Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/249/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, 2/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., S. č. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Potockou, advokátkou so sídlom W., ul. J. č. X, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO: 36 403 008, o zaplatenie sumy 4.120 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/333/2012-373 zo dňa 19. mája 2017, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/333/2012-373 zo dňa 19.05.2017 žalobu žalobcov 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 4.120 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy 4.120 eur titulom náhrady škody spôsobenej dňa 13.03.2010 požiarom na ich domovej nehnuteľnosti v P., P. súp. č. XXX (predtým súp. č. XXX), ktorý vznikol technickou poruchou na elektroinštalácii drevenice. Za túto nemôžu zodpovedať oni ako vlastníci, pretože predmetná drevenica bola odpojená od rozvodu elektrického prúdu ešte pred 22 rokmi a od tejto doby sa ani neplatila úhrada za odber elektrickej energie. Žalovaný bez vedomia vlastníka namontoval na predmetný drevený dom súp. č. XXX v mieste jeho štítu elektrické vedenie, z ktorého bolo nainštalované elektrické vedenie na rodinný dom XXX v P. a keďže došlo k technickej prevádzkovej poruche práve na vedení rodinného domu drevenice č. XXX, zodpovedá v celom rozsahu za vzniknutú škodu žalovaný. Pracovníci žalovaného namontovali vedenie na drevený dom, hoci ich povinnosťou bolo namontovať zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by sa viedla elektrina do vedľajšieho rodinného domu a nezodpovedným počínaním pracovníkov žalovaného došlo k porušeniu ich právnej povinnosti. Samotná škoda vznikla výlučne zavineným konaním žalovaného. Žalobcovia tak utrpeli majetkovú ujmu spočívajúcu v zhorení dreveného rodinného domu, ktorý užívali na rekreačné účely a výška škody predstavuje 4.120 eur ako všeobecná hodnota danej nehnuteľnosti. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na to, že nie je vlastníkom elektrického zariadenia, na ktoré poukazujú žalobcovia, ale spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s., a teda iný právny subjekt. Teda vodiče prechádzajúce nad drevenicou súp. č. XXX, strešník na drevenici, ako i vzdušné vedenie sú súčasťou zariadenia dodávateľa elektriny a odbočná podpora, aj keby bola zriadená súčasne s prípojkou, je súčasťou hlavného vedenia, t.j. rozvodného zariadenia dodávateľa elektriny. Nemeraný prívod zo strešníka do elektromerového rozvádzača a elektroinštalácia je vo vlastníctve

majiteľa drevenice, ktorý zodpovedá za jeho stav. Je nesporné, že zariadenie bolo vybudované v r. 1959 a na montáž elektrického vedenia sa využívali ako podperné body stavby vystrojené strešníkom. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 420 a § 420a ods. 1, 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka. Keďže v ďalšom konaní skutkové okolnosti tvrdené žalobcami o príčinách vzniku požiaru (požiar drevenice vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku) boli medzi stranami sporné a tieto skutkové tvrdenia neboli v zhode ani so záverom v odbornom posudku OR Hasičského a záchranného zboru v Žiline zo dňa 09.04.2010 keď ako príčina vzniku požiaru bola stanovená technická porucha na elektrickej inštalácii objektu (pravdepodobne elektrický skrat), ktorý požiar vznikol v priestore podkrovia v mieste, kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini za účelom zistenia príčin požiaru nariadil znalecké dokazovanie. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch „nástrešáku“ nemohol spôsobiť vznik požiaru. Iskrenie na „nástrešáku“ nemohlo spôsobiť skrat na elektrickom vedení od nástrešáku po poistkovú skriňu. Požiar nemohol vzniknúť od nástrešáka, nakoľko drevenica bola pokrytá plechom. S pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku k poistnej skrini, ktorý mohol vzniknúť v dôsledku porušenia izolácie na vodičoch alebo v dôsledku starnutia izolácie, nakoľko prípojka bola vybudovaná v roku 1959. Podporne ku záveru, že na vodičoch „nástrešáka“ priamo nemôže dôjsť k vzniku požiaru súd vyhodnotil svedecké výpovede Ing. S. T. a A. E., ktorí sa priamo k tomuto dôvodu vzniku požiaru vyjadrovali. Ani tvrdenia žalobcov, že na vznik poruchy mala vplyv pravdepodobne skutočnosť, že v priebehu noci došlo v obci k výpadku elektrického prúdu neboli v ďalšom konaní preukázané. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným je zrejmé, že v záznamoch porúch prevádzkovateľa elektrického vedenia v obci P. v systéme výpadok z 12.03. na 13.03.2010 nie je evidovaný. Aj z vyjadrení svedka (A. E.) nepochybne vyplynulo, že ak by v danom čase došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie vypnutím istiaceho prvku (poistky), istiaci prvok sám od seba sa nenahodí a niekto musel zasiahnuť do elektrického obvodu. Ani táto príčinná súvislosť, v dôsledku ktorej pravdepodobne malo dôjsť k vzniku požiaru - technická porucha elektrického zariadenia, jej prevádzkovou činnosťou, nebola preukázaná. Nebolo zo strany žalobcov ani len tvrdené, že deň pred požiarom tento zásah do elektrického obvodu po prvom výpadku elektrického prúdu vykonal žalovaný. Ani úvahy žalobcov či skrat nemohol vzniknúť na stĺpe elektrického vedenia alebo na drôtoch elektrického vedenia, či je teoreticky možné, že ďalej pokračoval od stĺpa k nástrešáku a ďalej „ľahkou cestou“ do domu žalobcov a do ďalšieho domu neboli v konaní potvrdené. V znaleckom posudku znalec jednoznačne uviedol, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch nástrešáku nemohol spôsobiť vznik požiaru a príčinu skratu elektrického vedenia v dôsledku poškodenia keramickej izolácie na izolátoroch nástrešáku považoval za prakticky nemožné. Túto skutočnosť, že vonkajšie vzdušné vedenie (kovové vodiče - hliníkové) nemôže preniesť požiar vylúčil aj svedok A. E.. Vyhodnotiac výpovede svedkov (H. U., E. J., R. C.) súd dospel k záveru, že ich výpoveďou dostatočne nebolo preukázané skutkové tvrdenie, že požiar drevenice vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku. Títo svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam spozorovania požiaru (skrat priamo na svorkách na nástrešáka nad domom, iskrilo sa na streche ako bolo nástrešák, strecha bola plechová, spozorovanie požiaru pod nástrešákom, deň predtým vypadávala elektrika) a niet pochybností o tom, že ide o ich subjektívne vnímanie bez odborných znalostí. Súd preto ich svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc tak zo záverov znaleckého posudku (s pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku k prípojkovej skrini) ako i odborného stanoviska OR HaZZ (technická porucha na elektrickej inštalácii objektu, pravdepodobne elektrický skrat; požiar vznikol v priestore podkrovia, v mieste, kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini) súd ustálil, že za škodu vzniknutú požiarom nezodpovedá žalovaný. V konaní žalobcovia nepredložili relevantný dôkaz preukazujúci skutkové okolnosti tvrdené v žalobe. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere niesli žalobcovia a bolo na nich, aby tvrdené skutočnosti súdu nepochybne preukázali. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené porušenie právnej povinnosti žalovaného s poukazom na ust. § 420 ods. 1, § 415 Občianskeho zákonníka (namontovať zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by sa viedla elektrina do vedľajšieho rodinného domu a nevykonaná rekonštrukcia elektrického vedenia, v dôsledku ktorej došlo k technickej prevádzkovej poruche na vedení rodinného domu) ani táto skutočnosť v priebehu ďalšieho konania preukázaná nebola, čo bolo ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. V danom prípade nebolo preukázané, že príčinou požiaru bolo zanedbanie technicko-bezpečnostných opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia (podperný bod umiestneného elektrického vedenia - „nástrešák“). S poukazom na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 30.04.2010 (prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný: a/ zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie

sústavy, d/ zabezpečiť rozvoj a prevádzky schopnosť sústavy, zb/ dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť sústavy) žalovaný jednoznačne preukázal, že objekt, kde je elektrické vedenie je vo vlastníctve iného subjektu. Žalovaný je dodávateľom elektrickej energie a nie prevádzkovateľom distribučnej sústavy a neprevádzkuje distribučnú sústavu, za prevádzku nezodpovedá. Považoval za potrebné vziať na zreteľ, že od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku samostatného subjektu SSE - distribúcia a. s. (č.l. 302 a nasl., č.l. 344 spisu) a NNS zariadenie P. budované 1959 je investičným majetkom tohto subjektu (č. l. 81 spisu). V danom prípade tak žalovaný ani nie je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 24 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že existencia vzniku zodpovednosti žalovaného za uplatňovanú škodu v konaní preukázaná nebola. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ S poukazom na plný úspech žalovaného vo veci priznal tomuto proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkali súdu, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy (§ 220 ods. 2 C. s. p.), pretože má byť v prvom rade prameňom uznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu ako aj v právnom posúdení veci. Súd porušil aj zásadu rovnosti účastníkov, keď prihliadal bez výhradne len na tvrdenia žalovaného a ich tvrdenia zostali nepovšimnuté, hoci všetky dôvody boli riadne uvedené. Žalobcovia nesúhlasili ako s právnym tak aj skutkovým zistením, pretože prvostupňovú súd si vo svojom rozhodnutí neozrejmil predmet sporu a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho a nedostatočného skutkového zistenia. Dôvody v rozhodnutí nie sú založené na reálne preukázaných skutočnostiach, ale sú to iba dohady súdu. Podľa žalobcov otázka zodpovednosti žalovaného v dôvodoch rozhodnutia sa nenachádza, s touto sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom nevysporiadal a osvojil si iba tvrdenia žalovaného, že od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného, vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku samostatného subjektu - SSE - distribúcia, a.s. Žilina. Dôkaz nimi predložený (výpis z obchodného registra, že jedným z predmetov činnosti tejto organizácie sú revízie elektrických zariadení a sietí a to od 01.01.2002) a výsluch v tomto smere Ing. D. H. zostal zo strany súdu nepovšimnutý. Ďalej uviedli, že v predmetnom drevenom dome bol nástrešák namontovaný v roku 1959, keď sa elektrivizovala obec P.. Majiteľ, resp. užívateľ drevenice platil faktúry za elektrickú energiu do roku 1985, kedy bola drevenica odpojená od elektrickej energie a viac už nebola obnovená dodávka elektrického prúdu. Faktúry - platby boli platené žalovanému. K uvádzaniu žalovaným na to, že zodpovednostným subjektom je SSE - distribúcia žalobcovia poukázali na to, že každá faktúra za dodávku elektrických energií sa rozdeľuje na dve časti. Prvá časť je dodávka elektrickej energie od SSE a druhá časť je dodávka SSE - distribúcia. Fakturácie však vystavuje iba žalovaný. SSE - distribúcia poskytuje svoje služby, ktorá túto dodávku elektrickej energie posúva odberateľovi. Aj z tejto malej úvahy je zrejmé, že vo vzťahu medzi SSE a SSE

- distribúcia sa prenáša zodpovednosť na SSE, pretože SSE - distribúcia na faktúrach nikdy nefiguruje. Z uvedeného vyplýva, že platby za dodávku elektrickej energie poberá SSE, za revízie elektrických zariadení podľa predmetu činnosti zodpovedá tiež SSE a.s., teda žalovaný. Poukázali na to výpis z obchodné registra, keď táto činnosť bola žalovanému zavedená do predmetu činnosti v r. 2002 a ostala táto činnosť aj od 11.06.2011 takže táto zodpovednosť žalovaného trvala aj v čase vzniku škody. V ďalšej časti odvolania uviedli, že podľa vyjadrenia ORHaZZ v Žiline bolo jednoznačne preukázané, že dňa 13.03.2010 došlo k požiaru na drevenici č. XXX v osade P. v P. a ako príčina vzniku požiaru bola stanovená porucha na elektronštalácii. Pokiaľ ide o nástrešák, ide o staré vedenie elektrického prúdu a napätia a to už nemohlo vyhovovať súčasným normám, takže keby došlo k obnoveniu ich technického stavu, nebolo by ku skratu došlo. Navyše revízia tohto nástrešáka bola nutná aj s ohľadom na to, že z nástrešáka viedlo vedenie elektrického prúdu do ďalšieho domu R. U.. Kontrola nástrešáka bola potrebná aj z dôvodu ich bezpečnosti, ochrany majetku a zdravia. Ďalej podľa žalobcov súd nimi navrhnutých svedkov v konaní vypočul, ale ich výpovede boli uvedené iba okrajovo bez toho, že by podstata ich výpovede sa premietla do hodnotenia dôkazov. Všetci svedkovia jednoznačne uviedli, že videli iskrenie na nástrešáku a pri nástrešáku plápolal malý plamienok, t. j. na tej strane strechy, kde bol nástrešák. Jednoznačne treba podľa nich uviesť, preto že príčinou požiaru bolo zanedbanie technicko-bezpečnostných opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia. Prvoinštančný súd v bode 30. uvádza síce opak, ale poukazujú na skutočnosť, že predradený istiaci prvok (poistka),

ktorý chráni uvedenú časť prípojky od odbočenia z vonkajšej elektrickej siete po hlavnú domovú prípojkovú skriňu, neodpojil vzniknutý skrat v dostatočne krátkom čase. Istiaci prvok je umiestnený v časti vonkajšej elektrickej siete smerom ku zdroju, teda napájania siete elektrorozvodmi. Skrat vznikol v dôsledku predimenzovania poistiek na elektrickom stĺpe, t. j. na stĺpe boli silnejšie poistky ako tam mali byť, v dôsledku čoho nevyhodilo poistky, ale nastal skrat na nástrešáku. V tomto prípade za prevádzku a bezpečnosť nezodpovedá vlastník poškodeného domu, lebo ide o výsostné technické zariadenie žalovaného. Následkom toho aj bola kontrola a revízia elektrických zariadení ponechaná v predmete činnosti žalovaného.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny, riadne odôvodnený, dávajúci jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Správne vyhodnotil, že zodpovednosť žalovaného za uplatňovanú škodu v konaní preukázaná nebola. Vyhodnocoval všetky dôkazy, tie navrhnuté žalobcami ako aj žalovaným. Dostatočným spôsobom preto zistil skutkové okolnosti a zistenia správne právne posúdil. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov uvedeným v odvolaní, a to že by mal zodpovedať za stav elektrozariadení, ktoré sú majetkom iného subjektu. V konaní opakovane tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi skutočnosť, že nie je vlastníkom elektrotechnických zariadení v obci Kolárovice a nie je ich prevádzkovateľom. Povinnosť zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy vrátane revízií má prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa zákona o energetike ako súčasného zákona č. 251/2012 Z. z. tak aj predchádzajúceho zákona č. 656/2004 Z. z. On nie je a ani v dobe vzniku požiaru nebol prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Nezodpovedá za technické zariadenia, ktoré tvoria distribučnú sústavu ani za technické zariadenia, prípadne elektroinštaláciu, ktorá je majetkom vlastníka súkromného objektu, v tomto prípade drevenice. Jeho žiadna zákonná alebo zmluvná zodpovednosť neexistuje. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorú uviedol aj svedok E. že je povinnosťou vlastníka objektu zabezpečiť vykonávanie revízií vo svojom objekte v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Čo sa týka určenia, ktorá časť zariadenia umiestneného na streche drevenice patrí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a ktorá vlastníkovi objekt, tento nákres bol založený do spisu na pojednávaní dňa 29.05.2013 a bližšie sa k nemu vyjadril svedok H.. V konaní nebolo preukázané to, čo sa snažia navodiť žalobcovia, že k skratu došlo z dôvodu technickej poruchy nástrešáka. Je to len ich tvrdenie ničím nepodložené. Svedkovia v konaní sa vyjadrovali k už zjavnému požiaru, teda v čase kedy strecha drevenice už horela, pričom z ich výpovedí nie je možné prijať jednoznačný záver, že príčinou požiaru bola technická porucha na nástrešáku a žiaden iný dôkaz nebol zo strany žalobcov produkovaný. Ohľadom príčiny vzniku požiaru sa on stotožňuje so závermi znaleckého posudku ako aj odborného posudku OR Hasičského a záchranného zboru v Žiline, teda že možnou príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektrickej inštalácii, pravdepodobne elektrický skrat v priestore podkrovia (teda vo vnútorných priestoroch drevenice). Svedok Ing. D. H. pokiaľ vo výpovedi uviedol, že nemeraný prívod a svorky nie sú majetkom Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, tak ani neuviedol, že sú jeho majetkom - čo sa v odvolaní snažia navodiť žalobcovia. Ako vyplýva z nákresu, ktorý svedok predložil na pojednávaní a za jeho ďalšieho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29.05.2013, tieto sú majetkom vlastníka nehnuteľnosti (drevenie). Ďalej vo výpovedi uviedol, že vlastníkom majetku - vzdušné vedenie v P. je Stredoslovenská energetika - Distribúcia. Viacerí svedkovia v konaní uviedli, že na vodičoch nástrešáka nemôže dôjsť k vzniku požiaru. Tvrdenie žalobcov, že skrat vznikol v dôsledku predimenzovania poistiek, je len ich tvrdením, pričom v priebehu prvostupňového konania neprodukovali nijaký dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného (replike) zo dňa 21.08.2017 uviedli, že toto neobsahuje vyhodnotenie dôkazov v takom zmysle, v akom boli podané, čím považuje vyjadrenie k odvolaniu za zmätočné a skresľujúce skutočnosti podstatné v danej právnej veci. Zotrvali na tvrdení, že žalovaný je zodpovedný z titulu revízií elektrických zariadení, ktorú činnosť má uvedenú aj v obchodnom registri, v ktorom sú údaje záväzné. Žalobcovia nepovažovali za podstatné, kto bol prevádzkovateľom distribučnej sústavy, podstatné v danom konaní je zanedbanie povinnosti vykonania revízie elektrických zariadení, ku ktorej činnosti sa žalovaný vôbec nevyjadruje. Uviedli, že v r. 1986 došlo na ich drevenici k odpojeniu dodávky elektrickej energie, takže nástrešák na

ich drevenici už neslúži im ako vlastníkom drevenie, ale iba ako prívod elektrickej energie do domu R. U.. V danom prípade príčinou požiaru bolo jednoznačne zanedbanie technicko-bezpečnostných opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia. Na základe porušenia základných povinností žalovaného - revízie elektrických zariadení - došlo ku vzniku škody, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Žalovaný vo svojom stanovisku (v duplike) zo dňa 06.09.2017 uviedol, že otázka, kto bol prevádzkovateľom distribučnej sústavy na území obce P. v čase vzniku požiaru je v tomto konaní zásadná a bola v odôvodnení rozsudku aj zodpovedaná. On v konaní preukázal, že vykonáva a aj dobe vzniku požiaru vykonával činnosť dodávky elektriny, pričom činnosť distribúcie elektriny vykonával a aj vykonáva na vymedzenom území spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. On tvrdil a opakovane tvrdí, že revízie elektrických zariadení tvoriacich distribučnú sústavu bol v predmetnom období vzniku požiaru a na vymedzenom území obce P. povinný vykonávať prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Ten predložil zápis o kontrole vykonanej dňa 13.07.2007 na NN sieti v obci P., časť P.. Zároveň povinnosť zabezpečiť revízie elektrických zariadení prostredníctvom oprávnenej osoby na vnútornej elektroinštalácii nehnuteľnosti je povinnosťou vlastníka danej nehnuteľnosti, čiže žalobcov. Nemeraný prívod z nástrešáka do elektromerového rozvádzača a elektroinštalácia je vo vlastníctve majiteľov drevenice, ktorí zodpovedajú za stav týchto rozvodov a zariadení. Žalobcovia si vo svojich vyjadreniach odporujú, keď na jednej strane tvrdia, že v obci P. dochádzalo v noci pred vznikom požiaru k výpadkom elektrického prúdu, čo malo byť spôsobené skratom a následne vypnutím prívodu elektriny a zároveň tvrdia, že z dôvodu zanedbania revízií a opotrebovanosti vedenia k vypnutiu v dôsledku skratu nedošlo. On sa však pridržiava zistení OR HZZ, ktoré uviedlo ako príčinu požiaru - elektrický skrat na elektroinštalácii v drevenici č. XXX, pričom ohnisko vzniku požiaru bolo stanovené do priestoru podkrovia drevenice č. XXX. Skutočnosť, že na vodičoch nástrešáka nemôže dôjsť k výboju a následne k požiaru ani k jeho šíreniu nie je len jeho tvrdením, ale je to fyzikálna zákonnosť. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia (Ing. D. H., A. E. ako aj znalec). Navyše, keď na drevenici bola plechová strecha, nemohlo byť ohnisko požiaru nad strechou, ale v podkroví drevenice, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. V znaleckom posudku znalec jednoznačne uviedol, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch nástrešáku nemohlo spôsobiť vznik požiaru a príčinu skratu elektrického vedenia v dôsledku poškodenia keramickej izolácie na izolátoroch nástrešáku, považoval za prakticky nemožné. Túto skutočnosť, že vonkajšie vzdušné vedenie nemôže preniesť požiar, potvrdil aj svedok A. E..

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.)

7. V preskúmavanej veci sa žalobcovia na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 4.120 eur z titulu náhrady škody . Okresný súd žalobcu žalobcov zamietol jednak pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a jednak pre nepreukázanie, že škoda bola spôsobená žalovaným, prípadne porušením jeho prevenčnej povinnosti.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia konštatuje, že súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s čl. 15, § 191 C. s. p. Na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Na námietku žalobcov, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a teda preskúmateľné odvolací súd neprihliadol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd považoval za odôvodnené v súlade s § 220 C. s. p. Za porušenie základného

práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

10. Podľa žalobcov v odvolaní otázka zodpovednosti žalovaného v dôvodoch rozhodnutia sa nenachádza, s touto sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom nevysporiadal a osvojil si iba tvrdenia žalovaného, že od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného, vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku samostatného subjektu - SSE - distribúcia, a.s. Žilina. Dôkaz nimi predložený a to výpis z obchodného registra, že jedným z predmetov činnosti tejto organizácie sú revízie elektrických zariadení a sietí a to od 01.01.2002 a výsluch v tomto smere Ing. D. H. zostal zo strany súdu nepovšimnutý. Taktiež poukázali na vystavovanie faktúr žalovaným, ktoré obsahujú údaje o dodávke elektrickej energie od žalovaného i dodávke SSE - distribúcia. Z uvedeného vyplýva, že platby za dodávku elektrickej energie poberá žalovaný, za revízie elektrických zariadení podľa predmetu činnosti zodpovedá tiež žalovaný. Zodpovednosť žalovaného trvala preto aj v čase vzniku škody.

11. Okresný súd v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného konštatoval, že žalovaný ani nie je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 24 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 30.04.2010. Tento je dodávateľom elektrickej energie a nie prevádzkovateľom distribučnej sústavy, za ktorej prevádzku nezodpovedá. Od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku samostatného subjektu SSE - distribúcia a. s. (č.l. 302 a nasl., č.l. 344 spisu) a NNS zariadenie P. budované 1959 je investičným majetkom tohto subjektu (č. l. 81 spisu).

12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej stane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinností, o ktorú v konaní ide.

13. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného mali žalobcovia preukázať, že je povinnosťou žalovaného nahradiť im škodu, ku ktorej došlo došlo dňa 13.03.2010 a to požiarom v dôsledku technickej poruchy na elektroinštalácii ich drevenice na adrese P. - P. súp. č. XXX (predtým súp. č. XXX).

14. Aj podľa odvolacieho súdu zo žalovaným predložených listín vyplýva, že ide o dva samostatné subjekty - Stredoslovenská energetika, a.s, so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO: 36 403 008 t.j. žalovaný a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 2927/8, IČO: 36 442 151 (od 01.03.2018 v dôsledku zmeny obchodného mena Stredoslovenská distribučná, a.s.). Predmetnom činnosti žalovaného je výroba a predaj elektriny (č.l. 347 spisu). Predmetom činnosti Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie je prenos - distribúcia elektrickej energie. K vzniku tejto spoločnosti došlo dňa 08.04.2016, keď spoločnosť prevzala na seba činnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy na miesto žalovaného. Preto došlo k vkladu časti podniku žalovaného do majetku a.s. Stredoslovenská energetika - Distribúcia od 01.07.2007 (č.l. 302 spisu). Uvedená spoločnosť je tak vlastníkom všetkých elektrických zariadení, podperných bodov, trafostaníc, nizkonapäťových a vysokonapäťových sietí (č.l. 120 spisu). Medzi elektrickými vedeniami tvoriacimi distribučnú sústavu, prevedeným vkladom časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia sú aj elektrické vedenia nízkeho napätia v obci Kolárovcie, kde došlo k vzniku škody (č.l. 81 spisu). Práva a povinnosti preto prináležali prevádzkovateľovi tejto distribučnej sústavy. Tieto sa týkajú aj revízii zariadení tvoriacich distribučnú sústavu. Napokon na uvedené poukazuje aj hlásenie z vykonanej pochôdzkovej kontrole na NN zo dňa 13.07.2007 a poriadku preventívnych činnosti zariadenia NN vydané Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. (č.l. 122 - 124 spisu).

15. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Námietky žalobcov v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že okresný súd mal tvrdenia žalovaného aj preukázané a s týmito sa dostatočne vysporiadal. Poukazovanie len na výpis z obchodného registra žalovaného ohľadom predmetu činnosti od r. 2002 vzhľadom na následné zmeny od r. 2007 neobstojí. Za rozhodujúce považoval predložené listiny preukazujúce majetkové záležitosti žalovaného a spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia. Irelevantným bolo poukazovanie na vystavovanie faktúr pre odberateľov žalovaným.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie nebolo už povinnosťou okresného súdu zaoberať sa vecným posúdením veci. Napriek tomu sa odvolací súd stotožňuje s vyčerpávajúcim dokazovaním vykonaným okresným súdom, správne vychádzajúcim zo záverov znaleckého posudku (s pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku k prípojkovej skrini) ako i odborného stanoviska OR HaZZ (technická porucha na elektrickej inštalácii objektu, pravdepodobne elektrický skrat; požiar vznikol v priestore podkrovia, v mieste, kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini), vysporiadajúcim sa so všetkými tvrdeniami žalobcov o príčinách vzniku škody a správne konštatujúcim, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere niesli žalobcovia a bolo na nich, aby tvrdené skutočnosti súdu nepochybne preukázali.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).