Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/7/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu F.. P. F., X.., K. XX, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanému Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, Šrobárova 2, IČO: XX XXX XXX, zast. Sýkora - advokátska kancelária , s.r.o., Košice, Zoborská 13, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti výberového konania a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 34Cpr/2/2016-82 z 13.2.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením I. konanie zastavil, II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 458,80 eur zaplatený na účet Okresného súdu Košice I prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-KOLOK: Slovenská pošta, a.s. CVFT OSA, 04221 Košice, Thurzova 1, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou z 26.5.2016 , doručenou mu 2.6.2016 domáhal určenia neplatnosti výberového konania vyhláseného žalovaným dňa 5.10.2015 pod č.j. 7472/2015 na obsadenie miesta prednostu I. stomatologickej kliniky a miesta vysokoškolského učiteľa, ktoré je viazané na funkciu prednostu na pracovisku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice a ktoré prebehlo dňa 28.1.2016 a určenia neplatnosti vyhlásenia, priebehu a výsledku tohto konania. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 Eur a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách zast. Žalobca, podaním zo 14.12.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby 2.11.2016 pod č.j. 8668/2016 vyhlásil nové výberové konanie na miesto prednostu I. stomatologickej kliniky a tým fakticky uznal neplatnosť výberového konania z 5.10.2015, že predmet sporu tým odpadol a stratil naliehavý právny záujem na určení. Súčasne navrhol o náhrade trov konania rozhodnúť v súlade s § 256 ods. 1 C. s. p. a zaviazať žalovanú stranu nahradiť mu trovy konania, nakoľko žalovaný tým, že vyhlásil výberové konanie až po podaní žaloby zavinil, že v dôsledku tohto úkonu sa žaloba stala bezpredmetnou, a preto procesne zavinil zastavenie tohto konania. Žalovaný podaním z 24.1.2017 oznámil súdu, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí, nesúhlasí však s tým, aby ho súd zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Okrem iného , uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyhlásil nové výberové konanie práve z dôvodu, že namietané výberové konanie z 5.10.2015 pod č.j. 7472/2015, ktoré bolo predmetom žaloby, uznal za neplatné. Považoval za nedôvodný aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalobcovi v súvislosti s namietaným výberovým konaním vyhláseným 5.10.2015 pod č.j. 7472/2015 žiadna nemajetková ujma odôvodňujúca jej náhradu v peniazoch nevznikla. Jej vznik, intenzitu a závažnosť v predmetnom konaní žalobca

nijako nepreukázal, aj keď dôkazné bremeno spočívalo na ňom. Bolo práve na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že dôvody na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch boli v jeho prípade splnené, a že nie je postačujúca iná forma zadosťučinenia. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Urobil záver, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa petitom domáhal a taktiež žalovaný neuznal právo žalobcu, ktorého sa v spore domáhal. Prisvedčil žalovanému, že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že žalovaný vyhlásil nové výberové konanie práve z dôvodu, že namietané výberové konanie vyhlásené žalovaným 5.10.2015 pod č.j. 7472/2015 uznal žalovaný za neplatné, že žalobca mu síce v konaní predložil návrh Dohody o urovnaní medzi sporovými stranami, táto však nebola datovaná, a ani podpísaná žiadnou zo sporových strán. Konštatoval, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné vždy zistiť, kto zavinil jeho zastavenie, nakoľko začatie konania ( sporu) vyvolá vždy žalobca podaním žaloby, že súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. V danom prípade konštatoval, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobcu, a nie pre správanie žalovaného. Mal zato, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, a preto priznal žalovanému právo na plnú náhradu trov, ktoré žalovanému v konaní vznikli. O výške trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Voči výroku II. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Namietal, že súd nevenoval náležitú pozornosť skutkovým zisteniam v tom, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný až po podaní žaloby realizoval úkony, ktorými fakticky uznal dôvodnosť žaloby, že týmto úkonom bolo vyhlásenie nového výberového konania žalovaným na miesto prednostu l. stomatologickej kliniky UPJŠ, LF a UNLP v Košiciach dňa 2.11.2016 č.j. 8668/2016 a vykonanie tohto nového výberového konania, čím odpadol dôvod určenia neplatnosti pôvodného výberového konania z 28.1.2016, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáhal v spojení s náhradou nemajetkovej ujmy. Tvrdil, že žalovaný faktickým úkonom a to realizáciou nového výberového konania, uznal neplatnosť pôvodného výberového konania na miesto prednostu ,že pre správanie žalovaného, ktoré nasledovalo po podaní žaloby nastal procesne oprávnený dôvod späťvzatia žaloby. Poukázal na to, že pre správanie žalovaného po podaní žaloby, kedy realizoval nové výberové konanie, zanikol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti pôvodného výberového konania. Vytýkal súdu, že v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vychádzal len z tvrdení žalovaného a uspokojil sa s týmito tvrdeniami, ktoré si nekriticky osvojil. Ďalej uviedol, že k prejednaniu veci v merite nedošlo, lebo k spät'vzatiu pre správanie žalovaného došlo pred prvým pojednávaním vo veci. Ďalej vytýkal súdu, že mechanicky a tým aj nesprávne vychádzal len z § 256 ods. 1 C. s. p. bez toho, aby sa správne právne vysporiadal s otázkou procesného zavinenia zastavenia konania. Zdôraznil, že § 256 ods. 1 C. s. p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmat' procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce vo faktických úkonoch žalovaného, napr. opakovanie na novo výberového konania na miesto prednostu ako v danom prípade, potom je potrebné konštatovat', že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Úvahy o tom, či žalobca bol, alebo mohol si byť vedomý bezdôvodnosti svojej žaloby, ako sa to snaží prezentovať žalovaný, sú z hľadiska použitia cit. ust. procesného predpisu bezpredmetné (Z IV, str. 736). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd sa musí zaoberat' otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byt' zastavené, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva a otázkou, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovat' z procesného hl'adiska, a teda z hl'adiska výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku, alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010). Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil náklady, trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokial' bol dôvodne podaný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal (Uznesenie KS Trnava z 10.3.2014, sp.zn. 23Co 413/2012). Tvrdil, že súd v zmysle uvedeného, ale aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR v oblasti

trov konania vec správne z právnej stránky neposúdil a nekriticky si osvojil stanovisko zást. žalovaného vychádzajúce z irelevantných hmotnoprávnych aspektov žaloby, či špekulatívnych záverov o možnom výsledku konania vo veci samej. Žiadal rozhodnutie v napadnutom výroku zmeniť, resp. zrušiť , vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej vo svojom Vyjadrení z 24.1.2017, a to na tom, že žalobca opätovne nepreukázal, že nové výberové konanie bolo vyhlásené práve z dôvodu, že namietané výberové konanie vyhlásené 5.10.2015 pod č. j. 7472/2015 uznal za neplatné. Tvrdenia žalobcu o tom, že vyhlásením nového výberového konania uznal dôvodnosť žaloby podanej žalobcom sú len nepreukázatel'nými domnienkami bez predloženia akýchkol'vek dôkazov. Poukázal na to, že taktiež tvrdenia žalobcu o tom, že vyhlásením nového výberového konania odpadol dôvod určenia neplatnosti pôvodného výberového konania sú nekonzistentné a v rozpore s argumentáciou žalobcu v žalobe z dňa 26.5.2016, že v predmetnej žalobe žalobca uvádza ako dôvod neplatnosti výberového konania vyhláseného 5.10.2015 pod č. j. 7472/2015 to, že zo strany žalovaného v súvislosti s napadnutým výberovým konaním došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zák. č. 311/2001 Z. z. , zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ďalej vnútorných predpisov žalovaného a ďalšie dôvody. Z uvedeného mal za nepochybné, že vyhlásenie nového výberového konania žalovaným nemalo a ani nemohlo mať žiaden vplyv na dôvody neplatnosti pôvodného výberového konania uvádzané žalobcom v žalobe z 26.5.2016 a takéto konanie žalovaného nemožno považovať za uznanie neplatnosti výberového konania. K tvrdeniu žalobcu, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) mal za to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania a pri aplikácii § 256 ods. 1 C.s.p. vychádzal zo správneho právneho posúdenia procesného zavinenia zastavenia konania. Keďže z uvedeného mal za zrejmé, že vyhlásenie nového výberového konania žalovaným nemalo žiaden vplyv na dôvody neplatnosti pôvodného výberového konania uvádzané žalobcom v žalobe z 26.05.2016 a žalobca nijako nepreukázal, že vyhlásil nové výberové konanie práve z dôvodu, že namietané výberové konanie vyhlásené 5.10.2015 pod č.j. 7472/2015 uznal žalovaný za neplatné, nie je možné, aby procesne zavinil zastavenie konania. Zdôraznil, že žalobca sa jeho konaním po podaní žaloby nedomohol uplatneného nároku, a to uznania neplatnosti pôvodného výberového konania, že sám žalobca uvádza, že medzi správaním žalovaného a žalobou musí byť vecná spojitosť, ktorú však nijako nepreukázal. Žiadal uznesenie vo výroku II. o priznaní žalovanému náhrady trov konania v rozsahu 100 % ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

6. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu , o. i., poukázal na to, že predmetné vyjadrenie žalovaného je podané účelovo a vedené so snahou získať na jeho úkor náhradu trov konania, že vyjadrenie je nepravdivé a odporujúce logike veci, logike postupu žalovaného vo veci výberového konania. Z uvedeného konania mal za nepochybné, že žalovaný vyhlásil výberové konanie na miesto prednostu l. stomatologickej kliniky UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice, že výsledok tohto výberového konania v ktorom žalobca bol neúspešným uchádzačom a ktoré prebehlo 28.1.2016 na základe vyhlásenia žalovaným z 5.10.2015 č.j 7472/2015. Žaloba podaná žalobcom bola doručená súdu 2.6.2016 a v nej sa dožadoval určenia neplatnosti uvedeného výberového konania, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodov súvisiacich s týmto výberovým konaním. Dôvod podania žaloby teda v čase jej podania existoval. Opakoval, že žalovaný až po podaní žaloby 2.11.2016 pod č.j. 8668/2016 vyhlásil na to isté miesto prednostu 1. stomatologickej kliniky UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice, nové výberové konanie, ktoré aj prebehlo a určilo úspešného uchádzača. Logicky mu z toho vyplýva, že týmto konaním, správaním žalovaného po podaní žaloby, odpadol predmet sporu a dôvodné bolo spät'vztaie žaloby žalobcom. Žalovaný fakticky takto novým výberovým konaním uznal dôvodnost' žaloby, čím reparoval dôsledky svojho konania voči nemu. Poukázal na to, že žalovaný účelovo prezentuje názor, že žalobca nepreukázal, že nové výberové konanie bolo vyhlásení práve z dôvodu, že pôvodné uznal žalovaný za neplatné. Uvedený špekulatívny záver vytváraný zást. žalovaného však odporuje zásadám logiky, logických postupov, ako aj zákonu o VŠ a vnútorným predpisom žalovaného, najmä "Zásadám výberových konaní". Poukázal na to, že na vypísanie nového výberového konania, pokiaľ súd vo veci ešte ani nekonal a nerozhodol, neexistoval totiž žiadny iný zákonný, alebo vnútorným predpisom stanovený a akceptovatel'ný dôvod, len neplatnost' pôvodného výberového konania, že nové výberové konanie bolo vyhlásené ešte pred uplynutím doby uvedenej v § 77 ods. 8 zákona o VŠ, ktorý

určuje, kedy možno obsadiť miesto bez výberového konania. Navyše uvedené tvrdenia zást. žalovaného odporujú logike veci, nakoľko žalovaný vypísal na obsadené miesto prednostu I. stomatologickej kliniky UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice nové výberové konanie a odporuje aj výsledkom jednaní a dohôd žalobcu so štatutárnym orgánom žalovaného. Navyše v tomto súdnom spore žalovaný nemal šancu vôbec uspiet' (obdobe ako v iných týchto sporoch, ktoré boli na súdoch v Košiciach už skončené) a to pre porušenie zákona o VŠ a vnútorných predpisov žalovaného z dôvodov, že "úspešný uchádzač" nesplnil podmienky a nemal byť ani do výberového konania pripustený, ako aj z dôvodu toho, že zloženie výberovej komisie nezodpovedalo požiadavkám vnútorného predpisu (Zásadám výberových konaní). Ďalšie závažné nedostatky a pochybenia žalovaného sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu nepodstatné, nakoľko ten rozhoduje len o správnosti napadnutého výroku o trovách. Ďalej uviedol, že pred podaním žaloby navyše upozornil žalovaného písomne na neplatnosť uvedeného výberového konania a to z dôvodu nesplnenia podmienok, ktoré boli stanovené pri jeho vyhlásení, ako aj na to, že sa bude domáhať svojich práv cestou súdu. Žalovaný na upozornenie nereagoval a žalobca bol nútený podať žalobu na súd. Opakoval, že žalovaný procesne zavinil spor a až po podaní žaloby realizoval úkony, ktorými fakticky uznal neplatnosť predchádzajúceho výberového konania a to tým, že vyhlásil nové výberové konanie na to isté pracovné miesto, žalovaný iný dôvod na vyhlásenie nového výberového konania nemal. Zotrval na všetkých, v odvolaní uvedených dôvodoch a žiadal rozhodnúť v zmysle v odvolaní uvedeného petitu.

7. Uznesenie vo výroku I. a III. odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie vo výroku II o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) a § 391 ods. 1 C.s.p..

9. Súd prvej inštancie v dôsledku nepreskúmateľného odôvodnenia uznesenia vo výroku II. nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom .

10. Zároveň pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania mal súd zvážiť, o.i, aj aplikáciu § 257 C.s.p. , podľa ktorého vynímočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. V prejednávanej veci sa súd dopustil procesnej vady podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, medzi ktoré patrí aj preskúmateľné rozhodnutie.

12. Súd v prejednávanej veci opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca si v žalobe uplatnil, o.i., aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,-eur, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a to aj čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a neskúmal procesné zavinenie na zastavení konania aj vo vzťahu k tomuto nároku, ktoré dôvody nevyhodnotil a absentujú celkom.

13. Závery súdu o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania o určenie neplatnosti výberového konania vyhláseného žalovaným 5.10.2015 a neplatnosti vyhlásenia priebehu a výsledku tohto konania sú predčasné a doposiaľ nepreukázané . Súd sa uspokojil len s tvrdením žalovaného, že žalobca nepreukázal, že žalovaný vyhlásil nové výberové konanie z dôvodu, že namietané výberové konanie považoval za neplatné. Súd mal od žalovaného zistiť dôvod vyhlásenia nového výberového konania lebo len žalovaný môže tento dôvod uviesť . Až po zistení dôvodu vyhlásenia nového výberového konania žalovaným , mal súd následne tento vyhodnotiť z procesného hľadiska a urobiť záver, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania.

14. Žalobca žiadal prihliadnuť na tú skutočnosť, že počas konania došlo k tomu, že stratil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pokiaľ ide o navrhovaný petit výroku o určenie neplatnosti výberového konania vyhláseného žalovaným 5.10.2015, ktoré prebehlo 28.1.2016 a neplatnosti

vyhlásenia priebehu a výsledku tohto konania z dôvodu, že došlo k realizácii nového výberového konania.

15. Súd prvej inštancie sa mal aj z tohto procesného hľadiska zaoberať touto tvrdenou skutočnosťou, t.j., že vyhlásením nového výberového konania žalovaným , by žalobca stratil v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie neplatnosti predmetného výberového konania a neplatnosti vyhlásenia, priebehu a výsledku tohto konania, v ktorom prípade by išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov neprizná (§ 257 C.s.p.) a ich výnimočnosť by spočívala tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

16. Ustanovenie § 257 C.s.p. preberá doterajšiu úpravu v § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodu, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Aplikácia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

18. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, tiež treba prihliadnuť na pomery nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Ďalej je potrebné si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ust. dotknutá.

19. Z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako uznesenie vo výroku II zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude, riadiac sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu o trovách konania opätovne rozhodnúť, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, pričom sa vyrovná so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).