Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Co-6-2018.pdf
PDF · 102.94 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/6/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX X. P., zastúpený Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 466,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 22Csp/67/2016-27, zo dňa 22. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 22Csp/67/2016-27, zo dňa 22. septembra 2017 v napadnutej prvej výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 448,50 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia potvrdzuje.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom, č.k. 22Csp/67/2016-27 zo dňa 22.9.2017 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 448,50 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 92 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 466,-Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 31.10.2016 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu platne uzatvorili dňa 21.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 464,71 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zvýšené o príslušný poplatok vo výške 443,47 Eur, t.j. zaplatiť celkovú sumu 908,19 Eur, a to v dvanásť mesačných splátkach po 75, 68 Eur, počnú dňom 21.8.2016. Zmluvu o úvere považoval za formulárovú, ktorá bola predtlačená a ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť. Považoval za nesporné, že žalobca zaplatil žalovanému plnenie z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkovú sumu 1.694,94 Eur.
3. Po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že žalovaný porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Vzhľadom na to, že zmluvu bolo nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalovanému vznikol nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 464,71 Eur. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.230,23 Eur, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť, pretože žalovaný plnil bez právneho dôvodu. Žalobca sa domáha vydania otázky bezdôvodného obohatenia na základe splátok
pod poradovým číslom 69 až 83 pripísaných na účet žalovaného v období od 31.10.2013 do 18.2.2015, spolu vo výške 466,-Eur.
4. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd prvej inštancie uviedol, že premlčacia doba začala plynúť od kedy žalobca zaplatiť žalobcovi splátky, ktoré prevyšovali výšku istiny, t.j. 464,71 Eur. Podľa výpisu uskutočnených splátok tak bolo dňa 5.10.2010, žalobca si však uplatnil splátky pripísané na účet žalovaného v období od 31.10.2013 do 18.2.2015. Uplatnenú námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil podľa § 103 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zaoberal sa plynutím premlčacej doby. Uviedol, že začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenia. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške ( objektívne vyčíslenej v peniazoch ), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že žalobca sa preukázateľne dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného až po porade s jeho právnym zástupcom, čo bolo podľa dátumu uvedeného na udelenom splnomocnení dňa 28.10.2016. Objektívna premlčacia doba začala plynúť odkedy žalobca zaplatil žalobcovi splátky, ktoré prevyšovali výšku istiny, t.j. sumu 464,71 Eur. Podľa výpisu uskutočnených splátok tak bolo dňa 5.10.2010. Žalobca si však uplatnil splátky pripísané na účet žalovaného v období od 31.10.2013 do 18.2.2015. Tiež uviedol, že podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba sa končí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť , od ktorej sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň ( § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Žaloba bola podaná na súd dňa 2.11.2016 a podľa uvedených zásad všetky splátky, ktoré boli splatné od 2.11.2013 sú spätne premlčané. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol žalobcovi priznať plnenie uskutočnené dňa 31.10.2013 vo výške 8,75 Eur, preto v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie neprihliadol na argumentáciu žalovaného týkajúca sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci z dôvodu, že v konaní žalovaný nevyužil možnosť splniť si dôkaznú povinnosť. Pojednávania, ktoré sa konalo dňa 22.9.2017 sa nezúčastnil, nepredložil dôkaz o svojom tvrdení, že v totožnej veci konal rozhodcovský súd, ktorý nemal ani oprávnenie v danej veci konať, preto sa s týmito tvrdeniami nezaoberal.
5. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti 448,50 Eur, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Priznal žalobcovi aj uplatnené právo na úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania t.j. 1.11.2016.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil.
7. Proti rozsudku prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku ( prvý výrok ) vrátane závislého výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. K platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. XXXXXXX, teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie, už bolo rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava dňa 27.8.2017. Ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné podmienky konania, súd nemôže vo veci konať, ale musí konanie zastaviť. Vec, ktorá sa právoplatne
rozhodla nemôže sa znovu prejednať a rozhodovať v zmysle § 130 CSP. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29Cdo/2254/2011 zo dňa 27.6.2013, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „ pravomocný rozhodčí nález má účinky pravomocného soudního rozhodnutí a vytváří tudíž prěkážku věci pravomocně rozhodnuté ( rei iudicate). Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002, sp.zn. 3Cdo 100/2001, v ktorom sa uvádza, že „ právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identitiy predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. 1Co/79/2011 zo dňa 20.12.2011 rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu absolútnej ignorácie skúmania podmienky konania v podobe absencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Naviac právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stala predmetom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.9.2011, sp.zn. 3MCdo/11/2010, sp.zn. 3Cdo/143/2011 zo dňa 18.1.2012, sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu v rovnosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní. Jeho argumentáciu týkajúcu sa res iudicata podporuje komunitárne aj medzinárodné právo.
8. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že v posudzovanom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere a rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Pokiaľ žalobca požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vyčíslil na podklade zrazených splátok v exekučnom konaní treba pripomenúť, že podľa ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
9. V odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky. To znamená, že ak uplynutia 3-ročná objektívna premlčacia lehota právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na plnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade kedy boli jednotlivé splátky uhradené v prospech žalovaného. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. Znamená to, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 33Odo 52/2005 ). Má za to, že žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia splátky v sume 36,61 Eur, t.j. odo dňa 31.10. 2014 a uplynula dňa 31.10.2016 vzhľadom na to, že od 23.1.2017 uhradením istiny mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, keďže uhrádzal sumy nad rámec istiny ( hradil úroky a poplatky ). Všetky predchádzajúce splátky sú rovnako premlčané v subjektívnej premlčacej lehote. Keďže žalobca podal žalobu na súd až dňa 2.11.2016, jeho nárok je v celom rozsahu premlčaný.
10. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd ako súd odvolací ( podľa § 34 CSP ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžaloval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( § 383 CSP ).
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak provinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil ( rešpektujúc zásady formálnej logiky ).
14. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.
15. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.
16. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu zmluvy o úvere totiž vyplýva, že „ Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 464,71 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšený o príslušný poplatok vo výške 443,48 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 908,19 Eur v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 21.8.2006.
17. Okresný súd správne zistil, že zmluva o úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť ( údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ) a jej absenciu Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
19. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 OZ a nasl. Dvojročná subjektívna premlčacia doba platí v dvoch prípadoch, a to pri a) nároku na náhradu škody, b) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ( ktoré sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ).
20. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, resp. na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti a pri bezdôvodnom obohatení v okamihu, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne ( dolus directus ) a úmyselné bezdôvodné obohatenie, platí desaťročná objektívna premlčacia doba ( § 107 ods. 2 OZ ).
21. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne ( fakticky ) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný „ právny osud“ premlčuje sa samostatne ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14. decembra 2006, sp.zn. 33 Obo 52/2005 ).
22. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenia a kto ho získal.
Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
23. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného ohľadne premlčania pohľadávky odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, pričom žalovaný nepreukázal ( neuniesol dôkazné bremeno ), že by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil skôr, než po porade so svojím právnym zástupcom ( dňa 21.10.2010 ), pričom žaloba bola podaná na okresný súd dňa 7.11.2016. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by mal za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho by nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať.
24. Pretože súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo výške 448,50,- Eur vrátane jeho príslušenstvo.
25. K odvolacej námietke žalovaného o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku res iudicata, t.j. právoplatne rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie ( viď uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 27/2011 ). Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k názoru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na to, že najvyšší súd už vjudikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie ( exekučného ) súdu skúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( viď § 35 zákona č. 247/2002 Z.z. ), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní ( napr. v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul ), ale aj v iných konaniach ( napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata ). Ak je rozhodcovská doložka ( zmluva ) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku ( zmluvu ) hľadí tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť ( každého ) právneho úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto ( a obdobným ) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí , v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu ( viď rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp.zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014, 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013 ). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
26. Odvolací súd z odvolacích dôvodov konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výrok jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).