Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/201/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: PD-MEFA, s. r. o., so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom AK Bratislava, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: O. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. rad XXXX/XX, XXX XX D., občanovi SR, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou AK Banská Bystrica so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/409/2015-99, zo dňa 11.05.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb spočívajúce v práve cesty cez pozemky žalovaného. Okresný súd poukázal na právnu úpravu vecných bremien v § 151n ods. 1, a § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe na verejnú komunikáciu. Vzhľadom na možnosť trasovania prístupovej cesty žalobcom „citlivejším spôsobom“, a to zrekonštruovaním a sfunkčnením pôvodnej prístupovej cesty z ľavej strany oplotenia areálu, ako aj vzhľadom na to, že žalobca bez uvedenia relevantného dôvodu odmietol uzavrieť či už nájomnú zmluvu so žalovaným, resp. odmietol odkúpiť pozemky, cez ktoré by si mohol urobiť prístupovú cestu k svojim stavbám, súd žalobu zamietol. Zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi pozemku, ktorý by bol dotknutou cestou zaťažený. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prístupovú cestu cez pozemky žalovaného k svojim stavbám potrebuje z dôvodu ich užívania, nepreukázal žiaden zámerový plán reálneho využívania budov, ktoré sa nachádzajú v areáli. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 vzhľadom na úspech žalovaného vo veci.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Mal za to, že je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko nemá zabezpečený prístup na základe obligačného práva a ani nemôže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Záver súdu o nevyužívaní stavieb nepovažoval za preukázaný a zásadný pre otázku zriadenia vecného bremena. Čo sa týka možnosti prístupu k stavbám žalobcu uvedeného okresným súdom v rozsudku, žalobca zdôraznil, že uvedená „bránička“ nespĺňa ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť využívaná v rámci podnikateľskej činnosti. Navyše, aj využitie hornej bráničky by vyžadovalo zriadenie

vecného bremena k priľahlým pozemkom, a ak súd chcel túto bráničku považovať za alternatívu vecného bremena, mal skúmať vzájomné výhody a nevýhody zriadenia vecného bremena vo vzťahu k dvom vlastníkom pozemkov. Žalobcom navrhovaný spôsob je najvhodnejším prístupom k jeho pozemkom cez pozemky žalovaného, pričom aj v minulosti tieto pozemky na prístup k stavbám využívalo poľnohospodárske družstvo. Žalobca zdôraznil, že predložil súdu znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemkov a vypočítaná hodnota vecného bremena. Podľa názoru žalobcu sa okresný súd v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, v ktorej poukázal na nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena, čo do účelnosti alebo vhodnosti sa uspokojil len s tvrdeniami žalovaného. Za zásadné pochybenie súdu prvého stupňa považoval aj neakceptovanie znaleckého posudku a jeho vyhodnotenia len ako listinného dôkazu. Podľa žalobcu okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z tohto dôvodu žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žalobca uvedené nehnuteľnosti kupoval s vedomím, že nevlastní jednak pozemky pod stavbami, ktoré kupuje a tiež nevlastní priľahlé pozemky, teda bol uzrozumený s tým, že nemá k týmto stavbám prístup. Žalobca nebol schopný sa dohodnúť ani na jednom spôsobe, ktorým by si zabezpečil prístup k stavbám. Užíval predmetné pozemky bez právneho dôvodu a bezodplatne, čím sa dopúšťal bezdôvodného obohatenia na čo bol aj v minulosti písomne upozornený. Zdôraznil, že zriadenie vecného bremena práva cesty je vážnym zásahom do vlastníckeho práva a podľa ustálenej judikatúry je riešením núdzovým a doslova krajným, a trasovanie žalobcom narúša nielen výkon vlastníckeho práva vlastníka pozemkov, ale aj obyvateľov bytovky, priamo popod okná ktorých chce žalobca vchádzať do strediska s ťažkými mechanizmami. Tvrdenie žalobcu je zavádzajúce pokiaľ tvrdí, že vo svojich stavbách prevádza podnikateľskú činnosť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2017 zotrval na svojom stanovisku, že je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno práva cesty, nakoľko nemá zabezpečený prístup k svojim stavbám a ani nemôže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. K navrhovanému vstupu cez hornú bráničku uviedol, že nespĺňa ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť využívaná v rámci podnikateľskej činnosti. Navyše aj využitie hornej bráničky by vyžadovalo zriadenie vecného bremena k priľahlým pozemkom patriacim tretej osobe. Opätovne poukázal na to, že ohľadne vypočítania hodnoty vecného bremena dal vypracovať znalecký posudok č. 15/2017. Odôvodnenie rozsudku považoval naďalej za nedostatočné.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom odvolania (§ 379 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Rozsudok okresného súdu považuje odvolací súd za vecne správny, preto ho potvrdil.

8. Predmetom konania bola žaloba žalobcu na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka nehnuteľností stavieb, a to spočívajúce v práve cesty cez pozemky vlastnícky patriace žalovanému. Nebolo pochybné, že uvedené stavby patriace žalobcovi, ako i pozemky patriace žalovanému boli v minulosti súčasťou areálu poľnohospodárskeho družstva. Žalobca za účelom prístupu k vlastnícky mu patriacim stavbám sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemky žalovaného, avšak bez vytýčenia konkrétnej cesty.

9. Nárok žalobcu okresný súd správne právne posúdil v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

10. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“ priamo naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv.

12. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.

13. Okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z princípu proporcionality (aj keď ho výslovne nepomenoval) keď poukázal na to, že otázku prístupu je možné riešiť aj iným spôsobom, a to predajom pozemku alebo zriadením vecného bremena cesty zmluvou za obvyklú cenu, prípadne nájmom pozemkov. Okresný súd posudzoval aj samotný prístup k stavbám s poukazom na možnosť zrekonštruovania a sfunkčnenia pôvodnej prístupovej cesty, pričom v tomto prípade nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, keď poukázal na to, že k uvedenej ceste vedie „bránička“, ktorá nespĺňa ani minimálne požiadavky na to, aby mohla byť využívaná v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Len tá skutočnosť, že by išlo o obtiažnejší prístup žalobcu vyžadujúci počiatočné investície do rekonštrukcie cesty a rozšírenia vstupu (bráničky) neznamená nemožnosť zabezpečiť si prístup inak. Rozhodnutie okresného súdu je preto z tohto hľadiska potrebné považovať za vecne správne.

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že stavby vlastnícky patriace žalobcovi, ku ktorým požadoval zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty, boli súčasťou areálu poľnohospodárskeho družstva, pričom priľahlé pozemky v tomto areáli patria vlastnícky žalovanému. Žalobca sa domáhal zriadenia práva cesty cez priľahlé pozemky vlastnícky patriace žalovanému s tým, že reálne cez všetky v žalobe uvedené pozemky žalovaného by žalobca mal právo cesty (prechodu a prejazdu) ku všetkým svojim stavbám, teda v celom rozsahu by využíval pozemky žalovaného. Pri určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena je však potrebné vychádzať z toho, že týmto výkonom nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Oprávnenie vlastníka stavby neznamená, že tento je oprávnený nad mieru primeranú pomerom rušiť vlastníka pozemku, či dokonca ohrozovať výkon jeho práv alebo inak rušiť výkon jeho vlastníckeho práva. Aj prípadné zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vždy vážny zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Súd by mohol zriadiť cestu len v rozsahu zaisťujúcom objektívne riadne užívanie, hoci by aj nešlo aj o užívanie komfortné. Obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemôžu byť všetky práva vlastníka nehnuteľnosti (NS ČR sp. zn. 22Cdo/2905/2006). Pokiaľ teda nie je vymedzené konkrétne právo cesty, ale žalobca titulom zriadenia vecného bremena má záujem využívať všetky priľahlé nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalovanému, ide o výrazné obmedzenie vlastníckych práv žalovaného.

15. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným spôsobom. Využívanie titulom vecného bremena pozemkov žalovaného (priľahlých pozemkov) by nespočívalo len v práve cesty so vstupom na pozemok žalovaného a prechodom a prejazdom cez jeho pozemok, ale vzhľadom na to, že ide o areál s viacerými stavbami žalobcu, by dochádzalo k permanentnému a nepretržitému využívaniu pozemkov žalovaného, a to aj vzhľadom na predpokladanú podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobou na zriadenie vecného bremena v tomto konkrétnom prípade žalobca obchádza podstatu tohto inštitútu, a to prechádzať cez pozemky patriace žalovanému v časovo neurčitom slede s minimálnym zaťažením vlastníckych práv žalovaného právom cesty, teda prechodom a prejazdom. Reálne totiž vzhľadom na predpokladanú podnikateľskú činnosť žalobcu, nie je možné predpokladať, že žalobca bude prechádzať cez pozemky žalovaného len po vytýčenej trase cesty, ale dá sa reálne predpokladať, že bude vykonávať všeobecnú činnosť na pozemkoch žalovaného spojenú

s obhospodarovaním stavieb žalobcu. Zriadenie vecného bremena na konkretizované pozemky žalovaného v nadväznosti k stavbám žalobcu, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov.

16. V súvislosti s požadovaným právom cesty žalobcom, odvolací súd poukazuje aj na to, že výrok rozsudku, ktorým by sa určila existencia sporného práva cesty, ako práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, by musel byť dostatočne určitý zvlášť v prípade, keď právo nemá byť využívané v celom rozsahu služobného pozemku. Muselo by z neho jednoznačne vyplývať kadiaľ vedie cesta, spôsob výkonu práva a jeho obsah, a z rozhodnutia by muselo byť tiež zrejmé, že ide o vecné bremeno v prospech vlastníka presne uvedenej stavby. V konaní o určenie existencie práva cesty, v ktorom je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, a kedy je priebeh cesty po ktorej má byť právo vykonávané sporný, by malo platiť, že súčasťou rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovie, by mal byť aj geometrický plán, ktorý by objasňoval, kadiaľ cesta vedie (pozri aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2989/2006).

17. Vzhľadom na rozsah v akom sa žalobca domáhal svojho nároku zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve cesty, by ujma vzniknutá zriadením práva cesty vlastníkovi pozemku prevyšovala ujmu vzniknutú vlastníkovi stavby odmietnutím takéhoto práva v prípade zamietnutia žaloby.

18. K samotnej hodnote vecného bremena, ktorú preukazoval žalobca znaleckým posudkom, odvolací súd uvádza, že princípu zmluvnej slobody subjektov práva zodpovedá aj možnosť vlastníka nehnuteľnosti zmluvne ju zaťažiť vecným bremenom ad personam v rovnakom rozsahu užívania, ako by ju bolo možné zaťažiť nájomnou zmluvou, a to aj za účelom podnikania (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2670/2007). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hodnota vecného bremena vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalobcu by sa mohla blížiť k hodnote nehnuteľností zaťažených nájomnou zmluvou.

19. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, tak ako na to poukázal už aj okresný súd, že zriadenie vecného bremena je krajným riešením a možno k nemu pristúpiť len v prípade, ak neexistuje iný spôsob riešenia veci, a to aj prípadným predajom pozemku, resp. nájmom pozemku. Z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd môže zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, však nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý by mal slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu (aj prípadne vo výške nájmu). Vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž možno zriadiť len za náhradu (z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004; R 32/2006). Aj uzavretie nájomnej zmluvy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku môže predstavovať spôsob zabezpečenia prístupu vlastníka stavby cez priľahlé pozemky k jeho stavbe a vylúčiť tak nárok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, ktoré by spočívalo v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podmienkou pre takýto záver je, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu predovšetkým skutočnosť, že obsah nájomnej zmluvy vlastníkovi stavby zaistí obvyklé užívanie stavby v súlade s jej účelom za podmienok, ktoré po ňom možno spravodlivo požadovať, pri súčasnom rešpektovaní požiadavky na minimalizáciu zásahov do práv vlastníka pozemku (z rozhodnutia KS Brno sp. zn. 60Co/171/2004).

20. Okresný súd, tak ako to zdôraznil aj krajský súd, došiel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, či už z hľadiska možnosti prístupu do areálu zo strany navrhovanej žalovaným z hľadiska využívania priľahlých pozemkov vlastnícky patriacich žalovanému, možnosťou riešenia odkúpenia pozemkov, či uzavretím nájmu pozemkov. Rozhodnutie okresného súdu bolo preto potvrdené ako vecne správne.

21. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .