Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-89-2018.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/89/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému G. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. Z., B. E. XX/XX, o zaplatenie 680,05 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/104/2017-89 zo dňa 16.10.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa dňa 15.6.2017 domáhala u súdu voči žalovanému zaplatenia 680,05 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 1.6.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania súd nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa (ešte s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 16.6.2011 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu AXION, vydanie a používanie platobnej karty Maestro - AXION a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Podľa čl. VI. ods. 4 zmluvy, za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu zriadeného účtu na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu alebo služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Podľa čl. 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie, je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.
3. Dňa 21.11.2011 navrhol žalovaný žalobcovi uzavretie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, s výškou debetného limitu 150 eur. Dňa 25.10.2012 požiadal žalovaný
žalobkyňu o zmenu výšky limitu povoleného prečerpania na 200 eur. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný sa dostal do záporného zostatku na účte v mesiaci november 2011.
4. Okresný súd postupujúc pri právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s poukazom na § 25a ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v aplikácii aj s § 2 písm. f/ označenej právnej normy ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) konštatoval nedôvodnosť žaloby a následne ju zamietol v celom rozsahu.
5. Súd z vykonaných dôkazov tvoriace súčasť súdneho spisu mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa sa žalovaného nároku domáhala dôvodom vrátenia nepovoleného prečerpania (debetu) na účte. Žalobkyňa svoje tvrdenia o vzniku záporného zostatku na účte žalovaného, ktorý by vzhľadom na absenciu zmluvy o úvere mohol byť posúdený ako prekročenie v zmysle § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, nepreukázal. Žalovaný reálne čerpal podľa tvrdení žalobkyne (uvedených v doplnení žaloby) platbami POS, výbermi z bankomatov žalobkyne a inej banky, platbami na úver, platbami/úhradami EB a vnútrobankovými prevodmi z BU - EB, spolu 18.970,46 eur a vykonal na účet kreditné transakcie spolu vo výške 19.038,06 eur. Z uvedeného dôvodu žalobkyni neprislúchalo právo na zaplatenie žiadneho plnenia, nakoľko žalovanému žiadne prostriedky nad rámec prostriedkov žalovaného na účte neposkytol. Pokiaľ z prehľadu debetných transakcií na účte žalovaného, predloženého žalobkyňou vyplynulo, že na ťarchu účtu žalovaného boli zaúčtované poplatky (za transakcie, za balík služieb, za upozornenie - debet, za výzvu - debet, za vedenie exekúcie, za správu účtu, za zmenu limitu PK), žalobkyňa nepreukázala individuálne zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť uvedené poplatky. Sadzobník poplatkov na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok. Úrok ako odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobkyňa však nepreukázala, že si povinnosť na jeho úhradu so žalovaným dojednala. Pokiaľ aj žalobkyňa predložila spolu s podanou žalobou návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, v žalobe, ani v jej doplnení netvrdil, že žalovaný nárok si uplatňuje právnym dôvodom vrátenia úveru, poskytnutého formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Navyše, žalobkyňa ani nepreukázala, že zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania na účte so žalovaným uzatvorila, nakoľko súdu predložila len návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, jeho akceptáciu súdu nepredložila. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán.
6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že bol v konaní plne úspešný, pretože tento v celom rozsahu úspešný účastník si nárok na náhradu trov neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by mali vzniknúť žalovanému nejaké trovy.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila so záverom súdu, že nepreukázala individuálne zmluvné dojednanie strán sporu o povinnosti žalovaného platiť poplatky a úrok. Nesúhlasila so záverom okresného súdu ani v tej časti, pokiaľ konštatoval, že Sadzobník poplatkov nepredstavuje individuálne dojednanie účastníkov zmluvy a ďalej, že nepreukázala uzatvorenie zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania na účte so žalovaným na tom základe, že predložila iba návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. V súvislosti s uvedenými odvolacími argumentáciami žalobkyňa vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ súd považoval jej návrh za neúplný tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal ju vyzvať na doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Podľa gramatického výkladu obsahového znenia označeného ustanovenia, súd v prípadoch neúplných podaní obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady postupom uvedeným práve v § 129 CSP. Súd na doplnenie žaloby nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Keďže z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súdu nebolo zrozumiteľné ako žalobkyňa akceptovala návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní, mal vyzvať na doplnenie, resp. opravu tak, ako to urobil v prípade písomnej výzvy zo dňa 14.8.2017. Odvolateľka osobitne poukazuje aj na obsahové znenie článku 1,2,3 návrhu na uzatvorenie zmluvy.
8. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa cituje znenie § 31 ods. 2 ods. 4 zákona o platobných službách, tvrdí, že tieto výslovne nestanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle všeobecných obchodných podmienok je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. V zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Bíróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom jej texte, ale časť z nej môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej „VOP, alebo OP“) alebo v Sadzobníku („S“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich nepodpísal. Závery uvádzaného rozsudku Súdneho dvora sa analogicky týkajú aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Nevidí preto dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného.
9. Odvolateľka zacitovala aj znenie ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zdôraznila, že v zmysle tohto ustanovenia sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie pri ktorom veriteľ umožní spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V zmysle platných VOP banky: bodu 3.4. banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 (upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. Napokon s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1.
10. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov sa žalobkyňa domáhala zmeny rozsudku, v rámci nej žiadala vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
11. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.
13. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne za nedôvodné.
14. Z vykonaného dokazovania je preukázaný v súdenej veci spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý založili žalobkyňa a žalovaný uzavretím zmluvy o vedení osobného účtu pre žalovaného. Spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu odvolateľka nenamietala, ani tú okolnosť, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb je zmluvou spotrebiteľskou uzavretou za účinnosti Z.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia istiny 680,05 eur z dôvodu, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania a sumu 680,05 eur ( nepovolené prečerpanie na účte ) aj s úrokom vo výške 28 % p.a od 1.6.2017 až do zaplatenia je povinný zaplatiť. Okresný súd pri právnom posúdení veci konštatoval, že záporný zostatok na účte žalovaného vo výške žalovanej istiny ( vzhľadom na absenciu zmluvy o úvere pretože žalobkyňa pre účely súdneho konania predložila iba návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní na osobnom účte ) mohol byť posúdený ako prekročenie v zmysle § 2 písm. f ) Z.č. 129/2010 Z.z v znení účinnom do 31.12.2012, avšak žalobkyňa svoje tvrdenie o vzniku záporného zostatku na účte žalovaného nepreukázala. Okolnosť neunesenia dôkazného bremena na dôkazné tvrdenie v žalobe - že žalovaná istina je sumou nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov žalobkyne žalovaným v sume 680,05 eur viedol súd k zamietnutiu žaloby a nie dôvod neúplnosti žaloby ( návrhu na začatie konania ) ako sa mylne domnieva v odvolacej argumentácii odvolateľka. Súdu bolo zrozumiteľné ako žalobkyňa svoju žalobu skutkovo vymedzila a podľa skutkového vymedzenia žaloby žalovaný nárok v nej uplatňovaný vyhodnotil a aj posúdil. Súd rozhodol o návrhu úplnom, nie nejasnom, dôvod pre postup okresného súdu podľa § 129 ods.1 CSP podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistoval, preto akékoľvek úvahy odvolateľky o nutnosti postupu súdu podľa § 129 ods.1 CSP ( výzva súdu na opravu a doplnenie podania ) sú bez právneho významu.
15. Žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný na osobnom účte skutočne prečerpal peňažné prostriedky nad bankou stanovený limit, že nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na osobnom účte je dôsledok skutočného čerpania finančných prostriedkov žalobkyne žalovaným. Práve naopak, okresný súd vychádzal z tvrdení žalobkyne ( uvedených v doplnení žaloby ), že žalovaný reálne čerpal sumu 18.970,46 eur a vykonal na účet kreditné transakcie vo výške 19.038,06 eur, teda žalovanému žalobkyňa žiadne prostriedky nad rámec prostriedkov žalovaného na účte neposkytla - tento zásadný záver okresného súdu odvolateľka nespochybnila, v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietala.
16. Ak suma žalovanej istiny - nepovolený debet je výsledkom pravidelne ( v mesačných intervaloch ) účtovaných poplatkov ( za rôzne bankové operácie ) a úrokov z týchto poplatkov, čo odvolateľka nevylúčila ( vzhľadom na podrobné odvolacie argumentácie uvádzané v konkrétnej rovine súdenej veci ) žalobkyňa by musela preukázať, že tieto nároky v spotrebiteľskej veci boli individuálne medzi dodávateľom služieb ( bankou ) a spotrebiteľom ( žalovaným ) dojednané, správne konštatoval okresný súd, že od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Charakteristiku individuálneho zmluvného dojednania v prípade nároku na poplatok, úrok nemôžu spĺňať iba všeobecné ustanovenia obchodných podmienok (na ktoré odvolateľka odkazuje v odvolaní a ich aj cituje). Všeobecné obchodné podmienky v ustanoveniach na ktoré odvolateľka odkazuje neobsahujú údaj o tom, v akej konkrétnej výške je banka oprávnená zúčtovať si poplatky na ťarchu osobného účtu majiteľa. Iba všeobecný odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach ( bod 3.8. bod 3.12 ) na Sadzobník poplatkov banky zákonnú požiadavku individuálneho dojednania nespĺňa, je všeobecná, neadresná, splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami. Krajský súd v Žiline už vo viacerých svojich rozhodnutiach ( napr. viď č.k. 10 Co 236/2017 zo dňa 14.12.2017 ) konštatoval, že Sadzobník poplatkov charakter individuálneho ( dvojstranne písomne vyjednaného ) dokumentu nemá, ide o tzv. interný, jednostranný dokument dodávateľa služieb, ktorý dodávateľ môže meniť a aj mení ( vrátane aj výšky poplatkov v ňom uvedených ) kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Individuálne dojednanie o úrokoch, poplatkoch v písomnej spotrebiteľskej zmluve hoc odvolateľkou citované znenia ustanovení zákona o platobných službách nevyžadujú, ale ako obligatórnu obsahovú náležitosť písomnej spotrebiteľskej zmluvy vyžaduje (vyžadovala už aj v dobe vzniku právneho vzťahu) špeciálna právna norma, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá absenciu tejto obligatórnej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, čo platí aj pre súdenú vec.
17. V horeuvedených zásadných otázkach ( správne vyhodnotených okresných súdom ) spočíva podľa názoru odvolacieho súdu záver o neopodstatnenosti žaloby v merite veci a ďalšie odvolacie argumentácie vznesené v odvolaní právne významné pri posúdení veci neboli.
18. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP nepriznal odvolací súd žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. I keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a mal by nárok voči žalobkyni ( v odvolacom konaní neúspešnej ) na náhradu trov, z obsahu spisu nevyplynulo, že by vznikli žalovanému v súvislosti s podaným odvolaním a v priebehu odvolacieho konania nejaké trovy.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.