannou známkou od iného tovaru, čo žalovaný na ním prevádzkovanom e-shope, podľa názoru odvolacieho súdu, splnil. Žalovaný nepoužíva označenie „K." v súvislosti s inými tovarmi ako s tovarmi žalobcu 1/. Je pravdou, že vo svojom e-shope ponúka produkty viacerých výrobcov, ale tieto sú vizuálne odlíšené práve označením, prípadne znázornenou ochrannou známkou, pod ktorou sú jednotlivé produkty uvádzané na trh, čo nemožno považovať za konanie v rozpore so zákonom, obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi alebo pravidlami hospodárskej súťaže. Ide o bežnú prax tak v internetovom ako aj v tradičnom obchode, že predajcovia, sprostredkovatelia alebo distribútori používajú ochranné známky v súvislosti s tovarmi, s ktorými boli tieto uvedené na trh, a to aj v rámci reklamy, za účelom informovania verejnosti. Žalobcovia, poukazujúci v odvolaní na vyvolanie nebezpečenstva mylnej predstavy u spotrebiteľa o prepojení žalobcu 1/ a žalovaného, by si mali uvedomiť aj tú skutočnosť, že samotná judikatúra Európskeho súdneho dvora charakterizuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú, a to s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, od ktorej možno očakávať, že prihliadne na podstatné rozdiely medzi značkami, označeniami výrobkov a podobne (obdobne v judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je konanie žalovaného spôsobilé vyvolať u spotrebiteľa, u ktorého sa predpokladá určitá obozretnosť, mylnú predstavu o akejkoľvek prepojenosti so žalobcom 1/.

27. Odvolací súd sa v súvislosti s poukazom žalobcov na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Obdo 1/2009 zo dňa 13.10.2010 stotožňuje s názorom žalovaného. Uvedeným rozhodnutím Najvyšší súd zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, pričom nejde o rozhodnutie taxatívne vymedzené v ustanovení § 193 CSP, ktorými je súd viazaný. Nie je možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcov, že odklonenie sa od právneho názoru dovolacieho súdu v tomto

prípade zakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 421 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia § 421 ods. 1 je dovolanie prípustné v prípade, že sa odvolací súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Jedno rozhodnutie dovolacieho súdu o predbežnom opatrení (teraz neodkladnom opatrení) však nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Súdom vyslovený nesúhlas s tvrdením žalobcov v tejto situácii nemožno považovať ani za porušenie čl. 2 ods. 2 CSP, a teda princípu právnej istoty.

28. Pri odvolacej námietke žalobcov, že k zastaveniu obchodovania na doméne D. a k prevodu tejto domény došlo tesne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd odkazuje opätovne na ustanovenie § 217 ods. 1 a bod 23 tohto rozsudku. V súvislosti s touto námietkou žalobcovia zároveň uviedli, že predmetná doména môže byť kedykoľvek v budúcnosti prevedená naspäť na žalovaného. Súdy však nerozhodujú na základe teoretických eventualít a neistých budúcich okolností, ale na základe stavu, ktorý je v čase rozhodovania súdu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie už žalovaný nebol držiteľom domény a neprevádzkoval na nej ani internetový obchod, preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odvolaním napadnutom rozsudku.

29. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd domnieva, že používateľ internetu, informovaný a primerane pozorný, je spôsobilý pochopiť rozdiel medzi internetovým obchodom (doména žalovaného D.), priamym predajcom (žalobca 1/) alebo iným zdrojom, z ktorého tovary pochádzajú (napr. žalobca 2/ a iné spoločnosti distribuujúce produkty žalobcu 1/). Existenciu takýchto ekonomických činností by si pritom mal uvedomovať každý jedinec žijúci v súčasnej trhovej ekonomike.

30. V závere odvolací súd dodáva, že žalobcovia v priebehu konania vo všetkých vyjadreniach uvádzali len tie isté skutočnosti ako v žalobe (a súčasne v niektorých vyjadreniach doslovne tie isté skutočnosti ako v iných vyjadreniach), bez uvedenia argumentov, ktoré by boli spôsobilé presvedčiť súd a privodiť zmenu právneho názoru odvolacieho súdu. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto sa odvolací súd s jeho názorom v celom rozsahu stotožnil a v zmysle § 387 ods. 1 ho ako vecne správny potvrdil.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že jednou výrokovou vetou určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 1/ v plnej výške (IX. výroková veta) a ďalšou rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 2/ v plnej výške (X. výroková veta). Uvedené konanie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za správne. Žalovanému vznikli v priebehu konania len jedny trovy a nie je možné, aby mu ich v plnej výške nahradil aj žalobca 1/ a následne aj žalobca 2/. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov IX. a X. zmenil v zmysle § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súdny úradník súdu prvej inštancie.

Rozsudok bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .