Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-198-2017.pdf
PDF · 141.4 KB
No categories available
9Csp/198/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o neplatnosť právneho úkonu, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa a o určenie, že zmluva č. 405701429 je neplatná, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2017 domáhala určenia, že Zmluva o úvere č. 405701429 zo dňa 5.2.2013 uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, ďalším výrokom, že táto istá zmluva je neplatná, ďalej povinnosti od žalovaného vydať žalobkyni z tejto zmluvy bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorú bližšie nešpecifikovala, žiadala súd, aby presnú sumu vyčíslil veriteľ. Ďalej sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 1.000,- eur a v prípade úspechu náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorila so žalovaným. Poukázala v tomto smere na ochranu spotrebiteľa, na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Poukázala na to, že zmluvu so žalovaným uzatvorila podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, napriek tomu, že zmluvu uzatvorila dňa 5.2.2013. Žalovaný použil pri uzatváraní zmluvu predtlačenú, formulárovú, štandardnú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Napádala v predmetnej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, že sú písané malým voľným okom nečitateľným písmom a že táto veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť. Zmluvné podmienky považovala za neprijateľné ako celok práve z dôvodu, že sú voľným okom prakticky nečitateľné a ďalej napádala ročnú percentuálnu mieru nákladov z dôvodu, že je nesprávne vypočítaná a uvedená jej výška. Toto považovala za zavádzanie spotrebiteľa resp. klamanie spotrebiteľa, ale porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 odsek 5, § 5 odsek 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej namietala skutočnosť, že úver neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z týchto dvoch dôvodov, ale najmä s poukazom na skutočnosť, že výška RPMN v zmluve absentuje, považovala spotrebiteľský úrok za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho považovala zmluvu za neplatnú pre nespočetné množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok, z dôvodu, že zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, čo sa prieči dobrým mravom, a tak je neplatná od začiatku. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tohto vydania sa domáhala na základe skutočnosti, že žalovaný vystavil pre žalobkyňu spotrebiteľa zmluvu, ktorá obsahovala nemorálne a zneužívajúce zmluvné podmienky, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech spotrebiteľa. V žalobe uviedla, že žiada, aby súd zabezpečil od veriteľa presné vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia, keďže ona ju v petite žaloby neuviedla a veriteľ jej poskytnutie tejto informácie odmietol vydať.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2018 a uviedol, že ju navrhuje zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa na určení zmluvy, že má byť bezúročná a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) C.S.P. zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu, ktoré spočíva v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa tento naliehavý právny záujem takto koncipovaný, ako je v žalobe, nepreukázala s tým, že obdobne bola posudzovaná otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 52C/135/2014 zo dňa 25.5.2016. Okrem toho žalovaný zdôvodnil skutočnosť, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení zmluvy, že je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko podľa ustanovenia § 137 písmeno c) C.S.P. zákon pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom ako bolo podľa § 80 písmeno c) O.S.P.) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné zo strany súdov oprieť sa o časť ustanovenia § 80 písmeno c) O.S.P. „právny vzťah“. Takéto slovné spojenie sa ale v novom procesnom zákone, a to Civilnom sporovom poriadku vôbec nenachádza, z čoho je zrejmé, že C.S.P. vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že podaná žaloba žalobkyňou je zjavne nedôvodnou žalobou v súlade s ustanovením § 138 C.S.P., nakoľko tvrdenia žalobkyne nemajú žiadnu oporu v zákone ani v dôkazoch, iba kriticky poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky bez akejkoľvek opory svojich tvrdení, pričom neuviedla žiadny relevantný dôvod, v ktorom ako tvrdí, boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy. Žalobkyňa ani len nepreukázala samotnú sumu, ktorú sa domáha vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, a preto mal žalovaný za to, že neuniesla dôkazné bremeno, ktoré by preukazovalo opodstatnenosť jej tvrdení, ale i samotnej žaloby. Zdôraznil, že nie je naplnená základná zásada v zmysle Čl. 8 C.S.P., a to, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. K neplatnosti zmluvy o úvere ako celku poukázal najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. s r.o., ktorý je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetný spor. Súdny dvoru Európskej únie sa v rozsudku zaoberal dvoma prejudiciálnymi otázkami Okresného súdu Prešov. Prvá sa vzťahovala k rámcu ochrany spotrebiteľa podľa Smernice Rady 93/13/EHS 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto prvá otázka prejudiciálna otázka zodpovedaná v predmetnom rozsudku jednoznačne a jasne potvrdila, že cieľom Čl. 6 odsek 1 Smernice, nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy. Práve naopak, v zásade obmedzuje nezásadnosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých podmienok, je súd povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaný poukázal na zjavne nedôvodný petit žalobkyne v tomto smere, pričom z neho nie je zrejmé, kto má túto sumu uhradiť, ako aj skutočnosť, že vo svojom odôvodnení žalobkyňa vôbec nerozporovala akúkoľvek nemajetkovú ujmu, ani sa k samotnému primeranému finančnému zadosťučineniu nevyjadrovala, len naňho poukázala. Žalovaný preto neuznal žalobkyňou vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Žalobkyňa neplatila splátky úveru podľa dohody o plnení v splátkach, čím sa dostala do omeškania. Žalovaný mal za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie z dôvodu, že ho žiadnym relevantným dôvodom neodôvodnila neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie a žiadna ujma, ktorá by odôvodnila priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla. Žalovaný vzniesol vo veci námietku premlčania k vydaniu bezdôvodného obohatenia, keď mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pričom žalobkyňa ani len nepreukázala výšku bezdôvodného obohatenia a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný mal za to, že tieto lehoty žalobkyni márne uplynuli. V predmetnom prípade
došlo k úhrade poslednej splátky, ktorá je premlčaná v objektívnej trojročnej lehote dňa 22.5.2014. Vzhľadom na uvedené, nárok žalobkyni bol premlčaný v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 22.5.2017 a žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde až dňa 20.12.2017. Okrem toho poukázal na to, aby žalobkyňa nijako skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty, teda že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Mal za to, že nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere sa stal premlčaným aj v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 22.5.2016. Subjektívna premlčacia lehota jej začala plynúť odo dňa 28.2.2014 vzhľadom ku skutočnosti, že od tohto dátumu uhradením istiny vo výške 100,- eur mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky.
3. Dňa 30.5.2018 súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 C.S.P., keď žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť mailom zo dňa 29.5.2018 s tým, že sa ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní, nakoľko nečakane zo zdravotných dôvodov svojej dcéry musela odcestovať do Bratislavy. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť elektronickým podaním dourčeným tunajšiemu súdu dňa 23.5.2018 s tým, že ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Čo sa týka ospravedlnenia zo strany žalobkyne, súd toto vyhodnotil za nedôvodné a vo veci pojednával bez jej účasti, nakoľko žalobkyňa neuviedla vo svojom písomnom ospravedlnení, že by žiadala odročiť termín pojednávania na iný termín, ani neuviedla, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti a svoje ospravedlnenie nepodložila žiadnym iným hodnoverným a relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval dôvod pre odročenie pojednávania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, nečitateľnou Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Dohodou o plnení v splátkach k Zmluve o úvere, Rozhodcovskou zmluvou, podrobným rozsiahlym vyjadrením žalovaného k žalobe a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zmluvou o úvere, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným dňa 5.2.2013 nie je možné konštatovať, aký úver bol poskytnutý žalobkyni, pretože táto zmluva je fotokópiou, ktorá je absolútne nečitateľná. K tejto zmluve boli pripojené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú dostatočne čitateľné. Z Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 5.2.2013 vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník sa zaviazala veriteľovi žalovanému uhradiť celkovú čiastku 152,- eur v 4 pravidelných mesačných splátkach vo výške 38,- eur, vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.3.2013. Výška RPMN bolo uvedené, že sa vypočítava v zmysle zákon a je vo výške 717,77 %. V poslednom riadku je zároveň uvedené, že dlžník, teda žalobkyňa berie na vedomie, že výška priemernej RPMN ročnej na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 51,45 %. Z rozhodcovskej zmluvy, ktorú pripojila žalobkyňa k žalobe a ktorú uzavrela so žalovaným tiež dňa 5.2.2013 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere zo dňa 5.2.2013 budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde.
6. Žalovaný nepripojil k písomnému vyjadreniu k žalobe žiadne listinné dôkazy.
7. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
9. Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- a) druh spotrebiteľského úveru,
- b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úver obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta, právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
- c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
- d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
- e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
- f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
- h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
- i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
- j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
- l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
- n) prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
- o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
- q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
- r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
- s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
- t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
- u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 odsek 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
- x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
- y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 odsek 2 za príslušný kalendárny štvrť rok, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do pätnástich kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
13. Podľa ustanovenia § 10 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. Z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 odsek 2 písmeno a) b) d) f) g) i) j) x) a aa) , b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. Z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 odsek 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. ods. 4, písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. odsek 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. odsek 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) C.S.P., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa základných princípov Čl. 8 C.S.P., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, veta druhá, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
23. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že je potrebné žalobu zamietnuť ako celok, pretože je nedôvodná a postráda dôkazné bremeno zo strany žalobkyne, keď nepreukázala touto žalobou žiadny z nárokov, ktorého sa v tomto konaní domáhala. Dôvody, pre ktoré súd zamietol, sú ako z hľadiska procesného, tak aj hmotnoprávneho.
24. Z hľadiska procesného žalobkyňa sa žalobou domáhala, že Zmluva o úvere, ktorú uzavrela so žalovaným č. 405701429 zo dňa 5.2.2013 je bezúročná a bez poplatkov a že je neplatná, preto súd podrobil tieto jej nároky ustanoveniu § 137 písmeno c) C.S.P. z dôvodu, že v čase podania žaloby platí iba Civilný sporový poriadok, teda zákon č. 160/2015 Z. z. v platnom znení. Podľa vyššie citovaného ustanovenia súd vyhodnotil žalobu tak, že žalobkyňa nemá a nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Ustanovenie § 137 C.S.P. vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu pripúšťa iba určovacie žaloby vo vzťahu k právam a nie právnym vzťahom tak, ako to predtým upravoval Občiansky súdny poriadok v § 80 písmeno c) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam toto ustanovenie platí len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy O.S.P. bolo možné zo strany súdov pri rozhodovaní určiť zmluvu alebo jej časť za neplatnú, avšak slovné spojenie „právny vzťah“ zo súčasného Civilného sporového poriadku vypadlo a vôbec sa v ňom nenachádza, z čoho je zrejmé, že C.S.P. vôbec nepripúšťa žalobu o určenie právneho úkonu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami podľa § 2 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti rozsudok hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, potom je možné jednoznačne konštatovať, že zo znenia ustanovenia § 137 písmeno d) C.S.P. nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. O takéto prípady ide, pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ďalej žaloby o neplatnosť dražieb, žaloby o neplatnosť výpovede nájmu bytu. V danom prípade však žalobkyňa v tomto spore sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti,
ako to vyplýva z ustanovenia § 137 písmeno d) C.S.P. je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.6.2017 sp. zn. 17Co/325/2016-75, ktorý v bode 9. odôvodnenia uviedol nasledovné: „Samotné konštatovanie, či je úver poskytnutý žalobcovi bezúročný a bez poplatkov nemá pre žalobcu žiaden praktický význam, a preto nebol na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem a krajský súd z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh zamietol. Práva, ktoré spotrebiteľovi poskytuje právna úprava § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 odsek 1 písmeno b) zák. č. 129/2010 Z. z. majú praktické uplatnenie v žalobách o plnenie, ktorými sa môžu spotrebitelia domáhať vydania plnenia zaplateného nad istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru alebo ako obrana v žalobách, ktorými sa zaplatenia nad istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru domáha veriteľ - dodávateľ.“ Rovnaká otázka bola posudzovaná aj Najvyšším súdom SR sp. zn. Cdo/251/2015 zo 16.3.2016, ktorý konštatoval, že „...teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné práve otázky medzi účastníkmi konania a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy by neodstránilo stav právnej neistoty, t.j. nemohlo by zabrániť veriteľovi z tejto zmluvy domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, t.j. vrátenia toho, čo navrhovateľ podľa zmluvy dostal.“
25. Ďalším procesným hľadiskom, na ktoré súd prihliadal pri posudzovaní nároku žalobkyne, boli základné princípy, a to zásada vyjadrená v Čl. 8 C.S.P. s tým, že žalobkyňa bola povinná preukázať dôkazy, pokiaľ v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne viedlo k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Súd v tomto odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 52/2010, ktorý konštatuje, že „dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech“. Súd prvej inštancie zastáva ten právny názor z hľadiska procesného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, lebo jej tvrdenia uvedené v žalobe nemajú žiadnu oporu v zákone, nakoľko žalobkyňa v žalobe iba kriticky poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky bez akejkoľvek opory svojich tvrdení, pričom neuviedla žiadny relevantný dôvod a nepredložila žiadny dôkaz, v ktorom ako tvrdí, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Zmluvu o úvere, ktorú do spisu doložila zo dňa 5.2.2013 vo forme fotokópie je absolútne nečitateľná, čitateľné sú len ďalšie listinné dôkazy, ktoré k žalobe pripojila. Žalobkyňa v ďalšom petite, ktorým sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ani len neuviedla výšku tohto bezdôvodného obohatenia, pričom petit žaloby musí byť formulovaný tak, aby bol jasný, zrozumiteľný a vykonateľný a v žalobe sa nezmienila vôbec o tom, koľko zaplatila na predmetnom úvere, aké splátky vykonala, ako bola určená výška úrokovej sadzby úveru zmluvná a úroky z omeškania za sankcie, aká bola výška RPMN, ktorú síce napáda, ale nekonkretizuje ju prečo ju napáda a nie je úlohou súdu vyčísľovať výšku bezdôvodného obohatenia a už vôbec nie, keď nemá k tomu potrebné listinné podklady a dôkazy. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia § 149 a nasl. C.S.P., najmä § 153 a § 154 C.S.P. sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania, keď žalobkyňa ani tieto zákonné ustanovenia nesplnila, lebo strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Už len z týchto procesných dôvodov je dôvod na zamietnutie žaloby, čo sa týka prvých dvoch resp. troch petitov žalobného návrhu.
26. Súd sa v ďalšom zmieni o hmotno-právnych nedostatkoch podanej žaloby a že práve z dôvodu hmotno-právneho žalobu zamietol. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že zmluva o úvere je neplatná ako celok, pretože obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že je napísaná malým nečitateľným písmom, že bola vopred pripravená, napísaná a že spotrebiteľ, teda žalobkyňa nemala možnosť sa s jej obsahom dostatočne oboznámiť. Súd však s poukazom na všetky tie dôvody, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla vyhodnotil ako kritické konštatovanie žalobkyne k zmluvným podmienkam a ku zmluve o úvere ako k celku, pretože pokiaľ sú v zmluve nejaké neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, najmä v súlade s ustanovením § 53 odsek 5 OZ, súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Navyše podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na
časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od samostatného obsahu. V súvislosti s návrhom žalobkyne na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako celku sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, ktorý poukazuje v tomto smere na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012 v prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. s r.o. Tento rozsudok jednoznačne hovorí a rieši prejudiciálnu otázku týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to v tom zmysle, či Čl. 6 odsek 1 Smernice pri zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Okrem toho Súdny dvor EU sa v tomto rozsudku zaoberal aj kritériami, ktoré umožňujú posúdiť, či zmluva môže naďalej existovať bez nekalých zmluvných podmienok a uviedol, že „znenie Čl. 6 odsek 1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických činností hovoria v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže situáciu k jednej zo zmluvných strán, v tomto smere spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy“. Tento rozsudok Súdneho dvora jasne a jednoznačne potvrdil, že cieľom Čl. 6 odsek 1 Smernice nie je povinnosť členských štátov nariadiť neplatnosť celej zmluvy, práve naopak, v zásade obmedzuje nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej. Navyše, pri určovaní, či zmluva môže existovať bez nekalých podmienok, je súd v zmysle rozsudku povinný prihliadať výlučne na objektívne kritériá. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne kritériá, prečo napáda a aké nekalé zmluvné podmienky napáda, nekonkretizovala ich, iba o nich hovorila svojím kritickým uvažovaním v žalobe. V žiadnom prípade ale z tohto dôvodu nie je možné vyhlásiť zmluvu o úvere za neplatnú ako celok v rámci absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
27. Žalobkyňa sa v žalobnom petite domáha aj priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- eur a zároveň neuviedla v tomto petite, kto jej má zaplatiť toto finančné zadosťučinenie a ani v akej lehote. Súd bez takéhoto určenia nemôže považovať za platný takýto petit, pretože je absolútne nevykonateľný a nezrozumiteľný, preto ho vyhodnotil ako zjavne nedôvodný a zároveň žalobkyňa v žalobe vôbec nerozporovala akúkoľvek nemajetkovú ujmu, teda z akého dôvodu by sa jej malo priznať finančné zadosťučinenie. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa sa síce úspešnému účastníkovi konania priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie, avšak súd z vykonaného dokazovania má za to, že nie je možné priznať takéto finančné zadosťučinenie, pretože žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebolo konštatovaní ani rozhodnuté súdom, že by zmluva o úvere bola absolútne neplatná alebo že by súd určil v rámci prejudiciálnej otázky, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Teda nebol dôvod, ktorý by zakladal nárok na takéto priznanie. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom a dôkazom neodôvodnila svoj nárok na finančné zadosťučinenie. Z bežnej súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch vyplýva, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý požaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Žalobkyňa však žiadnym spôsobom ani neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni nevznikla.
28. Najzávažnejším dôvodom, pre ktorý súd z hľadiska hmotno-právneho žalobu ako celok zamietol, je posúdenie otázky premlčania, keď žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd na ňu ex offo zo zákona musí prihliadnuť a zaoberať sa s ňou a túto otázku vyhodnotil tak, že je dôvodná, správne právne odôvodnená. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe neuviedla výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, nemohlo k nemu ani dôjsť. Úlohou súdu nebolo zisťovať výšku bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ v žalobe by žalobkyňa podrobne opísala skutkový stav veci tak, že by podrobne uviedla, koľko na predmetnom úvere zaplatila, aký bol dohodnutý zmluvný úrok, ďalej pokiaľ by súd v rámci prejudiciálnej otázky v rámci riadne zdôvodnenej žaloby a relevantných dôkazov posúdil, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a mal by konkrétne hodnoty, na základe ktorých by vedel vypočítať, aká je výška bezdôvodného obohatenia, tak by tak učinil, ale zo žaloby a vôbec z nečinnosti žalobkyne ako strany sporu toto zistiť nebolo možné a dôkazná povinnosť je na jej strane. V tomto smere nie je možné hovoriť o tom, že z dôvodu, že je spotrebiteľom, má všetko súd za ňu vykonať a riešiť, ešte aj v žalobe. Toto teda vôbec nie je povinnosťou súdu. Povinnosťou jej ako strany sporu a predovšetkým žalobkyne je pravdivo a úplne opísať, riadne zdôvodniť žalobu po skutkovej a právnej stránke a predložiť relevantné
dôkazy k svojich tvrdeniam, aby ich súd mohol posúdiť, vyhodnotiť a rozhodnúť o nich. Toto žalobkyňa neuviedla. Súd však rieši v tomto konaní vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a vyhodnotil ju tak, že žalobkyni uplynula zákonná objektívna, ako aj subjektívna premlčacia lehota v danej veci a že jej nárok je premlčaný. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade, kedy boli jednotlivé splátky uhradené v prospech žalovaného. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne, po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne, v okamihu kedy k plneniu došlo. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že k úhrade poslednej premlčanej splátky zo zmluvy o úvere došlo dňa 20.4.2009. Z tohto je možné vyvodiť, že v danom prípade došlo k úhrade poslednej splátky, ktorá je premlčaná v objektívnej trojročnej lehote dňa 22.5.2014. Preto sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že nárok žalobkyne bol premlčaný v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 22.5.2017, nakoľko žalobkyňa podala žalobu na tunajšom súde 20.12.2017, čo nie je sporné. Žalobkyňa žiadnym spôsobom skutkovo nepreukázala možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty, teda skutočnosť, že by sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil. Ak zákonodarca v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje poskytovateľa úveru za nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy, tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, prichádza tak poskytovateľ o výrazné finančné prostriedky, a preto nie je možné tvrdiť, že uvádzanie nesprávnej RPMN alebo absencii RPMN je úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V tomto smere súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia a súdnu prax súdov SR, a to rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 9Csp/68/2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.9.2015 sp. zn. 13Co/567/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.9.2015 sp. zn. 13Co/575/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.3.2016 sp. zn. 13Co/90/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.3.2017 sp. zn. 12Co/517/2015, ktoré sa jednoznačne s touto problematikou zaoberajú a rozhodli jednotne ako súd prvej inštancie, z ktorých je možné vyvodiť záver, že žalobca, ktorý sa dovoláva 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, mal v tejto súvislosti dôkazné bremeno preukázať ju. V danom prípade sa odvolací súd v jednom z vyššie citovaných rozhodnutí stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý uviedol, že v takýchto prípadoch ide o objektívnu premlčaciu lehotu 3-ročnú a nie 10-ročnú. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, tiež sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalovaného, že aj tento nárok žalobkyne zo zmluvy o úvere sa stal premlčaný v celom rozsahu dňa 22.5.2016, a to z dôvodu, že subjektívna premlčacia lehota zo zmluvy o úvere začala plynúť žalobkyni dňa 28.2.2014 vzhľadom ku skutočnosti, že od tohto dátumu, keď uhradila žalobkyňa istinu vo výške 100,- eur (podľa vyjadrenia žalovaného), mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzala sumy nad rámec istiny, ktorými sa hradili úroky a poplatky. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné preto odôvodniť presne tak, ako to vo svojom rozhodnutí zdôvodnil Krajský súd v Trenčíne dňa 27.4.2016 pod sp. zn. 17Co/372/2015, keď svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, čo vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Skutočná vedomosť žalobkyne o tom, kto na jej úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobkyňa podľa názoru súdu od svojho právneho zástupcu, ktorý jej spísal žalobu, čo vyplýva z predmetnej žaloby, že túto nemohla napísať žalobkyňa, získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely zistenia bezdôvodného obohatenia. Na základe tejto skutočnosti začala plynúť subjektívna lehota zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúce v platbách na poplatky a úroky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej právnej úprave spotrebiteľských úverov vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny (Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/351/2016 zo dňa 17.5.2017).
29. Súd považoval za potrebné v predmetnom rozsudku uviesť aj skutočnosť, že okrem toho, že žalobkyňa podala žalobu, bola v celom spore absolútne nečinná, pretože súd jej doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe a zároveň ju vyzval uznesením č. k. 9Csp/198/2017-25 zo dňa 2.2.2018, aby sa
k nemu vyjadrila v lehote 15 dní. Žalobkyňa si toto uznesenie a vyjadrenie prevzala dňa 15.2.2018 a k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, nepredložila žiadne relevantné dôkazné prostriedky a ani nenavrhovala ich predloženie v rámci dôkaznej povinnosti, teda zo všetkého vyvodiac, dôkazné bremeno v tomto konaní ani v jednom výroku žalobného petitu nezvládla, a bezpochyby nepreukázala, a preto bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, a to v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.