Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-343-2017.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/343/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J., X. u N. XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 11C/36/2013-149 zo dňa 25. januára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Stranám n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o úvere č. 508501329 zo dňa 8.12.2011 je v časti odplaty označenej ako príslušný poplatok vo výške 322 eur neplatná. Prioritne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi sporovými stranami ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. Hoci priamo v označenej zmluve bolo vyplnené políčko účelu poskytnutia úveru „výkon povolania“ a v dodatku k tejto zmluve žalobkyňa vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky použije na úhradu poplatkov spojených s výkonom povolania, v priebehu konania vyvrátila tvrdenia žalovaného o účele úveru. Zdôraznila, že úver si vzala z dôvodu zabezpečenia základných životných potrieb pre seba a maloletú dcéru, lebo sa v tom čase nachádzala vo finančnej tiesni (poberala len rodičovských príspevok, nikde nepracovala, nevykonávala žiadne povolanie alebo živnostenskú činnosť). Podľa okresného žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď vôbec nezisťoval, aké povolanie by žalobkyňa mala vykonávať, či uzatvorenie úverovej zmluvy má/môže mať nejakú súvislosť s údajným povolaním. Zároveň súvisiaci prístup žalovaného/dodávateľa vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku s cieľom vylúčiť režim spotrebiteľskej ochrany.
2. Následne okresný súd konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže v dôsledku súdneho rozhodnutia sa vyriešia „všetky sporné právne otázky medzi stranami“; najmä skutočná výška dlhu. Mal za to, že z dôvodu absencie údajov o RPMN a o úrokovej sadzbe je dojednanie o poplatku vo výške 322 eur pre obchádzanie zákona (§ 39 Obč. zák.) neplatným právnym úkonom. Rovnako tak z titulu rozporu s dobrými mravmi, keď 2/3 poplatku majú predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, čo je neúmerne vysoké až úžernícke (sadzba poplatku za spracovanie úveru sa pri obdobných úveroch podľa NBS pohybuje okolo 1 % zo sumy úveru, prípadne je nulová) a neposkytuje sa ním protiplnenie spotrebiteľovi, ale predmetná „služba“ je vo vlastnom záujme dodávateľa. Okresný súd doplnil, že zároveň v dôsledku neuvedenia dotknutých podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, keď prihliadol na polovičný úspech sporových strán (§ 255 ods. 2 CSP). Pôvodne bolo totiž predmetom konania určenie neplatnosti dvoch zmlúv, pričom konanie o určenie neplatnosti jednej z nich bolo zastavené pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ktorá okolnosť predstavuje (v danej časti) procesný neúspech žalobkyne.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu; prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Prvotne namietal, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, a preto na ňu nemožno vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť finančné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu, nie je spotrebiteľom. Do pozornosti dával účel („povolanie“) uzatvorenia zmluvy, ktorý je v nej výslovne určený. Odvolateľ poukázal na svoju dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Uviedol, že v príslušnej časti odôvodnenia okresný súd nevymedzil „jediné tvrdenie“ na podporu záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, hoci sa dlžník jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom zamestnania.
5. Vo vzťahu k „administratívnemu poplatku“ žalovaný argumentoval tým, že slovenská právna úprava sa účtovaniu poplatku nebráni; poplatok za spracovanie zmluvy dokonca výslovne pripúšťa. Tvrdil, že bolo úlohou žalobcu preukazovať rozpornosť výšky poplatku/ /odplaty s § 53 ods. 6 Obč. zák., pričom nie je prípustné vychádzať v danej otázke len z údajov bánk. Odvolateľ „rázne odmietal“, že by „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ bol neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tejto spojitosti dodal, že podstatou spotrebiteľského práva „nie je a nemôže byť regulácia cien“. Posudzované zmluvné dojednanie je jednoznačne cenovým dojednaním, a preto je vylúčené, aby súd preskúmaval jeho primeranosť (§ 53 ods. 1 Obč. zák. čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS). 6. Odvolateľ napokon namietal, že „nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého“, ak sa neplatnosť vzťahuje len na časť právneho úkonu (§ 41 Obč. zák.). Žalobkyňa teda nemôže dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa rozhodne nesúhlasila s tvrdením odvolateľa, že v období uzatvorenia zmluvy o úvere (8.12.2011) bola podnikateľkou. Zopakovala, že úver si vzala za účelom zabezpečenia najzákladnejších potrieb; osobitne pre svoju maloletú dcéru, ktorá mala (a aj naďalej má) zdravotné problémy. V tom čase bola na predĺženej materskej dovolenke, čiže je vylúčené, aby podnikala. Doplnila, že „po súde“ uhrádzala trvalým príkazom po 20 eur mesačne.
8. Žalovaný na vyjadrenie protistrany k (jeho) odvolaniu už nereagoval.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Prioritne krajský súd zdôrazňuje/opakuje svoju viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Už v tomto „štádiu“ odôvodnenia možno uviesť, že odvolacia argumentácia (odvolacie dôvody) žalovaného, napriek svojej relatívnej rozsiahlosti, takmer vôbec nereagovala na nosné závery rozhodnutia okresného súdu; resp. ak aj na niektoré z nich žalovaný zareagoval, „prehliadal“ konkrétny obsah napadnutého rozsudku.
11. Je veľmi pravdepodobné, že uvedené je dôsledkom podávania formulárových odvolaní zo strany žalovaného v desiatkach, ba až stovkách vecí, pri koncipovaní ktorých odvolaní nereflektuje na jednotlivosti prejednávaného prípadu, ale paušálne preberá argumenty z iných prípadov, ktoré vykazujú určité podobnosti. Na ilustráciu takéhoto spôsobu „skladania“ odvolania možno poukázať na to, že kým na jednom mieste odvolateľ zdôrazňuje účel poskytnutia peňažných prostriedkov „povolanie“ (2. str. odvolania posledný odsek), na inom už uvádza, „za účelom zamestnania“ (5. str. odvolania prvý odsek), pričom v oboch prípadoch svoje tvrdenie prezentuje ako jediné možné a jednoznačne pravdivé.
12. Okresný súd pomerne podrobne vysvetlil (bod 41. napadnutého rozsudku), prečo posudzovaný vzťah, napriek formálnemu vyznačeniu poskytnutia úveru na výkon povolania, považoval za
spotrebiteľský. Rozhodne preto neobstojí námietka odvolateľa o nevymedzení v danej otázke „jediného tvrdenia“ okresným súdom. Na predmetné konkrétne úvahy, východiská a čiastkové závery žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nereaguje, čo pri viazanosti odvolacími dôvodmi podmieňuje vecnú správnosť dotknutého záveru okresného súdu.
13. V spojitosti s účelom úveru krajský súd v podstate nad bezprostredný rámec odvolania uvádza, že súvisiace konštatovania okresného súdu sú plne opodstatnené. Žalovaný sa v pozícii dodávateľa snaží najrôznejšími (doslova) manipuláciami s dlžníkmi vyhnúť štandardným povinnostiam rezultujúcim so spotrebiteľskoprávnej ochrany. Presne do tejto kategórie patrí tzv. vyznačenie účelu úveru, ktoré požaduje od klientov bez akéhokoľvek vysvetlenia; v predformulovaných tlačivách ponúka výslovne len možnosti, ktoré majú smerovať k vylúčeniu spotrebiteľského charakteru určitého právneho/úverového vzťahu. Nehovoriac, o praktikách známych odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), keď osoby uzatvárajúce úverové zmluvy v mene žalovaného sú inštruované, aby klientov na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, či starobných a invalidných dôchodcov viedli k tomu (ba až sami v predtlačiach dokumentov označovali), že úver požadujú za účelom podnikania, výkonu povolania alebo zamestnania.
14. Odvolateľ vôbec nereflektoval ani na (ďalšie) určujúce skutkové zistenie a právny záver okresného súdu o tom, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú údaje o RPMN a úrokovej sadzbe, čo vyhodnotil ako obchádzanie zákona a v konečnom dôsledku tiež rozpor s dobrými mravmi. Navyše, prístup okresného súdu bol presne taký, akého sa dovoláva odvolateľ; t.j. nebola vyslovená neplatnosť „celého“ právneho úkonu/úverového vzťahu, ale „iba“ jeho časti - odplaty označenej ako príslušný poplatok. Žalovaný tak vyčíta okresnému súdu konštatovania, ktoré nevyslovil; naopak, dotknuté čiastkové závery korešpondujú s argumentáciou odvolateľa. Obdobne bez reakcie odvolateľa zostáva záver okresného súdu, že z dôvodu absencie predmetných údajov v zmluve o úvere sa úver považuje (s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.) za bezúročný a bez poplatkov.
15. Nadväzne samotná argumentácia, že v prípade príslušného poplatku nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pokiaľ by aj bola opodstatnená (z ktorého hľadiska odvolací súd vec osobitne neskúmal), nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v merite veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd totiž zároveň vyhodnotil dojednanie príslušného poplatku - práve v súvislosti s absenciou údajov o RPMN a úrokovej sadzbe - ako rozporné s dobrými mravmi a ako obchádzajúce zákon, správnosť ktorých záverov však odvolateľ bezprostredne nenamietal.
16. V danej spojitosti - taktiež nad rámec odvolania - krajský súd dopĺňa, že žalovaný východiskovo poukazuje na prípustnosť poplatku za spracovanie žiadosti o poskytnutie úveru, ale priamo v nadväzujúcej argumentácii už rozoberá súvislosti (výšky) odplaty za poskytnutie úveru, t.j. úroku z úveru. Aj z tohto hľadiska je zrejmé, že reálne sa nejedná o poplatok za spracovanie/poskytnutie úveru, ale o úrok z úveru. To presne korešponduje s úmyselným „vynechaním“ uvedenia úrokovej sadzby v zmluvných dojednania s cieľom vzbudiť u (priemerného) spotrebiteľa, resp. u osoby, ktorá potrebuje prostriedky na preklenutie akútnej nepriaznivej sociálnej situácie (čo bol prípad žalobkyne), presvedčenie o výhodnosti ponúkaného finančného produktu. Ak by aj malo ísť o poplatok za administratívne činnosti spojené s poskytnutím úveru, okresný súd náležite vyhodnotil jeho neprimeranosť.
17. Na základe doteraz uvedeného možno uzavrieť, že odvolateľ relevantne nespochybnil správnosť záverov, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Jeho odvolanie tak nebolo spôsobilé podmieniť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Nakoľko odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
18. Rovnako potvrdil výslovne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Len na okraj krajský súd uvádza, že okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného/rovnakého úspechu strán v spore (resp. čiastočne zásadu zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania).
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti
tomu úspešnej žalobkyni v súvislosti s (aktuálnym) odvolacím prieskumom žiadne preukázateľné trovy nevznikli (§ 251 CSP).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.